Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010406

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119010406.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.
novembra 2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. Y., nar. XX.XX.XXXX S. A.P., H. N. T., C. XX, P.. A.,

j e v i n n ý

-z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

ktorý spáchal tak,

ž e

-dňa 26.02.2019 v čase pred 14.27 hod. v A. po ulici S. viedol ako vodič v čase odobratia vodičského
oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. V. V., ev. č. A. B., kde bol účastníkom udalosti v cestnej

premávke, pričom, po tom ako bola na miesto udalosti privolaná hliadka Obvodného oddelenia PZ
Prešov - Sever, táto po vykonaní prvotných opatrení a následnom stotožnení účastníkov udalostí v
cestnej premávke zistila, že účastník udalosti T. Y. viedol vozidlo napriek tomu, že právoplatným trestným
rozkazom Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 0T/97/2016 zo dňa 06.06.2016, mu bol uložený
zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov, ktorý začal plynúť dňom
právoplatnosti rozhodnutia, t. j. 08.06.2016 za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholických
nápojov, teda obvinený T. Y. svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 2 písm. a), b)
Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

-maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti.

Z a t o m u s ú d u k l a d áPodľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Trestného zákona a zistení dvoch priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákon, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 01.08.2019, sp. zn. 5T/41/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. Y., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný T. Y. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na

hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ bol štrnásť krát súdne trestaný. Z evidenčnej karty
vodiča - obžalovaného súd zistil, že od 30.06.1988 je držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, AM,
a T. V súčasnosti má v platnosti vodičské oprávnenia skupín AM, B1, B, C1, C a T. V časti záznamov o
priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke má obžalovaný evidovaných dvanásť záznamov.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznač-nému záveru, že
skutokuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudkusastalajetrestnýmčinom.Ohľadneposúdeniaotázky,
kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného T. Y..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný T. Y. riadil motorové vozidlo dňa 26.02.2019, teda v čase,

kedy mu táto činnosť bola zakázaná trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.06.2016,
sp. zn. 0T/97/2016. Týmto trestným rozkazom mu bol o.i. uložený i trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu troch rokov, teda od 09.06.2016 do 09.06.2019.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že má uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá a teda keď riadil motorové vozidlo, porušoval tým záujem chránený týmto zákonom, teda záujem

štátu na rešpektovaní vykonateľných súdnych rozhodnutí.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy.

Zároveň mal súd na zreteli, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného T. Y. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho
konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažovalo mu, že v minulosti bol mnohokrát odsúdený
za iné trestné činy (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a že mu súd ukladal trest za dva trestné

činy (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Obžalovaný totiž skutok spáchal predtým, než bol vyhlásený
právoplatný odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 01.08.2019, sp. zn. 5T/41/2018.
Týmto rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Preto mu súd ukladal súhrnný trest podľa

zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa
trestných činov (viacčinný rôznorodý súbeh).

Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody v trvaní až na dva roky.

Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, umožňuje zákon
uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na dva roky.

Vzhľadom na rovnakú spodnú aj hornú hranicu trestnej sadzbu oboch zbiehajúcich sa trestných činov
použil súd pre určenie najprísnejšie trestného z nich kritérium vychádzajúce zo systematiky osobitnej

časti Trestného zákona, zdôrazňujúcej prioritu zákonom chránených hodnôt a záujmov, v dôsledku čoho
jepreposúdenieprísnostitrestnéhočinurozhodujúcejehozaradenievosobitnejčastiTrestnéhozákona.
Preto ako prísnejšie trestný určil súd prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, zaradený
v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona.

Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona, súd upravil podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona trestnú sadzbu trestného činu z nich
najprísnejšie trestného, teda trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona tak, že zvýšil
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu tak trest v rozmedzí
trestnej sadzby od ôsmich mesiacov do dvoch rokov odňatia slobody.

Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že obžalovaný nebol k
riadeniu motorového vozidla donútený mimoriadnymi či nepriaznivými okolnosťami nezávislými na jeho
vôli. Samotná skutočnosť, že potreboval odviezť dve zakúpené vozidlá, nemôže v žiadnom prípade
ospravedlňovať jeho protiprávne konanie.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že

konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny,
ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí dostať jasný signál,

že za konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný ako osoba v minulosti štrnásťkrát (!) odsúdená za
rôznorodú trestnú činnosť, musí mu byť uložený jedine tzv. nepodmienečný trest odňatia slobody. Teda
trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom. Vzhľadom na prejavenú ľútosť nad jeho konaním súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej sadzby. Súd bol toho názoru, že aj
trestom odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov bude naplnený nielen individuálny, ale aj generálny

preventívny účel trestu, teda odradenie iných páchateľov od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Hoci obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin (napr. na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa22.11.2010, sp. zn. 0T/83/2010 pre trestný čin podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v trvaní jeden rok,
z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.08.2011, sp. zn.
3Pp/26/2011), a mal by teda byť zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

zaradil ho súd s použitím ust. § 48 ods. 4 Trestného zákona pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, pretože vzhľadom na závažnosť činu mal za to, že v tomto stupni
stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Nakoľko obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla

bol súd názoru, že obžalovanému je nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov v trvaní troch rokov, teda v prvej tretine zákonnej sadzby.

Zároveň súd, keďže ukladal obžalovanému súhrnný trest, zrušil v intenciách ust. § 42 ods. 2 Trestného
zákona a § 167 Trestného poriadku výrok o treste uloženom mu rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 01.08.2019, sp. zn. 5T/41/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.