Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204816
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816204816.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: D. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX/X, XXX XX A. nad D., proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, A.,
o zaplatenie 165,97,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č.k. 3C/186/2016-26 zo dňa 13.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu žalobcu zamietol, II. vyslovil, že účastníkom sa
náhrada trov konania nepriznáva.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 3 ods.1, § 39, § 54 ods.1 a § 588

Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že z predložených dokladov žalobcom zistil, že žalobca a žalovaný mali uzatvoriť kúpnu
zmluvu dňa 23.02.2001 pokiaľ sa týka predaja osobného motorového vozidla za 5.000,- Sk. Ďalej podľa
uznania práva dlžníkom na čl. 6 z 18.09.2008, ktoré bolo zrejmé vopred napísané a naformulované
je uvedené, že žalovaný dlhuje žalobcovi 165,78,- Eur a tento dlh uznáva aj napriek skutočnosti, že

dlh je premlčaný. Vzhľadom na uvedené a vykonané dokazovanie, súd považoval uznanie dlhu zo
dňa 18.09.2008 za úkon absolútne neplatný a mal za preukázané, že žalobca podal svoju žalobu proti
žalovanému po uplynutí všeobecnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka
a preto žalobu v celom rozsahu zamietal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uznanie dlhu zo
dňa 18.09.2008 bolo vopred napísané a predformulované. Nie je zrejmé, kto uvedené uznanie dlhu
vyhotovil. Žalobca nepreukázal okolnosti, za ktorých došlo k vyhotoveniu uznania práva dlžníkom zo dňa

18.09.2008 ani skutočnosť, že žalovaný má vedomosť, že ku dňu 18.09.2008 je už dávno premlčaný,
niekoľko rokov. Na základe týchto skutočností možno mať vážne pochybnosti o tom, že ide skutočný
prejav vôle dlžníka. Takéto uznanie dlhu súd považoval za nekalú obchodnú praktiku s tým, že nemožno
poskytnúťsúdnuochranuprávu,ktoréjeuplatňovanépopoužitínekalejobchodnejpraktikyajevrozpore
s dobrými mravmi. Podľa ust§ 101 Občianskeho zákonníka konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný.

4. Výrok o trovách odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 262 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej
C.s.p.). Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, náhradu trov konania si neuplatnil a žalobca
v konaní úspech nemal. Preto súd vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav
a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že návrhom zo dňa 24.06.2016 žiadal o vydanie

rozhodnutia a to platobného rozkazu na zaviazanie žalovaného uhradiť čiastku 165,97 Eur a to kúpnu
cenu s príslušným 17,6 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 24.01.2001 do zaplatenia.Podanie odôvodnil tým, že dňa 23.02.2001 riadne uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu na osobné
motorové vozidlo A. XXXX A. VT XXX AH, rok výroby XXXX za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu
5.000,- Sk, t.j. 165,97 Eur. Súd uvádza, že žalobca vyplatil žalovanému čiastku 350,- Eur, čo sa

nezakladá na pravde. Žalobca o tom nemá vedomosť odkiaľ túto sumu súd vzal. Taktiež uvádza, že
mal uzatvoriť kúpnu zmluvu. Táto kúpna zmluva bola riadne podpísaná žalovaným na Notárskom úrade
Vranov nad Topľou u W.. A. H. dňa 23.02.2001. Splnomocnenie bolo riadne podpísané žalovaným na
Notárskom úrade Vranov nad Topľou W.. A. H. dňa 23.02.2001, kde žalovaný splnomocnil žalobcu
k všetkým úkonom spojených s motorovým vozidlom A. XXX, A. VT XXXAH. Na základe kúpnej

zmluvy bola žalovanému osobne vyplatená kúpna cena vo výške 5.000,- Sk, t.j. 165,97 Eur. Dňa
18.09.2008 žalovaný vlastnoručným podpisom uznal dlh na základe kúpnej zmluvy voči žalobcovi aj
napriek skutočnosti, že je si vedomý toho, že dlh je premlčaný a zaviazal sa ho uhradiť do konca
roka 2008. Bol to slobodný prejav žalovaného. Súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec neriešil a
považoval uznanie dlhu podpísané žalovaným za absolútne neplatný úkon. Uviedol, že bolo zrejmé
vopred napísané a naformulované, potom prečítané a žalovaným podpísané. Žalobca má za to, že

uznanie dlhu spĺňalo všetky zákonné náležitosti. Záver o absolútnej neplatnosti uznania dlhu považuje
žalobca za svojvoľný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva na základe čoho dospel k záveru, že
ide o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný sa oboznámil s obsahom uznania dlhu a dobrovoľne ho
uznal a podpísal. Záver súdu sa zakladá len a len na domnienkach, ktoré neboli v konaní preukázané
a nevyplýva to ani zo súdneho spisu. Uznanie dlhu žalovaný nenamietal a súd len tak svojvoľne a

tendenčne tento prejav vôle posúdil ako neplatný. V podanom návrhu neide o vysokú čiastku, ide o
princíp slobodnej vôle žalovaného, ktorý súd spochybnil. Taktiež žalobca nesúhlasí s výrokom súdu,
ktorý si to vysvetlil po svojom a v rozpore so zákonom sám vzniesol námietku premlčania za žalovaného,
čožalovanýsámodsebaneučinil.Vrozhodnutíabsentujenazákladečohosúdprvejinštancievyhodnotil
kúpnu zmluvu za spotrebiteľskú. Táto bola uzatvorená medzi fyzickými osobami a žiadna zo strán

neurobila úkon v rámci podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal s tým
prečo by malo ísť o spotrebiteľskú zmluvu a jeho záver o nekalej obchodnej praktike je nesprávnym a
nepodloženým tvrdením súdu. Žalobca si vyprosí, že uznanie dlhu podpísané vlastnoručne žalovaným
považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal kúpnu cenu
čestne vrátiť. Bola to vôľa žalobcu, že žalovanému toľko toleroval a tým žalovaný poškodzoval veriteľa,

v tomto prípade kupujúceho. Súd nespomína ochranu práva žalobcu, spomína len ochranu a ochranu
žalovanému. Súd prvej inštancie sa zastal žalovaného. Sám vzniesol námietku premlčania, uznanie
dlhu neuznal a nakoniec vyslovil, že žalobca použil nekalé obchodné praktiky proti žalovanému. Toto
vyjadrenie považuje žalobca sa zaujatosť súdu. Skutočnosťou je to, že žalovaný dlhuje žalobcovi a
na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje. Výklad zákona súdom je voči žalobcovi neprimerane tvrdý.

Žalobca vyzýval žalovaného viackrát k vráteniu kúpnej ceny, ale bezvýsledne. Žalovaný ubezpečoval
žalobcu, že kúpnu cenu vráti, ale nestalo sa tak napriek listom zo dňa 20.04.2009 a 24.02.2016. Preto
žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe vyhovel a priznal mu
náhradu trov konania, respektíve aby alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Odvolanie bolo doručené žalovanému na vyjadrenie. Tento vyjadrenie k odvolaniu súdu nezaslal.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p a contrario a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Z obsahu spisu, konkrétne zo žaloby doručenej Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 24.06.2016
vyplýva, že žalovaný dňa 23.02.2001 predal žalobcovi osobné motorové vozidlo značky VAZ XXXX
ŠPZ VT-XXX AH, rok výroby XXXX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5.000,- Sk, t.j. 165,78 Eur

na základe kúpnej zmluvy. Dňa 23.02.2001 mal žalobca sumu 5.000,- Sk vyplatiť žalovanému, ktorý
prevzatie peňazí potvrdil vlastnoručným podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade. Žalovaný
však do dnešného dňa osobné motorové vozidlo žalobcovi neodovzdal. Dňa 18.09.2008 uznal dlh vo
výške 165,78 Eur na základe uznania dlhu. Žalobca predložil k žalobe kúpnu zmluvu zo dňa 23.02.2001,
pričom ako predávajúci je uvedený žalovaný a ako kupujúci je uvedený žalobca. Zároveň predložil

výdavkový doklad zo dňa 23.02.2001 na sumu 5.000,- Sk. Ako firma je uvedený žalobca, vyplatená
suma mala byť žalovanému. Zároveň predložil žalobca uznanie práva dlžníkom podľa ust.§ 110 ods.1
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že žalovaný uznáva, že dlhuje žalobcovi 165,78 Eur. Dlh
uznáva čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu aj napriek skutočnosti, že je si vedomý toho, že dlhje premlčaný. Zároveň sa zaviazal dlh splatiť žalobcovi do konca roka 2008. Uznanie práva dlžníkom
je datované dňom 18.09.2008. Zároveň žalobca predložil žiadosť o prevedenie zmeny - odhlásenie
motorového vozidla aj splnomocnenie podpísané žalovaným pre žalobcu, predsúdnu upomienku zo dňa

20.04.2009 a upomienku - pokus o zmier zo dňa 24.02.2016.

9. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Pojednávaní sa nezúčastnil. Súd prvej inštancie mal za to, že v
danom prípade ide o spotrebiteľskú vec. Žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V zápisnici z pojednávania urobil chybu, pretože uviedol, že čo do zvyšku žalobu zamieta. Odvolací súd

preto uznesením č.k. 5Co/100/2018 - 37 zo dňa 31.07.2018 vrátil vec súdu prvej inštancie na postup
podľa § 224 C.s.p. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uznesením č.k. 3C/186/2016 - 39 zo dňa
03.10.2018 opravil zápisnicu z pojednávania vo výroku I. tak, že správne znie: I. Súd žalobu žalobcu
zamieta. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo.

10. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, odvolanie žalobcu v prejednávanej veci bolo podané

jednak z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň z dôvodu nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Žalobcazároveňvytýkalsúduprvejinštancienepreskúmateľnosťrozsudkuiskutočnosť,
že sám aplikoval námietku premlčania bez toho, že by žalovaný takúto námietku vzniesol. Zároveň,
že podrobil prieskumu listiny predložené žalobcom tak, akoby sa jednalo o spotrebiteľskú vec, pričom
žalobca má za to, že o takúto spotrebiteľskú vec sa nejedná.

11. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné i čo do nedostatočne zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie, i čo do právneho posúdenia veci. Možno prisvedčiť žalobcovi, že z
predložených listinných dôkazov a vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa vo vzťahu žalobcu a
žalovaného jednalo o spotrebiteľskú vec. Žalobca to v žalobe netvrdil, pričom predložil kúpnu zmluvu

kde predávajúcim je žalovaný a kupujúcim je žalobca ako fyzická osoba identifikovaná bydliskom a
rodným číslom. Žalovaný mal predať žalobcovi motorové vozidlo a neuhradiť kúpnu cenu. Z obsahu
žaloby sa javí, že žalobca žiada vrátiť zaplatenú kúpnu cenu vo výške 165,97 eur s príslušenstvom od
žalovaného.Súdprvejinštanciesazaoberaluznanímdlhuakoprejavomžalovaného,keďhoposudzoval
v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka a toto uznanie dlhu zo dňa 18.09.2008 považoval

za úkon absolútne neplatný, pričom prihliadol na premlčanie v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka, a preto žalobu zamietol. Zároveň mal pochybnosti o tom, či žalovaný má vedomosť, že ku
dňu 18.09.2008 je už dávno dlh premlčaný niekoľko rokov, teda či ide skutočný prejav vôle dlžníka a
kvalifikoval toto uznanie dlhu za nekalú obchodnú praktiku, ktorej nemožno poskytnúť súdnu ochranu
s tým, že je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Možno prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ sa vo vzťahu nejedná o spotrebiteľskú vec, nemohol súd prvej
inštancie ex offo prihliadnuť na premlčanie vo veci. Žalovaný námietku premlčania nevzniesol.

13. Súd prvej inštancie v danej veci aplikoval ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

zaoberal sa zmluvnými podmienkami čo do uzatvorenej zmluvy. Nevysvetlil však, prečo tieto podmienky
preskúmaval, keď v danom prípade sa javí, že nejde o typovú zmluvu, ktorá by mala spotrebiteľský
charakter. Pokiaľ by mal súd prvej inštancie za to, že sa o typovú zmluvu jedná, mal tieto okolnosti
vysvetliť.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

15. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje
občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.17. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

18. Súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedenými princípmi a zásadami nepostupoval. Jednotlivé
dôkazy a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti
a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Zároveň sa javí, že došlo aj k omylu súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie
iného právneho predpisu, než sa správne mal použiť, alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu,
avšak jeho nesprávny výklad.

19. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí
byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť

preskúmateľné.

20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro Balani c/a Španielsko z
9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko
z 19. februára 1998).

21. Podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,
pretože nedáva jednoznačnú odpoveď na otázky namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k podanej
žalobe predloženým dôkazom ich hodnoteniu právnemu posúdeniu i záverom, ktoré bez ďalšieho iba
konštatoval súd prvej inštancie.

22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a
c/ C.s.p. a ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po
opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, vykonaní všetkých potrebných dôkazov, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých náležitých hmotnoprávnych ustanovení,
vyporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a až následne vo veci
opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutne adekvátne, v súlade s ustanovením § 220 C.s.p.

odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia
§ 396 ods. 3 C.s.p.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.