Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206426
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115206426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.,
o zaplatenie istiny 3.903,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 22C/140/2015-61 zo dňa 08. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu

3.675,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.675,53 eur od 10.05.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III.
rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,50 % trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5
a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §

369 ods. 1, 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vecne argumentoval tým, že vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že
žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzavreli 11.09.2012 úverovú zmluvu č. 5123, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. Na základe
tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.000 eur, pri fixnej ročnej úrokovej
sadzbe do splatnosti 17,90%, s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 20,69% a priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy vo výške 19,59%. Celková
čiastka, ktorú mala žalovaná žalobcovi zaplatiť bola 8.824,80 eura. Zároveň sa žalovaná zaviazala
zaplatiť poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne. Žalovaná sa zaviazala
splatiť úver v 18 pravidelných mesačných splátkach v sume 46,56 eura. Úver sa žalovaná zaviazala
zaplatiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 71,55 eura, splatných vždy v 15. deň
kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 17.9.2012 a celý úver bol splatný dňa
15.8.2022. V bode 4.1. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient nezaplatí anuitnú

splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky
až do jej zaplatenia. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná čerpala úver celkom v sume
4.000 eur, z výpisu z interného systému žalobcu (č. l. 28 spisu) vyplýva, že žalovaná na splatenie
úveru uhradila postupne sumy dňa 17.9.2012 sumu 73,54 eur, dňa 15.10.2012 sumu 14,16 eur, dňa16.10.2012 sumu 59,38 eur, dňa 15.11.2012 sumu 16,16 eur, dňa 3.12.2012 sumu 72,56 eur, dňa
4.12.2012 sumu 0,01 eur, dňa 17.12.2012 sumu 3,53 eur, dňa 28.12.2012 sumu 85,13 eur, t. j. celkom
sumu 324,47 eur. Úver však riadne nesplácala, preto ju žalobca najskôr upomienkou zo dňa 21.1.2013

vyzval na zaplatenie omeškanej splátky úveru s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru.
Dňa 19.2.2013 žalovanej zaslal poslednú upomienku pred predčasným zosplatnením úveru a vyzval ju
na zaplatenie omeškaných splátok úveru do 10 dní. Žalobca vyzval žalovanú listom zo 17.04.2013 k
splateniu celého dlhu do 09.05.2013. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne len v časti. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje

v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej
považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška

splátky 71,55 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a
poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru však nie je svojvoľné, ale
predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby
zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí
mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať,

čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho
splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude
použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil,
ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa.

Uvedenénemožnonahradiťuvedenímcelkovejvýškysplátky,anikeďzinýchustanovenízmluvyvyplýva
výška úrokov a poplatkov. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom
o absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že Úverová zmluva č. 5123 zo dňa 11.9.2012
obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tomto členení. Na

písomnú výzvu súdu zo dňa 31.3.2015 žalobca predložil výpis zo svojho interného systému, z ktorého
vyplýva prehľad, akým spôsobom boli úhrady žalovanej započítavané v prospech istiny, poplatkov a
zmluvného úroku. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie riadneho
splátkového kalendára, obsahujúceho termíny splatnosti jednotlivých splátok a členenie jednotlivých
splátok na istinu, úroky, či iné poplatky, ktorý splátkový kalendár by tvoril súčasť zmluvy, je potrebné

predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) z zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak
má nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov a nemá nárok na
zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov. Pretože žalovaná z poskytnutého úveru vo výške
4.000 eur zaplatila sumu iba 324,47 eura, žalobca má nárok na zaplatenie zvyšnej sumy 3.675,53 eura

(4.000 eur - 324,47 eura). Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu na zaplatenie požadovanej istiny a úrokov
zamietol.Súdpritompriposudzovanícelkovejsumyzaplatenejžalovanouvychádzalzvýpisuzinterného
systému žalobcu predloženého dňa 14.5.2015, z ktorého vyplývajú žalovanou vykonané nasledovné
splátky: dňa 17.9.2012 sumu 73,54 eura, dňa 15.10.2012 sumu 14,16 eura, dňa 16.10.2012 sumu 59,38
eura, dňa 15.11.2012 sumu 16,16 eura, dňa 3.12.2012 sumu 72,56 eura, dňa 4.12.2012 sumu 0,01 eura,

dňa 17.12.2012 sumu 3,53 eura, dňa 28.12.2012 sumu 85,13 eura, t. j. celkom žalovanou zaplatená
suma 324,47 eura; a to na rozdiel od prehľadu splátok predloženého žalobcom dňa 18.11.2016, z
ktorého vyplývajú nižšie splátky: dňa 17.9.2012 sumu 71,55 eura, dňa 15.10.2012 sumu 14,16 eura,
dňa 16.10.2012 sumu 57,39 eura, dňa 15.11.2012 sumu 16,16 eura, dňa 3.12.2012 sumu 55,39 eura,
dňa 17.12.2012 sumu 3,54 eura a dňa 28.12.2012 sumu 68,01 eura, t. j. celkom suma iba 286,20 eura,

keď súd má za to, že podľa tohto druhého prehľadu, časť žalovanou zaplatených súm bola započítaná
aj na poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura, avšak úver je v zmysle vyššie uvedeného
bezúročný a bez poplatkov. Súd tak má z interného systému žalobcu preukázanú celkovú sumu splatenú
žalovanou vo výške 324,47 eura. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania,
má žalobca nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vzhľadom na spotrebiteľských charakter

úveru, v zmysle predpisov občianskeho práva. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa
10.5.2013, t. j. uplynutím lehoty stanovenej vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.4.2013,kde bola stanovená lehota na uhradenie celého dlhu do 9.5.2013. Výška základnej úrokovej sadzby ECB
k uvedenému dňu bola 0,50 %, preto by mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
8,50 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Žalobca sa však domáhal zaplatenia úrokov z omeškania len

vo výške 8% ročne, preto mu súd priznal úroky z omeškania v takto uplatnenej výške. Vo zvyšnej časti
súd žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania
uplatňované z jednotlivých splátok úveru splatných do predčasného zosplatnenia úveru, s ktorými bola
žalovaná v omeškaní, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu v tejto časti, nakoľko vzhľadom
na to, že nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých splátok mala predstavovať istinu pohľadávky (bez úrokov

a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), nie je možné určiť ani úroky z omeškania z
jednotlivých splátok do zosplatnenia úveru. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak považoval súd
žalobu dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 3.675,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 3.675,53 eura od 10.5.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

3.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§262ods.1vspojenís§255ods.2zákonač.

160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),keďžesúdžalobevčastiozaplateniesumy
3.675,53 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou
žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.188,80 (istina 3.903,44 eur + úrok 285,36 eur) s príslušenstvom.
Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 87,75% (3.675,53 eura :
4.188,80 eura x 100) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 12,25% (100% - 87,75%) a tým je daný

prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 75,50% (87,75% - 12,25%), čo v konečnom dôsledku znamená
právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že v zmysle bodu 1.1 zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky

za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria
jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj
obchodné podmienky banky (ďalej len VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo
všeobecných obchodných podmienkach.. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny

aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o
výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny
a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie

spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných splátok a že rozdelenie splátok na istiny a úroky
úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne
stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby

splácania rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou
splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy
obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to
neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti

zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť
ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky
a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z
povahyjednotlivýchpoplatkovvyplýva,ženiejemožnévopredstanoviťpočet,koľkokrátbudeklientdaný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.

Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a
ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
spoplatnenia zmluvy neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že návrh novely zákona

o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval § 9 doplniť o odsek 3 v znení „Náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda
vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, zákon o spotrebiteľskýchúveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu
zmluvy a z dotknutého písm. k) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký
podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka,

o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne
poskytnúť. Žalobca poukázal na návrh generálnej advokátky Q. U. prednesený dňa 09.06.2016 vo veci
VEC C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd
Galanta vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Rozsudku súdneho dvora v prejudiciálnom
konaní VEC C-42/15 v časti Náležitosti, ktoré sa majú v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky

neuvedenia povinných informácií - Proporcionalita, v ktorom Súdny dvor rozhodol v časti - dotýkajúcej sa
aj predmetu tohto odvolania - takto: nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48
sa majú vykladať v zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátkybude

započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. V prípade ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor uvedeným rozhodnutím

jednoznačne spochybnil formalistický prístup pri vykladaní smernice a zákonnej úpravy podmieňujúcej
úročenie a poplatkovanie úveru členením splátok, tak ako to požaduje zákon o spotrebiteľských úveroch,
resp. jeho výklad uvedený prvoinštančným súdom v odôvodnení napádaného rozsudku. Vzhľadom na
podané odvolanie v časti zamietnutého nároku napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a
žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100 %. Na záver žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť
dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi a priznal náhradu trov konania
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch
inštanciách.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 3.903,44 eura, úrok vo výške 285,36 eura, úrok z
omeškania 7,11 eura, úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.903,44 eura od 10.05.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny 3.903,44 eura od 10.05.2013 do zaplatenia

a nezaplatených úrokov 285,36 eura od 10.05.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania.

8. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.675,53 eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.675,53 eura od 10.05.2013 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom k odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti jeho nároku

a v časti náhrady trov konania, je predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené
odvolaciedôvodyposúdiť,čivdanomprípadeprvoinštančnýsúdrozhodolsprávne,aknepriznalžalobou
uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny 227,91 eura, úroku 285,36 eura, úroku z omeškania
7,11 eura, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.903,44 eura od 10.05.2013 do zaplatenia a
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny 3.903,44 eura a nezaplatených úrokov 285,36 eura od

10.05.2013 do zaplatenia z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto
súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Právo na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania
7,11 eura súd žalobcovi nepriznal z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu v tejto časti, nakoľko
nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých splátok mala predstavovať istinu pohľadávky.9. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie

potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

10.Kodvolacímnámietkamžalobcu,ktoréspočívalivtom,žezmluvaoúvereobsahujevšetkynáležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a
bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená úverová zmluva dňa 11.09.2012, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.000 eur. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť

v mesačných splátkach v počte 120 po 71,55 eura pri dojednanej úrokovej miere 17,90 %, p.a.. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-
právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva zo dňa
11.09.2012 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná

pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
žalobcom za poskytnutý úver. Žalobca v odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti o spotrebiteľskom
úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Odvolací súd nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve.
Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca
tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny
a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť
spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku,

ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby
spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca resp. má splácať.

14. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016
voveciC-42/15onávrhunazačatieprejudiciálnevkonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresný

súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejtoistiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

15. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

16. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,

ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze
prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť
vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho

práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre

priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade
so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice,
inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

18. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).