Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118211551
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118211551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovaným: 1./. D. T. G. I.. E. J., D. D.K. T. Y. XX, G. XXX XX , W. XX XXX XXX Ž. E.
X.O. C. N., L.. XX.X.XXXX, J. O. XXX, 2./. L. N., L.. XX.X.XXXX, J. O. XXX, o zaplatenie 13.504,35 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/188/2018-92
zo dňa 1. apríla 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Konanie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zastavuje.

Potvrdzuje rozsudok voči žalovanej v 2. rade.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v 1. a 2. rade sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 39, § 52 odsek 1, 2, 3 a 4, zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 2 písm. d), § 9 odsek

1, 2, § 7 odsek 1, 2, § 11 odsek 1, odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2018 do 31.12.2018 (ďalej len „zákon o bankách“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 8.10.2018 si Poštová
banka,a.s.(ďalejajako„pôvodnýžalobca“)uplatnilprotižalovanýmnároknazaplateniesumy13.504,35

eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 13. 8. 2014 bola medzi stranami sporu,
žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovanými v právnom postavení dlžníka a spoludlžníka,
uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a
Obchodné podmienky pre úver (ďalej aj ako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovaným poskytnutýzo strany právneho predchodcu žalobcu úver, a to vo výške 13.750,- eur. Žalovaní sa podľa zmluvy
solidárne zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy, výška
každejsplátky,vrátaneskladbyasplatnostijednotlivýchsplátokúveruvyplývazprílohyžalobyoznačenej

ako Predpis splátok. Do 30.6.2018, z ktorého dňa je vystavený výpis z úverového účtu, splatili žalovaní
na istinu sumu 245,65 eura, na úroky sumu 4.444,94 eura a na poplatky sumu 49,65 eura. Žalovaní po
dátume 30.6.2018 zrealizovali aj ďalšie úhrady, ktoré nie sú zachytené v aktuálnom stave úveru zo dňa
30.6.2018, a to vzhľadom na to, že k ich realizácii došlo po dátume 30.6.2018 v aktuálnom stave úveru
zo dňa 30.6.2018, a to vzhľadom na to, že k ich realizácii došlo po 30.6.2018. V zmysle Obchodných

podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká
nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru
dodržal voči žalovaným zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovaným
upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením boli žalovaní oboznámení s
tým, že pohľadávka titulom Zmluvy je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vzhľadom na to, že
žalovaní úhradu pohľadávky nevykonali v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia

banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaní ani napriek
zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatili dlžnú pohľadávku. Žalobca sa podanou žalobou domáha
zaplatenia istiny vo výške 13.504,35 eura, úrokov vo výške 5.180,98 eura, úrokov vo výške 36,91 eura,
úrokov vo výške 14,9% ročne zo sumy 13.504,35 eura od 1.7.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 13.504,35 eura od 1.7.2018 do zaplatenia a poplatkov vo výške 0,- eur.

4. V priebehu konania Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s.. Uznesením zo dňa 22.9.2017, sp.zn. 20Csp/43/2016 súd pripustil zmenu na strane
žalobcu.

5. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého pôvodný žalobca
a žalovaní uzatvorili dňa 13.8.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol
žalovaným úver vo výške 13.750,- eur, ktorý sa žalované zaviazali splácať v 120 pravidelných
mesačných splátkach po 223,- eur, pri RPMN 16,57%, ročnej úrokovej sadzbe 14,90% a priemernej
hodnote RPMN 11,89%. Listom zo dňa 13.10.2015 vyzval pôvodný žalobca žalované na zaplatenie

splátok vo výške 1.300,91 eura a zároveň ich upozornil, že ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená
využiť ustanovenie § 565 OZ. Listom zo dňa 29.10.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
a žalované boli vyzvané na zaplatenie sumy 14.621.71 eura. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.3.2019
uviedol, že u žalovanej v 1. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka mala
okrem uvedených konsolidovaných úverov ešte v inej finančnej inštitúcii existujúci úver s mesačnou

splátkou vo výške 390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou
vo výške 372,- eur, v tom čase bol výpočet splátky 5 % z vyčerpanej sumy, tzn. 18,60 eura. Klientka
deklarovala rodinný stav vydatá, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná
od 1.9.2006 a čistý mesačný príjem vo výške 410,- eur. Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni
na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej

deklarovaný príjem potvrdený. U žalovanej v 2. rade boli výdavky overené dopytom do úverového
registra - klientka nemala okrem uvedeného konsolidovaného úveru žiaden ďalší existujúci úver.
Klientka deklarovala rodinný stav slobodná, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR,
zamestnaná od 10.2.2014 a čistý mesačný príjem vo výške 350,- eura - Banka sa dopytovala v Sociálnej
poisťovni na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel

bol jej deklarovaný príjem potvrdený.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnom vecnou legitimáciou žalobcu. Posudzovaný právny vzťah strán
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže poštová banka a.s. bola od uzavretia

zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že pôvodný žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 13.8.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej
pôvodný žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 13.750,- eur, ktorý sa žalované zaviazali splácať
v 120 pravidelných mesačných splátkach po 223,- eur, pri RPMN 16,57%, ročnej úrokovej sadzbe
14,90% a priemernej hodnote RPMN 11,89%. Listom zo dňa 13.10.2015 vyzval pôvodný žalobca

žalované na zaplatenie splátok vo výške 1.300,91 eura a zároveň ich upozornil, že ak nedôjde k
úhrade, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ. Listom zo dňa 29.10.2015 žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a žalované boli vyzvané na zaplatenie sumy 14.621.71 eura. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 mala byť pohľadávka voči žalovaným postúpenána žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ súd vyzval žalobcu, aby preukázal,
akým spôsobom bola zisťovaná bonita žalovanej pri uzatvorení zmluvy o úvere. Žalobca k tomu preložil
report zo spoločného registra bankových informácií a sociálnej poisťovne. Zároveň podal vyjadrenie,

že u žalovanej v 1. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka mala okrem
uvedených konsolidovaných úverov ešte v inej finančnej inštitúcii existujúci úver s mesačnou splátkou
vo výške 390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške
372,- eur, v tom čase bol výpočet splátky 5 % z vyčerpanej sumy, tzn. 18,60 eura. Klientka deklarovala
rodinný stav vydatá, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná od 1.9.2006

a čistý mesačný príjem vo výške 410,- eur. Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni na 90%
deklarovanéhočistéhomesačnéhopríjmuklientky,podľavtedynastavenýchpravidielboljejdeklarovaný
príjem potvrdený. U žalovanej v 2. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka
nemala okrem uvedeného konsolidovaného úveru žiaden ďalší existujúci úver. Klientka deklarovala
rodinný stav slobodná, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná od
10.2.2014 a čistý mesačný príjem vo výške 350,- eura - Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni

na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej
deklarovaný príjem potvrdený. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať
ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/

domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaná v 1. rade
bola zamestnaná od 1.9.2006 a mala čistý mesačný príjem vo výške 410,- eur. Z reportu zo spoločného

registra bankových informácií vyplýva, že žalovaná v 1. rade mala úver s mesačnou splátkou vo výške
390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške 372,- eur. Z
predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaná v 2. rade bola zamestnaná od 10.2.2014 a mala čistý mesačný
príjem vo výške 350,- eur. Z reportu zo spoločného registra bankových informácií vyplýva, že žalovaná v
2.radenemalažiadenúver.Zvyššieuvedenétedavyplýva,žežalovanémalispolučistýpríjem760,-eur,

z toho splácali len úvery mesačnými splátkami vo výške 408,60 eura. Žalovaným teda po úhrade splátok
úveru zostával príjem 351,40 eura. Pri splátke úveru 223,- eur zo zmluvy teda žalovaným zostala suma
128,40 eura. Pôvodného žalobcu však žiadnym spôsobom nezaujímali priemerné mesačné výdavky
žalovaných na živobytie a to, či po ich zaplatení majú dostatok prostriedkov na splácanie ďalšieho úveru.
Žalovaná v 1. rade už splácala viacero úverov, pričom v jej neprospech malo byť aj to, že v rozpore so

skutočnosťou uviedla v zmluve v časti 1 výšku splátok iných úverov v rozsahu 0,- eur. Napriek tomu
pôvodný žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 13.500,- eur, aj keď časť bola na konsolidáciu
úverov. Za týchto okolnosti pôvodný žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal výdavky
žalovaných, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j.

že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľov jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

7. Pôvodný žalobca teda nemohol pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Spôsobilým
predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,

čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách oprávňuje banku postúpiť na iný
subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní (z dôvodovej správy uvedenému zákonu
týkajúcej sa predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu

postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte
nebola splatná. Z uvedeného teda vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý
úver“. Pokiaľ teda pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku na žalobcu konal v rozpore s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle
§ 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách).

Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Mal za to, že schopnosť splácať úver bolo riadne
zistené a právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1,2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch riadne splnil. Podľa názoru odvolateľa je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby
odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

10. Dňa 26.7.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962 na pribratie do
konania ako osobitný subjekt na stranu žalovaného. Súdom prvej inštancie boli žalované vyzvané, aby
v lehote 10 dní oznámili súdu či súhlasia s tým, aby občianske združenie vystupovalo ako osobitný
subjekt na strane žalovaných s doložkou, že ak sa v lehote nevyjadria súd bude mať za to, že s pribratím
nesúhlasia.

11. Na výzvu súdu podala vyjadrenie žalovaná v 1.rade s tým, že zaslala kópiu uznesenia o vyhlásení
konkurzu na majetok žalovanej v 1. rade.

12. K oznámeniu o vyhlásení konkurzu na žalovanú v 1. rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v zmysle

ust. § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze“) ak bol
vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b).

13. Pred tým, než Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní

§ 34 C.s.p. vec prejednal a rozhodol o podanom odvolaní žalobcu v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379
a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario), zaoberal sa podaním žalovanej
v 1. rade oznámením o vyhlásení konkurzu, overil si vo verejnom registri a teda údajov z Obchodného
vestníka č. 77/2019 s dňom vydania 18.04.2019, pod č. T zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov
pod sp. zn. 2OdK/230/2019 zo dňa 11.4.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: C. N.,

nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX J., ktorá v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení
žalovanej v 1. rade a do funkcie správcu bol ustanovený I.. E. J., so sídlom Y. XX, XXX XX G., W. XX
XXX XXX.

14. Podľa ustanovenia § 167e odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez
zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

15. Podľa ustanovenia § 166a odsek 1 Zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b

a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Podľa odseku 2 pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

16. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnostiuvádza,žeideoprocesnýnástrojurčenývýlučnepredlžníka,ktorýmmožnozapodmienok
ustanovených v Zákone o konkurze dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok
v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní
sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma

spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti Zákona o konkurze) alebo splátkovým kalendárom.
Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel
od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v
oddlžovacom konkurze (§ 166a Zákona o konkurze) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčenéz uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b Zákona o konkurze) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto
konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e Zákona o konkurze).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.10.2018
domáhal toho, aby súd zaviazal žalované v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 13 504, 35 eur
s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/230/2019 zo dňa 11.4.2019 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovanej v 1. rade.

18. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na
majetok žalovanej v 1. rade sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní
uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej v 1. rade, boli
naplnenépredpokladynazákladektorýchodvolacísúdzúradnejpovinnostiprebiehajúcesúdnekonanie
voči žalovanej v 1. rade s poukazom na § 167e odsek 1 Zákona o konkurze zastavil.

19. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako
veriteľom a žalovanými ako dlžníčkami bola dňa 14.08.2014 uzatvorená Zmluva o úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (13.750,- eur),
výška mesačnej splátky (223,- eur), počet mesačných splátok (120), celková čiastka (26 806,55 eur),
dátum prvej platby (25.9.2014), dátum konečnej splatnosti (25.8.2024), úroková sadzba (14,9 % p.a.),

RPMN banky (16,57 %), priemerná RPMN na trhu (11,89 %), poistenie (nepoistený úver). Podaním zo
dňa 12.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že sú viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 1 300,91 eur a zároveň ich vyzval k splateniu v lehote 15 kalendárnych dní. Podaním
zo dňa 29.10.2015 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 29.10.2015 a žiadal uhradiť v
lehote 10 kalendárnych dní od doručenia dlžnú sumu vo výške 14.621,71 eur.

22. Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy

ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa odseku 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.17)

24. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiťpísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah

založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

26. K odvolacej námietke odvolateľa, že schopnosť splácať predmetný úver bolo riadne zistené odvolací
súd uvádza nasledovné:

Zobsahuspisu(č.l.74až87)vyplýva,žeprávnypredchodcažalobcuskúmalbonitužalovanýchdopytom
do úverového registra a dopytom v Sociálnej poisťovni. Na základe predložených reportov mal za to, že
schopnosť splácať úver bolo riadne zistené a právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť vyplývajúcu
zo zákona o spotrebiteľských úveroch splnil. Aj keď žalobca skúmal príjem žalovaných pred vstupom

do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné
aspekty, celkové mesačné výdavky žalovaných, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaných splácať dlh zo zmluvy.

27. Žalovaná v 1. rade deklarovala čistý príjem vo výške 410,- eur, okrem konsolidovaných úverov
mala úver aj v inej finančnej inštitúcií, s mesačnou splátkou vo výške 390,- eur a kontokorentný úver
s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške 372,- eur, žalovaná v 2.rade deklarovala
čistý príjem vo výške 350,- eur, za týchto okolností odvolací súd má za to, že právny predchodca žalobcu
nekonal s odbornou starostlivosťou a neskúmal náležite výdavky žalovaných či sú schopné splácať úver

vo výške 13.504,35 eur s mesačnou splátkou vo výške 223,- eur, ak po odpočítaní všetkých výdavkov
im zostala suma na živobytie vo výške 128,40 eur.

28. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pôvodný
žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda

nemohol pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Zákonným predpokladom pre postúpenie
pohľadávky je v zmysle ust. § 92 odsek 8 zákona o bankách spôsobilý predmet postúpenia a teda
pohľadávka alebo jej časť, ktorá už je splatnou, za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po
tom, čo dlžník je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
správne postupoval, ak Zmluvu o postúpení pohľadávky určil ako neplatný právny úkon v zmysle ust. §

39 Občianskeho zákonníka a žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.apríla 2018,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R60/2018 konštatoval cit.:
„ Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v

prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená
prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu
pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená,
je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§39 OZ), pričom na absolútnu
neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k

postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť
nie je možné zhojiť“.30. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

31. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255
odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v priebehu
odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa im ich náhrada nepriznáva.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).