Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718205021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci navrhovateľky: F. A.F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX/X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou W. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., H. XXX/X, proti odporcovi: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. H., P. M., M. XXX, o určenie
výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/70/2018-49

zo dňa 20.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že zaväzuje odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 200 Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Tým mení rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k.
15P/203/2014-114 zo dňa 23.2.2016 vo výroku o výživnom.
II. Dlžné výživné za obdobie od 4.10.2018 do 31.1.2020 vo výške 1.487 Eur je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„Z a v ä z u j e žalovaného platiť výživné žalobkyni vo výške 150,- eur mesačne od 4.10.2018, ktoré je
žalovaný povinný platiť žalobkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení rozsudok tunajšieho
súdu 15P/203/2014-114 z 23.2.2016.

II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 4.10.2018 do 31.12.2018 činí zo strany žalovaného sumu
130,64 eur, ktorý zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobkyni v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
15P/203/2014 - 114 zo dňa 23.02.2016 bol otec zaviazaný prispievať na vtedy maloletú F. A. sumou

100,- eur mesačne. Vychádzal z príjmu otca 18.000,- Kč, príjmu matky 500,- eur mesačne, pričom obaja
iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti F. A. nadobudla plnoletosť, je študentkou 1. ročníka
vysokej školy, obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Príjem matky, s ktorou plnoletá F. žije
v spoločnej domácnosti, činí 600,- eur mesačne, otca 19.500,- Kč mesačne. Porovnávajúc pomery pri
poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že skutočne došlo k zmene pomerov,
najmä na strane dnes už plnoletej F., ktorá je študentkou vysokej školy, je nesporné, že náklady na

vysokoškolské štúdium sú vysoké a preto z hľadiska potrieb plnoletého dieťaťa je zvýšenie výživného
zo strany žalované plne dôvodné. Tvrdenie žalovaného, že spláca úver vo výške 220,- eur mesačne,
ktorý bol poskytnutý vo výške 15.000,- eur na prerobenie rodinného domu je právne irelevantné, nakoľkosa nejedná o jeho vlastníctvo rodinného domu, a navyše výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými
výdajmi žalovaného, teda povinného rodiča. Žaloba bola podaná 04.10.2018, a teda súd mohol určiť
výživné len od tejto doby, čím zároveň vznikol žalovanému nedoplatok za obdobie od 04.10.2018 do

31.12.2018, ktorý predstavuje rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a takto zvýšeným výživným.
Tento nedoplatok zaviazal žalovaného zaplatiť v súdom stanovenej lehote, nakoľko sa jedná o výživné
pre plnoletú osobu, takisto nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa pre povolenie splátok. Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa žiadala určiť výživné už od 01.09.2018, z vyššie uvedených dôvodov musel súd
jej žalobu v prevyšujúcej časti zamietnuť.

4. Poukázal na ust. 78, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,5 Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolania
6. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Vo svojom odvolaní uviedla, že v súvislosti so
štúdiom na vysokej škole je potrebné hradiť ubytovanie na internáte mesačne vopred vo výške 52,- eur
a bolo potrebné uhradiť aj kauciu - preddavok za ubytovanie vopred vo výške 50,- eur v dvoch splátkach,

spolu 100,- eur ktorá bola uhradená v mesiaci júli 2018 a januári 2019 . V súvislosti s pobytom na
internátejepotrebné,abymalazabezpečenústravu,ajkeďobčasprerozvrhprednášoknestihneraňajky
a obed v jedálni. Vtedy si musí stravu zabezpečiť z vreckového. Ďalšie výdavky sú na cestovné vlakmi
ŽSR z F. do P. vo výške 3,17 eur dvakrát do mesiaca, pretože na tento smer nie je možné zabezpečiť
bezplatný lístok a to aj napriek snahe o zakúpenie cestovného lístka v dostatočnom časovom predstihu.

Cestovné vlakom je 6,34 eur mesačne. Matka uhradila poplatok za prijímacie konanie spolu vo výške
295,- €, ktorý vysoké školy nevrátili. Bol potrebný servis počítača a výmena harddisku v spoločnosti
SISOFT, prevádzka Poprad, čo predstavuje sumu 75,- eur. Je nepochybné, že počítač, toner do tlačiarne
a kancelársky papier sú nevyhnutné potreby pre štúdium, ktoré zvyšujú celkové náklady na štúdium.
Ďalšie náklady, ktoré bezprostredne súvisia so štúdiom je zakúpenie povinnej učebnice Prvá pomoc,

zakúpená 14.2.2019 v sume 12,95 eur. Internet je nevyhnutný pre štúdium, poplatok za internet je vo
výške 15,90 eur mesačne. Uvádza aj poplatok za komunálny odpad, ktorý je povinná uhradiť obci za
seba a za dcéru vo výške 30,- € za rok 2018. Taktiež aj poplatok za stočné obci Q. vo výške 90,60 eur
ročne, z ktorého hradí polovicu za stočné vo výške priemerne 45,30 eur. Nesúhlasí s určenou výškou
výživného aj z dôvodu, že čistá mzda žalovaného v porovnaní s mzdou matky je vo veľkom nepomere.

Žalovanýnemáďalšievyživovaciepovinnosti,jehoplatmápreseba,ikeďplatínájomné.Jehopriemerná
čistá mzda za obdobie 11/2017 až 4/2018 je 21 559 CZK, čo je 839,95 €. Jeho priemerný čistý plat za
obdobie 5/2018 až 10/2018 je 23 610 CZK, čo je 919,86 €.
7. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli

a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie a je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) v jeho napadnutých častiach vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
9. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods.

1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne
zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je
prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho
rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne

relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú
schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného
je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné
kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym
vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť

samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to
hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých
svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod
pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to
relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
12. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal.

dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
13. Odvolací súd má za to, že za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru,
že na strane F. došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb
spojených predovšetkým s jej fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jeho
záujmami a to k 1.9.2018, denného vysokoškolského štúdia Univerzity Komenského, Martin. Zmenu

pomerov odvolací súd vidí na strane F. ako osoby oprávnenej z výživného aj v tom, že v súvislosti
s prípravou a nástupom na vysokoškolské štúdium ročníka došlo k zvýšeniu nákladov spojených s
prijímacím konaním na vysokej škole a začiatkom štúdia. Je taktiež nesporné, že potreby plnoletého
človeka na uspokojovanie jeho sociálnych a kultúrnych potrieb sú vyššie ako u maloletého dieťaťa. Za
takého výdavky je možné považovať výdavky na návštevy kultúrnych a spoločenských akcií, športové

podujatia. Tak ako je to pri výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu
z dôvodu ich prípravy na budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich
rodičov.
14. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného
otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc

z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať
v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych
modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného,
z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho

prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku
2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení
rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?
clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac
rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica,

pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu
povinnosť.
15. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania
sumu 23,610 Kč ( čl. 45), čo predstavuje 938,37 Eur . Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odsekupodľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá stanovenie výživného vo výške 200 Eur mesačne, ktoré
predstavuje 21% čistého príjmu otca, čo aj pri zohľadnení skutočnosti, že nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti ani zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom zodpovedá podľa názoru odvolacieho

súdu zákonným kritériám.
16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok postupom podľa §
388 CSP zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživné na F. sumou 200 Eur mesačne, počnúc dňom
4.10.2018 do budúcna.
17. Keďže v dôsledku nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky

výživného je potrebné zmeniť aj výšku dlžného výživného. Vzhľadom na záver o tom, že primeraná
výška výživného je od 4.10.2018, dlžné výživné za obdobie od 4.10.2018 do 30.1.2020 predstavuje
sumu 1.487 Eur, pričom odvolací súd určil paričnú lehotu 6 mesiacov, odvolací súd postupom podľa §
388 CSP zmenil rozsudok aj v tejto časti.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).