Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014312.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému V. V., nar. XX.XX.XXXX
v I., v konaní o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na
neverejnom zasadnutí dňa 20. decembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. augusta 2019, sp. zn. 6Pp/89/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. V. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16. augusta 2019, sp. zn. 6Pp/89/2019 zamietol podľa § 415
ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona návrh odsúdeného V. V. o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený V. V. sťažnosť, ktorú však do konania
neverejného zasadnutia Krajského súdu v Trenčíne písomne bližšie nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,

že sťažnosť odsúdeného V. V. nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo
strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí využil svoje zákonné

právo a odmietol vypovedať.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného V. V. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu,
podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie

z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v
predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu

podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), rovnako bola u odsúdeného splnenádruhá zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť
viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, avšak nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna)
podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte

celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. teda vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného V. V. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že

odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu (polovica uloženého trestu) a pozitívne

hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte
pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie

okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj
na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a

musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery

odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých

charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným

súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoký stupeň rizika
recidívy a jeho menej priaznivej resocializačnej prognózy so stredným rizikom sociálneho zlyhania,
pričom rizikovým faktorom je opakované páchanie trestnej činnosti, nekritický postoj k spáchanej trestnej
činnosti, nízke dosiahnuté vzdelanie a nadmerná konzumácia alkoholu) nemožno dôvodne očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd správne prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného a v tejto súvislosti, nakoľko bol
doposiaľ 14-krát súdne trestaný (z toho 7-krát bol uznaný vinným pre trestný čin krádeže), pričom mu boli
v minulosti ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, z čoho je zrejmé, že ani predchádzajúce
podmienečné odsúdenia nemali na odsúdeného pozitívny vplyv, a teda tieto sa u odsúdeného minuli

svojmu účelu, preto je potrebné, aby si aktuálny trest vykonal v celosti. Okresný súd správne poukázal
tiež na skutočnosť, že odsúdený má len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti (negatívne
následky spáchanej trestnej činnosti si neuvedomuje), navyše odsúdený neprejavuje dostatočný záujem
zmeniť a formovať svoju osobnosť, namiesto toho zvolil pasívny prístup k výkonu trestu resp. k niektorým
jeho častiam, konkrétne nezapájanie sa do kultúrno-osvetových činnosti zameraných na protidrogovú

osvetu, pričom ich užívanie vyhodnotil ústav ako jeden z rizikových faktorov pri prognózovaní recidívy,
na základe čoho dospel k záveru, že u odsúdeného existuje vysoké riziko jeho recidívneho správania
čím nie je u odsúdeného daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd popreskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, preto sťažnosť odsúdeného nepovažoval
za dôvodnú a neakceptoval ju.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.