Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213590
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515213590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a. s., so sídlom
Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom,
so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovaným: X/ Q. Ž.J., A. D. XX/XX, X., zastúpenej: JUDr.
Rastislav Vranec, advokát so sídlom Mojmírova 13, Slovenský Grob, X/ J. V., A. Š.Q. S. Č.. XX, X/ Z.

A., A. K.. T. Č.. XX, A., X/ J. V., A. R. Č.. X, A., o zaplatenie 1.043,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. decembra 2017, č. k. 47Cpr/22/2015
- 192, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:
Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,33 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od
10.04.2014 do zaplatenia, do troch dní.
Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 125,54 eur spolu s úrokom z omeškania

5,25% ročne od 10.04.2014 do zaplatenia, do troch dní.
Žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 46,56 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od
04.04.2014 do zaplatenia, do troch dní.
Žalovaná 4/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 38,15 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od
23.04.2014 do zaplatenia, to troch dní.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo výške 50% uplatneného
nároku voči žalovaným 1/ až 4/ a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vo veci opätovne rozhodol po tom, ako bol jeho v poradí prvý rozsudok zrušený uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 8oPr/3/2016 v napadnutej časti a vec mu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom
mu bolo uložené zamerať sa na preukázanie príčinnej súvislosti z pohľadu skutočností, ktoré boli
príčinou schodku. S poukazom na § 182 ods. 1,2,3, § 189 ods. 1, 2,3 Zákonníka

práce dospel k záveru, že vo zvyšnej časti 50% sa žalované zbavili svojej zodpovednosti. Poukázal na
výsledky vykonaného dokazovania v rámci ktorých žalované poukazovali na to, že nemali vytvorené
dostatočné pracovné podmienky, hlavne pokiaľ ide o personálne obsadenie na predajni, keď na predajni
malo byť 8-9 zamestnancov, s rozdelením na doobedňajšie a poobedňajšie zmeny. Podľa výpovede
svedkyneA.,ktorápracovalaužalobcuakoinšpektorkavBratislave,bolpodľajejúdajovpriemernýpočet
pracovníkov v októbri 7,27, v novembri 7,95, pričom sama svedkyňa A. hodnotila personálnu situáciu

na uvedenej predajni ako neštandardnú, častá fluktuácia má podľa nej dopad aj na celkové zaučenie
nových pracovníkov, ako aj na neporiadok v skladových priestoroch, čo vyplývalo z nedostatočného
personálneho obsadenia. Zároveň poznamenal, že na pokladni neboli čipy, na základe ktorých by sadalo skontrolovať, či tovar prechádza cez pokladňu a že inšpektorka tiež uviedla, že mínusové položky
nemalivplyvnavznikmanka.Uveriltvrdeniužalovaných,ktorézhodneudávali,žepersonálneobsadenie
nebolo dostatočné, čo malo hlavne dopad na ochranu tovaru a čo potvrdila aj inšpektorka A.. Rovnako

mal preukázané výpoveďou svedkyne A., že na predajni bol kamerový systém, ktorý bol síce funkčný,
a cez neho sa dali sledovať zákazníci, ako aj zamestnanci, avšak žalované poukazovali na to, že
zariadenie, ktorým sa prehráva záznam, bol v kancelárii vedúcej a žiadali o odstránenie tohto stavu.
Konštatoval časté krádeže, ktoré boli hlásené, zamestnankyne na to upozorňovali, avšak k náprave
zo strany zamestnávateľa nedošlo. Dodal, že zamestnávateľ je povinný chrániť svoj majetok a urobiť

všetky opatrenia na to, aby táto ochrana majetku mohla byť zabezpečená, avšak aj napriek sťažnostiam
zamestnávateľprimeranéopatrenianevykonal. Konštatoval,ževšeobecneplatí,žeakoprípadzbavenia
sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je nevytvorenie pracovných podmienok, a tým
možnosť chrániť zverený majetok, a to aj z dôvodu nedostatočného počtu zamestnancov na predajni,
a s tým spojený nedostatočný dozor. Zaoberal sa tak otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa
hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti svojej zodpovednosti, a schodkom, je

príčinná súvislosť. Uviedol, že vzťah príčinnej súvislosti sa označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
V danej veci mal danú príčinnú súvislosť v spojitosti so vznikom schodku a zodpovednosti žalovaných
v tom, že zamestnávateľ nevytvoril riadne pracovné podmienky spočívajúce hlavne v nedostatočnom

počte zamestnancov na predajni, na predajni nebol kamerový systém, čo malo priamy dôsledok v
súvislosti s ochranou zverených hodnôt. Vyhodnotil zodpovednosť žalovaných tak, že sa sčasti zbavili
zodpovednosti, čo vyjadril v hodnote 50%, keď nedostatočná ochrana tovaru v súvislosti s
nedostatkom personálu vyvolávala zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý má za povinnosť podmienky
vytvárať. Tým, že u zamestnávateľa, ak je uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, sa predpokladá

prezumpcia zavinenia, na druhej strane od zamestnávateľa sa vyžaduje vytvorenie riadnych pracovných
podmienok. Zbavenie sa zodpovednosti v rozsahu 50% videl v tom, že personálne obsadenie bolo
v rozsahu v priemere okolo 50%, čomu potom zodpovedá zodpovednosť zamestnávateľa. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
2. Proti tomuto podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu, ktoré boli
dôvodom jeho názoru o zbavení sa zodpovednosti žalovaných za schodok v pomere 50% z
celkovej žalovanej istiny. Argumentoval, že pri osobitnom druhu zodpovednosti za škodu, ktorým je
zodpovednosť za vzniknutý schodok, sa zavinenia hmotne zodpovedných zamestnancov zo zákona
predpokladá, preto zamestnávateľ v týchto prípadoch v súdnom konaní o náhradu schodku nemusí

preukázať hmotne zodpovedným zamestnancom zavinenie a zamestnanec sa môže zbaviť svojej
zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia alebo, ak sa
zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov,
uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia a len zvyšnú časť tohto schodku potom
uhradia ostatní hmotne zodpovední zamestnanci medzi sebou v zákonom určených podieloch. Dôkazné

bremeno preukázania, či k takémuto zbaveniu sa zodpovednosti skutočne došlo, z akých
dôvodov a v akom rozsahu, nesie žalovaný spoločne hmotne zodpovedný zamestnanec, a teda musí
pred súdom dokázať nielen to, že celý predmetný schodok alebo jeho časť vznikol zavinením iného,
či už zamestnávateľa alebo niektorej inej spoločne hmotnej zodpovednej osoby z kolektívu spoločne
hmotne zodpovedných zamestnancov, ktorého aj on bol členom, či zavinením nejakej inej osoby, ale

musí preukázať aj to, či medzi takýmto zavineným konaním inej osoby a vzniknutým schodkom je daná
príčinná súvislosť. Zdôraznil, že ak takýmto spôsobom chce preukázať, že iba časť schodku zavinil
iný a nie on, musí preukázať aj to, že iba presne medzi akou veľkou časťou daného celého schodku
a zavineným konaním inej osoby je daná príčinná súvislosť. Nestačí iba to, že zamestnanec preukáže,
že škodu sám nespôsobil, ale je potrebné, aby preukázal skutočnosti, že škodu celkom alebo sčasti

spôsobil niekto iný (tzv. liberácia). Poukázal na rozsudok č. R 22/1979, č. R 55/1984, na rozsudok
Krajského súdu v Ostrave sp.zn. 16 Co 131/1998. Argumentoval, že iba samotná okolnosť, že neboli
pre zamestnancov vytvorené vhodné pracovné podmienky, aby mohli ochraňovať majetok, nemohla
sama osebe spôsobiť, že tovar z tejto predajne zmizol, resp. pri inventúre chýbal. Ak sa žalovaní bránia
zodpovednosti za schodok, nestačí, aby preukázali, že neboli vytvorené pre zamestnancov predajne

vhodné pracovné podmienky, ale je nevyhnutné aby okrem toho preukázali aj to, aká veľká časť schodku
vznikla iba protiprávnym konaním zo strany tretích osôb - krádežami tovaru zákazníkmi a že uvedené
krádeže tovaru zo strany zákazníkov zapríčinil výlučne iba zamestnávateľ nevytvorením hodných
pracovných podmienok pre zamestnancov v predajni na ochranu tovaru pred krádežou. Namietal, že vrozsudku súdu prvej inštancie sa nikde neuvádzajú žiadne také konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých
bybolojednoznačnepreukázané,žeprávepolovicaschodkuvznikla skutočneibakrádežamipáchanými
zákazníkmi a ani to, že medzi takýmito inými zavinenými skutočnosťami zo strany osôb iných než

žalovanýchačasťouvzniknutéhoschodkuskutočnejedanáajpríčinnásúvislosťasúdnikdeneoznačuje
ani žiadny dôkaz o jej existencii. K záveru, že schodok vznikol zavinením tretích osôb nestačí preukázať
iba to, že hoci aj nejakým zavineným konaním zamestnávateľa mohla vzniknúť situácia dávajúca
možnosť zákazníkom kradnúť tovar v tejto predajni počas celého daného inventúrneho obdobia až
v takom rozsahu, že toto mohla byť príčina vzniku časti tohto schodku, ale je potrebné jednoznačne

preukázať aj to, že presne tá časť schodku, ohľadne ktorej sa podľa súdu žalovaní čiastočne zbavili
svojej zodpovednosti, nepochybne vznikla iba v dôsledku krádeží zo strany zákazníkov a že tento stav
je v priamej príčinnej súvislosti s konkrétnym zavinením konaním na strane zamestnávateľa. Len to,
že neboli vytvorené pracovné podmienky na ochranu majetku v predajni ešte neznamená, že bolo
preukázanéajto,žeakáčasťschodkuvzniklaibakrádežamipáchanýmizákazníkmi.Nebolopreukázané
ani to, či je medzi časťou schodku vzniknutou údajnými krádežami zákazníkmi a údajným opomenutím

zabezpečiť vhodné podmienky na predajni daná príčinná súvislosť, teda či zákaznícke krádeže sa
mohli stať výlučne iba z toho dôvodu, že si opomenul plniť túto povinnosť zamestnávateľa a nielen
z toho dôvodu, že zamestnanci neplnili riadne povinnosť chrániť majetok zamestnávateľa. Ak by sa
aj preukázalo, že časť schodku vznikla iba krádežami zákazníkov, bolo by nevyhnutné preukazovať
aj to, kto spôsobil tieto dôsledky - či zamestnanci neplnením svojich povinností alebo zamestnávateľ

neplnením svojich povinností. K vyriešeniu tejto otázky je nevyhnutné skúmať, či porušenie povinnosti
zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa spôsobilo, že ku krádežiam zo strany zákazníkov vôbec
došlo, k čomu slúži práve skúmanie príčinnej súvislosti, teda vyjasnenie, či tento následok - chýbajúci
tovar v dôsledku krádeží zo strany zákazníkov - je v príčinnej súvislosti iba s neplnením si
povinnosti hmotne zodpovedných zamestnancov alebo je v príčinnej súvislosti iba s neplnením

si povinnosti zamestnávateľa, prípadne zároveň aj jedným aj druhým. Prvoinštančný súd v uvedenej
súvislosti vôbec neskúmal ani nevyhodnotil a vôbec sa nezaoberal otázkou, či príčinou schodku bola
aj skutočnosť, že žalovaní ako hmotne zodpovední zamestnanci si neplnili svoje povinnosti pri ochrane
tovaru pred jeho odcudzením zákazníkmi podľa § 81 písm. f/ a § 178 ods. 1 Zákonníka práce. K záveru,
že schodok vznikol zavinením tretích osôb nestačí preukázať iba to, že hoc aj nejakým zavineným

konaním zamestnávateľa mohla vzniknúť situácia dávajúca možnosť zákazníkom kradnúť tovar v tejto
predajni počas celého daného inventúrneho obdobia až v takom rozsahu, že toto mohla byť príčina
vznikuschodku,alektomujepotrebnéjednoznačnepreukázaťajto,žepresnetáčasťschodku,ohľadne
ktorej sa podľa súdu žalovaní čiastočne zbavili svojej zodpovednosti, vznikla nepochybne v dôsledku
krádeží zo strany zákazníkov a že tento stav je v príčinnej súvislosti s konkrétnym zavineným konaním

na strane zamestnávateľa. Existencia početných krádeží zo strany zákazníkov a to, že tieto údajné
krádeže boli príčinou vzniku schodku, sú preto iba domnienkou žalovaných. Zbavenie sa zodpovednosti
za schodok a v akom rozsahu musí byť vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázané. Záver súdu prvej
inštancie o zbavení sa zodpovednosti žalovaných za schodok o 50 % je nesprávny a
dôkazmi nepodložený, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a vyvoláva dojem, že súd skôr rozhodoval

na základe akéhosi moderačného práva súdu, ktoré súčasný Zákonník práce už nepozná. Žalované
neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že schodok vznikol krádežami zo strany zákazníkov a že
výlučne iba takýto jeho mechanizmus vzniku sa podieľal na 50 % z celého tohto schodku. Súd
prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, že neplnenie si povinnosti zamestnávateľa spočívajúcej v tom, že údajne nevytvoril riadne

pracovné podmienky, bolo samo osebe príčinou vzniku schodku v rozsahu 50 % a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom, že tieto okolnosti podľa súdu
údajne nepochybne preukazujú, že predmetný schodok vznikol presne do 50 % bez zavinenia všetkých
žalovaných spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov.
3. Žalované 2/, 3/ a 4/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvali na svojej argumentácii, že za

schodok v nemalej miere zodpovedá aj zamestnávateľ a nesúhlasili s úhradou celého
schodku. Poukázali na to, že pri nástupe do zamestnania bola predajňa a ostatné priestory
patriace predajni v zlom stave, preto boli povolané na niekoľko dní zamestnankyne z inej predajne.
Zamestnávateľ umožnil, aby sa na prevádzke pohybovali zamestnanci z inej prevádzky a ostatní ľudia,
ktorí na prevádzke nemali čo robiť. Poukázali na to, že boli vo vysokom pracovnom nasadení, pretože

bol nízky stav zamestnancov. Namietali, že program používaný pri spracovaní inventúrnych zostatkov,
nebol spoľahlivý. Pokiaľ žalovaná 1/ nastúpila na pozíciu vedúcej predajne z pozície predavačka -
pokladníčka, zamestnávateľ ich uviedol do omylu, pretože R. V., ktorá mala v tom období
predajňu na starosti, im oznámila, že žalovaná 1/ je spoľahlivá vedúca a že v predchádzajúcichobdobiach nemala žiadne schodky pri inventúrach; nie je možné, aby predajňa zodpovedne fungovala
bez kvalifikovaných príp. vyškoleného zamestnanca na vedúcej pozícii.
4. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na konštrukciu zodpovednosti za

schodok, na ustanovenia § 182 a § 189 Zákonníka práce. Poukázala tiež na výpoveď svedkyne A.,
ktorá pracovala u žalobcu ako inšpektorka v Bratislave. Mala za to, že predajňa nebola dostatočne
personálne obsadená a zamestnávateľ im nevytvoril vhodné pracovné podmienky, čím sa podieľal na
vzniku schodku. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súd prvej inštancie potvrdiť. Na
svojom vyjadrení zotrvala aj v podanej duplike.

5. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaných poprel, že by sa v inventúrnom období mali na
predajnipohybovaťajinízamestnancibezdohodyohmotnej zodpovednosti.Pokiaľišloozamestnancov
z inej prevádzky, počas ich prítomnosti v predajni mal s nimi riadne uzatvorené dohody o spoločnej
hmotnejzodpovednosti.Popreltvrdenia onespoľahlivostipočítačovéhoprogramu.Uviedol,
že domnienky žalovaných o tom, že mechanizmom vzniku schodku boli krádeže zo strany zákazníkov,
ešte nepreukazujú, že sa to tak aj skutočne stalo. V ďalšom zotrval na svojom odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v
medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 písm. c/, § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

7. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
8. Z hľadiska konštrukcie zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je zamestnávateľ povinný
preukázaťuzatvoreniedohodyohmotnejzodpovednostiakoajskutočnosť,žezamestnanecnevyúčtoval
hodnoty, ktoré mu boli zamestnávateľom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zverené, hoci ich

bol povinný vyúčtovať, a že v dôsledku zavineného porušenia tejto povinnosti došlo ku vzniku schodku;
ide tu teda o porušenie právnej povinnosti vyúčtovať zverené hodnoty v priamej príčinnej súvislosti s
porušenímktorejvznikolschodok,teda,žetietohodnotychýbajú;schodoksavykazujeakorozdielmedzi
skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a
údajmi účtovnej evidencie, tzn. o čo je skutočný stav nižší než stav účtovný; schodkom sú aj také

chýbajúce hodnoty, o ktorých zodpovedný zamestnanec tvrdí, že mu boli odcudzené. Zodpovednosť
zamestnanca za schodok je založená na prezumpcii jeho zavinenia, vo forme nedbanlivosti, a preto
pokiaľ sa chce zbaviť zodpovednosti za schodok, je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že škodu
nezavinil. Prípadný úmysel musí preukázať ten, kto sa ho dovoláva. O prípady zbavenia sa hmotnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu ide, keď škoda vznikla v dôsledku objektívne existujúcej udalosti

(živelnej udalosti ako požiar, povodeň, a pod.), zavinením tretích osôb (odcudzením zverených hodnôt)
alebo zanedbaním povinnosti zamestnávateľa vytvoriť zamestnancovi vhodné pracovné podmienky, tak
abymoholriadnehospodáriťadisponovaťsozverenýmihodnotamiastaraťsaone,vtedyzodpovednosť
za vzniknutú škodu znáša aj zamestnávateľ. Zavinenie tretích osôb samo osebe nemá za následok
zánik hmotnej zodpovednosti; zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak

preukáže, že schodok nezavinil práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb (iných
hmotne zodpovedných zamestnancov alebo páchateľa krádeže) mu bolo znemožnené hospodáriť so
zverenými hodnotami a starať sa o ne; v prípade stretu zodpovednosti neznámeho
páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa so zodpovednosťou zamestnanca
za schodok na hodnotách zverených mu na vyúčtovanie je potrebné skúmať aj to, či zamestnanec také

konanie tretích osôb neumožnil porušením svojich pracovných povinností napr. tým, že zverené hodnoty
neuložil na bezpečnom mieste či ich neopatroval náležite starostlivo; zamestnanec sa tak nezbaví
hmotnej zodpovednosti, ak neplnením svojich povinností riadne hospodáriť so zvereným prostriedkami
a ochraňovať ich pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, vznik schodku umožnil, miera závisí
od rozsahu porušenia povinnosti zamestnancom, ktorou bol umožnený vznik škody/schodku úmyselným

konaním tretej osoby. Povinnosťou zamestnávateľa v súvislosti so vznikom zodpovednosti zamestnanca
za vzniknutý schodok je vytvoriť mu také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia po celú dobu
hmotnej zodpovednosti mať zverené hodnoty v osobnej dispozícii, pričom povinnosťou zamestnanca
je zamestnávateľovi nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré mu bránia v riadnom výkone jeho
pracovných povinností, oznámiť. V konečnom dôsledku je pre zbavenie sa zamestnanca za schodok

potrebné, aby medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje svojej
zodpovednosti (napr. nevytvorených riadnych pracovných podmienok) a schodkom, existovala príčinná
súvislosť.9. V preskúmavanej veci sa žalobca; v zmysle § 182 Zákonníka práce; domáha proti žalovaným 1/
až 4/ zaplatenia sumy; po čiastočnom späťvzatí žaloby; vo výške 920,44 eur; titulom ich zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách, zistený na predajni potravín CBA v Bratislave, Holíčska 7,

hospodárske stredisko HS72181, za inventúrne obdobie od 25. 09. 2013 do 02. 12. 2013.
Súd prvej inštancie správne ustálil výšku schodku, keď nepovažoval námietky žalovaných za dôvodné
vzhľadom na to, že mínusové položky nemali vplyv na vznik manka. Medzi stranami neboli sporné
skutočnosti týkajúce sa výšky podielov, ktoré pripadli na každú zo žalovaných v zmysle § 189 Zákonníka
práce, existencia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovanými ako aj platné uzatvorenie dohody

o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti medzi stranami. Z
uvedených dôvodov boli splnené zákonom stanovené podmienky vzniku zodpovednosti žalovaných za
schodok na predajni, v ktorej tieto pracovali za predmetné inventúrne obdobie, a to v zmysle § 182 ods.
1, 2 Zákonníka práce.
10. Žalobca dôvodne argumentuje tým, že pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, nepostačuje len preukázanie existencie skutočností

nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť celkom alebo len sčasti bez zavinenia zamestnanca,
ale potrebné je preukázať, že v skutočnosti k tomu aj došlo a že je tak daná príčinná súvislosť medzi
týmito skutočnosťami a vznikom schodku, t. j., že bez týchto skutočností by schodok, príp. jeho časť,
nevznikli, a že tak skutočne boli príčinou schodku. Preto aj pre záver o existencii príčinnej súvislosti
medzi nedostatočným počtom zamestnancov v predajni a vznikom schodku (jeho časti), nepostačuje

len všeobecné konštatovanie nedostatočného personálneho obsadenia predajne a z toho vyvodený
(hypotetický, resp. domnelý) záver, že toto mohlo mať dopad na vznik manka, bez uvedenia vzťahu
tejto relevantnej skutočnosti (nedostatočná obsadenosť predajne majúcej za následok krádeže tovaru)
ku vzniku konkrétneho schodku zistenom na zverených hodnotách.
11. Súd prvej inštancie po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom; z dôvodu,

že sa dôsledne nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi zistenými nedostatkami v pracovných
podmienkach zamestnancov na predajni a vznikom schodku a ničím neodôvodnil ním ustálený
podiel zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú porušením jeho povinnosti vytvárať na pracovisku
vhodné pracovné podmienky; dospel k záveru, že v predmetnej veci je daná existencia
príčinnej súvislosti v tom, že zamestnávateľ nevytvoril riadne pracovné podmienky spočívajúce hlavne

v nedostatočnom počte zamestnancov na predajni, a že na predajni nebol kamerový systém, čo malo
priamy dôsledok v súvislosti s ochranou zverených hodnôt, a preto mal za to, že žalované sa sčasti
zbavili svojej zodpovednosti v rozsahu 50%, keď nedostatočná ochrana tovaru v súvislosti s
nedostatkom personálu vyvolávala zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý má za povinnosť podmienky
vytvárať. Mieru spoluzavinenia žalobcu ustálil v rozsahu 50% vzhľadom na skutočnosť, že personálne

obsadenie na predajni bolo v rozsahu v priemere okolo 50%.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predajni, v ktorej žalované
pracovali v inventúrnom období, im zamestnávateľ nevytvoril riadne pracovné podmienky, pretože na
predajni nebol dostatočný počet zamestnancov, a ani efektívny kamerový systém, ktoré skutočnosti
mali podstatný vplyv na plnenie si povinností žalovaných ochraňovať žalobcom im zverené hodnoty a

jeho majetok. V dôsledku uvedeného nedostatku na pracovisku dochádzalo na predajni ku krádežiam
tovaru zákazníkmi. Tento nedostatok v pracovných podmienkach tak mohol mať vplyv na
vznik manka na tovare v predajni.
13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so žalobcom, že medzi nedostatočným personálnym
obsadením predajne brániacim zamestnancom ochraňovať majetok zamestnávateľa a vznikom škody

v podobe krádeží tovaru v predajni zákazníkmi, musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade
bolo preukázané, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancom vhodné pracovné podmienky, aby si
zamestnanci mohli riadne plniť svoju povinnosť ochraňovať jeho majetok. Súd prvej inštancie dospel
k správnemu skutkovému záveru, že v predajni dochádzalo ku krádežiam tovaru zákazníkmi. Nakoľko
žalované nemali vytvorené podmienky na to, aby mohli ochraňovať majetok žalobcu, a teda nemohli

ani zabrániť vzniku krádeží na predajni, bolo by neprimerane prísne zaťažiť ich dôkazným bremenom
vo vzťahu k preukazovaniu, ako často dochádzalo v predajni ku krádežiam tovaru zákazníkmi a ktorý
konkrétny tovar bol zákazníkmi najčastejšie odcudzovaný, keď oni samotné nemali mať ako vedomosť
o konkrétnych krádežiach na predajni pre nemožnosť vykonávania dozoru nad predávaným tovarom
vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie na predajni. Žalované tak v konaní mohli preukázať,

že v predajni dochádzalo ku krádežiam v dôsledku nevyhovujúcich pracovných podmienok, jedine
preukázaním takej krádeže tovaru, pri ktorej zákazníka priamo prichytili. Správne súd prvej inštancie na
základe výsledkov vykonaného dokazovania skutkovo uzavrel, že ku vzniku schodku prispeli aj krádeže
tovaru zákazníkmi v predajni, ktorú skutočnosť v konaní žalované dostatočne preukázali listinnýmidôkazmi o prichytení zákazníka v predajni pri krádeži alkoholu a jej nahlásenie na polícii. V konaní vyšlo
tiež najavo, že ku krádežiam dochádzalo aj na úseku mäsa, ktorý bol ďaleko od predajne a zákazník si
mohol tovar hodiť do tašky, odísť s ním bez zaplatenia, nakoľko pri pokladniach neboli čipy na kontrolu

tovaru.
14. Pomer zavinenia zamestnanca a zamestnávateľa na vzniku škody nemožno exaktne stanoviť
presným vyčíslením konkrétnej časti škody, za ktorú každý z nich zodpovedá, a
preto sa stanovuje voľnou úvahou s prihliadnutím na všetky okolnosti každého individuálneho prípadu
tak, aby zodpovedal všeobecnej predstave spravodlivosti a požiadavke

rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami. Aby bolo pomerné určenie náhrady škody v prípade
spoluzavinenia zamestnávateľa primerané, musí predovšetkým zodpovedať forme a intenzite zavinenia
zamestnávateľaakoajzamestnanca. Vprejednávanejveci spočívaloprotiprávnekonanie
zamestnávateľa v porušení jeho povinnosti zabezpečovať zamestnancom také pracovné podmienky,
aby mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti, medzi ktoré patrí aj základná povinnosť zamestnancov
hospodáriť riadne so zverenými prostriedkami a chrániť majetok zamestnávateľa. Tým, že žalobca

nevytvoril žalovaným riadne pracovné podmienky na plnenie si ich základnej povinnosti chrániť
jeho majetok, ide zo strany žalobcu - zamestnávateľa o porušenie podstatnej povinnosti vo forme
nedbanlivosti. Odvolací súd zastáva názor, že zo strany žalobcu nešlo o značné porušenie
povinnosti, resp. také mimoriadne závažné, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za vznik škody až
v podiele jednej polovice tak, ako tento ustálil súd prvej inštancie s poukazom na chýbajúci počet

zamestnancov na predajni v rozsahu 50%.
15. V preskúmavanej veci bolo tak potrebné ustáliť medzi akou časťou schodku a
nedostatočným obsadením predajne je daná príčinná súvislosť a posúdiť potom, v akom rozsahu je
daná zodpovednosť žalobcu za škodu. Odvolací súd v tomto smere dospel k
záveru, že pokiaľ ide o schodok na cigaretách, ktorý predstavoval 24% z celkového schodku, tento

nemohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s nedostatočným obsadením predajne a z toho vyplývajúcou
nemožnosťou žalovaných ochraňovať tento tovar na predajni, nakoľko cigarety boli uzamknuté nad
pokladňou a zákazník k ním nemal voľný prístup. Po odpočítaní schodku na cigaretách 24% z celkového
schodku v sume 1.879,80 eur; za ktorú časť schodku vo výške 451,15 eur (1.879,80 eur x 24%)
zodpovedajú výlučne žalované; predstavuje zvyšný schodok 76%, z ktorého bol schodok na mäsových

výrobkoch 10%, schodok na drogérii 14% a zvyšok schodku bol 52%.
16. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania týkajúceho sa nedostatočného obsadenia
predajne poukázal na zistenie, že na predajni malo byť 8-9 zamestnancov, v priemere
ich však bolo 7,27 alebo 7,95. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ malo byť na predajni 9 zamestnancov
a bolo ich len 7, tak potom ich priemerne chýbalo 22,22 % (nie 50%), čo predstavuje zhruba 1/4

zamestnancov (25%).
17. Vzhľadom na uvedené ustálil odvolací súd podiel zamestnávateľa na zvyšnom schodku 76%;
čomu zodpovedá výška schodku 1.428,65 eur; vzniknutom na mäsových výrobkoch (10%), drogérii
(14%) a ostatnom tovare (52%); v rozsahu 25% (jednej štvrtiny). Nakoľko schodok 52% na ostatnom
tovare zahŕňa okrem schodku na sklade aj schodok na zvyšnom tovare v predajni, vrátane alkoholu,

ktorého krádež (v sume 8,11 eur) zákazníkmi v predajni žalované preukázali, zohľadnil odvolací súd
túto skutočnosť a určil podiel spoluzavinenia žalobcu aj na tejto časti schodku, hoci schodok na sklade
nemohol byť v príčinnej súvislosti s nedostatočným personálnym obsadením vzhľadom
na to, že do skladu mali prístup len zamestnankyne a súdom prvej inštancie nebol preukázaný pohyb
cudzíchosôbvskladovýchpriestoroch.Pokiaľžalovanépoukazovalinato,ževsklade vládolneporiadok

pre nedostatočné obsadenie predajne, absentuje príčinná súvislosť medzi neporiadkom v sklade a
vznikom schodku. Podiel zamestnávateľa na škode vzniknutej na predajni krádežami tovaru zákazníkmi
tak predstavuje v tejto časti 25%, čo zodpovedá pomeru, v akom chýbali na predajni zamestnanci
a zohľadňuje aj sortiment, ktorého ochranu pred odcudzením zákazníkmi žalované nemohli riadne
zabezpečovať (drogéria, mäsové výrobky, alkohol). Z uvedeného vyplýva, že za schodok vo výške

1.428,65 eur (100%) zodpovedá žalobca za škodu v sume 357,16 eur (25%) a žalované zodpovedajú
za schodok v sume 1.071,49 eur (75%), čo znamená, že žalované v konečnom dôsledku
zodpovedajú za celý schodok na cigaretách vo výške 451,15 eur a za pomernú časť schodku vo výške
1.071,49 eur, spolu 1.522,64 eur.
18. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce súčet priemerných zárobkov všetkých 10 hmotne

zodpovedných zamestnancov na predajni v inventúrnom období zamestnávateľ vypočítal v
sume 37.1396 eur a z toho určil pomer priemerných zárobkov u jednotlivých zamestnancov, a to u
žalovanej 1/ - vedúca 22,37%, u žalovanej 2/ - zástupca vedúcej 19,82%, u žalovanej 3/ - 7,99%, užalovanej 4/- 6,55 % , u pôvodne žalovanej 5/- 6,55 %, a u ďalších zamestnancov V.. V. - X,XX%, Ľ..
S. - X,XX%, P.. K. - X,XX%, V.. M. - X,XX% P. Q.. K. - X,XX%.
19. Z uvedeného vyplýva, že po zohľadnení spoluzavinenia žalobcu na škode 1.879,80 eur v rozsahu

357,16 eur, je zodpovednosť na schodku pripadajúceho na hmotne zodpovedných zamestnancov v
rozsahu 1.522,64 eur. Podiel náhrady na schodku je u žalovanej 1/ vo výške 340,61 eur, z ktorej sumy
uhradila sumu 126 eur a zaviazaná bola rozsudkom k úhrade 147,28 eur, čo predstavuje rozdiel 67,33
eur. U žalovanej 2/ je podiel náhrady 301,79 eur a pokiaľ bola zaviazaná na zaplatenie
176,25 eur, rozdiel predstavuje 125,54 eur. Podiel náhrady žalovanej 3/ je 121,66 eur a nakoľko bola

zaviazaná na zaplatenie 75,10 eur, rozdiel činí 46,56 eur. U žalovanej 4/ je podiel náhrady 99,73 eur a
po tom, ako bola zaviazaná na plnenie 61,58 eur, rozdiel predstavuje 38,15 eur .
20. Na ďalšie hmotne zodpovedné zamestnankyne na predajni pripadá zvyšok schodku, a to
v nasledovnej výške: u pôvodne žalovanej 5/- 99,73 eur, u V.. V. - XXX,XX Z., L. Ľ.. S. - XXX,XX Z.,
L. P.. K. - XXX,XX Z., V.. M. - XXX,XX Z. P. L. Q.. K. - XX,XX Z..
21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

podľa § 388 C.s.p., tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody spolu s úrokom
z omeškania vo výške uvedenej vo výroku rozsudku a vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
22. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal proti žalovaným

1/ až 4/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 60%, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatňovaním práva. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 920,44 eur, úspešný bol
v časti istiny 737,79 eur, čo predstavuje 80%-ný úspech, a neúspešný bol v časti istiny 182,65 eur, čo
predstavuje 20%-ný neúspech, a preto konečný úspech žalobcu v konaní je 60% (úspech v rozsahu
80% - neúspech v rozsahu 20%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).