Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231553
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115231553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobkyne: C. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX L., právne zastúpená Advokátska kancelária Zvara advokáti
s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky - Štátny komorný orchester Žilina, so sídlom Dolný Val 47, 011 28 Žilina, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina,
IČO: 47 253 339, 2/ Ing. H. J., nar. XX.X.XXXX,. 3/ Ing. C. J., nar. XX.X.XXXX, obidvaja bytom H. XXXX/
XX., XXX XX. L., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č.k. 7C/496/2015-76 zo dňa 16. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že návrh žalobkyne zamieta. Rozhodnutie o trovách
si vymienil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa sa žalobou doručenou

tunajšiemu súdu dňa 30.10.2015 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva, ktorá
mala byť spísaná dňa 1.6.1982 pred Štátnym notárstvom Bratislava 1 vo forme notárskej zápisnice N
83/82 medzi pani L. R. ako predávajúcou a žalovanými v 2/ a 3/ rade, predmetom ktorej mal byť predaj
nehnuteľnosti - domu o veľkosti 210 m2 nachádzajúci sa na parcele č. 255 v katastrálnom území B., je
neplatná. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 1.6.1982 mala byť pre Štátnym notárstvom
Bratislava 1 vo forme notárskej zápisnice č. N 83/82 spísaná vyššie uvedená kúpna zmluva. Žalobkyňa
sa v roku 2009 dozvedela pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke L. R., ktoré bolo prejednávané

Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn. D 35/1993, že napriek tomu, že poručiteľka po sebe zanechala
rukou napísaný testament zo dňa 11.11.1982, v ktorom vyjadrila svoju vôľu zanechať svoj majetok
svojim deťom, že predmetné nehnuteľnosti neboli zaradené do prejednávaného dedičstva a to z dôvodu,
že mali byť odpredané žalovaným v 2/ a 3/ rade na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Po
preverovaní skutočností týkajúcich sa predmetných nehnuteľností žalobkyňa zistila, že rozhodnutie
o registrácii vyššie uvedenej kúpnej zmluvy záznamom zo dňa 10.2.1986 vykonal vtedajší vedúci
štátny notár JUDr. Miroslav Behúň len na základe neoverenej kópie vyššie uvedenej nepodpísanej

notárskej zápisnice z obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.1982, pričom táto kúpna zmluva nebola
Štátnym notárstvom Bratislava I. nikdy registrovaná, nakoľko sa účastníci kúpnej zmluvy nedostavili na
predmetné notárstvo, teda na základe nepodpísanej kúpnej zmluvy a nepodpísanej notárskej zápisnice
došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných. V roku 2009 žalobkyňa ako jedna z dedičiek poporučiteľke sa dozvedela od Správy katastra v Žiline, že jej nemôžu vydať kópiu predmetnej kúpnej
zmluvy, nakoľko táto kúpna zmluva sa v príslušnom katastri nenachádza. Na základe vyššie uvedených
skutočností podala žalobkyňa dňa 22.6.2012 trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania

trestného činu. Toto trestné konanie bolo ukončené uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline sp. zn.
1Pn 919/12-17 zo dňa 26.6.2013 a to z dôvodu, že konanie páchateľa vykazuje znaky spáchaného
trestného činu, ale z dôvodu uplynutia premlčacej doby muselo byť toto trestné stíhanie zastavené.
Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť
spísaná dňa 1.6.1982 pred Štátnym notárstvom Bratislava vo forme notárskej zápisnice č. N 83/82

medzi pani L. R. ako predávajúcou a žalovanými v 2/ a 3/ rade, predmetom ktorej mal byť predaj
nehnuteľností - domu o veľkosti 210 m2 nachádzajúci sa na parc. č. 255 v katastrálnom území B.,
ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade, spočíva v tom, že ak by neexistovalo
pozitívne rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu, neexistuje pre žalobkyňu ako dedičku iná
možnosť ako sa účinne domáhať svojich vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala byť
predmetom dedičského konania po poručiteľke. Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem, ktorý

je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v predmetnej
veci) a ktorý žalobkyňa odôvodňovala tým, že ak by neexistovalo pozitívne rozhodnutie súdu o určení
neplatnosti napadnutej zmluvy, predmetom ktorej mal byť predaj označených nehnuteľností, ktoré sú
v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v rade 1/, neexistuje pre žalobkyňu ako dedičku iná možnosť
účinne sa domáhať svojich vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom

dedičského konania po poručiteľke. Vychádzajúc z uvedených tvrdení žalobkyne súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nemá na navrhovanom určení naliehavý právny záujem. Prípadným vyhovením jej žalobe
by sa na jej právnom postavení nič nezmenilo, keďže by sa nedosiahla zmena zápisu vlastníckych
práv k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti z dôvodu, že predávajúca smrťou stratila
spôsobilosť mať práva a povinnosti a ani by sa neodstránila žalobkyňou tvrdená spornosť právneho

vzťahu medzi stranami, navyše keď označený žalovaný v rade 1/ ani nebol účastníkom kúpnej zmluvy,
ktorej platnosť žalobkyňa napadla a v súčasnosti ani nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo
vyplynulo z vykonaného dokazovania, teda nie je ani pasívne vecne legitimovanou stranou v konaní.
Jediným procesne prípustným prostriedkom by v danom prípade bola žaloba o určenie, že sporné
nehnuteľnosti (t.j. tie, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy ) patria do dedičstva po zosnulej predávajúcej

L. R.. V prípade úspechu takejto žaloby, by následne predmetné nehnuteľnosti mohli byť prejednané v
dedičskom konaní po tejto poručiteľke. Súd z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila tým, že má za to, že žaloba

o vyslovenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Výrok súdu je nevyhnutný na pojatie
predmetnej nehnuteľností do dedičstva po L. R., na jej opätovné zaradenie do dedičstva a vzájomné
spravodlivé vyrovnanie dedičov vzhľadom k neoprávnenému sa obohateniu žalovaných v druhom a
treťom rade. Podľa žalobkyne okrem pozitívneho výroku súdu o vyslovení neplatnosti predmetnej

zmluvy, neexistuje iná možnosť ako sa účinne domáhať svojich vlastníckych práv k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom náhrady škody vzniknutej na dedenej nehnuteľnosti a len na
základe tohto pozitívneho výroku môže požadovať späť to, o čo sa neoprávnene, žalovaná v treťom
rade na jej úkor obohatila. Zaregistrovaním nepodpísanej notárskej zápisnice dňa l0. 02. 1986 na
Štátnom notárstve v Žiline došlo k vzniku škody na strane poručiteľky a neoprávnenému sa obohateniu

žalovaných v druhom a treťom rade. Určením neplatnosti právneho úkonu, sa stane žalovaná v treťom
rade nespôsobilá podľa §469 Občianskeho zákonníka platného v čase smrti poručiteľky, čo je jediná
satisfakcia pre žalobkyňu a vytvorí sa tak pevný základ pre právne vzťahy v obnovenom dedičskom
konaní na Okresnom súde Bratislava 1, sp.zn. 1D/325/2014. Navrhovaným určením dosiahne žalobkyňa
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov pri vymáhaní náhrady škody, ktorá

vznikla zaregistrovaním nepodpísanej zmluvy v konaní o náhradu škody za chýbajúcu nehnuteľnosť v
Žiline, sp. zn. 17C/229/2014. Skutočnosť, že súd nepovažoval za potrebné vypočuť žalobkyňu a ani
nebral do úvahy v rozsudku jej vyjadrenia a žiaden jej predložený písomný dôkaz, ale vychádzal len
z nepodložených tvrdení-dôkazov žalovaných, tak bola týmto žalobkyni odňatá možnosť konať pred
súdom. Žalovaní v druhom a treťom rade svoje tvrdenia, že uzavreli riadnu kúpnopredajnú zmluvu so

svojou matkou - poručiteľkou opierali o tú skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti, aby zmluva
mohla byt zaevidovaná, ničím nepodložili, ani originálom či kópiou podpísanej kúpnej zmluvy ani
dokladom o vyplatení kúpnej ceny v hotovosti do jedného týždňa po podpísaní zmluvy, tak ako je
v zápisnici štátneho notárstva uvedené. Prehlásenie žalovaných, že podľa ich názoru, zmluva musíbyť platná, keďže bola aj zaregistrovaná, nie je dôkazom, že musí byť naozaj platná a spĺňala všetky
náležitosti, že bola podpísaná, pričom navyše originál podpísanej kúpnej zmluvy nemôžu ani nikdy
doložiť, lebo podľa priloženého dôkazu č. 4 na Okresný súd Bratislava 1 zo dňa 6.6.2012, sa spis N

83/82nasúdenenachádza.Žalovanívdruhomatreťomradeuž10.02.1986zaregistrovanímneoverenej
kópie nepodpísanej notárskej zápisnice č. N83/82, NZ 70/82 s obsahom už neaktuálnej kúpnej zmluvy
zo dňa 1.6.1982 si privlastnili nehnuteľnosti aj s časťou parcele číslo 255 EN v rozlohe 53,63 m2 k.
ú. B., pôvod. pop. číslo 89, nové pop. Č. XXX, ktorá bola už odpredaná, t. j. bola už vlastníctvom
žalovaného v prvom rade podľa riadnej, podpísanej a prevedenej kúpnej zmluvy predávajúcou B. R. dňa

17.12.1984, predloženej žalobkyňou na súdnom pojednávaní. Následne žalovaní v druhom a treťom
rade dňa 5.1.1988 odpredali, teda ešte pred smrťou poručiteľky v r. 1991 bez jej vedomia žalovanému
v prvom rade aj jeho vlastnú časť nehnuteľnosti s domom parcelné číslo 255 EN v rozlohe 53,63 m2 k.
ú. B.. Kúpnou zmluvou (nepodpísanou zápisnicou) zaregistrovaním dňa 10.2.1986 odkúpili žalovaní
v druhom a treťom rade celých 210 m2 aj s dvoma domami t. j. aj nehnuteľnosť v rozlohe 52 m2 na
J. ul. v B., ktorú odpredala samotná poručiteľka dva roky predtým žalovanému v prvom rade. Preto

inkriminovanou kúpnou zmluvou bol dotknutý aj žalovaný v prvom rade, ktorý spornosť takejto zmluvy
pri jej registrácii v r. 1986 nenapadol a ani teraz v súdnom konaní nenapadá. Preto ak súd vychádzajúc
z uvedených tvrdení žalovaných dospel k tvrdeniu v odseku 25. rozsudku, že žalovaný v prvom rade
nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej platnosť žalobkyňa napadla, je nesprávne, lebo bol oficiálnym
vlastníkom časti odpredávanej nehnuteľnosti v rozlohe 55 m2 s domom na J. ul., zaregistrovaným na

katastri B., podľa súdu žalobkyňou predloženej kúpnopredajnej zmluvy B. R. zo dňa 17.12.1984 a tým aj
je pasívne vecne legitimovanou stranou v konaní. Uvedené svoje vlastníctvo si oficiálne ešte raz odkúpil
od H. J. a C. J., ako žalovaných v druhom a treťom rade, podľa kúpnej zmluvy, ktorú schválil svojim
podpisom v r. 1988. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd vyhovel žalobe a zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil ho na nové rozhodnutie a ďalšie konanie a zaviazal žalovaných na úhradu trov konania.

Zároveň si vyčíslila trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - písomné vypracovanie
odvolania zo dňa 24.08.2016 vo výške. 66,- EUR + režijný paušál 8,58 EUR v celkovej výške 74,58 EUR.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaný 2/ a 3/ (č.l. 143), kde uviedli že žalobkyňa v odvolaní
uvádza zavádzajúce skutočnosti, nie je pravdou, že ju súd nevypočul, na súde bola prítomná (až na

treťom pojednávaní), bol prítomný aj jej advokát a obaja boli vypočutý. Argumenty, ktoré na súde
uvádzala však boli pre súd irelevantné.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za zákonné
a správne, kedy súd žalobu zamietol najmä z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala na takomto určení

naliehavý právny záujem. Ďalej poukazujeme na to, že zmluva, ktorú žalobkyňa napáda svojou žalobou
bola riadne uzavretá, čo vyplýva z notárskeho spisu a táto bola aj riadne zaregistrovaná. Je zrejmé, že
na takomto určení neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1982 nemôže byť naliehavý právny záujem, keďže
odvtedy sa vlastnícke pomery k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli vtedy predmetom prevodu
podstatne zmenili, pričom z týchto zostal prakticky len pozemok, na ktorom v súčasnosti sú postavené už

úplneinénehnuteľnosti,ktorémajúnavyšenovýchúplneinýchvlastníkovakosúúčastnícitohtokonania.
Títo noví vlastníci nadobudli tieto nehnuteľnosti v dobrej viere, kedy tieto nadobudli od vlastníkov
vedených v katastri nehnuteľností ako vlastníkov nehnuteľností, pričom v tomto čase hodnovernosť
týchto údajov v katastri nebola ničím spochybnená. Navyše vydržacia doba dávno prekročila stanovenú
lehotu 10 rokov. Z uvedených dôvodov ako to poznamenal správne aj prvostupňový súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia jediným prípustným procesným prostriedkom by v danom prípade mohla byť žaloba
o určenie, že sporné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom napadnutej zmluvy (dom už v súčasnosti
ani neexistuje) patria do dedičstva po zomrelej predávajúcej L. R.. Prvostupňový súd taktiež správne
poukázal na to, že žalovaný 1/ nie je v danej veci ani pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol
účastníkom zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha. Na základe uvedeného preto navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako skutkovo a vecne správny potvrdil a o trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ prizná nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné písomne podané vyjadrenie k
odvolaniu žalobkyne vo výške 89,50 Eur (sadzba za úkon 66 Eur, režijný paušál 8.58 Eur, DPH 14.92
Eur).

5. K vyjadreniu žalovaných zaslal právny zástupca žalobkyne repliku (č.l. 156), v ktorej zotrval na
podanom odvolaní na vyjadrení a tvrdení klientky vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenia žalovaných
1/, 2/ a 3/ neobsahujú nové právne skutočnosti a nepovažuje za potrebné sa k nim detailne vyjadrovať.4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd

nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. V prejednávanej veci bolo potrebné vzhľadom na povahu a charakter žaloby, ktorá bola
žalobou určovacou, zaoberať sa prvotne otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určení, ako navrhovala žalobkyňa. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka naliehavého právneho záujmu
je už predmetom dlhodobo ustálenej judikatúry, ktorej závery použil aj súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí, bolo by zo strany odvolacieho súdu nadbytočné ich opakovať. Vychádzajúc zo
skutkových okolností prejednávanej veci, musel odvolací súd súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,
že na žalobkyňou navrhovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko vyhovenie
podanej žalobe by nijakým spôsobom nezmenilo jej právne postavenie vo vzťahu k dotknutým
nehnuteľnostiam a naviac existuje iný procesne prípustný prostriedok ochrany práv žalobkyne, ktorý by

bol spôsobilý odstrániť neistotu v právnych vzťahoch žalobkyne a tým je žaloba o určenie, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je zároveň
nevyvrátiteľným dôvodom pre zamietnutie žaloby.

11. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa

stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd
neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných,
a preto odvolací súd priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolaciehokonania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.