Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/590/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212981
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315212981.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: N. K., T.. XX.XX.XXXX,

H. N. XXXX, XXX XX G. proti žalovanému: I.. C. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Č. Z. XXXX/XX, XXX XX R.,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17,
825 22 Bratislava 26, IČO: 31383408, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom
Floriánska 19, 040 11 Košice o zaplatenie 7266,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a vo vzťahu k ž a l o b c o v i náhradu

trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 12.11.2015 na súde žalobu o náhradu škody, ktorou navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku čiastku 7266,-eur a nahradiť mu trovy
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.3.2011 prevzal žalovaný jeho právne zastúpenie v konaní vedeným
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/170/2010, ktoré viedol žalobca N. K. proti žalovanému

Mesto Snina. Žalobu v tomto konaní podal sám žalobca, žalovaný I.. Y. ju po konzultácii s ním upravil a
na tejto upravenej verzii v konaní trval. Žalobca na výzvu súdu v tomto konaní zaplatil dňa 13.10.2011
súdny poplatok za návrh vo výške 4800,-eur. Touto žalobou sa na základe odporúčania I.. Y. a na
základe jeho právnych rád domáhal od Mesta Snina odstránenie následkov zásahov do práv na ochranu
jeho osobnosti s tým, že požadoval od žalovaného aj zaplatenie 70000,-eur. Rozsudkom Okresného
súdu Humenné zo dňa 16.8.2013 bola žaloba zamietnutá a to z dôvodu, že podľa názoru súdu sa on
ako osoba vôbec nemôže domáhať práva na ochranu svojej osobnosti kvôli vydanému rozhodnutiu

Mesta Snina, ktoré ho vydalo ako správny orgán pri plnení svojich zákonných povinností a preto ho
svojim rozhodnutím nemôže poškodiť na cti. Z toho vyplýva, že žalovaný I.. Y. ho mal správne právne
poučiť, že takáto žaloba, o ktorej mal ako právnik a advokát vedieť je právne nesprávna a musí byť
zamietnutá. On to však neurobil, naopak mu odporučil, aby bolo vo veci podané odvolanie na Krajský
súd v Prešove a to s perspektívou úspechu v konaní. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
15.10.2014 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu s tým, že žaloba i podané odvolanie neobstoja a z
právnického hľadiská sú chybné. Teda zo strany žalovaného naozaj došlo k nesprávnemu právnemu

postupu. Žalobca citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, že „nie je neoprávneným zásahom
vydanie zákonného rozhodnutia príslušným orgánom v súlade so zákonom“. Žalobca ďalej uviedol, že
za podané odvolanie uhradil súdny poplatok vo výške 2466,-eur.Podľa advokátskych predpisov žalovaný ako advokát bol pri výkone advokácie povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou, čo neučinil, hoci musel ako advokát vedieť, že žalobcu poškodzuje, čím mu
spôsobil škodu vo výške 4800,-eur na nezmyselne zaplatenom súdnom poplatku, ako i na zbytočne

zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 2466,-eur, celkom v sume 7266,-eur a za túto škodu
podľa advokátskych predpisov žalobcovi zodpovedá.

3. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia
ani žiadne dôkazy na ich preukázanie neoznačil. Tvrdenia uvedené v žalobe sa nezakladajú na

pravde. Potvrdil, že žalobu zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
15C/170/2010, v ktorom žalobca po zaplatení príslušných súdnych poplatkov neuspel a to ani po
podanom odvolaní, ale to sú jediné pravdivé skutočnosti uvedené žalobcom v podanej žalobe. Po
prevzatí právneho zastúpenia žalobcu vo vyššie uvedenom konaní dňa 15.03.2011 žalobcu poučil
o neopodstatnenosti ním podanej žaloby, na ktorej uplatňovaní naďalej zotrval. Na základe ústnej
dohody o právnom zastúpení a písomného plnomocenstva ďalej pri zastupovaní v konaní postupoval

zásadne iba podľa pokynov žalobcu a všetky úkony robil vždy s jeho výslovným súhlasom. Poukázal
na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 18/2009 zo dňa 21.10.2009, kde NS
SR výslovne uvádza, že zodpovednosť advokáta za vzniknutú škodu voči klientovi je založená na
súčasnom, teda kumulatívnom splnení troch predpokladov, čiže musí ísť o činnosť súvisiacu s výkonom
advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta a vznikom škody. Splnenie

týchto predpokladov zodpovednosti musí byť jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v
tomto spore poškodený, čiže v konkrétnom prípade žalobca, ktorý si túto svoju povinnosť nesplnil.
Z predmetného uznesenia Najvyššie súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že samopochybenie
advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta a zodpovednosť advokáta a nie je daná
v každom prípade, keď advokátom zastupovaný obhajovaný klient nebol v určitom konaní úspešný. To

znamená, že nestačí púhy neúspech v konaní, ale musí sa jednať o porušenie advokátskych predpisov
a príčinnú súvislosť medzi konaním advokáta a vznikom škody.

4. Intervenient na strane žalovaného, ktorého vstup do konania pripustil súd uznesením sp. zn.
15C/590/2015-93 zo dňa 13.9.2017 v súlade s ust. § 83 CSP žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodom vstupu

do konania je jeho právny záujem na výsledku sporu, nakoľko žalovaný bol v čase vzniku poistnej
udalosti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej s intervenientom poistený v prípade zodpovednosti za
škodu pri výkone povolania - činnosti advokáta. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento sa riadil
výlučne pokynmi žalobcu, ktorého upozornil na riziká spojené s predmetným súdnym konaní, a to na
povinnosť zaplatiť súdne poplatky ako aj možnosť zamietnutia žaloby. Pokyny žalobcu, a to podať

žalobu, resp. odvolanie nepredstavujú pokyny, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, nakoľko
predstavujú výkon práva žalobcu. Žalobca uplatnil nárok na ochranu osobnosti v súdnom konaní, ktoré
je svojím charakterom konaním sporovým. Zo samotnej podstaty sporového konania prirodzene vyplýva
riziko neúspechu, či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného. Len samotné zamietnutie nároku
žalobcu bez preukázania porušenia povinností advokáta pri výkone jeho činností nezakladá voči nemu

nárok na náhradu škody.
V ďalšom konaní intervenient uviedol, že nárok žalobu neuznáva, pretože žalobca nepreukázal základné
predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta, a to výkon advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi výkonom advokácie a vznikom škody.

Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru má zaplatený súdny poplatok charakter verejnoprávnej
platobnej povinnosti, ktorá má základ v článku 59 Ústavy Slovenskej republiky a tento príjem je príjmom
štátneho rozpočtu s poukazom na ust. § 16 ods. 1zákona č. 71/1992 Zb. a ako taký nemôže spadať
do právnej kategórie škody. Analogicky poukázal na rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky
3Cdo/32/2007, v ktorom súd uviedol, že plnenie povinnosti v zmysle platenia dane, ktoré vyplývajú

z predpisu spadajúceho do oblasti verejného daňového práva, nemôže byť škodou v zmysle zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsahu

súdneho spisu, najmä plnomocenstvom udeleným žalobcom žalovanému dňa 15.3.2011 (č .l. 260),
príkazom na úhradu zo dňa 13.10.2011, príkazom na úhradu zo dňa 26.9.2013 (č. l. 5, 6), potvrdením
žalovaného zo dňa 23.02.2015 (č. l. 60), rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory zo dňa 30.6.2015
(č.l.250),spisomOkresnéhosúduHumennésp.zn.6C/277/2015arozsudkomsp.zn.6C/277/2015-353zo dňa 14. decembra 2017 a ďalšími žalobcom a žalovaným predloženými listinami a zistil tento skutkový
stav:

6. Zo spisu sp. zn. 6C/277/2015 bolo zistené, že žalobca podal dňa 23.10.2015 proti žalovanému I.. C.
Y. žalobu, ktorou žiadal po zmene petitu žaloby, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 2800,-
eur a to titulom bezdôvodného obohatenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako advokát
ho zastupoval na Okresnom súde Humenné v dvoch konaniach a to v konaní vedenom pod sp. zn.
15C/59/2008 a pod sp. zn. 15C/170/2010. V jednom z konaní bol žalobca úspešný čiastočne, v druhom

bola žaloba zamietnutá celkom. Žalovanému vyplatil žalobca zálohu vo výške 2000,-eur, v priebehu
konania túto sumu zvýšil na 2800,-eur. Keďže I.. Y. ani jeden z týchto sporov nevyhral a nevykonal ani
vyúčtovanie svojich služieb, porušil advokátske predpisy a na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil.

7. Rozsudkom sp. zn. 6C/277/2015-353 zo dňa 14.12.2017 súd žalobu zamietol.

8. Z odôvodnenia rozsudku 6C277/2015-353 zo dňa 14.12.2017 vyplýva, že zo spisu Okresného súdu
Humenné 15C/170/2010 mal súd za preukázané, že žalobca pod touto spisovou značkou viedol spor
proti žalovanému Mesto Snina, o odstránenie následkov zásahu do práv na ochranu osobnosti. V tomto
konaní bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 15.3.2011, ktorým žalobca splnomocnil I.. C. Y., Z. Y., I..
C. Y., T.I. G. XX, R., mimo iného na zastupovanie vo všetkých právnych veciach pred súdmi, štátnymi

orgánmi, úradmi a osobami. V obsahu plnomocenstva je uvedené, že ide o generálne plnomocenstvo.
Zároveň z obsahu spisu vyplýva, aké procesné úkony žalovaný ako advokát vykonal a na akých úkonoch
sa zúčastnil.

9. Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného vo výške

2800,-eur v konaní 15C/170/2010, v konaní 15C/59/2008 a v konaní 17C/60/2011, zamietol, pretože
zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko žalobca mal v
súvislosti s týmito konania za jednotlivé úkony právnej pomoci zaplatiť žalovanému celkovo 2402,63 eur
a v konaní bolo preukázané, že jednotlivými zálohami mu uhradil 2000,-eur a teda právna pomoc bola
vo finančnom vyjadrení vyššia, než poskytnutá záloha.

10. V odôvodnení rozsudku 6C/277/2015 zo dňa 14.12.2017, bod. 20 sa uvádza, že súd vyhodnotil
vzniknutý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah založený príkaznou zmluvou v zmysle
§ 724 Občianskeho zákonníka, pre ktorú je charakteristické, že sa ňou príkazník zaväzuje pre príkazcu
obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Pre jej formu nie sú stanovené žiadne požiadavky. Medzi

jej podstatné náležitosti patrí dohoda o predmete príkazu. Predmetom príkazu je len obstaranie nejakej
veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však samotný výsledok obstarania alebo činnosti, keďže príkazník
nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok nedostavil.

11. Podľa bodu 21. rozsudku 6C/277/2015-353 zo dňa 14.12.2017 príkazná zmluva nemusí byť

uzatvorená písomne a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takáto zmluva medzi stranami sporu
bola uzatvorená a to ústnou dohodou. O tejto okolnosti svedčí skutočnosť, že žalovaný zastupoval
žalobcu v dvoch súdnych konaniach, pričom zo strany súdu nebola ani najmenšia pochybnosť o tom,
že žalovaný žalobcu zastupuje ako advokát. Rovnako tak právne postavenie žalovaného akceptovali
aj iné orgány, najmä Mesto Snina a Správa katastra Snina. Žalobca má pravdu v tom, že podpísanie

plnomocenstva neznamená samotné uzatvorenie zmluvy medzi klientom a advokátom, ale je logické,
že uzatvorenie zmluvy tomu predchádza. Ak by nedošlo k uzatvoreniu samotnej dohody o právnom
zastúpení, žalobca ako klient by písomným plnomocenstvom nesplnomocnil žalovaného na jednotlivé
procesné úkony.

12. Žalobca v priebehu tohto konania trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 7266,-eur, ktorá mu vznikla tým, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 15C170/2010, v ktorom ho zastupoval žalovaný bol neúspešný ako na súde prvej inštancie, tak aj
pre odvolacím súdom a spôsobená škoda uplatňovaná v tomto konaní spočíva v zaplatených súdnych
poplatkoch za návrh vo výške 4800,-eur a za podanie odvolania vo výške 2466,-eur.

13. Žalobca namietal, že plná moc udelená ním žalovanému na jeho zastupovanie v konaní
15C/170/2010 nemá náležitosti, pretože je v nej uvedené, že ide o generálne plnomocenstvo a podľajeho názoru tam malo byť uvedené číslo konania, t. j. 15C/59/2008 a toto plnomocenstvo bolo použité
aj v konaní 15C/170/2010.

14. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že plnomocenstvo udelené žalobcom žalovanému
dňa 15.3.2011 nachádzajúce sa na č. l. 59 aj č. l. 260 súdneho spisu bolo udelené žalobcom žalovanému
za účasti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Podľa § 24 účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolil. Ak nejde o

zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej stej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich zastupovanie účastníkov na
základe plnomocenstva (§ 24 a nasl. O.s.p.) teda nemožno vyvodiť, že by plnomocenstvo muselo
byť udelené len pre určitú občianskoprávnu vec a že by nebolo možné udeliť všeobecnú plnú moc
oprávňujúcu zástupcu k zastupovaniu v každom súdnom konaní. Rovnako zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by v plnomocenstve museli byť uvedené procesné úkony, na ktoré je advokát poverený

alebo spisová značka konkrétneho konania.

Súdpretoajspoukazomnazisteniasúduvkonaní6C/277/2015a15C/170/2010konštatuje,žežalovaný
zastupoval žalobcu v konaní vedenom na pod sp. zn. 15C/170/2010 na základe riadne udelenej plnej
moci a to ako advokát, pretože k pozastaveniu výkonu advokácie žalovanému došlo rozhodnutím

Slovenskej advokátskej komory zo dňa 30.6.2015 a to s účinnosťou až od 30. júna 2015 (viď č. l. 250).

15. Predmetom konania je zaplatenie náhrady škody vo výške 7266,-eur.

16. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa odseku 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade, ak sa vyžaduje aj zavinenie
škodu, ide o subjektívnu zodpovednosť, a v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu
zodpovednosť. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných

alebo iných záväzkových povinností; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Pri
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu
škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Za škodu zodpovedá
každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ak škodu spôsobil porušením právnej povinnosti.

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom,
či ide o zodpovednosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Príčinnou súvislosťou je
určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t. j. medzi porušením právnej
povinnosti a výsledkom, t. j. škodou. Prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá, je zakotvená

v ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže ,
že škodu nezavinil. Znamená to, že ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením
právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil (existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať). Prezumpcia zavinenia je síce
výhodou pre poškodeného, no je domnienkou vyvrátiteľnou, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade

postihuje škodcu.

18. Vo všeobecnosti zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom
advokácie (§ 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii) je objektívna zodpovednosť (bez ohľaduna zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch predpokladov - činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených

predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v
tomto prípade poškodený.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii možno vyvodiť, že výkonom advokácie je najmä zastupovanie
klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom

konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych
rozborov, správu majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa
vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

20. O výkon advokácie relevantný z hľadiska ust. § 26 zákona o advokácii ide bezpochyby najmä v
prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o advokácii.

21. Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť
sa jeho pokynmi, pri výkone advokácie je ďalej povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné,

pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 1 a 2 zákona
o advokácii). Uvedené povinnosti má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného
zmluvou o právnej pomoci.

22. Škodou sa v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 26 zákona o advokácii rozumie ujma, ktorá

nastalavmajetkovejsférepoškodeného(klienta),jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie,
zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého

stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlým ziskom môže byť napr. hodnota pohľadávky, ktorú klient stratil v
súdnom konaní iba v dôsledku konania advokáta, za ktoré advokát zodpovedá. Pritom škoda v podobe
ušlého zisku napr. pri zastupovaní advokátom pri neúspešnom vymáhaní pohľadávky klientovi vo výške
súdom nepriznanej pohľadávky vzniká iba vtedy, keď sa pohľadávka stane nevymáhateľnou a nie už
len tým, že jeho návrh bol zamietnutý.

23. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi
výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a
škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť

advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri
posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je
následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“
pôsobenia príčina na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon

spája zodpovednosť za škodu.

24. Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je
podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou skutočnosťou, bez
ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá

bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody.

25. Ak je príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časove
neprekrývajú. V takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnuté, aby reťazec postupnenastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčin možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.

26. Treba však zdôrazniť, že (v rámci spomenutej postupnosti javov) nie každé zanedbanie, porušenie
alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok aj vznik jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú klientov v súvislosti s výkonom advokácie. Samotné pochybenie advokáta neznamená totiž
automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta nie je daná v každom prípade, keď
ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v istom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje

len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom
advokácie.

27. V danej veci je nepochybné, že ku konaniu žalovaného, ktoré má podľa tvrdenia žalobcu zakladať
jeho zodpovednosť za škodu došlo v súvislosti s výkonom advokácie, keďže v konaní bolo preukázané,
že žalovaný ako advokát poskytoval právne služby klientovi - žalobcovi, a to na základe plnomocenstva

udeleného mu dňa 15.3.2011. Absentuje však existencia ďalších predpokladov, t.j. vzniku škody a teda
príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

28. V danom prípade však zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/277/2015 a z jeho rozsudku
zo dňa 14.12.2017 vyplýva, že žalovaný v konaní 15C/170/2010 poskytol žalobcovi 25 úkonov právnej

služby a to: 1, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.3.2011, 2, žiadosť o priznanie oslobodenia
od platenia SP zo dňa 01.4.2011, 3, návrh na zmenu žalobného petitu zo dňa 18.5.2011, 4, návrh
na zmenu žalobného petitu zo dňa 09.6.2011, 5, účasť na pojednávaní dňa 01.12.2011, 6, účasť na
pojednávaní dňa 10.01.2012, 7, účasť na pojednávaní dňa 10.02.2012, 8, účasť na pojednávaní dňa
09.3.2012, 9, účasť na pojednávaní dňa 12.4.2012, 10, účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012, 11,

uplatnenie separátnych trov dňa 15.5.2012, 12, rokovanie s protistranou dňa 18.6.2012, 13, účasť na
pojednávanídňa21.6.2012,14,návrhmimosúdnejdohodydňa21.8.2012,15,účasťnapojednávanídňa
18.9.2012, 16, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 24.9.2012, 17, účasť na pojednávaní dňa 05.10.2012,
18, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 11.10.2012, 19, účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012, 20,
písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 03.12.2012, 21, účasť na pojednávaní dňa 04.12.2012, 22, účasť

na pojednávaní dňa 19.02.2013, 23, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21.3.2013, 24, účasť na
pojednávaní dňa 26.3.2013 a 25, odvolanie zo dňa 03.5.2013.
Okrem týchto preukázaných výkonov vykonal žalovaný pre žalobcu v konaniach 15C/59/2008,
15C/170/2010 a 17C 60/2011 aj ďalšie súvisiace úkony a to účasť na rokovaní so stavebnou firmou
v apríli 2011, nahliadnutie do katastrálneho operátu na Správe katastra Snina dňa 11.4.2011 a 7 krát

porada s klientom. Tieto skutkové okolnosti vyplývajú zo súdneho spisu 6C/277/2015.

29. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia
povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade súd nezistil také porušenie
povinnosti žalovaného ako advokáta zastupujúceho žalobcu v konaní 15C/170/2010, ktoré by mohlo

mať za následok zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému v zmysle žaloby došlo zaplatením súdneho
poplatku za návrhu a súdneho poplatku za podanie odvolania. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
prevzal právne zastúpenie žalobcu v konaní 15C/170/2010 až po tom, čo si žalobca sám podal žalobu
na súd a k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 4800,-eur došlo až po tom, čo žalovaný prevzal jeho
zastúpenie, preštudoval si vec, navrhol zmenu žaloby a požiadal za žalobcu o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov. Z frekvencie a počtu jednotlivých úkonov právnej služby za obdobie od prevzatia
zastúpenia, t.j. od 15.3.2011 do jeho ukončenia vypovedajú o tom, že žalovaný sa žalobe náležite
venoval, chránil a presadzoval práva a záujmy klienta a riadil sa jeho pokynmi, pričom postupoval s
odbornou starostlivosťou.

30. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danej veci je daný dôvod spochybňovať tak
existenciu škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou vzniknutou
žalobcovi predovšetkým s ohľadom na nepreukázanie prepojenosti reťazca príčin žalobcom, na začiatku
ktorého bolo porušenie povinnosti žalovaným a na konci ktorého bol vznik škody na strane žalobcu a
nemožno potom konštatovať, že by žalobcovi škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného

a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 zák. č . 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. V danom súd priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože títo mali v konaní plný úspech s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.