Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716218000
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7716218000.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobkyne: V. Č., N.. XX.X.XXXX, A. M.
W. N. L. X, zastúpenej: Mgr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom v Humennom, Štefánikova 17, proti
žalovaným v 1. rade: AGRO PALÍN TRADE, s.r.o, so sídlom v Palíne 86, IČO: 36 603 813 a v 2. rade:
J.. F. M., N.. XX.X.XXXX, A. M. V., K.Á. XXXX/XX, obom zastúpeným: ŠIMČÁK, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO: 52 082 709, o určenie neexistencie záložného práva
a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 24C/258/2016-172 zo dňa 30. apríla 2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe zo dňa 21.12.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd
určil neexistenciu záložného práva uplatneného zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 21.3.2014 žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom priamym predajom zálohu. Taktiež sa
domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území M. N. L., Y. V., Z. N. R. Č.. XXXX M. Y. Ú. V., K. Y. P. C. W. T. Z. Č.. XXX/X Y. M.V. XXXXXX

V., F. W. Y. W..

3. Žalobu odôvodnila tým, že predmetnou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi ňou ako záložcom
a žalovaným v 1.rade ako záložným veriteľom bolo zriadené záložné právo k vyššie špecifikovanej
nehnuteľnosti, za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného v 1. rade voči V.. Q. A., B. V. W.
M. XXX/XX, XXXXX V., J.: XX XXX XXX. Žalobkyňa sa z internetovej stránky katastrálneho portálu
dozvedela, že došlo k zmene vlastníctva k zálohu a ako vlastník zálohu je v katastri nehnuteľností

zapísaný žalovaný v 2. rade, titulom kúpnej zmluvy M. XXXX/XX zo dňa 30.11.2016 a teda, je zrejmé, že
žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti. Dopytom u dlžníka
Q. A.Š., ktorého záväzky boli premetom zabezpečenia záložným právom žalobkyňa zistila, že tento
má voči žalovanému v 1. rade neuhradené faktúry vo výške 96.684,02 eur, teda záložný veriteľ začalvýkon záložného práva z dôvodu neuhradenia uvedených faktúr po lehote splatnosti. Podľa zistení
žalobkyne k nezaplateniu faktúr zo strany Q. A. došlo z objektívnych závažných dôvodov; v r. 2013 mu
zistili rakovinové ochorenie, ktoré ho na určitú dobu vylúčilo z podnikateľského prostredia. Žalobkyňa

namietala,ževzmluveozriadenízáložnéhoprávaniesúupravenécenovépodmienky(cenovádoložka),
resp. všeobecná cena zálohu, ako aj, že nemá vedomosť o tom, že za akú cenu žalovaný v 1.rade
ako záložný veriteľ predmet zálohu predal. Žalobkyňa mala za to, že boli porušené jej práva a z tohto
dôvodu sa domáha určenia neexistencie záložného práva. Žalobkyňa namietala, že došlo k porušeniu
ust. § 151 l) ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že v prípade, že osoba záložcu je odlišná

od dlžníka, zašle záložný veriteľ oznámenie o začatí výkonu záložného práva aj dlžníkovi. Žalobkyňa
tvrdila, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva nebolo doručené ani jej a ani dlžníkovi V.. Q. A..
Záložný veriteľ môže pristúpiť k speňaženiu zálohu až po uplynutí 30-dňovej lehoty, ktorá sa počíta od
tohto oznámenia. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný v 1.rade nesplnil informačnú povinnosť, keďže
ako záložca mala byť informovaná aj o skutočnostiach, ktoré mohli ovplyvniť cenu pri predaji zálohu.
Zmyslom splnenia informačnej povinnosti záložného veriteľa voči záložcovi je, aby záloh bol predaný

pokiaľ možno za čo najvyššiu cenu a teda, aby žalobkyňa mohla ovplyvňovať výšku predajnej ceny
zálohu a aby celý proces predaja bol pod jej kontrolou. Zároveň, pokiaľ výťažok z predaja zálohu prevýši
zabezpečenú pohľadávku, tento rozdiel patrí jej ako záložcovi.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výpoveďami sporových strán a svedkov

a zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil s poukazom na ust. § 151 l) ods. 1, § 151m ods. 7,
8, 9, § 151j ods. 1, § 22 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne za preukázané, že žalobkyňa bola vlastníkom vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti a dňa 21.3.2014 uzavrela so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom

zmluvu o zriadení záložného práva k tejto nehnuteľnosti. Predmetom zabezpečenia boli pohľadávky
žalovaného v 1.rade voči tretej osobe - V.. Q. A., druhovi žalobkyne. Žalobkyňa potvrdila, že pri
uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva si bola vedomá, že sa rozhodla zabezpečiť svojou
nehnuteľnosťou pohľadávky žalovaného v 1. rade voči svojmu druhovi, vedela o tom, o aké pohľadávky
sa jedná a bola si vedomá aj toho, že v prípade, ak nedôjde k uhradeniu týchto pohľadávok, môže

sa záložný veriteľ uspokojiť predajom predmetu zálohu. Súd konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala
neplatnosť zriadenia záložného práva, resp. neexistenciu záložného práva. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zmluvu uzavrela pri plnom vedomí s tým, že si bola vedomá následkov uzatvorenia
takejto zmluvy, opísala aj dôvody, ktoré ju viedli k jej uzatvoreniu. Súd zároveň konštatoval, že ak
by aj v rámci dokazovania bolo žalobkyňou preukázané porušenie právnych predpisov pri výkone

záložného práva, resp. skutočnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola
neskôr uzatvorená s treťou osobu (teda sekundárne právne úkony vykonané po právnom úkone v
podobe zriadenia záložného práva), tieto skutočnosti nemôžu mať za následok neplatnosť zriadenia
záložného práva, alebo dokonca samotnú neexistenciu záložného práva. Z tohto dôvodu súd žalobu o
určenie neexistencie záložného práva zamietol.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uskutočnenie
výkonu záložného práva priamym predajom zálohu podľa ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka,
pretože žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sa v zmluve o zriadení záložného práva dojednali o možnosti
realizácie výkonu záložného práva týmto spôsobom. Žalobkyňa taktiež potvrdila, že mala vedomosť o

tom, že jej druh predmetné pohľadávky neuhradil. Čo sa týka priebehu samotného výkonu záložného
práva, súd mal za to, že právo bolo vykonané v súlade so zákonom. V konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný v 1. rade pri predaji predmetnej nehnuteľnosti nepostupoval v súlade so zákonom
a s náležitou odbornou starostlivosťou, vrátane zverejnenia ponuky na predaj a následného predaja
prostredníctvom kúpno-predajnej zmluvy tretej osobe. Ešte pred samotným výkonom záložného práva si

nechal vypracovať znalecký posudok, pričom nehnuteľnosť bola predaná žalovanému v 2. rade za cenu
vyššiu ako bola hodnota zálohu, stanovená znaleckým posudkom. Čo sa týka hodnoty nehnuteľnosti,
listinný dôkaz predložený žalobkyňou, sa týka iba predloženej ponuky na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti,
avšak nepreukazuje, že konkrétna nehnuteľnosť aj skutočne za takúto cenu bola predaná. Naproti tomu
znalecký posudok dostatočne jasne, zrozumiteľne a logicky špecifikuje predmetnú nehnuteľnosť, jej

hodnotu, ako aj spôsob, ako k nej znalec dospel. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že
samotný predaj nehnuteľnosti mal prebehnúť pod jej kontrolou, s tým, že takýto postup nevyplýva zo
žiadneho z ustanovení Občianskeho zákonníka, ani z iných právnych predpisov, či ustálenej judikatúry
a neplatnosť kúpnej zmluvy resp. neexistenciu záložného práva nemožno vyvodiť z nedodržaniapovinnosti záložného veriteľa informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva a o cene, za akú
bol záloh predaný. Súd mal naopak za preukázané, že žalobkyňa ako záložca, ako aj záložný dlžník V..
Q. A.É. sa zjavne už pri realizácii začiatku výkonu záložného práva vyhýbali preberaniu jednotlivých

zásielok, resp. si neplnili svoju povinnosť preberať zásielky v odberných lehotách. Žalobkyňa aj záložný
dlžník pritom žili v spoločnej domácnosti v pozícii druh a družka a oznámenie o začatí výkonu záložného
práva bolo záložnému dlžníkovi V.. Q. A. riadne doručené na pošte v Michalovciach dňa 24.2.2016
o 08.42 hod. Vzhľadom na skutočnosť, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, pričom sa
jednalo o nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne a zabezpečený záväzok jej druha, je zrejmé, že o

takejto skutočnosti žalobkyňa mala možnosť vedieť nielen na základe riadne vykonaných pokusov o
doručovanie zo strany žalovaného v 1. rade, ale aj zo skutočnosti, že oznámenie o začatí výkonu
záložného práva bolo druhovi žalobkyne, záložnému dlžníkovi V.. Q. A. riadne doručené. Z tohto dôvodu
sa súdu javí ako účelné a zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že nemala možnosť sa dostať k informáciám
o výkone záložného práva a o cene, za akú bol záloh predaný. Samotná žalobkyňa nijako nepreukázala,
že by sa pokúsila v priebehu realizácie výkonu záložného práva kontaktovať žalovaného v 1. rade

za účelom získania informácií o realizácii záložného práva. Povinnosť v zmysle ust. § 150m ods. 7
Občianskeho zákonníka stanovená pre záložného veriteľa, t.j. že tento je povinný informovať záložcu o
priebehu výkonu záložného práva, nemôže spôsobovať neplatnosť právneho úkonu, v danom prípade
uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 1. rade
súdu preukázal, že pri realizácii záložného práva vyvinul dostatočné úsilie, aby žalobkyňa obdržala

všetky potrebné informácie. Naopak, žalobkyňa nepreukázala, že by jej bolo zo strany žalovaného
v 1. rade akokoľvek bránené získať informácie o realizácii záložného práva. Žalobkyňa potvrdila, že
mala vedomosť o neuhradených záväzkoch svojho druha, logicky preto mohla predpokladať, že záložný
veriteľ pristúpi k realizácii svojho záložného práva priamym predajom, tak ako sa zmluvne zo žalobkyňou
dohodol. Pasivita žalobkyne v tomto smere nemôže viesť k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

so žalovaným v 2. rade. Súd tiež konštatoval, že žalobkyňou nebol preukázaný rozpor záujmov na strane
predávajúceho a kupujúceho. V tejto súvislosti, vo vzťahu k judikátu, na ktorý poukázala žalobkyňa,
súd uviedol, že skutkové okolnosti veci posudzovanej v citovanom judikáte nie sú totožné, pretože sa
týkali odpredaja majetku v rámci výkonu záložného práva tej istej osobe, t.j. jednalo sa o totožnú osobu
medzi záložným veriteľom a treťou osobou ako kupujúcim. V predmetnom spore sú žalovaný v 1. rade

a žalovaný v 2. rade odlišné právne subjekty; u žalovaného v 1. rade sa jedná o právnickú osobu a u
žalovaného v 2. rade ako kupujúceho sa jedná o fyzickú osobu. Nebolo preukázané, že by žalovaný
v 2. rade niekedy bol vlastníkom akéhokoľvek obchodného podielu žalovaného v 1. rade. Súd preto
konštatoval, že kúpna zmluva, uzatvorená v rámci výkonu záložného práva medzi žalobkyňou, v mene
ktorej konal žalovaný v 1. rade a žalovaným v 2. rade, je platná. Súd prvej inštancie s poukazom na

vyššie uvedené žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods.
1 a 2 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v spore plne úspešní, priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa s poukazom na odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi,
uvedenými v žalobe a ďalších vyjadreniach. Trvala na tom, že zo strany žalovaného v 1.rade ako
záložného veriteľa došlo k porušeniu viacerých ustanovení Občianskeho zákonníka o výkone záložného
práva, okrem iného ust. § 151m ods. 7 o informačnej povinnosti a § 151m ods. 9 o povinnosti
podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva. Žalovaný v 1.rade doručoval žalobkyni

a záložnému dlžníkovi len oznámenie o začatí výkonu záložného práva, avšak v ďalšom upustil od
splnenia povinností. Žalobkyňa nevedela o uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou došlo k odpredaju zálohu,
nebola prítomná pri predaji a teda, nemohla ovplyvniť cenu nehnuteľnosti. Samotná zmluva o zriadení
záložného práva neobsahuje dohodu o tom, za akú cenu by mal záložný veriteľ predať záloh resp. za
akýchcenovýchpodmienoktak,abynedošlokpoškodeniuzáložcu.Žalobkyňazotrvalanaargumentácii,

že kúpna zmluva, uzavretá so žalovaným v 2. rade je absolútne neplatná z dôvodu rozporu záujmov
medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorý je zastúpený kupujúcim. Zastupovať iného pri právnom úkone
nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného a v danom prípade reálne existuje
rozpor v záujmoch, pretože predávajúci, ktorý je zároveň záložcom, má záujem získať čo najvyššiukúpnu cenu a u kupujúceho, ktorý je zároveň záložným veriteľom, je tendencia opačná. Žalobkyňa sa
nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní v 1. a 2. rade sú odlišné subjekty práva.. Mala
za to, že v danom prípade došlo k prepadnému zálohu. Tento záver totiž možno vzťahovať aj na prípad,

kedy zo zmluvného dojednania mala mať prospech osoba blízka veriteľovi. Žalovaného v 2.rade možno
považovať za osobu blízku záložnému veriteľovi pri extenzívnom výklade tohto pojmu, pretože J.. F. M.
t.j. žalovaný v 2.rade bol v čase predaja členom štatutárneho orgánu žalovaného v 1.rade. Vzhľadom
na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel,
resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí rozsudok súdu prvej inštancie pokladali za správny
v celom rozsahu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam poukázali na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie,ktorýdostatočneodpovedalnavšetkynastolenéotázky.Tvrdeniežalobkyneotom,ževdanom
prípade sa jednalo o prepadný záloh, považovali za irelevantné. Žalobkyňa svoje závery o prepadnom
zálohu opierala o závery NS ČR uvedené v rozhodnutí zo dňa 23.11.2009, sp. zn. 22Cdo/4974/2007,

v ktorom však NS ČR prejednával skutkovo úplne odlišný prípad, v ktorom účastník konania (žalobca)
prostredníctvom uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou simuloval zabezpečenie pôžičky poskytnutej
bratovi žalobcu, pričom v tomto prípade nešlo o prípad uzatvorenia záložnej zmluvy a účastníci konania
nepostupovali podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho zákonníka o výkone záložného
práva. NS ČR v tomto prípade posudzoval platnosť' uzavretej kúpnej zmluvy z hľadiska postupu

zmluvných strán in fraudem legís, kedy vôľa zmluvných strán nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy ale
k zabezpečeniu vyššie uvedenej pôžičky. Následkom nevrátenia pôžičky riadne a včas sa vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, stala osoba blízka veriteľovi, pričom nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti popísaným spôsobom považuje NS ČR za tzv. prepadný záloh. V tomto
prípade sa však nejedná ani len o skutkovo príbuzný prípad, nakoľko v tomto prípade neprichádza do

úvahy posúdenie kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade ako simulovaného právneho
úkonu za účelom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o výkone záložného práva. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podľa nášho názoru jednoznačne uviedol, že samotný výkon
záložného práva žalovaného v l. rade prebehol v súlade so zákonom, v konaní nebolo preukázané, že by
žalovanýv1.radenepostupovalsnáležitouodbornoustarostlivosťou,bolopreukázanéuzavretiezmluvy

o zriadení záložného práva, ako aj oznamovanie realizácie tohto práva, taktiež aj zverejnenie ponuky
a následne aj riadny predaj záloh prostredníctvom kúpno-predajnej zmluvy k tretej osobe. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny. Čo sa týka vyhlásenia rozsudku, doručili žiadosť v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

10. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných stanovisko nepodala.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.2.2020 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 29.1.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

14. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a
to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránsporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimz§185-§211CSP.Prihodnotenídôkazovjepotrebnézohľadniťajinéokolnosti
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch

na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobkyne nepovažoval odvolací súd za dôvodné, odvolací
súd nepresvedčili o svojej opodstatnenosti. Súd prvého stupňa jasným a zrozumiteľným spôsobom
vyhodnotil vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie a odvolací súd sa
s nimi stotožnil, keďže v nich nezistil pochybenie. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo, že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola

zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľka neuviedla
žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie. S obranou
žalobkyne, uplatnenou v konaní, sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal a ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza nasledovné:

19. Predmetom tohto konania bola žaloba o určenie neexistencie záložného práva, založená na tvrdení

žalobkyne, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, ako aj žaloba o určenie, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, založená na tvrdení, že zo strany
žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa došlo pri výkone záložného práva k porušeniu ustanovení
Občianskeho zákonníka, ako aj na tvrdení, že kúpna zmluva, ktorá bola výsledkom realizácie výkonuzáložného práva a ktorou došlo k prevodu vlastníctva zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade, je absolútne
neplatná pre obchádzanie zákona resp. pre rozpor s dobrými mravmi.

20. Čo sa týka relevantných skutkových okolností, v posudzovanej veci bolo nesporné a ani žalobkyňa
nespochybňovala, že záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa k danej
nehnuteľnosti vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 21.3.2014 so
žalobkyňou ako záložcom (vlastníčkou nehnuteľnosti). V konaní tiež nebolo sporné , že účelom zriadenia
záložného práva bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1.rade voči tretej osobe V.. Q. A.,

vyplývajúcej z ich podnikateľského záväzkového vzťahu v zmysle faktúr, tvoriacich prílohu tejto zmluvy,
spolu vo výške 96.684,02 eur.

21. Záložné právo je právny prostriedok, slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Právny základ
pre vznik záložného práva a výkon tohto práva je upravený v ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

22. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

23. Podľa ust. § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

24. Podľa ust. § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

25. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona (odkaz na zákon o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia

predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

27. Podľa ust. § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva

a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je
povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a
poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má
aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

28. Podľa ust. § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ
v mene záložcu.

29. Podľa ust. § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu

o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu
zálohu pri jeho predaji.

30. Podľa ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva

dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ
je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za
ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase
a mieste predaja zálohu.31. Podľa ust. § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi

písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie
najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na
vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s
výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

32. Podľa ust. § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu
výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

33.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,ktorýzmluvuozriadenízáložnéhopráva
vyhodnotil ako platnú. V konaní nebolo sporné a ani samotná žalobkyňa nespochybňovala, že uzavretie
záložnej zmluvy bolo jej zmluvnou vôľou. Zmluva bola uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme a

obsahuje všetky zákonom požadované všeobecné, ako aj obligatórne náležitosti podľa ust. § 151b ods.2
Občianskeho zákonníka - t.j. určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a špecifikáciu
zálohu (nehnuteľnosti).

34. Žalobkyňa poukázala v podstate len na jediný dôvod, z ktorého odvodzovala neplatnosť zmluvy o
zriadenízáložnéhoprávaatoneuvedenietzv.cenovejdoložky,tedacenovýchpodmienok,spočívajúcich
v určení všeobecnej ceny zálohu. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, zákon nepodmieňuje
platnosť zmluvy o zriadení záložného práva uvedením tejto náležitosti. Dohodu o tom, za akých
podmienok, vrátane cenových, môže záložný veriteľ predať záloh mimo dražby, zákon ponecháva na

zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvy a teda, je vecou zmluvných strán, či si takého podmienky pri
uzatváraní zmluvy dojednajú alebo nie. V danom prípade si žalobkyňa ani žalovaný v 1.rade takéto
podmienky v zmluve nevyjednali, preto je námietka žalobkyne v tomto smere irelevantná.

35. Čo sa týka výkonu záložného práva, Občiansky zákonník v ust. § 151j ods.1 ustanovuje, že
záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Občiansky zákonník teda vychádza z princípu,

že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa uspokojiť sa speňažením zálohu formou, akú si zmluvné strany dohodli.

36. V danej veci nebolo sporné a ani žalobkyňa nespochybňovala, že sa so žalovaným v 1. rade v

zmluve o zriadení záložného práva dojednala na spôsobe výkonu záložného práva priamym predajom
zálohu. Taktiež nebolo sporné a žalobkyňa nespochybňovala, že bola splnená primárna podmienka pre
začatie výkonu záložného práva podľa ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka, t.j. že pohľadávka
zabezpečená záložným právom nebola riadne a včas splnená, pretože záložný dlžník nezaplatil splatné
záväzky, vyplývajúce z faktúr, tvoriacich prílohu zmluvy o zriadení záložného práva.

37. Čo sa týka otázky, či žalovaný v 1.rade ako záložný veriteľ splnil základnú povinnosť, uloženú mu
v ust. § 151l ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého začatie výkonu záložného práva je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,

odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade túto povinnosť splnil.38. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 22.2.2016 bolo riadne doručené do vlastných rúk dlžníka V.. Q. A. na adresu M. XXX/XX, V. a
to prostredníctvom pošty. Vo vzťahu k žalobkyni bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva

zasielané na adresu jej trvalého pobytu W. N. L. X, pričom žalobkyňa zásielku v odbernej lehote na pošte
neprevzala. Žalovaný v 1. rade preto dňa 21.3.2016 učinil ďalší pokus o doručenie na uvedenú adresu
a to prostredníctvom kuriérskej služby. Žalobkyňa si zásielku opäť neprevzala. Po týchto pokusoch
žalovaný v 1.rade poveril detektívnu službu zistením aktuálneho miesta pobytu žalobkyne a po zistení,
že žalobkyňa sa zdržiava na adrese bydliska záložného dlžníka, vykonal ďalšie dva pokusy o doručenie

oznámenia na adresu dlžníka M. XXX/XX, V. a to v dňoch 5.5.2016 a 9.5.2016, pričom zásielku ponechal
na mieste obvyklom pre listové zásielky.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj s prihliadnutím na nesporný fakt, že žalobkyňa a
záložný dlžník žili v danom čase v pomere druh a družka, súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobkyni

správne vychádzal z fikcie doručenia, t.j. zo záveru, že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry
žalobkyne,ktorámalaobjektívnumožnosťsasprejavomvôležalovanéhov1.radeoboznámiť.Napokon,
ani sama žalobkyňa tento záver v odvolaní nenamietala, keďže uviedla, že „žalovaný v 1. rade doručoval
žalobkyniazáložnémudlžníkovilenoznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva,avšakvďalšomupustil
od splnenia povinností“.

40. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na fakt, ktorý vyplynul z výpisu z
katastra nehnuteľností z R. Č..XXXX zo dňa 15.3.2016, t.j. z verejne prístupného registra, podľa ktorého
sa v katastri poznamenalo oznámenie žalovaného v 1.rade o začatí výkonu záložného práva predajom

zo dňa 22.2.2016 pod W. -XXX/XXXX.

41. Čo sa týka námietok žalobkyne, že nevedela o uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou došlo k odpredaju
zálohu, že nebola prítomná pri predaji a teda, nemohla ovplyvniť cenu nehnuteľnosti, odvolací súd sa

stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie i žalovaných, že zákon nevyžaduje, aby bol záložca prítomný
pri realizácii výkonu záložného práva. Už z podstaty záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku
pre prípad nesplnenia povinnosti dlžníka je zrejmé, že výkon záložného práva sa realizuje bez potreby
účasti záložcu a zvyčajne aj proti jeho vôli. Uvedenému zodpovedá aj dikcia zákona v ust. § 151m ods.6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložný veriteľ koná pri výkone záložného práva v mene záložcu

na základe osobitného zákonom daného splnomocnenia.

42. Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenému porušenie povinnosti záložného veriteľa podľa § 151m ods. 8
Občianskehozákonníkapostupovaťpripredajizálohusnáležitoustarostlivosťoutak,abyzálohpredalza

cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok
v čase a mieste predaja zálohu (všeobecná hodnota nehnuteľnosti), odvolací súd zdôrazňuje, že ako
pri dobrovoľnej dražbe, tak aj pri priamom predaji zálohu pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom
záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najvyššiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná
za sumu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote zálohu a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa však

v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky a teda, na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu
aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri
takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú
cenu. V uvedenej súvislosti ústavný súd viackrát opakoval, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva
realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej

alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva.

43. Odvolací súd je tiež toho názoru, že žalovaný v 1.rade ako záložný veriteľ postupoval pri predaji
zálohu v súlade s ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, t.j. s náležitou starostlivosťou V danej

veci je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný v 1.rade dňa 22.8.2016 na úradnej tabuli obce
VysokánadUhom,vkatastrálnomúzemíktorejsanachádzapredmetzálohu,zverejnilponukunaprevod
vlastníctva k nehnuteľnosti. Taktiež je zrejmé, že cenu zálohu neurčil svojvoľne, ale vychádzajúc zo
záverov znaleckého posudku, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená vo výške 50.621,06eur (t.j. 0,253 eur za 1m2). Ako vyplynulo z kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2016, ktorú uzavrela žalobkyňa,
zastúpená žalovaným v 1.rade ako predávajúca so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmet zálohu
bol predanú za kúpnu cenu 69.780,90 eur ( t.j. 0,35 eur za 1m2). Je teda zrejmé, že žalovanému

v 1.rade sa podarilo predajom dosiahnuť takmer o 20.000,- eur vyšší výťažok, než bola hodnota
stanovená znaleckým posudkom. Za takýchto okolností preto nemožno hovoriť o zjavnom nepomere
medzi skutočnou cenou zálohu a jeho predajnou cenou.

44. V tejto súvislosti odvolací súd, vychádzajúc z relevantnej súdnej judikatúry dodáva, že porušenie
povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji
zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný
predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za
následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Môže len viesť

k zodpovednosti záložného veriteľa za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, samozrejme za
predpokladu splnenia ostatných podmienok pre záver o zodpovednosti za škodu.

45.Kposlednejnámietkežalobkyne,založenejnatvrdení,žekúpnazmluva,ktoroubolzálohspeňažený,

je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu rozporu záujmov medzi zmluvnými
stranami, odvolací súd uvádza:

46. Ako to vyplýva z ust. § 151m ods.6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná

záložný veriteľ v mene záložcu. Záložný veriteľ je tak priamo zo zákona splnomocnený napríklad na
predaj zálohu. To má zásadný význam aj pre tretie osoby, ktoré nadobúdajú záloh s takými účinkami,
akoby ho nadobudli od vlastníka, resp. od osoby oprávnenej nakladať so zálohom.

47. V danom prípade došlo k výkonu záložného práva priamym predajom. Ako to vyplýva z kúpnej
zmluvy zo dňa 13.10.2016, túto uzavrela žalobkyňa ako predávajúca, ktorú zo zákona zastupoval
žalovaný v 1.rade (záložný veriteľ) a žalovaný v 2. rade ako kupujúci. Je teda zrejmé, že žalovaný v
1. rade ako zástupca predávajúcej žalobkyne je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou
a žalovaný v 2. rade ako kupujúci je fyzickou osobou tiež s vlastnou subjektivitou. Je pravdou, že

žalovaný v 2. rade bol v čase uskutočnenia predaja konateľom spoločnosti žalovaného v 1.rade, avšak
vzhľadom na rozdielnu právnu subjektivitu týchto subjektov nemožno hovoriť o predaji zálohu „sebe
samému“.Navyše,akotovyplývazvýpisuzobchodnéhoregistra,žalovanýv2.rade,hocibolkonateľom
žalovaného v 1. rade, nemal žiadnu majetkovú účasť v spoločnosti. Jediným spoločníkom žalovaného
v 1.rade v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol J.. T. A., t.j. osoba odlišná od žalovaného v 2. rade.

O neexistencii žalobkyňou tvrdeného rozporu záujmov napokon svedčí aj fakt, že žalovaný v 1. rade
predajom dosiahol takmer o 20.000 eur vyšší výťažok, než bola hodnota zálohu, stanovená znaleckým
posudkom a teda, že v danom prípade sa nejedná o zjavný nepomer medzi skutočnou cenou zálohu
a jeho predajnou cenou.

48. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, vo vzťahu k tvrdeniu a argumentácii žalobkyne, že daný prípad je
obdobou tzv. prepadného zálohu, odvolací súd dodáva, že v posudzovanom záväzkovo právnom vzťahu
absentuje dojednanie o prepadnom zálohu, ktorého platnosť by súd mohol preskúmavať z hľadiska
rozporu s dobrými mravmi alebo z hľadiska obchádzania obsahu či účelu zákona.

49. K tomu sa však žiada uviesť, že zákon za splnenia určitých podmienok nevylučuje, aby predmet
zálohu nadobudol dokonca aj samotný záložný veriteľ. Ako už bolo uvedené vyššie, Občiansky zákonník
dáva možnosť, aby si záložný veriteľ a záložca dohodli v zmluve o zriadení záložného práva iný spôsob

jeho výkonu, ako je predaj na dražbe. Môžu sa predovšetkým dohodnúť, za akých podmienok môže
záložný veriteľ predať záloh mimo dražby - priamym predajom. Možno sa dohodnúť aj o tom, komu
záloh nemožno predať, resp. si možno vymieniť určité podmienky, pokiaľ ide o osobu nadobúdateľa
zálohu, ktoré by mali byť splnené. Osobitné dojednanie spôsobu výkonu záložného práva mimo dražbyprichádza do úvahy najmä vtedy, ak záložný veriteľ bude mať záujem na tom, aby získal záloh. V takomto
prípade je vhodné dojednať spôsob, postup a podmienky, za ktorých sa záloh prevedie na záložného
veriteľa.

50. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. §151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom,
na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vec, na ktorú je zriadené

záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Uvedené znamená, že záložný veriteľ sa
nemôže uspokojiť prostredníctvom tzv. prepadného zálohu dojednaného pred splatnosťou pohľadávky
zabezpečenej záložným právom. Z citovaného ustanovenia však a contrario zároveň vyplýva, že záložný
veriteľ sa môže uspokojiť tým, že nadobudne založenú vec, ak dohoda o takomto spôsobe uspokojenia
záložného veriteľa bude uzatvorená po splatnosti pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

51.Vdanejvecianizmluvaozáložnompráveaanikúpnazmluva,ktorápredstavujerealizáciuzáložného
práva, neobchádza zákon, ani sa zákonu neprieči a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Naopak,
rešpektuje zmluvnú voľnosť zmluvných strán a nijakým spôsobom nenarušuje funkcie záložného práva.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad,
že dlžník nesplní svoj dlh. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť

sa zo zálohu.

52. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobkyňa dobrovoľne a s plným vedomím uzavrela zmluvu o
zriadení záložného práva a dojednala sa na spôsobe jeho výkonu priamym predajom nehnuteľnosti,
pričom podrobnejšie podmienky, vrátane ňou namietanej cenovej doložky, si nevyjednala. Žalobkyňa za

takýchtookolnostínebola„obeťou",alebopodvedenou,alesamasarozhodlaprepomocsvojmudruhovi,
so znalosťou rozsahu jeho záväzkov, ktoré boli splatné už v čase zriadenia záložného práva, poskytnúc
svoj majetok ako garanciu či záloh, v dôsledku čoho musí niesť dôsledky rizika svojho konania. Dobré
mravymusiapôsobiťakokorektívnajmävsituáciách,keďzmluvuuzatvárajednaosoba„samasosebou“
a v ktorých sú práva a povinnosti strán zmluvného vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Súd mal za to, že

v danom prípade nie je namieste použitie takéhoto korektívu, pretože zmluvný vzťah, ktorého základ
je daný kúpnou zmluvou ako výsledkom realizácie zmluvy o zriadení záložného práva, vyššie uvedené
znaky nevykazuje. Zmluvu uzatvorili dve rovnocenné zmluvné strany, odlišné právne subjekty. O rozpore
s dobrými mravmi by bolo možné hovoriť za situácie, kedy by kúpna cena (získaná speňažením zálohu)
bola v hrubom nepomere jednak k hodnote zálohu a jednak k hodnote záväzkov, ktoré boli predmetom

zabezpečenia záložným právom. O takúto situáciu sa ale v danej veci nejedná.

53. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ ju písomne neinformoval
o výsledku realizácie záložného práva, najmä o výške výťažku, ktorý predajom zálohu získal a teda,

že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, či vôbec výťažok z predaja zálohu prevýšil zabezpečenú
pohľadávku, odvolací súd nespochybňuje, že Občiansky zákonník podľa ust. § 151m ods.9 a ods.10
ukladá záložnému veriteľovi v súvislosti s ukončením výkonu záložného práva takúto informačnú
povinnosť, vrátane povinnosti bezodkladne vydať záložcovi hodnotu výťažku z predaja v prípade, že
táto prevyšuje zabezpečenú pohľadávku (po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov

v súvislosti s výkonom záložného práva). Nesplnenie týchto povinností však v žiadnom prípade nemá
vplyv na posudzovanie platnosti kúpnej zmluvy a zakladá osobitné právo záložcu domáhať sa splnenia
týchto povinností.

54. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania a konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods.1 CSP správne
posúdil pomer úspechu a neúspechu sporových strán, ktorý predstavuje činil 100 % v prospech
žalovaných, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v tomto rozsahu.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.56. Odvolací súd zistil, že v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie absentuje základná
náležitosť v zmysle ust. § 220 ods. 1 CSP, ktorou je uvedenie právneho zástupcu žalovaných a to napriek
tomu, že ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 ako zástupca

žalovaných v spore predložil plnú moc na zastupovanie a činil procesné úkony za žalovaných ešte pred
vyhlásením rozsudku vo veci samej. Odvolací súd preto ukladá súdu prvej inštancie postupom podľa
ust. § 224 CSP, t.j. opravným uznesením napraviť uvedenú zrejmú nesprávnosť.

57. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade úspešní v plnom
rozsahu, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v
rozsahu 100 %.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).