Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106010606
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Harabin

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8106010606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov

JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením
rozsudku 8. januára 2019, v trestnej veci obvineného T. D. st. a spol. pre trestný čin porušovania
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 a iné, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6 T 64/2006, o dovolaniach
obvinených T. D. st., T. D. ml. a S. U. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. decembra 2016,
sp. zn. 7 To 4/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 7. decembra 2016,

sp. zn. 7 To 4/2016 a rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. septembra 2015, sp. zn. 6 T 64/2004, a
v konaní, ktoré im predchádzalo, pri zistení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 88 ods. 3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, § 319 Tr. por. v neprospech
obvinených T. D., nar. XX. F. XXXX, T. D., nar. XX. I. XXXX a S. U., nar. XX. F. XXXX.

II. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 7. decembra 2016, sp.
zn. 7 To 4/2016 s a zrušuje.

III. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. s a zrušuje aj rozsudok Okresného súdu Prešov z 21. septembra 2015, sp.
zn. 6 T 64/2016, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

IV. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Prešov sa prikazuje,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. septembra 2015, sp. zn. 6T 64/2006, obvinených 1/ T. D. st., 2/ T.
D. ml., 3/ S. U., 4/ E. J., 5/ C. J. ml. a 6/ K. T. uznal za vinných z trestného činu porušovania predpisov
o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej
len „Tr. zák."), v jednočinnom súbehu s trestným činom porušenia predpisov o štátnych technických
opatreniach na označenie tovaru v zmysle § 148c ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a legalizácie príjmu z

trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že

ako členovia organizovanej skupiny, ktorá vznikla na základe ich spolčenia v úmysle páchania trestnej
činnostiazabezpečeniasifinančnéhopríjmu,najmenejodzačiatkudecembra2004aždo12.septembra2005 nezisteným spôsobom zabezpečovali postupne značné množstvo cigariet opatrených ukrajinskými
kolkovými známkami, ktoré v nezistenom čase boli nelegálne dovezené na územie Slovenskej republiky,
tieto dočasne prechovávali v mieste svojho trvalého bydliska alebo na iných miestach a následne ich

odpredávali na území Prešovského a Košického kraja tak, že obž. T. D. st. a T. D. ml. preberali uvedené
cigarety od nestotožnenej osoby a následne ich dodávali doposiaľ nestotožneným odberateľom, ako aj
obžalovaným S. U., K. T., E. J., C. J. ml., pričom za uvedené obdobie distribuovali cigarety v objeme
516.960 ks, kde celkový colný dlh predstavuje sumu 1.313.823,- Sk (43.610,- eur).

Obvineným D. st., D. ml., U., J., J. ml. a T. súd zhodne v zmysle §§ 124 ods. 4, 35 ods. 1, 58 ods. 1
písm. a/, 59 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnné tresty odňatia slobody dvadsaťštyri mesiacov, ktorých výkon
podmienečne odložil na určenú skúšobnú dobu dva roky.

V zmysle § 55 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia vecí - cigarety BENSON HEDGER 200
kusov, BOND 1 200 kusov, BOSS 99 600 kusov, BOSS CLASSIC 216 800 kusov, BOSS LIGHT 128

540 kusov, CAMEL 2 600 kusov, DAVIDOFF LIGHT 120 kusov, KING LIGHT 180 kusov, MARLBORO
200 kusov, MARLBORO LIGHT 200 kusov, MORE 4 020 kusov, MORE LIGHT 2 600 kusov, NEXT 140
kusov, PARAMOUNT 47 400 kusov, PRIMA 180 kusov, PRIMA LJUKS 980 kusov, SAINT GEORGE 10
200 kusov, SUPER KINGS 1 800 kusov.

II. Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaných 7/ C. J., st., 8/ O. T., 9/ A. D., 10/ N. C. a 11/ K. K. oslobodil
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1 Pv 1120/2005, podanej 11. júla 2006
pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 4 Tr. zák.,
v jednočinnom súbehu s trestným činom porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na
označenie tovaru v zmysle § 148c ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a trestným činom legalizácie príjmu z

trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:

ako členovia organizovanej skupiny, ktorá vznikla na základe ich spolčenia v úmysle páchania trestnej
činnostiazabezpečeniasifinančnéhopríjmu,najmenejodzačiatkudecembra2004aždo12.septembra
2005 nezisteným spôsobom zabezpečovali postupne značné množstvo cigariet opatrených ukrajinskými

kolkovými známkami, ktoré v nezistenom čase boli nelegálne dovezené na územie Slovenskej republiky,
tieto dočasne prechovávali v mieste svojho trvalého bydliska alebo na iných miestach a následne ich
odpredávali na území Prešovského a Košického kraja a to tak, že obž. T. D. st., A. D. a T. D. ml.
preberali uvedené cigarety od nestotožnenej osoby a následne ich dodávali doposiaľ nestotožneným
odberateľom, ako aj obžalovaným S. U., K. T., O. T. a títo pritom cigarety dodávali obž. N. C., pričom

každý z obžalovaných prostredníctvom ďalších nestotožnených osôb takto získané cigarety dodávali
obž. K. U., proti ktorému bolo trestné stíhanie vylúčené na samostatné konanie na Vojenskú obvodnú
prokuratúru pod ČVS: PPZZ-44/BOOK-V-1-05 a tento zabezpečoval ich ďalší rozvoz prostredníctvom
obž. K. K. na osobných motorových vozidlách, pričom za uvedené obdobie distribuovali cigarety, ktorých
celkový colný dlh predstavuje sumu 1.317.982,- Sk (43.746,- eur), pričom bolo nepochybne preukázané,

že obž. K. T. 18. júla 2005 asi o 17.00 hod v obci T., okres K., vo dvore rodinného domu č. XXX
prevzal od nestotožnenej osoby 5.450 krabičiek cigariet zn. Boss, Paramount, Morte, ktoré boli opatrené
ukrajinskými kolkovými známkami, ktorých colný dlh predstavuje sumu 275.483,- Sk (9.144,36 eura),
pretože nebolo preukázané, že spáchali skutok, pre ktorý boli stíhaní.

Podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. uložil zhabanie vecí - cigarety BOSS červené 1 000 kusov a BOSS
zlaté 600 kusov.

Krajský súd v Prešove na odvolanie D. st., D. ml., U., J. a okresného prokurátora rozsudkom zo 7.
decembra 2016, sp. zn. 7 To 4/2016, rozhodol tak, že v zmysle §§ 321 ods. 1 písm. d/, 2 Tr. por.

prvostupňové rozhodnutie zrušil v časti, týkajúcej sa K. K.. Na základe §§ 322 ods. 3, 285 písm. b/ Tr. por.
K. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1 Pv 1120/2005, podanej
11. júla 2006 pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124
ods. 1, 4 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom porušenia predpisov o štátnych technických
opatreniach na označenie tovaru v zmysle § 148c ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a trestným činom

legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák., na vyššie vyjadrenom
skutkovom základe, lebo skutok nie je trestným činom. V intenciách § 319 Tr. por. odvolania D. st., D.
ml., J., U. a okresného prokurátora voči obžalovaným J. st., T., D. a C. zamietol.Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie D. st. a D. ml., z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm.
g/ a i/ Tr. por. Poukázali na to, že boli obvinení uznesením vyšetrovateľa 5. septembra 2005. Okresný
súd Prešov ich rozsudkom zo 16. mája 2012 oslobodil spod obžaloby, čo presvedčivo zdôvodnil aj tým,

že podľa § 88 ods. 3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 sa príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky musí vydať písomne a odôvodniť, príkazy považoval za nelegálne v zmysle
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. I. ÚS 274/2005. Záznamy
telekomunikačnej prevádzky v konaní podľa § 2 ods. 12 Tr. por. nehodnotil, v oslobodzujúcom rozsudku
sa vysporiadal s prechovávaním tabakových výrobkov v zmysle Nariadenia rady EHS č. 918/83 z 28.

marca 1983, a to čl. 46 až 49 o možnosti dovozu 200 ks tabakových výrobkov jedným cestujúcim
bez dovozných ciel. Obvinení tak mohli legálne nadobudnúť cigarety s ukrajinskými známkami v rámci
bezcolného limitu alebo ako dar. Odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vyslovil záver o viazanosti
právoplatným rozhodnutím iného súdu. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom krajského súdu
rozsudkom z 21. septembra 2015, sp. zn. 6T 64/2006, dovolateľov uznal za vinných z trestného
činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 4 Tr. zák.

a iné. Súd pri ustálení skutkového stavu prihliadal na zistenia zo záznamov o telekomunikačnej
prevádzke. Účasť na trestnej činnosti dovolateľov mal preukázanú aj záznamom telekomunikačnej
prevádzky z čísla, ktoré užívali. V súvislosti s držbou (skladovaním) tabakových výrobkov považoval
súd za preukázané, že cigarety sami nepreviezli z územia Ukrajiny v rámci bezcolného limitu, neboli
im darované, žiaden z obžalovaných nemal oprávnenie skladovať tieto cigarety na Slovensku ako

prevádzkovateľ podniku na výrobu tabakových výrobkov či daňového skladu. Argumentácia súdu je
v rozpore s odôvodnením oslobodzujúceho rozsudku o možnosti obmedzeného bezcolného dovozu.
S poukazom na nález ústavného súdu opätovne vytkli založenie viny na neodôvodnenom súhlase na
odpočúvanie telefonických hovorov, v ktorom absentuje materiálne, skutkové odôvodnenie. Súhlas súdu
a na podklade tohto získané prepisy hovorov sú nezákonnými dôkazmi, a to už ich vydaním. Zákonnosť

získania dôkazu súdy skúmajú z úradnej povinnosti. Namietli neobjasnenie spáchania trestného činu
porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou v zmysle § 124 ods. 1, 4 Tr. zák., pretože
absentuje dôkaz o porušení zákazu alebo obmedzenia pri dovoze alebo vývoze, ktorý môže spáchať
osobausvedčenápriamonaštátnejhranici.Neexistujeanidôkazoprevodepríjmučimajetkuztrestného
činu obvinenými, zodpovedajúci legalizácii príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

ani držba majetku z trestného činu. Nemohli sa dopustiť ani trestného činu porušovania predpisov o
štátnych technických opatreniach na označenie tovaru v zmysle § 148c ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák.,
lebo v čase skutku takýto čin spáchala len osoba, uvádzajúca tovar do obehu v rozpore so zákonom. Až
s účinnosťou od 1. januára 2005 došlo k postihovaniu držby, a teda skladovania cigariet neokolkovaných
slovenskou štátnou známkou (napr. rozsudok najvyššieho súdu z 21. septembra 2000, sp. zn. 3 Tz

16/200). Cigarety zaistené pri domovej prehliadke u D. boli na Slovensko dovezené legálne, v rámci
bezcolného limitu podľa § 216 ods. 1 písm. a/ colného zákona č. 238/2001 Z. z., po 1. máji 2004 v
zmysle čl. 45 ods. 2 písm. b/, 46 ods. 1 písm. a/ nariadenia rady EHS č. 918/83. Skladovanie, preprava
či manipulácia s tovarom dovezeným v rámci bezcolného limitu nie je porušením zákona. Takéto
cigarety nemuseli byť označené kontrolnou páskou, čo zodpovedá stanovisku Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky z 18. decembra 2002, podľa ktorého sa povolenie nevzťahuje na dovoz cigariet
v drobných zásielkach neobchodného tovaru. Skôr činným súdom vytkol nepreukázanie zákonných
znakov organizovanej skupiny. Prvostupňový rozsudok považoval i za zmätočný, všeobecný. Súd
konštatoval, že J. st., T., D., C. a K. oslobodil spod obžaloby, lebo neboli užívateľmi odpočúvaných staníc
a nemožno bez ďalšieho uzatvoriť, že niektorý z nich je komunikujúcou osobou. Neobstojí preto tvrdenie,

že obvinených z trestnej činnosti usvedčuje komunikácia medzi nimi a inými osobami, neusvedčoval ich
žiaden svedok, ktorý by od nich kupoval alebo preberal cigarety. Odvolací súd prepisy telekomunikačnej
prevádzky považuje len za podklad dokresľujúci pravdivosť skutkových zistení súdu prvého stupňa na
podklade iných, v konaní zistených dôkazov. Pri domových prehliadkach sa našlo značné množstvo
cigariet opatrených ukrajinskými kolkovými známkami. Odvolaciemu súdu vytkli výklad, podľa ktorého

vymedzenie skutku od decembra 2014 do 12. septembra 2005, za stavu, kedy prechovávanie tovaru bez
kontrolnýchznámok,pásokainýchopatreníjetrestnéažod1.januára2005,nebolocelkomsprávne,tiež
konštatáciu podľa ktorej podstatná časť skutku bola spáchaná v období, kedy prechovávanie takéhoto
tovaru bolo trestné, nešlo však o chybu vyžadujúcu si zmenu inak správnych skutkových okolností.
Výklad krajského súdu považovali za rozporný s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Aj po 1.

januári 2005 nemožno bez ďalšieho každé skladovanie tabakových výrobkov bez slovenskej kontrolnej
známky považovať za trestný čin v zmysle § 148c Tr. zák. Žiaden dôkaz nepreukazuje, že práve
dovolatelia uskutočnili hovory z telefonických staníc, ktoré boli na nich registrované, pričom v konaní im
nebola odobratá hlasová vzorka. Ide o úmyselné činy a v konaní však nebola preukázaná subjektívnaani objektívna stránka skutkovej podstaty. Prieťahy v konaní, kedy od vznesenia obvinenia uplynulo 9,5
roka, v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu a rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. I. ÚS 236/2011 zo 16. júna 2011, poukazujúcim na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zakladajú dôvod na zastavenie konania. Colníci v rámci bezcolného limitu
na hraničnom priechode z Ukrajiny v dovoze nevydávajú žiaden doklad o prepustení 200 ks cigariet,
od 1. mája 2004 je Slovensko členským štátom Európskej únie, pohyb osôb medzi členskými štátmi
prebieha bez colných vyhlásení. Občan si tak môže kúpiť pre vlastnú potrebu cigarety v Maďarsku s
rôznou kontrolnou známkou, dovezené cigarety však nemá komu prihlásiť, pretože od 1. mája 2004 sú

colnice s týmito štátmi zrušené. Dovolatelia okrem skladovania s cigaretami inak nenakladali, cigarety
nadobudli na užitie pre vlastnú potrebu v rámci bezcolného limitu. Navrhli vysloviť porušenia zákona a
zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa s tým, aby najvyšší súd vrátil
vec na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor sa vyjadril tak, že skutok považuje za správne právne posúdený a dôkazy vykonané

zákonným spôsobom. K skutku došlo v roku 2005, odvolávanie sa na rozhodnutia ústavného súdu či iné
rozhodnutia vydané po spáchaní skutku považoval za retroaktívne, OČTK a súd v konaní postupovali
podľa platných a účinných rozhodnutí. Podnet na podanie dovolania navrhol podľa § 392 ods. 1 Tr. por.
zamietnuť.

U. podal dovolanie z dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. Argumentáciu založil na
tom, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 16. mája 2012, sp. zn. 6 T 64/2006, bol v plnom rozsahu
oslobodený spod obžaloby z trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou
podľa § 124 ods. 1, 4 Tr. zák. a iné, pretože nebolo preukázané, že sa stal stíhaný skutok. Súd v
rozhodnutí poukázal na nezákonnosť príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

Novýmrozsudkomprvostupňovéhosúdu,vydanompozrušovacomuzneseníkrajskéhosúduboluznaný
za vinného. Skutkov kladených mu za vinu sa nedopustil. Je rodinným priateľom D., boli v kontakte,
niekoľkokrát mu nakúpili potraviny na Ukrajine. Mech, veci a iné výrazy, použité v telefonickom kontakte
sa týkali legálneho tovaru v rámci jeho podnikateľských aktivít, nezmieňoval sa o cigaretách ako je to
interpretované v rozsudku. Použité slová boli vytrhnuté z kontextu alebo ich mohol prostredníctvom jeho

mobilu vysloviť niekto iný a navodiť zdanie nelegálneho obchodu s cigaretami. Jeho hlas nebol v konaní
stotožnený. Pri domovej prehliadke a cestných kontrolách z Nižného Nemeckého do Čaklova cigarety
zistené neboli, žiaden zo svedkov a spoluobžalovaných ho v súvislosti s cigaretami nespomenul. Ak by
mal niečo s trestnou činnosťou, v jeho mobile by sa našli kontakty na tieto osoby. Samotný rozhovor
nepostačuje na usvedčenie z takéhoto zločinu. Neexistuje tu spätná väzba komu a koľko cigariet

mal distribuovať. Neexistuje dôkaz usvedčujúci ho zo spáchaných skutkov. Zastupovanie obhajcom
nezaručuje, že nebolo zásadne porušené právo na obhajobu, ak z dokazovania plynú nepreskúmateľné
a zmätočné závery. Vytkol skutočnosť, že osoba, u ktorej sa našli cigarety, K. K., bol spod obžaloby
oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom, pričom mu stačilo povedať, že zadržané cigarety
kúpil od neznámej osoby na trhu na sídlisku pri obchodnom dome Centrum v Prešove a chcel ich

použiť pre vlastnú potrebu. Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu na parkovisku pred obytným
blokom na Ul. K.. R. č. XX v N. sa za vozidlom zn. Lancia Debra nachádzalo igelitové vrece čiernej
farby s obsahom 5 kartónov cigariet BOSS Ligths a 3 kartóny cigariet zn. BOSS Classic. S poukazom
na nepatrný stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť sa nejednalo o trestný čin. Súd pritom vychádzal
len z jeho vyjadrenia, napriek tomu, že u U. absentuje akýkoľvek materiálny znak trestného činu po

objektívnej aj subjektívnej stránke. Vina je založená iba na telefonických hovoroch. Nebolo zistené
od koho mal dovolateľ brať cigarety a aké množstvo ani osoba, ktorej mal cigarety predať, žiaden
distribútor, konečný spotrebiteľ, svedok, dôkaz od spoluobžalovaných. Uznesenie o vznesení obvinenia
z 9. mája 2005 považoval za zmätočné a nepreskúmateľné pre veľké množstvo neznámych dôkazov,
ktoré nie sú konštatované ani v rozsudkoch. Dôkazná situácia odôvodňovala zastavenie konania.

Súdy sa nevysporiadali so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, rozhodnutia založili na
nezákonných dôkazoch. Navrhol vysloviť, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon, rozhodnutie
krajského súdu zrušiť, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a súdu prikázať, aby vo
veci opätovne konal.

Okresný prokurátor sa vyjadril, že U. v dovolaní nekonkretizoval zásadné porušenie práva na obhajobu,
keďže obvinený mal obhajcu a s týmto sa mohol radiť počas celého konania. V súvislosti s dovolacími
dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por. konštatoval, že skutok bol správne posúdený, dôkazyvykonané zákonným spôsobom. Existoval dostatok iných dôkazov, svedčiacich o protiprávnom konaní
dovolateľa. Navrhol dovolanie obvineného podľa § 393 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné
podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je
prípustné, bolo podané oprávnenými osobami, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom
mieste (§§ 368 ods. 1, 2 písm. h/, 566 ods. 3, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Spĺňa podmienky
podľa § 371 ods. 4 Tr. por. a § 373 ods. 1, 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr.

por., a nie je dôvod na postup podľa § 382 Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti,
ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť
ako prejav stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Dovolanie je preto určené k
náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych nedostatkov, ktoré by

svojím charakterom mohli mať vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je potom potrebné
odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených nedostatkov v zásade až poslednou inštanciou, čo
znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním
napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie
v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario,

pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie
dôvody najneskôr v odvolacom konaní (ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní
medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv
obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a
zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9 Tr. por. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť
obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech

obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé
konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda
nie každé porušenie práva na obhajobu).

Dovolatelia v dovolaní namietali, že im nebola odobratá hlasová vzorka na stotožnenie, či boli skutočne
osobami, ktorých komunikácia bola zachytená a zaznamenaná na základe príkazov na odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 88 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005.
Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a
rozsah vlastnej úvahy OČTK alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti

podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver OČTK alebo súdu
učinený podľa § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude
ju overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm.
c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm.
i/ Tr. por., vyjadrujúcu zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie

posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci
čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný ani návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení,
vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak
nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných,
ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numeratur). Ďalšie námietky v rámci tohto

dovolacieho dôvodu obvinení v zásade nešpecifikovali.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. prítomný nebol.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné poznamenať, že ho možno úspešne uplatňovať v
prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.
Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacejčinnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Potom logicky z toho vyplýva, že v rámci tohto

dovolacieho dôvodu možno úspešne uplatňovať aj nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní
dôkazov, ale len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu
práva na spravodlivý proces môže dôjsť len vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne
alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje.

Na podklade konštatovaného vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní
dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak má, resp.
mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného
postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por. Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl.
6 ods. 1, 3 písm. d/ Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo

v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom,
(pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku, rozs. č.
25585/02z26.januára2010,VanMechelenaďalšíp.Holandsku,Visserp.Holandsku,rozs.č.26668/95
zo 14. februára 2002, Al -Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06
z 15. decembra 2011 a ďalšie).

Podľa čl. 22 ústavy

ods. 1 listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov
sa zaručujú.

ods. 2 nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už
uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré
ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným
podobným zariadením.

V zmysle čl. 8 Dohovoru

ods. 1 každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a
korešpondencie.
ods. 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so

zákonom nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu, predchádzaniu nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo
ochrany práv a slobôd iných.
V zmysle § 88 ods. 3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností sa musí vydať písomne a odôvodniť, a to osobitne na každú účastnícku

stanicu. Súčasne v ňom musí byť určená osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností týka, a doba, po ktorú sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonávať.
Doba odpočúvania a záznamu nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Túto dobu môže predseda
senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca predĺžiť vždy na dobu ďalších šesť mesiacov.
S príkazom sa nakladá ako s utajovanou skutočnosťou. Odpočúvania a záznam telekomunikačných

činností robia príslušné orgány Policajného zboru.

Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na
základe zákona. Preto v rámci legality zásahu sa skúma či k nemu došlo v súlade s platnými právnymi
predpismi, pričom sa prihliada aj na to, či právny predpis bol verejne publikovaný, a teda dostupný a či

jeho následky boli predvídateľné. Skúma sa teda aj kvalita zákonnej úpravy, ktorá je základom zásahu
do práva na súkromie.

Legitímnosť zásahu do práva na súkromie vyplýva z čl. 8 ods. 2 Dohovoru a znamená, že do práva na
súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti,

verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti, v záujme spoločnosti z dôvodu ochrany
zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu
ochrany ich práv a slobôd.Napokon proporcionalita zásahu znamená, že k zásahu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné
(sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami) a iba v duchu požiadaviek kladených na
demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a voľným duchom.

Dovolatelia v rámci tohto dovolacieho dôvodu zhodne namietali skutočnosť, že súd založil rozhodnutie
nazáznamochtelekomunikačnejprevádzky,vydanýchpodľa§88ods.3Tr.por.vznenído31.decembra
2015, vydaných na základe neodôvodnených príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky. Okresný súd sa na základe viazanosti pokynom krajského súdu odmietol zaoberať tým, či

príkazy na záznam telekomunikačnej prevádzky boli zákonným spôsobom odôvodnené, lebo krajský
súd v uznesení z 25. júna 2014, sp. zn. 7 To 37/2012, vyslovil názor, že odvolací súd nie je oprávnený
hodnotiť zákonnosť právoplatného rozhodnutia iného súdu z hľadiska kvality jeho odôvodnenia, pokiaľ
takéto rozhodnutie nebolo zákonným spôsobom zrušené, opačný výklad by bol v rozpore s § 9 ods. 1
Tr. por.

Dovolací súd sa naopak, stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý sa v rozhodnutí zo 16. mája
2012, sp. zn. 6 T 64/2006, zaoberal dôvodnosťou príkazov, s poukazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. I. ÚS 274/2005. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí
v súvislosti s vydaním príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydaných v
zmysle § 88 ods. 2 Tr. por. v znení do 31. decembra 2015 skonštatoval, že „nemožno mať pochybnosti,

že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností má formálne a obsahové náležitosti
rozhodnutia. Vydanie právoplatného príkazu má dva následky, jednak je možné vo vymedzenom
rozsahu uskutočňovať odpočúvanie telefonických rozhovorov a odpočúvaním telefonických rozhovorov
uskutočnených na základe príkazu získať dôkazy použiteľné na preukázanie rozhodujúcich skutočností,
riešených v trestnom konaní. Osoba, ktorej telefonický hovor bol odpočúvaný, musí mať možnosť

obrany voči samotnému faktu zásahu do jeho práva na súkromie, ale aj proti použitiu odpočúvanej
komunikácie ako dôkazu v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že opravný prostriedok voči príkazu nie
je prípustný, dotknutá osoba nemá možnosť domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom... Odlišná
je situácia v súvislosti so skutočnosťou, že na základe príkazu odpočúvaný telefonický hovor sa môže
stať dôkazným prostriedkom v trestnom konaní. Dotknutá osoba, ktorej rozhovor bol takto odpočúvaný,

môže v trestnom konaní pred súdom namietať nezákonnosť odpočúvania a z toho vyplývajúcu
nepoužiteľnosť odpočúvaného rozhovoru ako dôkazu. Môže však tak urobiť len pri súčasnom splnení
dvoch podmienok: trestná vec musí dospieť do štádia súdneho konania a dotknutá osoba musí byť
stranou v trestnom konaní, či už ako obžalovaná ako poškodená... Z ustanovenia § 88 ods. 3 prvej
vety Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 vyplýva, že príkaz sa musí vydať písomne a odôvodniť,

a to osobitne na každú účastnícku stanicu. Nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že príkaz musí
byť odôvodnený v každom prípade, je tomu tak preto, že hoci ide o závažný zásah do základného
práva, dotknuté osoby nemajú možnosť podať opravný prostriedok a o vydaní príkazu sa dozvedia
až dodatočne, keď už zásah do práva na súkromie bol realizovaný. Majú preto možnosť žiadať o
preskúmanie opodstatnenosti súhlasu, či príkazu až dodatočne. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania

súhlasu, či príkazu si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami
boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto
odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je príkaz spravidla nepreskúmateľný..., práve
vzhľadom na utajený charakter odpočúvania nič nebráni tomu, aby dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu
príkazu boli konkrétne uvedené. Pri dodržaní režimu utajenia sa dotknuté osoby môžu o vydaní

príkazu a o dôvodoch, ktoré k tomu viedli, dozvedieť len dodatočne, teda iba po realizácii potrebných
odposluchov".

S poukazom na vyjadrené považuje najvyšší súd závery prvostupňového a krajského súdu v rozsahu,
v ktorom založili odsúdenie dovolateľov na obsahu vzájomnej telekomunikačnej prevádzky medzi

obvinenými za predčasné. Tieto dôkazy pritom smerovali k preukazovaniu kvalifikovaného znaku
skutkovej podstaty trestného činu porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie
tovaru podľa § 148c ods. 2 Tr. zák. v zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák., a teda že konali ako organizovaná
skupina. Dovolací súd je toho názoru, že súd v trestnom konaní je oprávnený preskúmavať splnenie
zákonných podmienok, náležitostí a riadneho odôvodnenia a vyššie vyjadrenú „relevantnú konkrétnu

vysvetľujúcu argumentáciu" príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, zvlášť
s dôrazom na to, že sa jedná o zásadný a vážny zásah do ústavne a medzinárodnými dohovormi
zaručeného práva na ochranu súkromia, ktorý je možné preskúmavať až ex post následne po jeho
realizácii. Vzhľadom na procesnú zásadu dvojinštančnosti trestného konania sa však najvyšší súd vkonaní o dovolaní obvinených nemohol zaoberať zákonnosťou príkazov na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 88 ods. 3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (napr.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 425/2010). Bez toho, aby

bolo prvostupňovým a druhostupňovým súdom zistené, či sú odposluchy zákonným dôkazom (odmietli
sa týmto dôkazom zaoberať), súdy tieto dôkazy vykonali a hodnotili, čo nemohli urobiť.

V zmysle zásady in dubio pro reo preto najvyšší súd nemohol konštatovať, že dôkaz bol vykonaný
zákonným spôsobom, lebo nie je vylúčené, že bol vykonaný nezákonným spôsobom. Dovolací súd

uzavrel, že bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. o nezákonnom dôkaze.
Nemožno sa stotožniť ani so záverom okresného súdu, že ide o nepodstatné dôkazy, pretože z ich
hodnotenia týmto súdom vyplýva, že vychádzal i z obsahu týchto dôkazov a vinu oprel aj o obsah týchto
dôkazov.

V súvislosti s obvineným U. dovolací súd zdôrazňuje, že nepoprel kontakty s rodinou D., s ktorými je

rodinným priateľom. Často s nimi telefonoval a niekedy žiadal, aby mu na Ukrajine kúpili cukor a soľ,
nežiadal, aby mu zabezpečili cigarety, pričom cigarety neboli nájdené ani pri domovej prehliadke či
kontrolách jeho vozidla, ktorým sa často podroboval. Vo vzťahu k tomuto obvinenému bola vina založená
predovšetkým na obsahu záznamov telekomunikačnej prevádzky s obvinenými D. ml. a D. st., ako aj
s potenciálnymi záujemcami o ukrajinské tabakové výrobky, z ktorého dôvodu dovolací súd považuje

rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktorými bol uznaný za vinného z vyššie konštatovaných
trestných činov, bez preskúmania zákonnosti príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky podľa § 88 ods. 2, 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, za predčasné.

Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. tak v konaní prítomný bol.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolací súd na podklade tohto dôvodu uvádza, že jedným z dôvodov, podľa ktorého dovolanie v
trestnom konaní možno podať je založenie rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Je potrebné tiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii, dovolací súd je vždy
viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a preto dôvodom
dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.

por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať.
Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete
výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky
skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam
súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej

inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie
je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám
vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže
dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou
inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Dovolací súd primárne zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený
súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú
v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Podľa zák. č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov,

§ 2
ods. 2 písm. i/ na účely tohto zákona sa rozumie uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného

obehu
1. akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z pozastavenia dane,
2. akékoľvek vyrobenie tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane,
3. akýkoľvek dovoz tabakových výrobkov, na ktorý nenadväzuje pozastavenie dane.§ 9
ods. 1 kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka, na ktorej je

uvedenácenacigarietaktoráspĺňaostatnénáležitostivsúladestýmtozákonomavšeobecnezáväzným
právnympredpisomvydanýmpodľaods.32.Kontrolnáznámkamánaúčelytohtozákonapovahuceniny,
ods. 2 spotrebiteľské balenie cigariet možno do daňového voľného obehu uviesť, len ak je označené
kontrolnou známkou. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou možno len v
podniku, ktorý vyrába cigarety.

§ 10
ods. 1 písm. a/ na daňovom území sa zakazuje predaj cigariet neoznačených na spotrebiteľskom balení
cigariet kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 31
ods. 1 ak fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu (ďalej len súkromné účely) sama prepraví na
daňové územie tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto
nadobudnutých tabakových výrobkov nevzniká daňová povinnosť na daňovom území,

ods. 2 ak sa použijú tabakové výrobky podľa odseku 1 na iné ako súkromné účely, vzniká daňová
povinnosť na daňovom území dňom takéhoto použitia tabakových výrobkov. Daňovým dlžníkom je
fyzická osoba, ktorá prepravila tabakové výrobky na daňové územie, pričom je povinná bezodkladne
podať daňové priznanie a zaplatiť daň; na daňové priznanie použije § 13 primerane.

V zmysle Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

§ 10
ods. 1 účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne
a/ zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b/ naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c/ poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením
prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

§ 89

ods. 26 organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania
trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a
koordinovanosťou.

§ 124 Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

ods. 1 kto podstatne ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu
alebo prevozu tovaru, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom, alebo
prepadnutím veci,
ods. 4 odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 alebo 2 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(Tr. zák. v znení účinnom od 1. decembra 2004)

§ 148c Porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
(1) kto s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami alebo inými kontrolnými technickými opatreniami

na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely ustanovené zákonom nakladá v rozpore s
právnym predpisom v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech, alebo
kto v rozpore s právnym predpisom uvádza do obehu tovar bez kontrolných známok, kontrolných pások
alebo bez iných kontrolných technických opatrení na jeho označenie na daňové účely alebo na iné

účely ustanovené zákonom, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným
trestom alebo prepadnutím veci.§ 148c Porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru (Tr. zák. v znení
účinnom od 1. januára 2005)
ods. 1 kto s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami alebo inými kontrolnými technickými

opatreniami na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely ustanovené zákonom nakladá
v rozpore s právnym predpisom v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, alebo kto v rozpore s právnym predpisom prechováva alebo uvádza do obehu
tovar bez kontrolných známok, kontrolných pások alebo bez iných kontrolných technických opatrení na
jeho označenie na daňové účely alebo na iné účely ustanovené zákonom ,potresce sa odňatím slobody

na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
ods. 2 odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a/ ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b/ ak získa takým činom značný prospech.

§ 252 Kto príjem alebo iný majetok z trestného činu

a/ prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, predisponuje v banke, dovezie, prevezie, privezie,
premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo
b/ drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí v úmysle zatajiť existenciu
takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného
činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, potresce sa

odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo prepadnutím majetku, alebo
peňažným trestom.

Podľa nariadenia vlády č. 428/2005 Z. z. bola minimálna mzda od 1. októbra 2005 určená vo výške
6.900,- Sk.

V zmysle nariadenia rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983, ustanovujúce v spoločenstve systém pre
oslobodenie od cla.

čl. 45

1. za podmienok ustanovených v článkoch 46 až 49 sa bez dovozných ciel prepúšťa tovar nachádzajúci
sa v osobnej batožine cestujúcich z tretej krajiny za predpokladu, že takýto dovoz nie je obchodnej
povahy.
2. na účely odseku 1 sa pod pojmom: osobná batožina rozumie všetka batožina, ktorú cestujúci môže
predložiť colným orgánom pri svojom príchode do spoločenstva, ako aj batožina predložená týmto

orgánom neskôr za predpokladu, že je možné dokázať, že táto batožina bola zapísaná ako sprievodná
batožina v čase odchodu cestujúceho spoločnosťou, ktorá prepravila túto batožinu z tretej krajiny
odchodu do spoločenstva.
a. dovozy neobchodnej povahy rozumejú dovozy, ktoré
- sú príležitostnej povahy a

- obsahujú výlučne tovar na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín, alebo tovar určený ako dary,
povaha a množstvo tohto tovaru by nemali naznačovať možnosť, že je dovážaný z obchodných dôvodov.

čl. 46
ods. 1 oslobodenie podľa čl. 45 (1) sa u tovaru uvedeného v tomto článku udeľuje len na tu stanovené

množstvá jednotlivého tovaru na jedného cestujúceho: tabakové výrobky - 200 cigariet.

Dovolatelia D. ml. a D. st. v rámci tohto dovolacieho dôvodu upriamili pozornosť na to, že okresný súd
sa v oslobodzujúcom rozsudku správne vysporiadal s legálnym nadobudnutím tabakových výrobkov
v množstve 200 ks denne, pričom tvrdili, že tabakové výrobky nájdené pri domových prehliadkach

viacerých spoluobvinených a následne zaistené ako doličné predmety, boli nadobudnuté v rámci
bezcolného limitu podľa čl. 45 ods. 1, 2, čl. 46 ods. 1 nariadenia rady EHS č. 918/1983 z 28. marca
1983, ako tovar neobchodnej povahy. V súvislosti s touto námietkou najvyšší súd zdôrazňuje, že
v dovolacom konaní nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, čo je explicitne
vyjadrené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a

úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa, a
dovolací súd ustálený skutkový stav musí ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Prvostupňový
a krajský súd v zmysle preukázaných skutkových zistení ustálili, že tabakové výrobky označené
ukrajinskými kolkovými známkami boli obvinenými D. st. a D. ml. nadobudnuté nelegálne, pretože „akočlenovia organizovanej skupiny, ktorá vznikla na základe ich spolčenia, v úmysle páchania trestnej
činnostiazabezpečeniasifinančnéhopríjmu,najmenejodzačiatkudecembra2004aždo12.septembra
2005 nezisteným spôsobom zabezpečovali postupne značné množstvo cigariet opatrených ukrajinskými

kolkovými známkami, ktoré v nezistenom čase boli nelegálne dovezené na územie Slovenskej republiky,
tieto dočasne prechovávali v mieste svojho trvalého bydliska alebo na iných miestach a následne ich
odpredávali na území Prešovského a Košického kraja tak, že obžalovaní T. D. st. a T. D. ml. preberali
uvedené cigarety od nestotožnenej osoby a následne ich dodávali...". Z tohto je nepochybné, že cigarety
označené ukrajinskou kolkovou známkou boli na územie Slovenskej republiky dovezené nelegálne a

následnepredávanéobvinenýminaúzemíPrešovskéhoaKošickéhokraja,pričomD.st.aD.ml.ilegálne
dovezené cigarety preberali od neznámej osoby.

Vzhľadom na vyjadrené, dovolací súd pri viazanosti skutkovými zisteniami nižších súdov považuje za
nepochybné, že tabakové výrobky neboli dovezené v rámci bezcolného limitu, ktorý je na cigarety
spotrebované na neobchodné účely tak, ako to umožňovalo citované nariadenie EHS, ustanovujúce

systém oslobodenia od cla. V tejto spojitosti sa dovolací súd nevyhnutne zaoberal aj naplnením znakov
trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 4 Tr. zák.,
ktorého sa páchateľ dopustí porušením všeobecného záujmu porušením zákazu alebo obmedzenia
dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru.

Zo skutkových zistení okresného a krajského súdu je však zrejmé, že tabakové výrobky, ktoré dovolatelia
uvádzali do obehu, boli na Slovensko z Ukrajiny nelegálne dovezené inými osobami, ako dovolateľmi,
ktorí si cigarety zabezpečovali nezisteným spôsobom, pričom D. ml. a D. st. ukrajinské tabakové výrobky
preberaliodnestotožnenejosoby.Ztakéhotovymedzeniakonaniaobvinenýchjenepochybné,žetrestný
čin porušenia predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou nespáchali ako priami páchatelia, ale tovar

si zabezpečovali prostredníctvom iných osôb a tiež že tovar prebrali od nestotožnenej osoby, čiže na
tomto trestnom čine sa mohli zúčastniť len ako účastníci, objednávatelia či organizátori, a teda účastníci
na trestnom čine v zmysle §§ 10 ods. 1, 124 ods. 1, 4 Tr. zák. V tejto súvislosti najvyšší súd upriamuje
pozornosť na to, že podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemožno
použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Podľa § 10 ods. 2

Tr. zák. na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti
a trestnosti páchateľa, preto je najvyšší súd toho názoru, že pochybenie prvostupňového a krajského
súdu postavenie obvinených zásadne neovplyvnilo. S poukazom na vyjadrené, prítomnosť dovolacieho
dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nekonštatoval. Na povahu a význam účasti na spáchaní
trestného činu u organizátora, návodcu a objednávateľa je súd podľa § 31 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. povinný

prihliadať pri určení druhu trestu a jeho výmery.

Obvinení D. st. a D. ml. v dovolaní ďalej vytkli, že sa nemohli dopustiť trestného činu porušovania
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods. 1, 2 písm. a/,
b/ Tr. zák., pretože v čase skutku sa takéhoto trestného činu dopustila len osoba, ktorá v rozpore so

zákonom takýto tovar uvádzala do obehu. Prechovávanie tovaru bez kontrolných známok, kontrolných
pások alebo iných kontrolných technických opatrení na označenie na daňové či iné zákonné účely je
trestné až s účinnosťou od 1. januára 2005. Obžaloba i prvostupňový súd skutok vymedzili od začiatku
decembra 2004 až do 12. septembra 2005, odvolací súd pritom sám priznáva, že skutok bolo vo vzťahu
k prechovávaniu potrebné správne vymedziť obdobím od 1. januára do 12. septembra 2005, podstatná

časť skutku však bola spáchaná v období, keď prechovávanie tovaru bez kontrolných známok, pások či
iných technických opatrení na označenie ustanovených zákonom bolo trestné. Takýto výklad považovali
dovolatelia za rozporný s čl. 152 ods. 4 Ústavy. Na podporu svojich tvrdení poukázali na závery rozsudku
najvyššieho súdu, sp. zn. z 21. septembra 2000, sp. zn. 3Tz 16/2000.

S prezentovaným názorom sa dovolací súd nestotožňuje, lebo v rozhodnutí, o ktoré argumentáciu
opreli, sa jednalo o skutkovo odlišnú situáciu. V citovanom rozsudku sa posudzuje konanie, v ktorom
bol obvinený uznaný za vinného z pomoci k pokusu trestného činu porušenia predpisov o štátnych
technických opatreniach na označenie tovaru podľa §§ 10 ods. 1 písm. c/, 8 ods. 1, 148c ods. 1 Tr.
zák. a z trestného činu podielnictva v zmysle § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra

2005, na skutkovom základe, že „...v jeho dome v obci Lúčky trikrát prevzal od nezistených občanov
Ukrajiny väčšie množstvo balení cigariet neoznačených kontrolnými známkami Slovenskej republiky...
tieto ukryl v garáži s tým, že neskôr si ich ukrajinskí občania zoberú a uvedú do obehu, pričom tak
konal aj napriek jeho vedomosti o nelegálnosti dovozu takých cigariet bez príslušného colného konania aoznačenia....". V tejto trestnej veci teda páchateľ prechovával tabakové výrobky označené ukrajinskými
známkami, nebol však známy spôsob dovozu cigariet na územie Slovenskej republiky ani identita
dovozcov, čo podľa názoru súdu nevylučovalo ich legálne nadobudnutie, bez čoho nebolo možné

usudzovať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru
v styku s cudzinou podľa § 124 Tr. zák. neznámymi páchateľmi. Súd ďalej vyslovil názor, že len ak by
bol možný záver o spáchaní uvedených trestných činov alebo niektorého z nich inými osobami, bolo
by možné posudzovať, či naplnil znaky pomoci k takému trestnému činu alebo činom, vzhľadom na
nezistenie identity dovozcu tovaru a spôsobu jeho konania. Považoval za hypotetický záver, že neznámi

páchatelia svojím konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu trestného činu porušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa §§ 8 ods. 1, 148c ods. 1 Tr.
zák., pretože nie sú známe osoby páchateľov takéhoto konania a spôsob dovozu tovaru na územie
Slovenskej republiky a ako s ním chceli dovozcovia v budúcnosti nakladať.

V posudzovanej veci je zo skutkových zistení zrejmé, že tabakové výrobky boli na územie Slovenskej

republiky dovezené nelegálne a tiež je nepochybné, že obvinení na rozdiel od obvineného v trestnej
veci, sp. zn. 3Tz 16/2000, nemali v úmysle zostať len pri držbe tovaru, ale tento prechovávali preto,
aby cigarety uvádzali do obehu, napriek tomu, že sa jednalo o tovar bez kontrolných známok, pások
alebo iných kontrolných technických opatrení na jeho označenie na daňové alebo iné účely požadované
colnými predpismi v zmysle § 148c Tr. zák., ktoré konanie bolo trestné aj v čase páchania skutku

v decembri 2004. V zmysle skutkových zistení prvostupňového a krajského súdu totiž dovolatelia
preberali cigarety od nestotožnenej osoby a následne ich dodávali nestotožneným odberateľom, ako aj
obžalovanýmS.U.,K.T.,E.J.aC.J.ml.DovolacianámietkaD.st.aD.ml.založenánatom,žetabakové
výrobky bez príslušných kolkových známok len legálne prechovávali neobstojí, pretože je nepochybné,
že cigarety si zaobstarávali nelegálne za účelom ich ďalšieho predaja.

D. st. a D. ml. v dovolaní namietali nepreukázanie zákonných znakov organizovanej skupiny. V
zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák. sa organizovanou skupinou rozumelo spolčenie najmenej troch osôb na
účely spáchania trestného činu, vyznačujúce sa deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich
plánovaním a koordinovanosťou.

Zo zisteného skutku je nepochybné naplnenie kvalifikovaného znaku spáchania činu ako člen
organizovanej skupiny a tiež, že trestné činy páchali najmenej tri osoby, a to okrem dovolateľov aj
právoplatne odsúdení E. J., C. J. ml. a K. T., pričom z tohto je nepochybná aj deľba úloh medzi
jednotlivými členmi skupiny, ich plánovanie a koordinovanosť, keď D. ml. a D. st. preberali nezisteným

spôsobom zabezpečené cigarety s ukrajinskými kolkovými známkami, nelegálne dovezené na územie
Slovenskej republiky od nestotožnenej osoby a tieto dodávali nestotožneným odberateľom, ako aj
obžalovaným U., T., J., J. ml. O nevyhnutnej koordinovanosti a plánovaní svedčí aj rozsah, v akom
nelegálne uvádzali do obehu tabakové výrobky bez kolkových známok, a to skutočnosť, že od
začiatku decembra 2004 do 12. septembra 2005 distribuovali cigarety v objeme 516.960 ks, kde

celkový colný dlh predstavoval sumu 1.313.823,- Sk (43.610 eur), ktoré boli nájdené pri domových
prehliadkach a prehliadkach iných priestorov u dovolateľov D. ml., D. st. Obvinení D. ml. a D. ml. v
dovolaní argumentovali ďalej tým, že neexistuje dôkaz o prevode príjmu či majetku z trestného činu,
zodpovedajúci trestnému činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti v zmysle § 252 ods. 1 Tr. zák. ani
držba majetku z trestného činu. Okresný súd správne dospel k záveru, že dovolatelia príjem a majetok

z trestného činu previedli na seba, držali, uschovávali a ukrývali v úmysle zatajiť existenciu veci a zakryť
jej pôvod v trestnom čine v zmysle § 252 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák., nakoľko zo skutkových zistení
vyplýva, že nelegálne nadobudnuté tabakové výrobky opatrené ukrajinskými kolkovými známkami a
príjem z trestného činu, držali, uschovávali a ukrývali v úmysle ukryť ich existenciu a pôvod v trestnom
čine, pričom tieto boli určené na uvedenie do ďalšieho obehu a predaj ďalším odberateľom. Najvyšší

súd upriamuje pozornosť i na domovú prehliadku, vykonanú 12. septembra 2005 v rodinnom dome
U. D. v R. R. č. XX, obývanom dovolateľmi, na podklade príkazu Okresného súdu Prešov z 10.
septembra2005,sp.zn.OS-PO-V-24/5.D.st.priprehliadkedobrovoľnevydalnájdenéveci,ato1/Nokiu
6210, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, 2/ NOKIU 6100, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, 3/ ALCATEL BE4,
IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, 4/ NOKIA 6510, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, 5/ 7400 ks cigariet zn.

Paramount, 6/ 700 ks cigariet zn. BOSS LIGHT, 980 ks cigariet zn. PRIMA LJUKS, (č. l. 571), čiže
cigarety s ukrajinskými kolkovými známkami, resp. bez kolkových známok, mob. telefóny a SIM karty,
finančnú hotovosť nad 50.000,- Sk a evidencie súvisiace s dokumentovanou činnosťou.Vzhľadom na zistené nedostatky najvyšší súd rozsudkom v zmysle § 386 ods. 1, 2 Tr. por. vyslovil, že
rozsudkom okresného a krajského súdu a konaním, ktoré im predchádzalo z dôvodov zakotvených v
písm. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach § 88 ods. 3 Tr. por. účinného

do 31. decembra 2005 a § 319 Tr. por. v neprospech obvinených. Napadnutý rozsudok krajského a
okresného súdu zrušil, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému
súduvPrešoveprikázal,abyvecvpotrebnomrozsahuznovaprerokovalarozhodol.Tentosúdjeviazaný
právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1, 2 Tr. por.

V spojitosti s námietkou D. ml. a D. st. o existencii prieťahov v konaní, pretože od vznesenia
obvinenia uplynulo 9, 5 roka, ktorá skutočnosť má v súlade s judikatúrou ústavného a najvyššieho
súdu zakladať dôvod na zastavenie konania, dovolací súd poukazuje na to, že z rozhodnutia ústavného
súdu zo 16. júna 2011, sp. zn. I. ÚS 236/2011, plynie len záver o možnosti kompenzácie porušenia
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prostriedkami trestného

práva, predovšetkým zmiernením trestu, nie však zastavením trestného konania. Relevantná judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") takú formu kompenzácie považuje za dostatočnú
nápravu porušeného práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením toho, že k opatreniu
pristupuje preto, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe a pokiaľ
ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený. Pokiaľ národné orgány

dostatočne priehľadným spôsobom konštatovali porušenie pravidla primeranej dĺžky konania a toto
pochybenie už kompenzovali zmiernením trestu, výslovným a merateľným spôsobom, dospieva ESĽP k
záveru, že čl. 6 ods. 1 dohovoru nebol porušený (rozh. ESĽP Eckle v. SRN z 15. júla 1982, č. 8130/78,
ESĽP Beck v. Nórsko z 26. júna 2001, č. 26390/95). V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že
dovolateľom, ktorí spáchali viacero trestných činov, boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody na

spodnej hranici trestnej sadzby.

Úlohou okresného súdu bude riadiť sa názorom dovolacieho súdu v prejednávanej veci a vydať
rozhodnutie až po prehodnotení zákonnosti všetkých dôkazov s ohľadom na konštatované skutočnosti.

V zmysle týchto úvah najvyšší súd rozhodol spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.