Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010400
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314010400.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 v Humennom v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Roháča a prísediacich Milana Milčáka a Vladimíra Majerčina
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. U. Č. P. Š. X. N. K. E. Ý. , H.. XX. X. XXXX N. D., R. C. E. XXX,
X. A. S. , nar. 1X. XX. XXXX v HuZ.X. S.
s ú v i n n í , že

popredchádzajúcejvzájomnejdohodevbližšienezistenomčaseokoloVeľkej nociroku2013opakovane
vpriebehuniekoľkýchdnívobciKošarovce,okresHumennézpriestorovbývaléhoPoľnohospodárskeho
nákupného závodu po tom, čo prekonali zabezpečenie vetracieho otvoru, sa cez tento otvor dostali do
haly, z ktorej spoločne odcudzili komponenty z dĺžiacich strojov (zariadení) o množstve 670 kg, ktoré
S. Z. na svojom motorovom vozidle odviezol a odpredával v zberných surovinách ako železný šrot, čím
majiteľovi MVDr. Z. Č. spôsobili škodu v celkovej výške 134,- eur,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili,

č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa 20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú:

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3, § 54 Tr. zákona každý na
trest povinnej práce vo výmere 200 hodín.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom

voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa§55ods.4Tr.zákonaakodsúdenývčasevýkonutrestupovinnejpráceneviedolriadnyživotalebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd
premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny
nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o
spôsobe výkonu tohto trestu.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným ukladá povinnosť uhradiť škodu spoločne a nerozdielne
poškodenému Z.. Z. Č., H.. XX. X. XXXX, C. Q. S. D. XX vo výške 134,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného Z.. Z. Č., H.. XX. X. XXXX, C. Q. S. D. XX so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvHumennompodalnaobžalovanýchobžalobuprespolupáchateľstvom
zločin krádeže podľa 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom poškodeného, výsluchom svedkov
M., svedkyne F., výsluchom znalcov z odboru Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení
Ing. Bc. Ivana Kopora a Ing. Jána Vojtka, oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Po vykonanom dokazovaní senát dospel k záveru kvalifikovať predmetný

skutok obžalovaných sčasti odlišne ako obžaloba.

Obžalovaný Č. sa k skutku uvedenom v obžalobe priznal len do tej miery, že že niekedy v apríli 2013
bol s obž. S. dvakrát - trikrát vo vnútri v objekte bývalého PNZ, kde sa dostali cez dieru, v ktorej bol
kedysi ventilátor cca 50x50 cm. Odtiaľ spolu s S. zobrali asi 20-30 ks železných plátov kovu a

vyniesli ich von pod strom. Potom zavolali obž. Z., ktorý mal auto škodu modrej farby, aby to odviezol
do zberných surovín. Odviezol to na trikrát v kufre vozidla. Potvrdil, že obž. Z. nebol pri vynášaní plátov,
on len ich odviezol. Za predaj dostal od obž. Z. peniaze asi 70 eur. Vtedy bol kurz 0,19 eur alebo 0,20
eur za kg. Bolo to odpredané ako kovový šrot. Obžalovaný poukázal na to, že areál nebol oplotený,
nebol strážený, bolo bežné aj pred spáchaním skutku, aj po jeho spáchaní, že sa niekto pohyboval

okolo areálu alebo vyvážal veci odtiaľ. Poprel, že by oni odcudzili 438 kusov liatinových líšt, 150 ks
liatinových spojok, 200 kusov hliníkových líšt, ani 100 ks valcov, 22 kusov elektromotorov. Trval na
tom, že oni odcudzili dva druhy železa, neboli to ťažké veci, pretože ich každý nosil sám. Od Z. mal
vedomosť, že nimi odcudzený tovar, ktorý Z. odviezol do zberných surovín, mal váhu cca 640 kg. Z.
vozil len to železo, ktoré oni vzali.

Obžalovaný A. S. tiež potvrdil, že spolu s Č. boli v hale, odkiaľ odcudzili 30 kusov železa, ktoré boli v
budove, kde sa dostali cez ventilátorovú dieru cca 1 m priemer. Cez ten otvor veci aj povynášali von.
Dnu v objekte bol len s Č.. Potom išli za Z., aby železo odviezol autom do šrotu. Železo spolu odviezli
na dva-trikrát. Vo vnútri Z. nebol, iba nakladal s nimi. Tie veci boli dlhé cca 1 m, možno 4 cm hrubé,

hliník to nebol. Trval na tom, že oni neodcudzili 258 liatinových líšt, kovové liatinové spojky v počte 438
ks, 150 ks deliacich hliníkových líšt, 200 ks valca, 22 ks elektromotorov. Za predaj dostal od obž. Z. asi
10-20 eur. Tiež poukázal na to, že do areálu často chodievali aj iní, areál nebol zabezpečený.

Obžalovaný S. Z. priznal, že bol odviezť nejaké železo, kovové kusy, cca cez 600 kg. Boli to obyčajné

kusy železa, platne železa, hliník tam nebol. Odviezol to do zberných surovín v kufri autom Fabia, kde
mu vyplatili peniaze. On tie predmety nebol kradnúť, len obžalovaným pomohol železo naložiť do kufra.
Dostali za to 130-150 eur. V zberných surovinách bol trikrát. Odkúpil to od nich pán M.. Neboli to
žiadne valce, žiadne ložiská, kryty na ložiská, 258 kusov určite nie, ani liatinové spojky, deliace hliníkové
lišty, valce, či elektromotory. Spolu mohli odviezť asi 20 kusov autom na trikrát, niečo cez 600 kg.

Peniaze prevzal sám.

PoškodenýMVDr.Z.Č.akovtomčasemajiteľobjektuvKošarovciach uviedol,že vhaleboliuskladnené
dlžiacestroje-demontovanés následnýmodpredajom. KupovaltoodfirmyChemes,celkovýobjemcca
250 000,- eur, do Košaroviec to doviezli v 150 kamiónoch. Vykladalo sa to žeriavom a vysokozdvižným

vozíkom. Vykládka jedného kamiónu trvala asi 4 hodiny. Jedna linka, ktorých bolo 77, bola demontovaná
na 6 častí. V hale to bolo uložené tak, že jedna linka stroja má 17 metrov dĺžku, 18 ton. Aby ju mohol
transportovať, tak ju musel podeliť na 6 transportných častí. Všetky tie stroje boli demontované a takto
ich prepravoval, ako boli rozobraté. Tých strojov bolo 77, jeden bol predávaný za 23 000,- eur. Kontrolu
haly, kde boli stroje uložené, robil len vizuálne, skontroloval zámky, dovnútra nechodil. Až raz prišiel

a zistil, že jeden zámok bol poškodený. Trval na tom, že všetky veci uvedené v obžalobe, mu boliodcudzené za dobu cca troch mesiacov. Podľa poškodeného cez ventilátor v spodnej časti budovy o
priemere 40-50 cm bolo možné odcudzené veci vynosiť. Hala bola uzamknutá, nikto ju nestrážil.

Svedok K. M., ktorý sa zaoberá výkupom a spracovaním druhotných surovín, uviedol, že v roku 2013
obžalovaný Z. odovzdával šrot na škodovke, asi trikrát. Mal vyplatených asi 140,- eur za cca 600 kg
železa. Jednalo sa o liatinu, vyzeralo to ako časti strojov. Boli to len liatinové lišty, možno 30 kusov.
Výkupná cena bola vtedy asi 0,20 eur za kg. Odpredajná cena bola od 220,- do 250,- eur za túru v
Košiciach v US Steel. Obžalovaný to doviezol trikrát v jeden deň.

Svedkyňa - starostka obce Košarovce - F.X. A. nemala vedomosť o tom, kedy poškodený navážal
do bývalej PMZ stroje. Poškodený nehlásil žiadnu krádež. Objekt bol v dezolátnom stave, nebolo to
osvetlené, strážna služba tam nebola. V roku 2014 poškodený odpredal objekt ďalšej súkromnej osobe.
V objekte nikdy nebola.

Svedok A. H. bol v roku 2013 prítomný na mieste samom v obci Košarovce za účasti polície, kde sa
robila ohliadka budovy poškodeného. K tomu uviedol, že všetko bolo pozamykané, na dverách do
budovy bol visiaci zámok, ktorý policajti prestrihli. Do priestorov nevstúpili. Nevšimol si, že by tam niečo
iné bolo narušené.

Znalci z odboru Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení Ing. Ivan Kopor a Ing. Ján
Vojtko sa zhodli na tom, že skutočne hodnota odcudzených vecí obžalovanými, ktoré sú popísané v
skutkovej vete obžaloby, sú až na určité percentá zhodné, t. j. 4996,76 eur.

Svedkyňa C. M. v prípravnom konaní uviedla, že v zborníkovom doklade ich prevádzky z 24.04.2013

v kolónke Dodávateľ je uvedené meno Z. S., množstvo 670 kg, celkom 140,70 eur. Išlo o železné kusy
z jednej strany červené, z druhej strany zelené, všetko priviezli na trikrát.

Súčasťou spisu je zápisnica o previerka z miesta činu a fotodokumentácia, zápisnica o hliadke miesta
činu a fotodokumentácia z nej. V spise sa nachádzajú aj faktúry Priemyselný park Chemes a. s. -

odberateľ Z. Č. Q., E. XXX , tržby za kovový šrot. Keďže stroje boli braté v roku 2013, formálne bolo
vykonané oboznámenie sa s faktúrami, pretože boli vystavené v roku 2014-15, ktoré sú mimo spáchania
skutku.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, súd mal za preukázané to, že
obžalovaní Č. B. S. z prevádzky poškodeného odcudzili železný šrot o množstve 670 kg, ktorý
následne odviezol obž. Z. na svojom vozidle do zberných surovín a odpredal ako železný šrot. S
prihliadnutím na výpovede obžalovaných, ale i predovšetkým svedkov M., svedkyne M. súd dospel
k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané množstvo odcudzeného železného šrotu o

hmotnosti 670 kg. Reálne preukázané množstvo (súvisiace so skutkom) bolo preukázané aj listinným
dôkazom zo zberných surovín. Nespochybniteľným dôkazom pre súd bolo len odovzdané množstvo
železného šrotu v zberných surovinách, ktoré ako vyplynulo z dokazovania, jednoznačne súviselo so
železom pochádzajúcim z trestnej činnosti obžalovaných, v tejto súvislosti preto súd i upravil skutkovú
vetu rozsudku oproti podanej obžalobe. Vzhľadom k tomu, že pred súdom nebolo preukázané, že

by obžalovaní odcudzili železný šrot nad 670 kg, súd kvalifikoval skutok ako prečin krádeže
podľa 212 ods. 1 Tr. zák. pretože obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty
spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa 20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona, pretože spoločným konaním
si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili.

Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaných bolo zistené, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne
trestaní. Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona a vzhľadom
na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
kde u obžalovaných bola zistená poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., že
pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, priznali sa k spáchaniu trestného činu, tento

úprimne oľutovali, napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Obžalovaným
nepriťažovala žiadna z okolností uvedených v § 37 Tr. zák.. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia §
212 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Následne bolo prihliadané
na prevahu poľahčujúcich okolností nad neexistenciou priťažujúcich okolností, kedy podľa § 38 ods. 3Tr. zák. sa horná hranica určenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. za
použitia § 54 Tr. zák. súd uložil obžalovaným trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody,
a to trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že

výchovný účel u obžalovaných môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd
za dostačujúci, ktorý bude na nich pôsobiť v tom smere, že si uvedomia nesprávnosť svojho konania
a v budúcnosti sa už nedopustia nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Nateraz je
predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovaných k tomu, že si uvedomia nesprávnosť svojho
konania a v budúcnosti sa už nedopustia nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, súd ustálil množstvo obžalovanými odcudzovaného
železného šrotu v množstve, v ktorom upravil skutkovú vetu rozsudku, a v tejto súvislosti i určil nimi
spôsobenú škodu vo výške uvedenej v skutkovej vete rozsudku. Vychádzajúc zo záveru zodpovednosti
obžalovaných v 1. až 3. rade za nimi spôsobenú škodu zodpovedajúcu výške 134 eur, zaviazal
obžalovaných spoločne a nerozdielne k povinnosti nahradiť poškodenému škodu vo výške 134 eur

obžalovanými. Vo zvyšku bola poškodená strana, ktorá uplatňovala nárok na náhradu škody vo vyššej
výške,akobolasúdompriznaná,odkázanávzmysle§288odsek2Trestnéhoporiadkunacivilnýproces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.