Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205862
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116205862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: Z. P. - KOŽUŠNÍCTVO,
C. 4, XXX XX V., IČO: 14437830, právne zastúpenej: JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom
Nám. Sv. Martina 39, 082 71 Lipany, proti žalovanému: R. O., bytom Q. W. XXXX/XX, XXX XX V., právne
zastúpeného: JUDr. Jánom Garajom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.987,87 Eur s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/106/2011 - 146 zo dňa 19.10.2018
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo výrokoch II., III.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Žalobkyňa sa domáha s poukazom na uzavretú ústnu dohodu splatenia záväzku zo strany žalovaného
vo výške 3.987,87 Eur. Tvrdila, že podľa ústnej dohody sa zaviazal žalovaný zaplatiť jej úroky a poplatky,
ktoré splácala peňažnému ústavu v súvislosti s úverom jej poskytnutým, ktorý následne poskytla ako
pôžičku žalovanému.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane tvrdil, že neuznáva uplatnený záväzok, tento neexistuje,
nepopiera, že sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- Eur s dohodnutými podmienkami splácania
pôžičky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Konanie z a s t a v u j e v časti zaplatenia sumy vo výške 249,33 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 11.2.2016 do zaplatenia.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania“.

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosť, že sa jej žalovaný
písomne zaviazal uhradiť okrem istiny vo výške 15.000,- Eur aj úroky a poplatky, ktoré mala uhradiť
banke z titulu čerpania úveru. Nestalo sa tak pri uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke a ani neskôr po jejuzavretí. Notárska zápisnica spísaná toho istého dňa ako bola uzavretá zmluva o pôžičke sa nezmieňuje
o žiadnych úrokoch a poplatkoch. Taktiež ani z výpovede Q. E., nevyplýva, že by táto svedkyňa mala
vedomosť o presnej sume záväzku žalovaného, resp. že by vedela o tom, že predmetom jeho záväzku

bolo aj zaplatenie bankových poplatkov a úrokov. Nárok žalobkyne nemožno posudzovať ako nárok na
náhradu škody, nakoľko nie je splnená zákonná podmienka protiprávneho konania žalovaného v podobe
porušenia záväzkov zo zmluvy, keďže z písomne uzavretej zmluvy o pôžičke nevyplýva povinnosť
žalovaného uhradiť okrem sumy 15.000,- Eur, t.j. istiny podľa úverovej zmluvy, aj úroky z tejto sumy
a poplatky. Rovnako tak nemôže ísť o pristúpenie žalovaného k záväzku žalobkyne, keďže plnenie

malo byť poukázané žalobkyni a nie banke. V danom prípade by ohľadom úrokov a poplatkov mohlo
ísť nanajvýš o istý druh atypického kontraktu, resp. nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, ktorého existencia taktiež nebola preukázaná z vykonaných dôkazov. Zo zmluvy o pôžičke
totiž jednoznačne vyplýva, že táto bola dojednaná ako bezúročná. Okrem toho je otázne, či by takáto
inominátna zmluva bola platná vzhľadom na jej neurčitosť, nakoľko nebolo zrejmé, či žalovaný mal
platiť celú sumu úrokov a poplatkov naraz alebo postupne po ich úhrade žalobkyňou banke a v akej

maximálnej výške.

5. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ust.§ 657, § 658 ods.1, § 40 ods.2, § 420 ods.1
a § 534 Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania
vo výške 249,33 Eur a nebola neúspešná vo zvyšnej časti uplatneného nároku. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Obsah odvolania žalobkyne

7. Žalobkyňa považuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 10C/100/2016-141 zo dňa 19.10.2018 v
jeho v II. a III. výroku za rozsudok vydaný v rozpore so zákonom, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i

takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto
zákona. zmysle § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. zmysle § 420 ods.
3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalobkyňa

má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konanie má vadu,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces. Medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovala dohoda o úrokoch z tejto

pôžičky, keďže žalovaná nemala záujem na profitovaní z požičaných peňazí, ale na pomoci žalovanému,
ktorý nemal finančné prostriedky, a preto preňho na jeho žiadosť, s prísľubom, že mu prídu peniaze
zo Švajčiarska, zobrala v banke ČSOB, a. s., dňa 25.03.2013 úver .Medzi žalobkyňou a žalovaným
bol podľa názoru žalobkyne uzatvorený atypický kontrakt ohľadne úrokov a poplatkov, ktoré žalobkyňa
musela zaplatiť banke ČSOB, a. s., v súvislosti s uzatvorením zmluvy o investičnom úvere zo dňa

25.03.2013. Podľa názoru žalobkyne súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, hlavne zmluvu
o investičnom úvere, č. 152095/PALMIU/Z, zo dňa 25.03.2013, zmluvu o pôžičke zo dňa 26.03.2013,
výpisy z účtu žalobkyne za roky 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017, potvrdenie banky ČSOB, a. s. zo dňa
14.02.2016 a zo dňa 25.04.2017, výpoveď samotnej žalobkyne, výpoveď svedkyne Márie Feckovej a
výpoveď pracovníčky banky ČSOB, a. s. X. Q., ktorej výpoveď súd ani nehodnotil. Svoje napadnuté

rozhodnutie nesprávne a nedostatočne odôvodnil a vo veci rozhodol arbitrárne, pričom žalobkyňa
napadnuté rozhodnutie nepovažuje za presvedčivé. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, tak jeho
priznanie žalovanému považuje žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodné, keďže žaloba
žalobkyne je dôvodná a malo jej byť vyhovené. Naviac v danom prípade ide o prípad hodný osobitného
zreteľa, keď žalobkyňa nielenže pomohla žalovanému tak, že po jeho žiadosti zobrala preňho na svoje

meno úver v banke ČSOB, a. s., ale musela splatiť nemalé úroky a poplatky banke, ktoré mal znášať
žalovaný, keďže jemu banky nechceli poskytnúť úver a kvôli nemu zobrala žalobkyňa úver v banke, nie
pre svoje účely. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhuje rozsudok Okresného súdu Prešov
v II. a III. výroku zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.738,54 Eur spolu s5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.738,54 Eur odo dňa 11.02.2016 do zaplatenia v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8. K odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

9. K vyjadreniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá uviedla, že poplatky a úroky
banke tvoria samostatný občianskoprávny vzťah založený mimo pôžičkového vzťahu medzi žalobkyňou

a žalovaným.

10. K vyjadreniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý poukázal na to, že na žiadnych
úrokoch a poplatkoch sa so žalobkyňou nedohodol a táto nikdy netvrdila, že by chcela akúkoľvek formu
odmeny, či odplaty za poskytnutú pôžičku a vo vzťahu k nevyrovnaniu sa náhrady škody poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

IV. Hodnotenie odvolacieho sudu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťal(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil

(§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých častiach je vecne správny.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z.)

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom správne, ak žalobe po
čiastočnom spaťvzatí žaloby nevyhovel.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo
nepovažuje námietky odvolateľky za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/,d/, h/ C.s.p.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd udáva. O

naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
následky, atď.). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb

domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jejprávnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Odvolací súd nezistil v konaní súdu a jeho
postupe konkrétne pochybenie, ktoré by mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý súdny proces
odvolateľky.

17. Konanie súdu prvej inštancie netrpí ani žiadnou inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

18. Pokiaľ ide o ďalší tvrdený dôvod pre podanie odvolania, podľa ustanovenia § 365 ods. písm. d/ C.s.p.
odvolací súd k nemu udáva. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie je možné považovať za správne.
K nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospeje z vykonaných dôkazov nesprávnym vyhodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo

iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.
vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

19. Zo skutkového stavu vyplynulo, že bola medzi stranami uzavretá písomná zmluva o pôžičke dňa

26. 03. 2013 (č.l. 11) predmetom ktorej bolo prenechanie sumy 15.000 Eur žalobkyňou žalovanému za
dohodnutých podmienok splácania pôžičky. Zároveň podľa bodu III. sa účastníci dohodli na bezúročnej
pôžičke. V ten istý deň bola spísaná Notárska zápisnica (č.l. 10) o vyhlásení povinnej osoby o súhlase s
jej vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Dňa 25.03. 2013 bola uzavretá zmluva o
investičnom úvere medzi žalobkyňou a ČSOB a.s, podľa ktorej banke poskytne žalobkyni úver do výšky

15.000,- Eur s dohodnutými podmienkami splácania úveru. Suma 15.000,- Eur bola žalobkyni vrátená.

20. Žalobkyňa tvrdila a tvrdí, že došlo k uzavretiu ústnej dohody so žalovaným o splácaní úrokov a
poplatkov, ktoré ona spláca peňažnému ústavu v dôsledku poskytnutia jej úveru, pričom predmetom
písomne uzavretej dohody vo forme notárskej zápisnice nebolo dojednanie a to z dôvodu, že žalovaný ju

uprosil, aby nedávali tieto dojednania, aby nemusel platiť vyššiu odmenu notárke (č.l. 47 súdneho spisu).
Podľa názoru odvolateľky súd mal prihliadnuť na výpoveď svedkyne X. Q. učinenej 11.01.2017 a na
výpoveď žalobkyne zo dňa 11.01.2017, z ktorého by vyplynul záver, ktorý tvrdí žalobkyňa, že žalovaný
vedel a bol uzrozumený s tým, že okrem sumy 15.000,- Eur musí zaplatiť okrem úveru aj poplatky a
úroky z daného úveru, ktorý jej bol poskytnutý peňažným ústavom.

21. S názorom odvolateľky, že záväzok žalovaného na zaplatenie úrokov a poplatkov súvisiacich s
poskytnutím jej úveru v peňažnom ústave treba považovať za nový záväzok, ktorý mal vzniknúť na
základe ústnej dohody nie je možné súhlasiť. Žalobkyňa tvrdí, že poplatky a úroky, ktoré sú spojené s
poskytnutím pôžičky nemajú vzťah k poskytnutej pôžičke. Úroky a poplatky, ktoré požaduje žalobkyňa je

potrebné považovať za vedľajší akcesorický, peňažný záväzkový vzťah, pretože tento súvisí s hlavným
peňažným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý vznikol medzi stranami sporu dňa 26.03.2013.

22. Podľa § 658 ods.1 Občianského zákonnika.pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

23. Vychádzajúc z písomne uzavretej zmluvy o pôžičke účastníci sa dohodli, že ide o bezodplatnú
pôžičku.24. Peňažný záväzkový právny vzťah je ponímaný ako hlavný alebo ako vedľajší. O hlavný záväzkový
vzťah ide vtedy, ak smeruje jeho kauza priamo na zaplatenie určitej sumy peňazí. Akcesoricky záväzok
je vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku

závislý. Vedľajším akcesorickým záväzkom je okrem iného záväzok dlžníka zo sumy zaplatiť veriteľovi
úrok ako pomernú časť spravidla určenú percentuálnou sadzbou peňažného záväzku hlavného.
Charakteristickou črtou aj úrokov z omeškania je ich akcesorická povaha. Vzťah medzi hlavným
a vedľajším záväzkom je charakterizovaný jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok
podmieňuje vedľajší záväzok), jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania

závisí od trvania hlavného záväzku.

25. V posudzovanom prípade z písomne uzavretej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu vyplýva, že
si dohodli hlavný záväzok a dohodli sa na bezúročnej pôžičke. Dohodnuté úroky bývajú vždy odplatou
za užívanie požičanej istiny a povinnosť dlžníka zaplatiť ho veriteľovi vzniká zo záväzku v zmluve.
Judikatúra súdov aj právna literatúra sa zhodujú v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej

pôžičky podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka predstavujú odplatu za užívanie požičanej sumy.

26. Vychádzajúc z ustanovenia § 658 ods.1 je zrejmé, že upravuje zmluvný úrok, ktorý má vo svojej
podstate predstavovať odmenu za možnosť využitia predmetu pôžičky. Dojednanie plnenia ako odmeny
vo forme úroku alebo iného plnenia je možné v spojení s akoukoľvek pôžičkou. Ako už odvolací súd

konštatovalvosvojomzrušujúcomuzneseníč.k.21Co/118/2017-126 zodňa15.05.2018 nie jevylúčené
ani dodatočné dojednanie v priebehu už existujúceho vzťahu takejto odmeny.

27. Podľa § 40 ods. 2 O.z písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

28. Pre právne úkony v občianskom práve platí, že všetky písomne vykonané právne úkony, či už táto
forma bola ustanovená zákonom alebo bola dohodnutá, môžu byť zmenené alebo zrušené len písomne.
V súlade s citovaným ustanovením v prípade dohodnutej formy právneho úkonu zákon ustanovuje na
jeho zmenu a zrušenie zákonne povinnú písomnú formu. Nedošlo medzi účastníkmi ako zmluvnými
stranami pred vykonaním úkonu k uzavretiu dohody, ktorou by zmenili dohodnutú formu právneho

úkonu.

29. Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno na preukázanie
povinnosti žalovaného platiť požadovanú sumu ako úroky a poplatky z pôžičky. S prijatým záverom
odvolací súd súhlasí . Námietky odvolateľky o vzťahu k danému záveru neobstoja.

30. Podľa čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa čl. 9 C.s.p., strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi

protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

32. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

34. Podľa § 191 ods. 1, 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

35. Výsledky hodnotenia dôkazov musia súdu umožniť prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je

predmetom dokazovania, ak na ich základe nemožno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa
tato skutočnosť skutočne stala, ani že by o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky
hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné, že sa dokazovaná skutočnosť stala,
a pripúšťajú i možnosť toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno prijať záver opravdivosti tejto skutočnosti. V takomto prípade súd rozhodne v neprospech toho účastníka, v záujme
ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

36. Odvolateľka nepreukázala existenciu záväzku na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré žiada od
žalovaného.

37. K námietky, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal, či konaním žalovaného nedošlo k vzniku škody
na strane žalobkyne a to v zmysle ust.§ 415, § 420 oods.1,3 alebo § 451 Občianskeho zákonníka a k

bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne, je potrebné udať, že súd prvej inštancie sa
vo svojom rozhodnutí vyrovnáva aj s posúdením nároku žalobkyne na náhradu škody, či bezdôvodné
obohatenie, pričom poukazuje, že nie je splnená podmienka protiprávneho konania žalovaného v
podobe porušenia záväzkov zo zmluvy.

38. Pokiaľ odvolateľka namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené,

nezrozumiteľné, táto námietka neobstojí. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu za rozhodnutie, ktoré
je založené na zistenom skutkovom stave veci a súd v rozhodnutí uviedol ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil (§ 220 ods.2 C.s.p.). Súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o vzniku záväzku, ktorý sa stal
predmetom konania neboli preukázané, že výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver

o pravdivosti jej tvrdenia a o tejto skutočnosti ale ani o tom, že toto tvrdenie je nepravdivé.

39. Odvolací súd z vyššie opísaných dôvodov považuje rozhodnutie súdu, ktorým žalobe nevyhovel za
vecne správne . Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku III.vrátane správneho výroku o trovách konania vo výroku IV.

40.Vecnesprávnemuvýrokuvovecisamejzodpovedávecnesprávnyvýrokotrováchkonania.Žalovaný
bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle zásady úspechu uplatňovanej v sporovom
konaní patrí voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolateľka nepovažuje
rozhodnutie súdu o trovách konania za správne v dôsledku zamietnutia jej žaloby, ako aj v dôsledku

nepreskúmania dôvodov hodných osobitého zreteľa, keďže žalobkyňa pomohla žalovanému tak, že po
jeho žiadosti zobrala preňho na svoje meno úver v banke ČSOB, a. s., ale musela splatiť nemalé úroky
a poplatky banke, ktoré mal znášať žalovaný, keďže jemu banky nechceli poskytnúť úver a kvôli nemu
zobrala žalobkyňa úver v banke, nie pre svoje účely. Ani odvolací súd po preskúmaní tvrdených dôvodov
pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. nepovažuje tvrdené dôvody za výnimočné.

41. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

43. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Ustanovenie § 257
C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný

prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

44. Správanie žalovaného, ktoré samotná žalobkyňa považuje za neslušné však nie je možné
považovať za výnimočnú okolnosť, výnimočný prípad.

45.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleust.§396ods.1C.s.p.vspojenísust.
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné, čo zakladá plný úspech strany
žalovanej v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).