Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205022
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414205022.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15
Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: G. R., U.. XX.X.XXXX, F. D. B. XXX, zastúpený
advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, o žalobe na
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. G. R., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu domáhal určenia, že nehnuteľnosti, ktoré

sa nachádzajú v k. ú. B. a sú zapísané na LV č. XXX patria do dedičstva po neb. G. R.. Žalobu
odôvodnil tým, že G. R. v čase svojej smrti dňa 12.12.1979 bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností,
pričom žalovaný nemá právny titul na užívanie ani vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Žalobca
zdedil majetok po neb. G. R., pričom žalovaný v r. 2012 vydržal predmetné nehnuteľnosti a osvedčenie
bolo vydané bez súhlasu SPF, pričom v tom čase bol žalobca ich vlastníkom. Žalobca konštatoval, že
u žalovaného absentuje akýkoľvek právny titul, od ktorého by mohol odvodiť svoje vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalovaný nepreukázal, že by jeho starý otec G. R. predmetné

nehnuteľnosti nadobudol od neb. G. R.. Po neb. G. R. v D XXX/XX boli dedené iné pozemky a v inej
lokalite. Nehnuteľnosti neboli ani predmetom dedičského konania po neb. E. R. v XXD/ XXX/XXXX.
Žalobu podávali na základe podnetu C. L., ktorého v spore aj žiadali vypočuť ako svedka.

2.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju
zamietnuť. Konštatoval, že podstatné pre posúdenie nároku žalobcu je tá skutočnosť, či G. R. v
čase smrti bola nielen evidovanou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale či bola aj skutočnou

vlastníčkou nehnuteľností. Podľa právneho názoru právneho zástupcu žalovaného G. R. v čase svojej
smrti nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a preto nie je možné žiadať, aby boli určené do
dedičstva po nej. Konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti užíval starý otec žalovaného a následne
nehnuteľnosti boli dané do družstva. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti vydržal na základe osvedčenia
v r. 2012 s tým, že k vydržaniu došlo už aj u právnych predchodcov žalovaného. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že v spore preukázali, že starý otec žalovaného kúpil predmetné nehnuteľnosti
od G.A. R. v medzivojnovom období v r. 1940 - 1945. K týmto skutočnostiam poukázal na výsluch

svedka, G. R., ako aj čestné vyhlásenie Y. T.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v
spore nepreukázal, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase smrti poručiteľky G. R.
jej aj svedčalo. Žalobca žiadne relevantné dôkazy neprodukoval, poukazoval len na list vlastníctva. Po
vrátení spisu z odvolacieho súdu, už nemohol byť vykonaný dôkaz výsluchom svedka, ktorého čestnéprehlásenie v spore predložili, a to bývalého predsedu Národného výboru, pretože zomrel. Uvedená
osoba vyhotovovala a predkladala aj podklady pre dedičské konanie po neb. G. R., s tým, že v rámci
dedičského konania sa riešili aj pozemky, s výnimkou tých, ktoré sú predmetom sporu, pričom aj toto

je nepriamy dôkaz, pričom uvedený funkcionár si v tom čase bol vedomí toho, že neb. G. R. uvedené
pozemky už v čase svojej smrti nevlastnila. Poukázal na to, ž pokiaľ žalobca tvrdil, že sa k osvedčeniu
nevyjadroval, tak žalovaný predkladal notárovi listiny, ktoré žiadal. Uvedená skutočnosť nemôže byť
na ťarchu žalovaného. K osvedčeniu sa však vyjadrovala obec, ktorá výhrady nevzniesla. K výpovedi
svedkaC.L.A.právnyzástupcažalovanéhoviedol,ževtomtoobdobínenamietalvlastníctvožalovaného

a ani jeho právnych predchodcov s tým, že z Dodatku k stanovisku obce je zrejmé, že mal záujem len o
prechod. K tvrdeniu žalobcu o tom, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania
po právnych predchodcoch žalovaného, konštatoval, že pokiaľ by tak bolo, tak by vlastne nemal byť aký
spor. Pokiaľ žalobca odvíja celú žalobu len od tvrdenia C. L., tak právny zástupca žalovaného poukázal
na to, že jeho svedecká výpoveď bola zmätočná a nevierohodná pre posúdenie celej veci. Listiny, ktoré
uvedený svedok predkladal, sa netýkajú premetu sporu.

3.Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.1.2015, tak, že žalobu žalobcu zamietol. Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením sp.z.n 12Co/251/2015 zo dňa 29.11.2016 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa s
čestným vyhlásením Y. T., ako aj G. R., s výpisom z LV č. XXX, k. ú. B., s úmrtným listom po G. R., s
dedičským rozhodnutím po neb. G. R., s pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
XC XX/XXXX, s Dodatkom k vyjadreniu Obce B., s písomnou svedeckou výpoveďou Y. T., s Notárskou
zápisnicou U. XX/XXXX U. XXXXX/XXXX, s vyjadrením Obce B., s dedičskými rozhodnutiami XXD XXX/

XXXX, N. XXX/XX, N. XXX/XX, s ostatným spisovým materiálom.

5.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

6.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im
rovnaká ochrana.

7.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

8.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

9.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností,
ustanovených zákonom.

10.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

11.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

12.Podľa § 137 písm.c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.
K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celúvydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou
nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať

aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Po uplynutí vydržacej doby sa
oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení
katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. V praxi je
to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občianskoprávneho súdu o určení
vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Môže ním byť aj rozhodnutie správneho orgánu.

Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť.

14.Novela zákona o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) vykonaná zákonom č. 397/2000
Z.z. s účinnosťou od 1. decembra 2000 v § 63 spresnila podmienky, za ktorých môže notár
formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o
vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zákon kogentne ustanovuje, aké náležitosti musí

obsahovať notárska zápisnica. Predovšetkým osoba, ktorá o sebe tvrdí, že splnila podmienky vydržania,
musí doložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo vyjadrenie ich právnych
nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
osôb, ktoré sa ho na základe vydržania dožadujú, výhrady.

15.Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné ( R 8/1991). Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou
nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí (Z IV s. 428,

ods. 3).

16.Účinky vydržania podľa ustanovenia § 135a OZ (v znení do 1. januára 1992) môžu nastať vzhľadom
na ustanovenie § 507a ods. 3 OZ (zákon č. 131/1982 Zb.) najskôr od 1. apríla 1984. Toto ustanovenie
umožňuje, aby do vydržacej doby uvedenej v ustanovení § 135a ods. 1 OZ bolo možné započítať aj

dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za podmienok ustanovených v § 135a ods. 1 a 2
OZ mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.) /R 50/1985 s. 242,
ods. 2/. Podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v
českých krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951, ustanovil

na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť
pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. decembra
1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31. decembra 1950, s výnimkou vydržania
medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré
boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá

držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti
mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území Slovenska do 31. decembra
1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa zákona č. 141/1950 Zb. bola
potrebná počas celého plynutia vydržacej doby. (R 65/1972 s. 241, ods. 3, 4, 5). Podľa obyčajového
práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti

bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju nepretržite
v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom mene, a nie v mene iného, ani nie ako nájomník, prípadne
ako požívateľ alebo užívateľ. Vydržanie sa prerušilo, keď sa pozemkovoknižný vlastník v súdnom spore
úspešne domohol proti držiteľovi vydania nehnuteľnosti, ako aj vtedy, keď v priebehu vydržania bola
nehnuteľnosť v pozemkovej knihe prepísaná na základe odplatného prevodu na iného; vydržanie sa v

takom prípade neprerušilo, ak nový pozemkovoknižný vlastník vedel, že doba vydržania plynie, alebo
o tom nevedel iba z "hrubej" nedbanlivosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto
nebol dobromyseľný, teda kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju.
Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel dokázať (Z IV s.

163, ods. 1). Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Občiansky zákonník
z roku 1950 v ustanoveniach § 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145. Vlastnícke právo vydržaním mohol
nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba
medzi manželmi a pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené nato, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená
(Z IV s. 163, ods. 2). Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá

má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala
oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať
aj dobu pred týmto dňom (R 83/2002 ).

17.Z vykonaného dokazovania, a to po oboznámení sa s úmrtným listom súd má za preukázané, že

G. R., A.. L., zomrela dňa 12.12.1970. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom, sp. zn.
N. XX/XX zo dňa 1.3.1971, právoplatné dňa 1.3.1971, súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú
vo vl. č. XX, ako aj vo vl. č. XX k. ú. B., pripadajú Československému štátu, zastúpený Finančným
odborom ONV v Žiari nad Hronom. Z uvedenej listiny súd teda zistil, že majetok po neb. G. R., ktorá sa
narodila dňa X.X.XXXX a zomrela 12.12.1970 nadobudol Československý štát, zastúpený Finančným
odborom ONV v Žiari nad Hronom, v súčasnosti je to Slovenská republika, zastúpená Slovenským

pozemkovým fondom. Týmto je daná aktívna legitimácia žalobcu v danom spore, ktorý sa domáha
určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. B., patria do dedičstva po neb. G. R..
Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. B. súd zistil, že EKN parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 11.807 m2, EKN
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1118 m2 a CKN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 3377 m2 sú
vo vlastníctve žalovaného, G. R., a to v celosti s titulom nadobudnutia Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní

č. U. XX/XXXX, Q. XXX/XXXX. Súd sa oboznámil aj s titulom nadobudnutia, a to notárskou zápisnicou
U. XX/XXXX, ktorá bola spísaná notárom dňa 5.9.2012, z obsahu ktorého okrem iných skutočností
vyplynulo,žeVyhlásenieovydržanívlastníckehoprávavydržiavanýchnehnuteľnostížalovanýodôvodnil
tým, že do užívania a držby vstúpil na základe dedenia po svojom otcovi. Otec ich užíval tak isto
na základe dedenia po svojom otcovi, ktorý ich kúpil. Držba a užívanie sú nepretržité a nerušené

niekoľko desaťročí. Evidovaná vlastníčka zomrela a jej právni nástupcovia nie sú známi. Do užívania
vydržiavaných nehnuteľností žalovanému nikto nezasahuje a nikto si k nim neuplatňuje vlastnícke právo.
Z notárskej zápisnice súd zistil, že vydržanie žalovaného bolo zavŕšené k 7.12.2010. Z výpisu z LV
č. XXX, k. ú. B. zo dňa 16.7.2012 súd zistil, že v uvedenom čase bola evidovaná ako vlastníčka
predmetných nehnuteľností G. R., A.. L., v podiele 1/2-i titulom nadobudnutia darovanie zo X.XX.XXXX

- XX/XX. Z PK vl. č. XX, k. ú. B. súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti G. R., A.. L., získala v 5/6-inách
právnym titulom darovania 6.10.1920 a v 1/6-ine právnym titulom kúpy 14.9.1928 a aj podľa skutočného
rozdelenia zo dňa 17.11.1937 a skutočnej držby zo dňa 9.10.1937.

18.V pripojenom spise Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XC XX/XX sa nachádza dedičské

rozhodnutie po neb. G. R. N. XXX/XX zo dňa 19.6.1987. Neb. G. R., U.. XX.X.XXXX, zom. 7.2.1987,
bol starým otcom žalovaného. Po neb. G. R. prevzal dedičstvo E. R., U.. X.X.XXXX, ktorý bol otcom
žalovaného s povinnosťou vyplatiť Y. T., U.. XX.X.XXXX, ktorá bola sestrou otca žalovaného a zároveň
bol zaviazaný poskytnúť svojej matke, K. R., bezplatné bývanie v rodinnom dome. Z rozhodnutia
Štátneho notárstva N. XXX/XXXX zo dňa 30.9.1991 súd zistil, že sa viedlo dedičské konanie po neb. K.

R., U.. XX.X.XXXX, zom. 10.4.1991, ktorá bola starou matkou žalovaného, pričom dedičom po nej bol
otec žalovaného, E. R., ktorý z dedičstva vyplácal svoju sestru, Y. T.. E. R., otec žalovaného sa narodil
X.X.XXXX a zomrel dňa 11.7.2010, po ktorom bolo vydané Osvedčenie o dedičstve XXD XXX/XXXX zo
dňa 7.12.2010, právoplatné dňa 7.12.2010, pričom dedičmi po ňom boli manželka M. R. a deti E. R., G.
R. K. O. R. (Osvedčenie o dedičstve sa nachádza na č.l. 21 pripojeného spisu). Uvedené skutočnosti

neboli medzi stranami sporu sporné.

19.ZČestnéhovyhláseniaY.T.,ktoráboladcérouneb.G.R.asestrouE.R.(otcažalovaného)vyplynulo,
že má vedomosť, kde sa nachádzajú pozemky EKN parc. č. XXX/XX, XXX/X K. XXX/X, k. ú. B.. Y. T.
konštatovala, že tieto pozemky, od kedy si ona od detstva pamätá, užíval jej otec, ktorému chodila ich

pomáhať obrábať, hrabať seno, sušiť seno, zvážať a pod. S otcom bývala do konca r. 1959, v r. 1958
sa vydala a býval s nimi rok aj jej teraz už neb. manžel. Y. T. potvrdila, že má vedomosť o tom, že jej
otec kúpil predmetné pozemky ešte niekedy cez vojnu, teda v r. 1940 - 1945 od G. R., A.. L., ktorú
volali Mäsiarka. Chodievala aj k nim a ona oboch osobne poznala. Y. T. konštatovala, že nevie, či kúpna
zmluva bola urobená len v ústnej forme, alebo aj v písomnej forme. Uviedla, že ona sa v dedičstve

po otcovi pozemkov zriekla v prospech svojho brata, E. R., pričom nikdy nemala dôvod pochybovať o
otcových slovách, lebo jeho tvrdenie bolo v súlade s tým, že tieto pozemky oni užívali a ako vlastníkov
rešpektovali jej neb. rodičov aj všetci susedia, a aj neb. G. R., A.. L.. Nakoniec aj do družstva odovzdával
pôdu jej otec.20.Uvedenú svedkyňu nebolo možné v spore vypočuť, vzhľadom na jej zlý zdravotný stav ( nebola
schopná sa dostaviť na súd), avšak bola schopná podať písomnú svedeckú výpoveď. Svedkyňa v

písomnej svedeckej výpovedi odpovedala na písomne položené otázky strán sporu. Svedkyňa uviedla,
že nevie, či pozemky ( ktorých sa spor týka) boli predmetom dedičského konania po jej otcovi G. R.. Vie,
kde sa pozemky, ktoré otec mal a sú predmetom sporu nachádzajú. O pozemkoch, ktoré sú predmetom
sporu sa jej otec vyjadril, že ich kúpil cez vojnu, podľa čoho usudzuje, že to bolo v rokoch 1940 až 1945,
presnejšie to uviesť nevie. O zaplatení kúpnej ceny podrobnosti nevie, ale pôvodná majiteľka k nim

občas chodila, ešte sa na ňu a jej muža pamätá, tak predpokladá, že kúpna cena bola riadne zaplatená,
inak by si peniaze pýtali alebo by chceli pôdu späť. Svedkyňa konštatovala, že je teta žalovaného,
jeho otec E. R. bol jej brat. Potvrdila, že žalovanému poskytla čestné vyhlásenie zo dňa 4.6.2014. Má
vedomosť o tom, že posledné roky ( nevie presne koľko) tieto pozemky užíva žalovaný na základe
dedenia. Žalovaný chová hospodárske zvieratá a na predmetných pozemkoch ich pasie a kosí trávu.
Predtým tieto pozemky užívali štátne majetky a ešte predtým ich rodiny ( rodiny svedkyne) a aj ona

osobne rodičom pomáhala pri práci na týchto pozemkoch. Je toho názoru, ž vlastníkom týchto pozemkov
je žalovaný G. R., na základe dedenia po svojom otcovi E. R., ktorý to dedil po svojom otcovi G. R. a
ten to kúpil od G. R. A.. L.. Svedkyňa uviedla, že nevie o žiadnych sporoch o vlastníctvo alebo užívanie
predmetných pozemkov Kým to užívali oni, tak nikto nič nenamietal a potom to mali štátne majetky. G.
R. A.. L. poznala osobne ako starú pani, ktorá k nim občas prišla, viac si pamätá na jej manžela, ktorý

chodil robiť zabíjačky. Pozemky bol otec nútený dať do družstva, ktoré trvalo krátko a zmenilo sa na
štátny majetok. Z rodičovského domu odišla v roku 1959 a niekedy v 60-tych rokoch pôdu prevzalo
družstvo. Ona žiadne doklady o pozemkoch nemala, jej otec nejaké doklady mal, ale nevie presne aké.
Tiež uviedla, že jej otec ťažko niesol keď mu pozemky zobrali komunisti a je smutné, že o pol storočia
neskôr musí niečo podobné prežívať jeho vnuk.

21.Z výpovede svedka, G. R., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, okrem iného vyplynulo, že
nehnuteľnosti, ktoré žiada určiť žalobca do dedičstva po neb. G. R., prešli v r. 1960 do užívania družstva
s tým, že tieto pozemky užívala rodina R. a následne po zrušení štátneho majetku prešli pozemky do
užívania pôvodných majiteľov, čiže do užívania žalovaného a jeho predkov. Svedok konštatoval, že

osobne poznal G. R., A.. L.. Svedok potvrdil, že predmetné pozemky pred r. 1960 užíval otec a starý otec
žalovaného. Svedok sa nevedel vyjadriť, na základe čoho vstúpil do užívania starý otec žalovaného, bol
toho názoru, že to zdedil po svojich predkoch.

22.Súd v spore vypočul na návrh žalobcu svedka C. L., s poukazom na to, že na základe jeho podnetu

podávali aj žalobu. Svedok uviedol, že jeho otec si zobral do užívania pozemky od štátneho majetku,
kde bol vysadený ovocný sad. Do štátneho majetku chodilo robiť veľa ľudí a to aj G. R. ( žalovaný).
Svedkov otec im za prácu ( likvidovanie sadu ) platil. Otec svedka tieto pozemky, okrem iných aj parcelu
č. XXX/XX, užíval. Svedok uviedol, že žalovaný na pozemkoch hospodári od roku 2013 ako ich získal
osvedčením. Do tejto doby na týchto pozemkoch ( sporu sa týka parc.č. XXX/XX) hospodáril jeho otec

( svedkov). Následne svedok uviedol že jeho otec hospodáril aj na parcele č. XXX/XX od roku 1992
do 2010, potom všetky parcely prepísal na neho ( svedka). Súdu predložil Kúpnu zmluvu z roku 1935,
v zmysle ktorej jeho prastarý otec C. L. s manželkou delili tieto pozemky svojim deťom ( nesúvisí s
predmetom sporu). Z výpovede svedka vyplynulo, že u starostu obce Ilija v čase riešenia vydania
Osvedčenia v prospech žalovaného, namietal, to, že žalovaný porušil zákon v tom zmysle, že starosta

sa nepýtal susedov, kadiaľ bude žalovaný chodiť. On ( svedok) riešil prechod. Podľa vyjadrenia svedka
parcely č. XXX/XX K. XXX/X ich užíval štátny majetok a predtým Slovenský pozemkový fond a po
štátnom majetku nikto.

23.Žalovaný navrhol vypočuť v spore svedka D. R. , ktorý nie je príbuzným žalovaného, je len jeho

susedom. Svedok je hospodáriaci roľník, tak ako žalovaný. Svedok uviedol, že jeho starý otec bol šéfom
družstva, on mal vtedy 7 rokov a pamätá si, že už v tom čase tam hospodárila rodina R. ( žalovaného),
ktorá sa celý čas o tieto parcely starala. Svedok konštatoval, že žalovaný parcely, ktoré sú premetom
sporu, užíva minimálne už 10 rokov s tým, že predtým to užíval jeho starý otec. Svedok v tom čase vo
veku 12-13 sa už začínal hospodáreniu venovať, mal vedomosť o tom kto kde čo robí, kto kde čo užíva a

obhospodaruje. Už jeho stará mamu mu hovorila, čo je ich, čo je koho a kde sú hranice. Svedok uviedol,
že parcely, ktoré sú predmetom sporu C. L. U.. XXXX a ani jeho otec neužívali. Oni užívali iné, majú
ich vedľa jeho. Parcela č. XXX/XX je využívaná a bola využívaná na prechod. Svedok mal vedomosť o
tom že táto parcela bola ovocný sad, ktorý rušil a likvidoval štátny majetok, pričom tento ovocný sad bolešte v časti aj na iných pozemkoch, aj na jeho. Uviedol, že nie je pravda, že by C. L. alebo jeho právny
predchodcovia tento ovocný sad likvidovali na svoje trovy.

24.Žalobca navrhol následne v spore vypočuť aj otca svedka C. L. C. L. a bývalého starostu obce Iija
G. C..

25.Svedok C. L. uviedol, že si už nepamätá a nevie povedať, kto užíval parcelu CKN XXX/XX ( bola mu
ukázaná na ortofotomape, pričom podľa mapy mu bolo zrejmé, o ktorú parcelu ide). Nevedel sa vyjadriť

ani k užívaniu CKN parc.č. XXX/X K. XXX/X. Uviedol, len toľko, že to je všetko majetkárske. Dane za
všetko platili majetke.

26.Svedok G. C. bol starostom obce Ilija v období od roku 2010 do roku 2016. Pokiaľ sa týkalo
Osvedčenia ( vydržanie parciel v prospech žalovaného) svedok viedol, že všetko vyvesil na úradnú
tabuľu. On si chcel preveriť ako sa veci majú. Na úradnú tabuľu vyvesil návrh, kópiu katastrálnej mapy a

tiež výzvu občanom, aby sa k tomuto vyjadrili, pokiaľ majú nejaké námietky. Nikto sa k ničomu nevyjadril,
tak potom dal stanovisko. Asi týždeň po tom prišiel za ním C. L., ktorý povedal, že R. nemajú nárok,
pretože neprebehlo dedičské konanie a B., ktorí riešili prechod. Svedok im povedal, že veci si môžu
riešiť súdom.

27.Listinným dôkazom Dodatkom k vyjadreniu obce Ilija zo dňa 11.9.2012 je preukázané, že starosta
obce oznamuje, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. B. zapísaných
na LV č.XXX ako EKN parc.č. XXX/XX, XXX/X K. XXX/X v prospech G. R. ( žalovaného). Z uvedenej
listiny je okrem iného nepochybné, že C.Á. L. G. B., W. B. súhlasia s vydržaním parcely č. XXX/XX v
prospech G. R. ( žalovaného), za podmienky zriadenia vecného bremena ( práva prechodu a prejazdu)

už pri zápise do katastra.

28.Súd vykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a to dotaz na Obec Ilija za účelom ozrejmenia, kto platil za
parcely, ktoré sú predmetom sporu, dane. Obec Ilija vo Vyjadrení zo dňa 25.9.2017 uviedla, že od roku
1950 do roku 2001 užívalo parcely, ktoré sú predmetom sporu, Jednotné roľnícke družstvo a Štátny

majetok š.p.. V roku 2001 prešlo užívanie na firmu U. C.. Daň bola platená jednotlivými užívateľmi. Od
1.1.2013 platí daň z nehnuteľnosti G. R. ( žalovaný). V doplňujúcom Vyjadrení zo dňa 9.1.2018 Obec
Ilija na zistenie skutočností odkiaľ čerpali údaje, ktoré súdu oznámili, uviedla, že ich čerpali ústnym
šetrením od najstarších obyvateľov obce ako aj od bývalých zamestnancov úradu v Iliji. Presný rok kedy
začalo užívať pozemky JRD a ani to, kedy prešlo užívanie na Štátny majetok nezistili. Konkrétne osoby

neuviedli. Uvedené vyjadrenie obce bolo pre daný spor neurčité a nekonkrétne.

29.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané ( Čestným vyhlásením a písomnou svedeckou
výpoveďou svedkyne Y. T.), že starý otec žalovaného G. R. kúpil nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na
LV č. XXX, k. ú. B., od neb. G. R., A.. L. v medzivojnovom období v r. 1940 - 1945. Nie je známe, či

bola alebo nebola vyhotovená písomná kúpna zmluva. Jednoznačne však bolo preukázané, že tieto
nehnuteľnostiG.R.,starýotecžalovanéhoužíval,obrábal,napredmetnýchpozemkochhospodáril,ktorú
skutočnosť rešpektovali aj ostatní susedia a obyvatelia obce, čo žalovaný v spore preukázal Čestným
vyhlásením a písomnou svedeckou výpoveďou svedkyne Y. T. ako aj výpoveďou svedkov G. R. K. D. R..
Výpoveďou svedka G. R. žalovaný preukázal aj to, že túto skutočnosť rešpektovala aj G. R., A.. L., od

ktorej predmetné nehnuteľnosti nadobudol. Následne predmetné nehnuteľnosti užíval otec žalovaného,
ako aj žalovaný, ktorého vydržanie v zmysle Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva bolo
zavŕšené k 7.12.2010. Tvrdenia svedka C. L. o tom, že jeho otec C. L. pozemky, okrem iných aj parcelu č.
XXX/XX, užíval, a že žalovaný na pozemkoch hospodári od roku 2013 ako ich získal osvedčením, pričom
do tejto doby na týchto pozemkoch ( sporu sa týka parc.č. XXX/XX) hospodáril jeho otec ( svedkov) boli

vyvrátené svedeckou výpoveďou svedka D. R..

30.V spore nebolo sporné, že k Osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného sa
nevyjadril žalobca, ktorý bol v tom čase zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník parciel, ktorých sa
Osvedčenie týkalo. Súd však poukazuje na to, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo vydržaním. V

spore, tak ako súd už vyššie konštatoval, nadobudol predmetné nehnuteľnosti starý otec žalovaného
G. R. a to na základe kúpy najneskôr v roku 1945 od pôvodnej vlastníčky G. R. A.. L.. G. R. ( starý
otec žalovaného) ako nadobúdateľ bol oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Následne
nehnuteľnosti užíval jeho syn E. R. ( otec žalovaného) a po ňom žalovaný, pričom bola splnené ajpodmienka nepretržitosti vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania
počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti
nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po

ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ
stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že
mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, rovnako ako jeho právny predchodcovia, preukázal
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľov bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné ( ako súd už konštatoval vyššie). Žalovaný preukázal v spore aj dobromyseľnosť, čiže

skutočnosť, že jeho právny predchodcovia ako aj on nakladali s vecou ako so svojou a že sú ( boli)
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im vec patrí. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
samotné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 12.4.2017, kde uviedol, že oprávnená držba nebola
rozporovaná za života starého otca žalovaného, avšak žalobca podaním žaloby spochybnil tvrdenia
žalovaného.

31.Žalobca žiadal určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. G. R., A.. L., a preto
pre posúdenie tohto nároku žalobcu bola podstatná tá skutočnosť, či G. R., A.. L., bola skutočnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností v čase svojej smrti, čiže dňa 12.12.1970 (nielen evidenčnou). Z
vykonanéhodokazovaniasúdmázapreukázané,atohlavnezvýsluchusvedka,G.R.,akoajzčestného
vyjadrenia a písomnej svedeckej výpovede Y. T., že právny predchodca žalovaného najneskôr v r. 1945

kúpil predmetné nehnuteľnosti od G. R.L., A.. L., čiže za jej života došlo k zmene vlastníctva, ktorá
skutočnosť bola zrejmá aj svedkom a táto skutočnosť bola v rámci komunity aj rešpektovaná, a preto je
jednoznačne preukázané, že G. R. v čase svojej smrti nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a
preto nie je možné ani určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva D. G. R., A.. L.. Na tom nič
nemení tá skutočnosť, že G. R.Á. A.. L. bola aj po svojej smrti zapásaná na liste vlastníctva ako vlastník.

Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, vzhľadom na to súd žalobu žalobcu zamietol.

32.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere

100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice

súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .