Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010931
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného W. V. Z., nar. dňa XX.XX.XXXX
v U., Maďarsko, trvale bytom N., Q. T. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 04.12.2019, č. k. 1T/136/2019-190, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný W. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v U., Maďarsko, trvale bytom N., Q. T. XXX, t. č. vo väzbe v
ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2
Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa04.12.2019,č.k.1T/136/2019-190bolobžalovaný

W. V. Z. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného mesiaca a dňa v lete v roku 2018 do dňa 29.05.2019 do času 19:15 hod. v obci
N., okres Dunajská Streda, v byte na adrese Q. T. XXX, týral svoju partnerku K. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. T. XXX, N., okres Dunajská Streda, s ktorou obýval uvedený byt, tým spôsobom, že
jej kontroloval mobilný telefón, kontroloval jej pohyb telefonátmi, obmedzoval ju v kontakte s rodinou
a priateľmi, správal sa k nej agresívne tým, že hádzal náhodné predmety a spôsoboval jej psychický

teror slovnými vyhrážkami, pričom sa jeho agresívne správanie stupňovalo, a to najmä pod vplyvom
alkoholu, presne nezisteného dňa v decembri 2018 namontoval do bytu odpočúvacie zariadenie za
účelom jej odpočúvania, približne od roku 2019 ju začal sledovať po byte, počas hádok ju fyzicky napádal
škrtením, kopaním, udieraním a vyhrážkami smerujúcimi proti jej životu a zdraviu, presne nezistenéhodňa a mesiaca v roku 2019 vzal kuchynský nôž do ruky, priložil ho ku krku poškodenej so slovami
„rozrežem ti krk", presne nezisteného dňa v mesiaci máj v roku 2019 ju vyložil z motorového vozidla na
úseku medzi obcami C. kde ju nechal, dňa 29.05.2019 v čase okolo 17:30 došiel do bytu kedy bol pod

vplyvom alkoholu a bol agresívny tak, že poškodenú odtiahol za zápästia na posteľ kde zápasili, vybral
vysúvací nôž so slovami „rozrežem ti nohavice", následne poškodenej sa podarilo vyslobodiť a utiekla
na schodisko kam za ňou prišiel a začal ju drgať, škrtiť a držať za zápästie a následne sa jej podarilo
vyslobodiť a privolala políciu, čím opakovane ohrozoval fyzické a psychické zdravie poškodenej, pričom
jej nespôsobil zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 2
Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd I. stupňa obžalovanému
výkon trestu podmienečne odložil, a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil
skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona

okresný súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze nepribližovať sa k poškodenej
K. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. T. XXX, N., okres Dunajská Streda na vzdialenosť menšiu ako
5 (päť) metrov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku (po pretlmočení a za prítomnosti obhajcu) vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe a ľutuje svojho konania. Kladne odpovedal na položené otázky v zmysle § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Okresný súd na návrh prokurátorky a poškodenej
prijal vyhlásenie obžalovaného. Následne nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku.

V súvislosti s predmetom dokazovania okresný súd oboznámil odpisy Registra trestov na čl. 122 ako aj
zo dňa 03.12.2019, z ktorých zistil, že obžalovaný doteraz súdne trestaný na území Slovenskej republiky
nebol a nemá ani žiadny záznam v Registri priestupkov.

Súd I. stupňa z listinných dôkazov na čl. 123-169 zistil, že obžalovaný bol na území Maďarskej republiky
doteraz 3-krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť. Rozsudkom Okresného súdu Györ zo
dňa 13.08.2015 (preklad rozsudku č. l. 162-163) bola obžalovanému uložená peňažná pokuta vo výške
108.000,- HUF, rozsudkom zo dňa 17.03.2016 (č.l. 165-166) bol obžalovanému uložený trest povinnej
práce vo výmere 100 hodín a rozhodnutím Okresného súdu Györ zo dňa 12.01.2016 (č. l. 169) bol

obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom na
3 roky.

Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal zo stavu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
vyhodnotil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie sa a úprimné oľutovanie obžalovaného a jednu

priťažujúcuokolnosť,atožeobžalovanýužbolsúdnetrestaný,keďžesúdvzmysle§7bods.2Trestného
zákona zohľadnil pri vyhodnotení osoby obžalovaného aj rozhodnutie iného štátu. Súd I. stupňa tak
dospelkzáveru,žeuloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodypridolnejhranicitrestnejsadzbysdlhšou
skúšobnou dobou s probačným dohľadom a primeranou povinnosťou odradí obžalovaného od páchania
ďalšej trestnej činnosti a je taktiež dostačujúci na dosiahnutie účelu individuálnej prevencie.

Proti tomuto rozsudku podala do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 odvolanie
prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, čo do výroku o treste, pričom obžalovaný spolu s
obhajcom sa pri úkone do zápisnice o hlavnom pojednávaní výslovne vzdali práva podať voči rozsudku
odvolanie (č. l. 189 spisu).

Prokurátorka vo svojom písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s výrokom o
treste, nakoľko má za to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nezohľadnil ustanovenie § 7b ods. 2
Trestného zákona, resp. si ho vyložil nesprávne. Uložený podmienečný trest považuje za nezákonný.
Z Európskeho informačného systému registrov trestov- ECRIS ( č. l. 123-128) vyplýva, že menovaný

bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný maďarským justičným orgánom, a to za úmyselné spôsobenie ťažkej
ujmy na zdraví, ďalej za jazdu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, a za marenie spravodlivosti,
krivé obvinenie počas trestného alebo súdneho konania a krivú prísahu. Menovaný sa skutku, ktorý je
predmetom obžaloby dopustil v čase podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, a to trestný čin krivejvýpovede, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Györi číslo B.658/2016/6 na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 3 rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.03.2017.

Obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil v čase podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, a to
trestný čin krivej výpovede, za ktorý bol odsúdený maďarským súdom, pričom túto skutočnosť bol súd
I. stupňa s poukazom na ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona povinný zohľadniť. Ustanovenie
§ 7b ods. 2 Trestného zákona sa vzťahuje len na právoplatné rozhodnutie členského štátu Európskej

únie. Takéto odsudzujúce rozhodnutie sa považuje za rovnocenné s právoplatným odsúdením súdom
Slovenskej republiky. Podmienkou pre takýto postup je obojstranná trestnosť.

V danom prípade uloženie podmienečného trestu nespĺňa kritérium primeranosti. Súd I. stupňa mal
obžalovanému uložiť dostatočný, primeraný a spravodlivý nepodmienečný trest, ktorý v sebe nesie tak
prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie. Prokurátorka preto navrhla, aby Krajský súd v Trnave

zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede v časti výroku o treste a aby následne
v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovanému
uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.01.2020 sa obžalovaný prostredníctvom
obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry Dunajská Streda tak, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 vyhlásil, že uznáva vinu z predmetného skutku a ľutuje toto
konanie. Obžalovaný bol 3-krát súdne trestaný. Prvýkrát mu bola uložená peňažná pokuta, pri druhom
odsúdení mu súd uložil trest povinnej práce a pri poslednom odsúdení Okresný súd Györ obžalovanému

uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky. Vzhľadom
na to, že peňažnú pokutu zaplatil a trest povinnej práce už vykonal, na tieto tresty nie je možné
prihliadať. Súd I. stupňa podľa neho rozhodol správne, že uložený podmienečný trest odňatia slobody
pri dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou a s probačným dohľadom, ale aj primeranou
povinnosťou odradí obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti a je dostačujúci na dosiahnutie

účelu individuálnej prevencie. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda ako bezdôvodné zamietol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry,
ktorá sa v celom rozsahu pridržala písomne podaného odvolania zo dňa 19.12.2019, obhajca

obžalovaného,JUDr.LadislavPongrácz,ktorýnavrholodvolanieprokurátorkyakonedôvodnézamietnuť
a dodal, že obžalovaný na území Slovenskej republiky nebol odsúdený, pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností je vyrovnaný a mal za to, že podmienečný trest je v súlade s § 34 Trestného
zákona. Obžalovaný W. V. Z. sa pripojil k stanovisku obhajcu a skutok oľutoval.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak
zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.

Okresný súd Dunajská Streda zákonným spôsobom síce vykonal na hlavnom pojednávaní všetky

dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dôkazy však nevyhodnotil správne a v súlade
so zákonom, preto odvolací súd musel výrok o treste zmeniť, nakoľko bol porušený zákon v ustanovení
§ 49 ods. 2 Trestného zákona a zároveň odvolací súd zistil, že trest uložený obžalovanému je trestom
neprimerane miernym.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 Trestného
poriadku odpovedal áno, na návrh prokurátorky a poškodenej konajúci okresný súd prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovanýpriznalspáchanieskutku,sanevykonáanáslednevykonaldokazovaniesúvisiacesvýrokom

o treste.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a
procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný súd však pochybil, keď obžalovanému uložil
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo

výmere 3 roky.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne
trestaný, pričom rozsudkom Okresného v Györi zo dňa 20.03.2017, sp. zn. B.658/2016/6, právoplatným
dňom 20.03.2017, bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona, právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Rozsudkom Okresného v Györi zo dňa 20.03.2017, sp. zn. B.658/2016/6 bol obžalovaný uznaný za
vinnéhoztrestnéhočinukrivejvýpovedepodľa§272ods.1,ods.4položkaIBtk(maďarskéhoTrestného
zákona), pričom v Slovenskej republike je takéto konanie trestným činom podľa § 346 ods. 1 Trestného
zákona. Odvolací súd v tomto prípade konštatuje, že podmienky právoplatnosti aj obojstrannej trestnosti

skutku v zmysle § 7b ods. 2 Trestného zákona boli splnené, preto bolo nevyhnutné tento rozsudok
zohľadniť rovnako, akoby bol vydaný súdom Slovenskej republiky.Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Skúšobná doba obžalovanému plynula odo dňa 21.03.2017 do 21.03.2020. Obžalovaný sa
prejednávaného úmyselného zločinu dopúšťal od dňa v lete v roku 2018 do dňa 29.05.2019, teda v čase

plynutia skúšobnej doby. Z tohto dôvodu odvolací súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody, pretože podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona tunajší súd nemohol ukladať tzv. „podmienku na
podmienku.“ Spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je
takou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v
danom prípade u obžalovaného nesplnil svoj účel, a preto opätovné povolenie podmienečného odkladu

výkonu trestu odňatia slobody by bolo zbytočné a neúčelné.

Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
nakoľko sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol za trestný čin odsúdený.

Keďže neprevažoval pomer poľahčujúcich okolností ani priťažujúcich okolností, nebolo z hľadiska týchto
okolností nutné upravovať dolnú alebo hornú hranicu trestnej sadzby.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného

určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok

na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd
k záveru, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 44/2017 a teda podľa § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam.

K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu
súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je
neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods.

4 Trestného zákona. Odvolací súd z uvedeného dôvodu po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku
o treste a pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a posudzovaní spravodlivosti ukladaného
trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia
slobody a to nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Takýto trest považoval krajský súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako

aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu,
ako ho má na mysli Trestný zákon.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, tunajší súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.