Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205475
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817205475.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., IČO: 36 865 141, proti povinnému L. K., nar. X.X.XXXX, bytom
X. XXX, XXX XX X., o vymoženie 282,- eur s prísl., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 1Er/188/2017-12 zo dňa 5.2.2018 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekučného konania vedeného Okresným súdom
Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 1Er/188/2017. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa v konaní domáha vymoženia sumy 282 eur istiny s prísl.
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SRSAspA01081/16 zo dňa 30.5.2016 s právoplatnosťou od 14.11.2016 a vykonateľnosťou dňom
2.1.2017. Súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 17.5.2017 poukázal na splnenie
si povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011, na obsah ktorého poukázal. Súd prvej inštancie citoval ust. §
243h Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ďalej ust. § 30 ods. 1, 3, 7, 9, 10, 11 Exekučného
poriadku účinného do 31.3.2017 a uviedol, že po preskúmaní oznámenia splnenia si povinnosti súdnym
exekútorom v zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na vylúčenie súdneho exekútora z exekúcie. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodom pre vylúčenie
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr, ak by išlo o vzťah medzi súdnym exekútorom a
povinným, voči ktorému by súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti. V exekučnom konaní
je výber súdneho exekútora na vôli oprávneného, a preto aj výber súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého PhD., zo strany oprávneného prebehlo nezávisle od jeho vôle. Možno len logicky odôvodniť, že
oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Z tohto dôvodu nepovažoval
exekučný súd dôvod na vylúčenie súdneho exekútora z dôvodu, že bol bývalým zamestnancom
oprávneného.
Vo vzťahu k žiadosti o udelenie poverenia súd citoval ust. § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, §
2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len zákona č.
335/2014 Z. z.), ďalej § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že v exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej oprávnenýposkytol povinnému úver. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je v zmysle citovaných ust. Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, lebo bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou
podnikajúcou s poskytovaním úverov a spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol spotrebiteľský úver
poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvej inštancie pri
posudzovaní dôvodnosti žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal platnosť uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, lebo exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 9.2.2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa 5.12.2012, ako aj na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie napr. vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009, v zmysle ktorej je povinnosťou
súdu skúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Ďalej poukázal na čl. 6, 3 ods. 3 smernice č. 93/13EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou
zmluvou je formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na
podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu
je dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah. Súd sa zaoberal ustanovením čl. II bodu 2
rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva dojednanie účastníkov o rozhodovaní sporov rozhodcovským
súdom. Z obsahu tohto článku vyplýva, že spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, ale definované
poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti
rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť
rozhodnúť sa vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom,
ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Navyše rozhodcovská
zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale ešte na začiatku
zmluvného vzťahu, teda popri uzatváraní úverovej zmluvy, pričom značná nerovnováha vyplýva aj zo
skutočnosti, že podľa takto formulovanej zmluvy sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou so sídlom v Bratislave (pre spotrebiteľa vzdialenej približne 500 km), ktorú si
priamo v zmluve určil oprávnený, na ktorom výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, a z ktorej aktivity
má oprávnený majetkový prospech. Súd poukázal aj na to, že rozhodcovský rozsudok sa nevysporiadal
s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, najmä porušil kogentné predpisy určené
na jeho ochranu, lebo priznal oprávnenému plnenie na základe úverovej zmluvy, pri ktorej odplata za
poskytnutýúverjeviacakodvojnásobnáaročnápercentuálnamieranákladov(ďalejRPMN)predstavuje
89 %, čo je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na skutočnosť, že výška priemernej
RPMN na poskytnutý úver v danej dobe predstavovala 50,91 %. Dojednaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto
neplatná, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v súlade s ust. § 44 Exekučného poriadku, lebo
exekučnému titulu chýba materiálna nevykonateľnosť.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie právny zástupca oprávneného.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ďalej že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorý mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 243/2002 Z. z., na základe čoho
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že oprávnený s povinným uzatvorili
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. Podľa názoru právneho zástupcu oprávneného, súd prvej inštancie
tieto skutočnosti náležite nezisťoval a tým zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne
zistenie skutkového stavu. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
3. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2017 v znení neskorších predpisov
(ďalej len CSP) v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len
Exekučného poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s §
362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne postupoval, ak vzhľadom na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok skúmal platnosť
dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
vzhľadom na spotrebiteľský právny vzťah. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.
5. K odvolaniu oprávneného uvádza, že uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia
dojednanej rozhodcovskej zmluvy nebola dôvodná. Je nesporné, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudoksp.zn.SRSAspA01081/16zodňa30.5.2016vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadeným
pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, 811 03 Bratislava (č.l. 8-10 spisu), ktorým rozhodcovský rozsudok
priznal oprávnenému zaplatiť povinným sumu 280,- eur, úrok v sume 264,75 eura, úrok z omeškania
v sume 17,43 eura, poplatok v sume 199,40 eura, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 282,- eur
od 6.1.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,- eur od 6.1.2016 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,- eur, trovy mediačného konania 203,37 eura a poplatok za upomienku
10,- eur, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 228,58 eura. Rozhodcovský súd umožnil
povinnému splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 100,- eur. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 14.11.2016 a vykonateľnosť dňa 18.11.2016. Odvolací súd súhlasí s postupom
súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval, či došlo k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi
platne. Z obsahu predložených listinných dôkazov, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej
dňa 26.11.2013 (č.l. 5-6 spisu), rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
26.11.2013 (č.l. 4 spisu) vyplýva, že účastníci uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na osobitnom tlačive,
ale ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá dňa 26.11.2013, t.j. ten istý deň
ako rozhodcovská zmluva. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorej obsah povinný ovplyvniť nemohol.
Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že takáto uzatvorená rozhodcovská zmluva nebola
individuálnedojednaná.SprávnepoukázalnačlánokII.bodu1 rozhodcovskejzmluvyobsahom,ktorého
je dojednanie, že všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Z obsahu spotrebiteľskej zmluvy - rozhodcovskej zmluvy
nevyplýva, či oprávnený postupoval pri jej uzatváraní s odbornou starostlivosťou, či náležite poučil
spotrebiteľa - povinného o rozhodcovskom konaní a o konaní pred súdom a či spotrebiteľ jej obsah
mohol ovplyvniť. Vzhľadom na typizovanú zmluvu odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že na strane povinného sa nejednalo o individuálne dojednané zmluvné podmienky. V súlade s ust.
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že takéto dojednanie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a preto dojednanie rozhodcovskej zmluvy považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
6. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k prekročeniu právomoci exekučného súdu pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie poverenia v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedený výklad
spotrebiteľských zmlúv je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov vrátane judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, ako aj v súlade s čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľskej zmluve (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-243/2008 zo dňa
4.6.2009). Na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách súd prihliada ex offo. Ani namietanénesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie neboli opodstatnené, a preto odvolací súd túto
námietku neuznal za dôvodnú.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.