Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/270/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108205609
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5108205609.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M. W. U., 2/ Y. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
XX, XXX XX M. W. U., 3/ U. U., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX A., 4/ E. G., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., 5/ T. M. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX
M. W. U., žalobcovia v rade 1/ až 5/ všetci zastúpení Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom
R. C. XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX A., 2/ F. T.,
rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Žilina, obaja zastúpení spoločnosťou: ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 2C/51/2008-348 zo dňa 29.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/51/2008-348 zo dňa 29. 03. 2018 m e n í
t a k , že žalobu žalobcov v rade 1/ až 5/ v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom v rade 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom s
výškou podielu 175/560 na nehnuteľnostiach: parcele KN C č. 547/2 o výmere 633 m2, KN C č. 547/3 o
výmere 326 m2, KN C č. 547/4 o výmere 114 m2 a KN C č. 547/5 o výmere 24 m2 evidovaných v kat.
území M. W. U., na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore pre okres A., katastrálne územie M.
W. U. (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“). Súčasne vyslovil, že žalobcovia v rade 1/ až 5/ majú právo na
náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne
súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vypracuje súdny úradník.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu (T. M., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom A. XXX/XX, XXX XX M. W. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX), sa žalobou domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v obci M. W. U. uvedeným v bode 1. odôvodnenia
tohto rozhodnutia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalovaných A. M., bytom F.
XX, okres M. sa domáhala žalobou podanou na Okresnom súde v Žiline zo dňa 28.08.2006 zrušenia
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, mimo iných aj voči právnej predchodkyni žalobcu E.
Y., rod M., ako žalovanej v rade 3/ v pôvodnom rozhodnutí. Ku dňu podania žaloby v predchádzajúcom

konaní právna predchodkyňa žalobcu nebola však pasívne legitimovaná. Okresný súd Žilina nemal
túto právnu skutočnosť zistenú a dňa 14.10.1996 vydal rozsudok pod sp. zn. 16C/958/96, v ktorom
určil, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území M. W. U.,
zapísaných v PKN vložke XXXX ako parcelné č. 552/162, 552/163, 552/164, ktoré sú v časti totožnépodľa geometrického plánu č. 14231174-76/94, zo dňa 03.11.1994 s KN parc. č. 547/2 - trvalé trávne
porasty o výmere 771 m2, KN parc. č. 547/3 - trvalé trávne porasty o výmere 326 m2 a to tak, že
predmetné nehnuteľnosti prikázal v celosti, na základe vytvoreného geometrického plánu, do

výlučného vlastníctva A. M.. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že jeho právna predchodkyňa E. Y. na
pojednávaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 16C/958/96 súhlasila so žalobou. V čase
jej podania a vydania označeného súdneho rozhodnutia však už bol v katastri nehnuteľností právoplatný
zápis darovacej zmluvy v prospech právneho predchodcu žalobcov týkajúci sa spornej nehnuteľnosti. Pri
rozhodovaní Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/958/96 teda E. Y. nebola pasívne

legitimovaná, a preto nemohla vyhlásiť, že súhlasí so žalobou o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam. E. Y. postúpila väčší rozsah práv, než akými bola v tom
čase oprávnená nakladať, pretože už medzičasom došlo k odpredaju jej spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu. Týmto postupom sa síce zapísaný podiel žalobcu na
predmetnom pozemku nezmenšil, avšak rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 16C/958/96 sa zmenšila
celková výmera pozemku č. 547 z 3 298 m2 na výmeru 2 367 m2.

3. V priebehu tohto konania pôvodný žalobca T. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX,
M. W. U., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako jeho právny nástupca sa ešte pred prvým rozhodnutím súdu
prvej inštancie javil jeho syn F. M.. Okresný súd pritom vychádzal z rozhodnutia sp.zn. 4D/25/2011, Dnot
229/2011. Z označeného rozhodnutia vyplýva, že nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu CKN parc.
č. 541, 547/1, 543/1 sa stal syn poručiteľa F. M., s ktorým následne okresný súd konal ako s právnym

nástupcom.
4. Po poslednom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/53/2017 zo dňa 26.04.2017, ktorým
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, súd
prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 29.03.2018 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
Žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom s výškou podielu 175/560 na nehnuteľnostiach: parcele

KN č. 547/2 o výmere 633 m2, KN č. 547/3 o výmere 326 m2, KN č. 547/4 o výmere 114 m2 a KN č. 547/5
o výmere 24 m2 evidovaných v kat. území M. W. U., na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore
pre okres A., katastrálne územie M. W. U..“ Žalobcovia zotrvali na svojich vyjadreniach prezentovaných
v doterajšom konaní.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadali žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietnuť. Podľa ich názoru treba v

tomto spore preskúmať, čo bolo predmetnom darovacej zmluvy, či ide skutočne o identické parcely
a plochy, ktoré žalujú žalovaní. Tvrdili, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali,
že by nadobudli vlastnícky podiel k parcelám KN C č. 547/2, a KN C č. 547/3, ktoré boli
predmetom kúpy medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a ich právnou predchodkyňou A. M.. Poukázali pritom
na kúpnu zmluvu zo dňa 17.07.1996. V konaní nebolo totiž preukázané, že by sa jednalo o identickú

plochu s poukazom na to, že predmetom kúpnej zmluvy bola KN C parcela, resp. podiel KN
C parcely zapísaný na LV č. XXXX, no predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
súdnom konaní sp.zn. 16C/958/96 bol pozemnoknižný stav k parcelám KN C č. 547/2 a č.
547/3, ktoré sú v súčasnom období evidované tak, ako sú špecifikované vo výroku žalobného návrhu,
resp. rozsudku. Zároveň žalovaní akcentovali, že súd prvej inštancie si pri svojom postupe dostatočne

neuvedomil, že pôvodný žalobca (T. M.) nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Skutočnosť, že F. M.,
s ktorým súd prvej inštancie ďalej konal ako so žalobcom po smrti T. M., sa stal vlastníkom KN
C parcely č. 547/1, nie je v danom prípade právne významná, nakoľko predmetom tohto sporu nebolo
určenie vlastníckeho práva k označenej parcele, ale k parcelám KN C č. 547/2, 547/3, 547/4 a 547/5.
Je teda zrejmé, že žalobca v tomto konaní nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným

nehnuteľnostiam.
6. Okresný súd ďalej uviedol, že z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
16C/955/96-23 zo dňa 14.10.1996 mal preukázané, že súd v ňom rozhodol o zrušení podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. M. W. U., zapísaných v PKN vložke
XXXX ako parcela č. 552/162, 552/163, 552/164, ktoré sú totožné podľa geometrického plánu č.

14231174-76/94 zo dňa 03.11.1994 s KN parcelami č. 547/2 o výmere 771 m2, KN parc.
č. 547/3 o výmere 326 m2, všetko trvalé trávne porasty a to tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal v
celosti do výlučného vlastníctva v tom čase žalobkyni A. M.. Ako žalobkyňa v tomto spore vystupovala
A. M. proti žalovaným R. T., Y. T., E. Y., R. L., Y. Y., A. M., Y. M., E. M., Y. M., X. L. a X. L.. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.1996. V priebehu konania vedeného na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 16C/658/96 E. Y., (žalovaná v rade 3/ v označenom konaní), darovacou zmluvou zo
dňa 04.07.1996 darovala svoj spoluvlastnícky podiel 175/560 k nehnuteľnosti KN parc. č. 547 - trvalé
trávne porasty o výmere 3 298 m2, na pôvodného žalobcu v tomto konaní - T. M. (teraz jeho právnychnástupcov), čo vyplýva z bodu I. predmetnej zmluvy. Vklad tejto zmluvy do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 17.07.1996.
7. Z výpisu z LV č. XXXX bolo v konaní preukázané, že v roku 1996 boli vlastníkmi nehnuteľností v

kat. úz. M. W. U., a to parc. č. 541, 543, 544 a 547 boli E. Y., rod. M. v podiele 175/560 a Y. M. rod. Y.,
v podiele 35/560. Z ďalšieho výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.02.2008 vyplýva, že vlastníkmi
nehnuteľností v kat. úz. M. W. U., a to KN C parc. č. 547/2, 547/3, 547/4, 547/5 sú U. T. a F. T., t.j.
žalovaní v rade 1/ a 2/. Žalovaní tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpno-predajnou zmluvou, a ich právna
predchodkyňa A. M. ich nadobudla na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C/958/1996.

8. Z geometrického plánu, ktorý vypracoval dňa 16.06.1990 Ing. V. bolo zistené, že pôvodná
parcela zapísaná na LV č. XXXX, PKN vložka XXX/XXX-XXX lúka o výmere 3 298 m2 bola rozdelená na
parcelu č. 547/1 o výmere 3 006 m2 - lúka, vlastníkom ktorej bol F. Y. a jeho manželka U. a na parcelu
č. 547/2 o výmere 292 m2 - lúka, kde je uvedený ako vlastník R. M., M. W. U..
9. Ako rozhodujúca sa v tomto spore javila predovšetkým pripojená darovacia zmluva, ktorá bola
vypracovaná štátnym notárom a odvkladovaná pod č. V 3012/96, z ktorej je nesporné, že E. Y., rod.

M. darovala T. M. nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. M. W. U., a to KN C parc. č. 547 o výmere 3 298
m2, pričom v tejto zmluve bolo konštatované, že darujúca je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti s výškou spoluvlastníckeho podielu 175/560. Vklad tejto darovacej zmluvy do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 17.07.1996.
10. Naopak z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C/958/96 vyplýva, že súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou A. M. a žalovanými v rade 1/ až 12/, keď konštatoval, že zrušuje
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. M. W. U.,
zapísaným v PKN vložke č. XXXX ako parcely č. 552/162, 552/163, 552/164, ktoré sú v časti totožné
podľa geometrického plánu č. 14231174-76/94 zo dňa 03.11.1994 s KN parcelou č. 547/2 - trvalé trávne
porasty o výmere 771 m2, KN parcelou č. 547/3 - trvalé trávne porasty o výmere 326 m2 a to tak, že

predmetné nehnuteľnosti sa prikázali v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne A. M..
11. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností KN-C č. 547/2 až 547/5 sú žalovaní v
rade1/a2/,ktorítietonehnuteľnostizískalinazákladekúpno-predajnejzmluvy č.V816/97-99-97.
A. M. získala vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, na základe rozsudku Okresného
súdu Žilina sp. zn. 16C/958/96, ktoré následne previedla na terajších žalovaných v rade 1/ a 2/.

12. V priebehu konania žalovaní spochybňovali, či sporné nehnuteľnosti označené v žalobe zo dňa
04.03.2008, t.j. pozemok parcela č. 547 vedený na LV č. XXXX je totožný s
nehnuteľnosťami, ktoré sú v ich oprávnenom vlastníctve. Okresný súd na základe rozhodnutia
odvolacieho súdu dal vypracovať nový znalecký posudok. Znalcovi bola zadaná úloha, aby identifikoval
pôvodné pozemno-knižné parcely uvedené v PKN vložke č. XXXX v kat. úz. M. W. U., a to parcely č.

552/162 až 552/164, či tieto pozemno-knižné parcely sú identické s KN parc. č. 547 - trvalý trávnatý
porast o výmere 3 298 m2. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku - znalca z odboru geodézia
a kartografia, odvetvie geodézia vyplynulo, že parcela KN C č. 547/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere
771 m2 je identická s dielom č. 1 o výmere 61 m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/161
o výmere 3 597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. XXXX, je identická s dielom č. 3 o výmere 404

m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/162 o výmere 3 597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. XXXX
a je identická s dielom č. 5 o výmere 306 m2, ktorý je časťou parcely PKN č. 552/163 o výmere 3 597
m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. XXXX. Parcela KN C parc. č. 547/3 - trvalé trávnaté porasty
o výmere 326 m2 je identická s dielom č. 2 o výmere 71 m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/161 o
výmere 3 597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. XXXX, je identická s dielom č. 4 o výmere 185

m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/162 o výmere 3 597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. XXXX
a je identická s dielom č. 6 o výmere 70 m2, ktorý je časťou parcely PKN č. 552/163 o
výmere 3 597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. XXXX. Z tohto znaleckého posudku je teda zrejmé,
že nehnuteľnosti uvádzané v žalobe sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré sú vlastníctve žalovaných v
rade 1/ a 2/.

13. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ďalej tvrdili, že sporné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli od A. M. na základe
kúpno-predajnej zmluvy, dobromyseľne užívali prakticky od roku 1996 až do podania žaloby na súd. Od
tejto skutočnosti potom následne odvodzovali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pokiaľ by aj
súd dospel k názoru, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalovanými a A. M. je neplatná, tak žalovaní
nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

14. Nadväzne súd prvej inštancie citoval ust. § 134 ods. 1 a 2, ako aj ust. § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že ich právny
predchodca T. M. ešte dňa 16.05.1997 dával na vedomie U. T., že je spoluvlastníkom parcely č.
547 zapísanej v PK vložke XXXX v kat. úz. M. W. U. v podiele 175/560 (č.l. 207 spisu). Na základetoho konajúci súd dospel k záveru, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nemohli sporné nehnuteľnosti vydržať z
dôvodu absencie ich dobromyseľnosti. Žalovaní totiž prakticky od začiatku svojej držby vedeli o tom,
že nehnuteľnosť nepatrí do ich spoluvlastníctva, keďže právny predchodca žalobcov ich v roku 1997

upozornil, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam patrí aj jemu.
15. Vychádzajúc z ust. § 124 Občianskeho zákonníka a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný
súd konštatoval, že sa stotožnil s tvrdením žalobcov o tom, že majú naliehavý právny záujem na
požadovanej určovacej žalobe, keďže rozhodnutím súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom,
resp. domáhať sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. E. Y. ako žalovaná v rade 3/ v pôvodnom

konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 16C/958/96 si musela byť dobre
vedomá, že prevádza viac svojich práv na iných, ako v tom čase mala. V predmetnom čase totiž musela
vedieť, že už darovacou zmluvou previedla časť podielu k nehnuteľnosti na pôvodného žalobcu T. M.
a na strane druhej následne súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k tej
istej nehnuteľnosti v prospech A. M.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že E. Y. na pojednávaniach
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 16C/958/96 vystupovala ako spoluvlastníčka k

podielu nehnuteľností, ktoré už štyri mesiace predtým darovala. Z pripojenej darovacej zmluvy vyplýva,
že táto bola odvkladovaná dňa 17.07.1996, pričom predmetnou zmluvou E. Y. darovala žalobcovi
nehnuteľnosť parc. č. 547 trvalé trávne porasty o výmere 3 290 m2 v podiele 175/560, ktorý pôvodne
vlastnila. Túto skutočnosť E. Y. ako žalovaná v predmetnom súdnom konaní zamlčala, alebo si ju
neuvedomila, keď s ňou následne súd konal ako s účastníčkou konania o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Po právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Žilina sp.zn. 16C/958/1996 boli zapísané KN parc. č. 547/2 o výmere 771 m2 a KN parc. č.
547/3 o výmere 326 m2 a bola zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností A. M., teda právna
predchodkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ a pod KN č. 547/1 o výmere 236 m2 bol zapísaný podiel
175/560 pôvodnému žalobcovi T. M.. Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.zn. 16C/958/1996 došlo

však k podstatnej zmene, keď sa zmenila celková výmera pozemku č. 547 z pôvodných 3 298 m2
na aktuálnych 2 367 m2, ktorého vlastníkom v príslušnom spoluvlastníckom podiele sa stal právny
predchodca žalobcov. Rozdiel vo výmere činí 931 m2.
16. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že
žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v rade 1/ a 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Súčasne žiadali, aby súd

priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania.
18. Odvolatelia sa nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu uvedenými v
napadnutom rozhodnutí. Zároveň poukázali na genézu celého sporu. Krajský súd v Žiline uznesením
sp.zn. 8Co/129/2011 zo dňa 28.06.2011 prvýkrát zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.

2C/51/2008-90 zo dňa 13.01.2011 a vec mu vrátil na nové konanie. V tomto rozhodnutí odvolací súd
na strane 3. rozoberá okolnosti, z ktorých bolo preukázané, že žalovaní od roku 1997 užívajú žalované
nehnuteľnosti v reálne vydelenom stave, v dobrej viere, že im patrí tieto vlastnícky patria a že sú
dobromyseľní. Uvedené mal krajský súd preukázané z kúpno-predajnej zmluvy č. V 816/1997,
na základe ktorej žalovaní vstúpili do úžitku a držby sporných nehnuteľností a boli zapísaní na list

vlastníctva ako ich vlastníci. Okresný súd však napriek tomu rozsudkom č.k. 2C/51/2008-227 zo dňa
02.02.2015 žalobe žalobcu (F. M.) vyhovel. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Žiline v
poradí druhým uznesením sp.zn. 6Co/493/2015 zo dňa 30.09.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na nové konanie s odôvodnením, že pôvodný navrhovateľ T. M. zomrel. Z osvedčenia
o dedičstve po nebohom T. M. sp.zn. 4D/25/2011 vyplýva, že do úvahy ako jeho

dedičia prichádzajú manželka Y. M. a deti F. M., U. U., E. G. a T. M.. Okresný súd však konal ďalej v
spore len s F. M., a nie všetkými jeho právnymi nástupcami, tak ako to vyplýva z ust. § 107
ods. 3 O.s.p. Okresný súd mal teda konať so všetkými právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi.
Zároveň odvolací súd uviedol, že nie je právne významnou skutočnosť, že F. M. sa stal vlastníkom
pozemku KN C č. 547/1, lebo tento nie je predmetom konania a nie je možné dospieť k záveru, že

F. M. prevzal po navrhovateľovi právo vo vzťahu k spornými pozemkom. Nadväzne na to okresný súd
konal vo veci so všetkými právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa/žalobcu a rozsudkom č.k.
2C/51/2008-280 zo dňa 08.09.2016 opätovne rozhodol, že žalobca v rade 1/ je podielový spoluvlastník
žalovaných nehnuteľností v podiele 175/560. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo na základeodvolacia opätovne zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/53/2017 zo dňa 26.04.2017.
Dôvodomzrušenianapadnutéhorozsudkuboloprocesnépochybenieokresnéhosúdu,ktorýrozhodolvo
veci samej po zmene žaloby, ktorú však uznesením nepripustil. Nadväzne na to okresný súd rozsudkom

č.k. 2C/51/2008-348 zo dňa 29.03.2018 znovu určil, že žalobca v rade 1/ je podielovým
spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľností v podiele 175/560 konštatujúc, že mal v spore preukázanú
aktívnu procesnú legitimáciu žalobcov na podanej žalobe. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu
sa obmedzil len na konštatovanie, že sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobcu ohľadom
naliehavého právneho záujmu bez toho, aby odôvodnil okolností, z ktorých mal tento

preukázaný. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva právna skutočnosť, že na
základe ktorej mal žalobca v rade 1/ nadobudnúť vlastnícke právo k podielu 175/560 k žalovaným
nehnuteľnostiam. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd iba opisuje listinné dôkazy, ktoré sa v
spise nachádzajú, bez toho, aby vyslovil, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a z ktorých
mal preukázané, že práve žalobca v rade 1/ nadobudol vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam.
Súd prvej inštancie teda ignoroval právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v jeho rozhodnutí.

Pôvodný žalobca T. M. sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam
s odôvodnením, že jeho právna predchodkyňa E. Y., rod. M., mu na základe darovacej zmluvy zo dňa
04.07.1996 previedla podiel k nehnuteľnosti KN č. 547 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3 298 m2,
ktorej vklad bol povolený dňa 17.07.1996 v podiele 175/560. Ďalej poukázal na to, že
žalovaní nadobudli vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam na základe kúpno-

predajnej zmluvy č. V 816/1997 uzavretej medzi A. M. ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi,
pričom predávajúca vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla v celosti na základe
rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 16C/958/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.1996.
Pôvodný žalobca T. M. v priebehu konania zomrel a jeho právnym nástupcom sa stal F. M., ktorý
zotrval na písomnej žalobe svojho právneho predchodcu. Poukázal na novo vypracovaný

znalecký posudok, z ktorého nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti ako boli žalované, zodpovedajú,
čo sa týka výmer, pôvodnému návrhu (žalobe). F. M. tiež uviedol, že predložil súdu listinný dôkaz zo
dňa 16.05.1997, v ktorom jeho otec T. M. vyzýva U. T. - žalovaného v rade 1/, aby dal do poriadku veci
ohľadom nehnuteľnosti č. 547. V dôsledku toho nemohli žalovaní v tomto konaní vznášať námietku, že
sporné nehnuteľnosti mali v oprávnenej držbe od roku 1996 a tieto vydržali. Okresný súd preto dospel

k záveru, že nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanými v rade 1/ a 2/ vydržaním
je vylúčené z dôvodu absencie dobromyseľnosti ich držby. Žalovaní však v spore namietali, že táto
okolnosť tvrdená pôvodným žalobcom nebola v konaní ničím preukázaná. Jedná sa len o účelové
tvrdenie protistrany v spore, majúce za následok spochybnenie dobromyseľnosti žalovaných, ktoré
si súd osvojil. Odvolatelia nesúhlasili preto nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že sporné

nehnuteľnosti nemohli nadobudnúť vydržaním. Zdôraznili, že sporné nehnuteľnosti žalovaní nadobudli
v reálne vydelenom stave v roku 1997 a od tohto času ich mali vo svojej faktickej moci a vykonávali
riadnym spôsobom bez obmedzenia práv vyplývajúcich z ich vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaní boli po celý čas v dobrej viere, že im vec patrí. V prejednávanej veci nebolo relevantným
spôsobom preukázané, že by došlo k narušeniu dobromyseľnosti žalovaných vo vzťahu k sporným

nehnuteľnostiam. Za daných okolností boli splnené všetky zákonné podmienky, s ktorými zákon spája
vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalovaní si sporné nehnuteľnosti
oplotili, postavili na nich rodinný dom, bez rušenia tieto užívali a nakladali s nimi ako s vlastnými a
vykonávali toto právo pre seba. Naviac pôvodný žalobca podal žalobu na súd až v roku 2008, t.j. po
vyše 11 rokoch a po tom, ako sa žalovaní stali vlastníkmi nehnuteľností na základe zmluvy č.

V 816/1997. Až dovtedy sa T. M. nedomáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, a ani nepodnikol žiadne právne relevantné kroky, ktorými by spochybnil vlastnícke
právo žalovaných. Žalovaní v rade 1/ a 2/ opätovne zdôraznili, že so A. M. uzavreli kúpno-predajnú
zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území M. W. U., parcela KN č.
547/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 771 m2, KN č. 547/3 - trvalé trávnaté porasty o výmere 326

m2, vklad ktorej bol povolený pod č. V 816/1997, v dôsledku čoho boli zapísaní na list
vlastníctva Správy katastra Žilina ako ich vlastníci. Od uvedeného roku nehnuteľnosti v prírode reálne
vydelene užívajú, tieto si oplotili a postavili tam aj rodinný dom, v ktorom v súčasnom období bývajú.
Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným v § 132 a § 133
Občianskeho zákonníka, t. j. povolením vkladu k právam k nehnuteľnostiam na základe právoplatného

rozhodnutia Správy katastra Žilina. Okrem toho odvolatelia zdôraznili, že parcela KN č. 547, z ktorej sú
vytvorené žalované nehnuteľnosti, bola rozdelená geometrickým plánom č. 142311174
76/94, to znamená, že uvedeným geometrickým plánom pôvodná parcela č. 547 zanikla a právny
predchodca žalobcu nemohol nadobudnúť žalovanú plochu, pretože táto právne a fakticky existovalaako pozemok parc. č. 547/2 a č. 547/3. Touto skutočnosťou sa prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní
nezaoberal, ani ju nijakým spôsobom nezdôvodnil. Okrem toho žalobca v rade 1/ nepreukázal v konaní
nadobudnutie podielu 175/560 k žalovaným nehnuteľnostiam, t.j. nepreukázal, že by bol vlastníkom

tohto podielu, tak ako to vyplýva aj z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Nakoľko sporné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaných
v rade 1/ a 2/, tieto nemohli byť predmetom dedičského konania po pôvodnom žalobcovi, t.j. právnom
predchodcovi žalobcov. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno v spore, keď nepreukázali súdu, že
by žalobca v rade 1/ nadobudol podiel k žalovaným nehnuteľnostiam. V prípade, že by sa tak stalo, nie je

daný dôvod na to, aby žalobcovia v rade 2/ až 5/ vystupovali v konaní ako účastníci konania. Odvolatelia
tiež namietali, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 215 až § 220 CSP a
konštatovali, že súd mal v ňom jednoznačne uviesť a konštatovať, na základe akých skutkových zistení
a dôkazov mal preukázané zo strany žalobcu v rade 1/ nadobudnutie podielového spoluvlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s obranou žalovaných
vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, ako aj vo vzťahu ku skutkovej a procesnej obrane žalovaných.

19. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného
súdu ako vecne správny a súčasne zaviazal žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
20. Primárne namietali, že opravný prostriedok žalovaných je nedostatočne odôvodnený, zmätočný

a nekonkrétny. Odvolací súd je pritom rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 CSP).
Žalobcovia preto nepovažujú za dôvodné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré v ňom
odvolatelia uvádzajú. Súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vyhodnotil jednak celý priebeh
konania i skutkový stav veci a vyporiadal sa so všetkými skutočnosťami namietanými žalovanými v ich
odvolaní. Zároveň okresný súd napravil i procesné chyby v súlade s posledným rozhodnutím Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 6Co/53/2017. Konajúci súd dostatočne vyhodnotil aj žalovanými tvrdené vydržanie
sporných nehnuteľností a správne uzatvoril, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nemohli sporné nehnuteľnosti
vydržať, nakoľko neboli vo svojej držbe dobromyseľní. Túto skutočnosť žalobcovia v rámci svojej
procesnej obrany podporili dôkazmi, ktoré okresný súd pre svoje rozhodnutie považoval za podstatné.
Obdobne sa okresný súd v plnom rozsahu stotožnil aj s naliehavým právnym záujmom na požadovanej

určovacej žalobe preukázaným žalobcami, a to s poukazom na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu
Žilina sp.zn. 16C/958/1996, ktorým došlo k podstatnej zmene celkovej výmery pozemku č. 547 z 3 298
m2 na 2 367 m2, ktorého vlastníkom v príslušnom spoluvlastníckom podiele sa stal právny predchodca
žalobcov.

21. Na toto vyjadrenie žalobcov žalovaní nereagovali.

22. Následne odvolací súd postupom podľa ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej
aplikácii ust. § 137 písm. c/ CSP, § 77 CSP a § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka (dedenie) a § 158
a nasl. CMP (konanie o dedičstve) odvolacím súdom, ktoré pri doterajšom posúdení

veci neboli použité.

23. Žalovaní s poukazom na skutkové a právne odôvodnenie žaloby a skutkové a právne tvrdenia
žalovaných súhlasili s aplikáciou označených zákonných ustanovení odvolacím súdom.

24. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že nie je zrejmé, akým spôsobom bude odvolací súd
nazerať na prejednávanú veci, nakoľko súd strany sporu neoboznámil s prípadným odlišným právnym
názoromtak,abysamohlikprezentovanémunázoruvyjadriť,atozdôvodupredvídateľnostirozhodnutia
odvolacieho súdu, či už jeho zrušením, zmenou alebo potvrdením vecnej správnosti prvoinštančného
rozhodnutia na základe iného právneho posúdenia.

25. Uvedené podania žalobcov i žalovaných odvolací súd doručil protistrane, na ktoré žiadna procesná
strana nereagovala.

26. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP) toto rozhodnutie v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.27. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že žalobou zo dňa 04.03.2008 sa právny predchodca žalobcov T. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M. W. U., domáhal určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese A., obec a kat. územie M. W. U. s výškou spoluvlastníckeho
podielu 175/560 k nehnuteľnostiam KN C parc. č. 547/2 o výmere 633 m2, KN C parc. č. 547/3 o výmere
326 m2, KN C parc. č. 547/4 o výmere 114 m2 a KN C parc. č. 547/5 o výmere 24 m2. Neoprávnený
zásah do svojho vlastníckeho práva videl v tom, že jeho právna predchodkyňa E. Y., rod. M., od ktorej
nadobudol darovacou zmluvou nehnuteľnosť parc. č. 547 s výškou spoluvlastníckeho podielu 175/560,

následne v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 16C/958/1996, previedla na iného viac
práv ako mala, keďže súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k pozemno-
knižným nehnuteľnostiam, z ktorých boli vytvorené parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu, a to aj
napriek tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku v predmetnom konaní (rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 16C/958/1996-23 zo dňa 14.10.1996) už sama nebola vo veci pasívne legitimovaná. E. Y. totiž dňa
04.07.1996 uzavrela s pôvodným žalobcom T. M., nar. XX.XX.XXXX, darovaciu zmluvu, ktorou previedla

na pôvodného žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 175/560 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. úz. M. W. U., a to KN parc. č. 547 - TTP o výmere 3 298 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Vklad
predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom V Banskej Bystrici,
Správou katastra Žilina dňa 17.07.1996.

28. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že v priebehu konania pôvodný žalobca T. M., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX, M. W. U., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z osvedčenia o
dedičstve po uvedenom poručiteľovi č. k. 4D/25/2011-85 zo dňa 24.05.2012 vydaného notárkou JUDr.
Ľudmilou Chodelkovou ako poverenou súdnou komisárkou vyplýva, že poručiteľ závet , ani listinu o
vydedení nezanechal. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy

jeho deti 1. F. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. W. U., A. XXX/XX, 2. U. U.,
nar. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A., Y. XXX/X, 3. E. G., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A., F. XXXX/XX, 4. T. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom M. W. U., A. XXX/XX a pozostalá manželka Y. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX,
bytom M. W. U., A. XXX/XX. Všetci právni nástupcovia pôvodného žalobcu na výzvu súdu, či trvajú na

podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva, vo svojej reakcii uviedli, že na žalobe podanej poručiteľom
v celom rozsahu trvajú a zároveň si ako účastníci (teraz strany) uplatňujú všetky práva, ktoré im zákon
priznáva. Okresný súd následne v konaní napriek vyššie uvedenému dedičskému rozhodnutiu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2012 a vôli všetkých právnych nástupcov pokračovať v konaní,
konal v pozícii žalobcu len s jedným z dedičov po poručiteľovi (pôvodnom žalobcovi) F. M.. Tento

nesprávny postup bol dôvodom zrušenia v poradí druhého rozsudku okresného súdu (uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/493/2015 zo dňa 30.09.2015), keď odvolací súd konštatoval, že
ust. § 107 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu pokračovať v konaní s tými, ktorí podľa výsledku dedičského
konania prevzali právo alebo povinnosť. V danom prípade však nie je možné dospieť k záveru, že F.
M. prevzal po žalobcovi právo vo vzťahu k sporným parcelám, a preto mal okresný súd správne konať

od oznámenia o úmrtí pôvodného žalobcu so všetkými jeho právnymi nástupcami a prikázal v ďalšom
konanítakokresnémusúduučiniť.Vďalšomštádiukonaniapretookresnýsúdkonalsovšetkýmidedičmi
po pôvodnom žalobcovi uvedenými v záhlaví tohto napadnutého rozhodnutia.

28. Ako však bolo uvedené vyššie, všetci žalobcovia v súvislosti s prezentovaním svojho stanoviska,

že trvajú na návrhu (žalobe) podaným ich právnym predchodcom, následne zmenili žalobu, konkrétne
jej žalobný petit. Pôvodne sa len žalobca v rade 1/ F. M., ako jeden z právnych nástupcov pôvodného
žalobcu T. M., domáhal, aby súd určil, že žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností v rovnakom rozsahu ako jeho právny predchodca. Následne na pojednávaní
konanom dňa 27.06.2016 právny zástupca žalobcov uviedol, že aj žalobcovia v rade 2/ až 5/ navrhujú,

aby sa žalobca v rade 1/ stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 175/560
na KN C parc. č. 547/2 o výmere 633 m2 v pozícii žalobcu, KN C parc. č. 547/3 o výmere
326 m2, KN parc. č. 547/4 o výmere 114 m2 a KN C parc. č. 547/5 o výmere 24 m2
evidovaných pre kat. územie M. W. U., okres Žilina. Skutkové tvrdenia právneho predchodcu žalobcu
uvedené v žalobe zostali pritom nezmenené.

29. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.30. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP, (ako aj podľa pôvodného § 80 písm. c) O.s.p.), je existencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem
musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby mu súd mohol v rozsudku meritórne

vyhovieť.Naliehavosťprávnehozáujmujecharakterizovanáurčitýmiaspektami:žalovanýmjepopieraná
existencia (neexistencia) práva, či právneho vzťahu žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny
vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
stranami sporu); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; existuje potreba odstránenia tejto
neistoty,resp.ohrozeniaprávaaleboprávnehovzťahu(pozrinapr.rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.

1Cdo/91/2006).

31. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali tým, že v
dôsledkuprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduŽilinasp.zn.16C/958/1996došlokpodstatnejzmene
celkovej výmery pozemku č. 547, (ktorého vlastníkom v príslušnom spoluvlastníckom podiele sa stal

právny predchodca žalobcov T. M.), a to z pôvodných 3 298 m2 na aktuálnych 2 367 m2, spochybňujúc
vlastnícke právo žalovaných k sporným nehnuteľnostiam. Možno preto uzavrieť, že správnym je záver
súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam.

32. Zároveň odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných
úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou

možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
(§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto

nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o žalobcov a ich
skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Žalobcovia v rade 1/ až 5/ teda neuniesli dôkazné
bremeno v spore.

39. Žalobcovia totiž v prejednávanej veci nepreukázali, že žalovaný v rade 1/ ako jeden z dedičov

pôvodného žalobcu T. M. je vlastníkom sporných nehnuteľností.

40. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( § 460 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ zanechal
viacero dedičov, prejavuje sa stav, aký tu vzniká v čase od smrti poručiteľa až do
právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve, tiež ich vzájomných vzťahov k majetku patriacemu do

dedičstva. Musí byť totiž zohľadnené, že rozhodnutie súdu o dedičstve má síce účinky ku dňu smrti
poručiteľa, no do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti
k dedičstvu upravené. Uvedený „osobitný“ vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má mimo iné za
následok, že až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve sú dedičia považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva (všetkých vecí a majetkových práv poručiteľa) a že z právnych

úkonov, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a
povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou
sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V spore s inými osobami, týkajúcim sa vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku
prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 77 ods. 1 CSP), lebo sa jedná o také

spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov. Sporné
nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní po pôvodnom žalobcovi vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 4D/25/2011. Žalobcovia ako dedičia po pôvodnom žalobcovi T. M.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX, M. W. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX ani po zmenežaloby zo dňa 29.03.2018 pripustenej súdom v ten istý deň na pojednávaní však
neprodukovali v konaní také skutkové okolnosti prípadu, z ktorých by preukázali, že je to práve žalobca
v rade 1/, ktorý je vlastníkom sporných nehnuteľností.

41. Nárok žalobcov musí vždy vychádzať z hmotného práva. Uvedenú problematiku už riešil i Najvyšší
súd SR v rozsudku sp.zn. 3MCdo/4/2013 zo dňa 31.03.2014 uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR 1/2015. Vyplýva z neho, že ak nebol zachovaný postup upravený
ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne je dedičské konanie

upravené v ust. § 158 a nasl. CMP - poznámka odvolacieho súdu), nemožno ho obchádzať žalobou,
ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do
dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia
dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie
žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ak žalobcovia

disponujúdôkazmi,žeichprávnypredchodcabolspoluvlastníkomnehnuteľností,mohlisasvojhonároku
domáhať len žalobou s petitom, že ich právny predchodca bol ku dňu smrti spoluvlastníkom konkrétnej
nehnuteľnosti (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1826/2004). Žiada sa dodať,
že dohoda dedičov je zaradená do dedičského konania. Dohoda dedičov teda modifikuje vzťah daný
závetom alebo zákonom. Nadobudnutie alebo potvrdenie dedičstva dedičovi deklaruje súd k času smrti

poručiteľa (judikatúra Najvyššieho súdu SR publikovaná pod č. R 3/2015).
42. Možno teda zhrnúť, že súdna prax je jednotná v tom, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v
podstate k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po
poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je súd oprávnený iba v konaní o dedičstve či už podľa § 175a až § 175zd
Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa § 158 a nasl. CMP. Mimo konania o dedičstve nemožno

deklaratórnym rozhodnutím (výrokom štátneho orgánu určiť), že dedič je vlastníkom veci patriacej do
dedičstva. Tento zákonný postup pri prejednaní dedičstva nie je možné obchádzať určovacou žalobou
podľa § 137 písm. c) CSP, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola prejednaná
v konaní o dedičstve, pretože takouto deklaráciou súdov by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez
prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve.

43. Za popísanej situácie sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami žalovaných v rade 1/ a 2/
uvedenými v ich opravnom prostriedku a ani vyjadreniami strán sporu prezentovanými v
spore už nezaoberal. Podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci
bolo to, že žalobcovia v tomto konaní nepreukázali, že práve žalobca v rade 1/ je vlastníkom sporných

nehnuteľností. Navyše žalobcovia nemôžu obchádzať určovacou žalobou v tomto konaní rozhodnutie
súdu v dedičskom konaní.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane
priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, proti žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali. Je pritom
potrebné zdôrazniť, že trovy konania na súde prvej inštancie, aktuálneho i predchádzajúcich odvolacích

konaní, o ktorých rozhodoval odvolací súd, tvoria jeden celok, a preto odvolací súd rozhodol o nich
jedným výrokom.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník
súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).