Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2519202849.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci veriteľa: S. N., nar. XX.X.XXXX, adresa
N., X. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou: Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hodžovo nám. 2A, IČO: 51 757 184, proti dlžníkom: 1. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. F. XXX/X, C.
pod C., 2. G. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa S. XXX, pozbavená spôsobilosti na právne úkony, zastúpená

žalovaným 1. ako opatrovníkom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie
dlžníkov 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/51/2019-40 zo dňa 27.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Dlžníkom 1., 2. p r i z n á v a voči veriteľovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a

odvolacieho) v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie v tomto
znení:

„Súd zriaďuje na nehnuteľnostiach žalovaných nachádzajúcich sa v

okrese Piešťany, obci S., katastrálnom území S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom S., katastrálny odbor, a to:
- stavba nachádzajúca sa na pozemkoch parcely C KN č. 8560/5, so súp. č. XXX, druh stavby rodinný
dom a parc. č. 8560/2, bez súp. č., druh stavby garáž
okrese S., obci S., katastrálnom území S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným
úradom S., katastrálny odbor, a to pozemkoch parcely C KN:

- parc. č. 8559/1, o výmere 2981 m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. č. 8559/2, o výmere 1000 m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. č. 8559/3, o výmere 3633 m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. č. 8559/4, o výmere 1273 m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. č. 8559/5, o výmere 1219 m2, druh pozemku orná pôda,
- parc. č. 8559/6, o výmere 230 m2, druh pozemku orná pôda,

- parc. č. 8560/1, o výmere 713 m2, druh pozemku záhrada,
- parc. č. 8560/6, o výmere 354 m2, druh pozemku záhrada,
- parc. č. 8560/2, o výmere 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. 8560/5, o výmere 548 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
okrese Piešťany, obci S., katastrálnom území S.:
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor ako pozemok

parcely C KN, parc. č. 3020/3, o výmere 9961 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast- zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor ako
pozemok parcely C KN, parc. č. 4317/2, o výmere 32023 m2, druh pozemku lesný pozemok
- zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor ako

pozemok parcely E KN, parc. č. 8551/1, o výmere 675 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast v podiele
2/3
- zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor ako
pozemok parcely E KN, parc. č. 8557, o výmere 453 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast
- zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor ako

pozemok parcely E KN, parc. č. 8560, o výmere 1521 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast
okrese Z., obci C. pod C., katastrálnom území C. pod C.:
-zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradomZ.,katastrálnyodborakopozemok
parcely C KN, parc. č. 970, o výmere 17 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
-zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradomZ.,katastrálnyodborakopozemok
parcely C KN, parc. č. 1009, o výmere 839 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele

6159/232107
- zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor ako stavba
nachádzajúca sa na pozemkoch parcely C KN, parc. č. 1009 so súp. č. XXX, druh stavby bytový dom
- vo vzťahu k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X
- zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor ako stavba

nachádzajúca sa na pozemkoch parcely C KN, parc. č. 970 so súp. č. XXXX, druh stavby radová garáž,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaných, záložné právo v prospech žalobcu S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. XXXX/XX, N., a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovaným vo
výške 17.750 eur vzniknutej v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.04.2018 zo strany žalovaných.“
Výrokom II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2, § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 332, § 333 CSP a vecne tým, že žalobca (správne
malobyťuvedenéveriteľ,čoplatíiprináslednomoznačovaní-poznámkaodvolaciehosúdu)sadomáhal
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má súd zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach

žalovaných (správne malo byť uvedené dlžníkom, čo platí i pri ich následnom označovaní - poznámka
odvolacieho súdu) v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 17.750 Eur.
Uvedená pohľadávka žalobcu voči žalovaným vznikla z toho dôvodu, že dňa 27.4.2018 uzatvoril žalobca
ako kupujúci so žalovanými ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, obci S., katastrálnom

území S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny
odbor ako stavba nachádzajúca sa na pozemkoch parcely C KN: parc. č. 8560/5, so súp. č. XXX, druh
stavby rodinný dom, parc. č. 8560/2, bez súp. č., druh stavby garáž. V zmysle Čl. III. kúpnej zmluvy
poukázal žalobca časť kúpnej ceny vo výške 9.500,- Eur a 8.250,- Eur, teda v celkovej výške 17.750,-
Eur na bankový účet žalovaného 1., avšak pred podaním návrhu na vklad na príslušný katastrálny úrad

bolo žalobcovi dňa 12.7.2019 doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.7.2019, ktorým žalovaní s
účinnosťou ku dňu doručenia odstúpili od kúpnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušila a účastníci zmluvy si boli povinní vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Žalovaným tak vznikla
povinnosť vrátiť žalobcovi ním poukázané sumy vo výške 9.500,- Eur a 8.250,- Eur, teda v celkovej výške
17.750,- Eur. Túto skutočnosť potvrdili aj samotní žalovaní v odstúpení od zmluvy zo dňa 10.7.2019.

3. Prvoinštančný súd následne konštatoval, že žalobca uviedol a opísal všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov. Opísanie
rozhodujúcich skutočností žalobca hodnoverným spôsobom preukázal listinnými dôkazmi, preto súd

nemal pochybnosti o dôvodnosti jeho nároku.

4. Prvoinštančný súd tak po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že
exekúcia peňažnej pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Z uvedeného dôvodu považoval návrh žalobcu

za dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.5. O nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 1 CSP, s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník vydá osobitné uznesenie
o výške náhrady trov konania.

6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali odvolanie dlžníci, ktorým sa domáhali, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zamietne návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Zároveň navrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako
aj v odvolacom konaní zo strany žalobcu (správne malo byť uvedené veriteľa, čo platí i pri následnom

označovaní - poznámka odvolacieho súdu), a to v rozsahu 100 %. Ako odvolacie dôvody uviedli tie, ktoré
vyplývajú z § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Argumentovali tým, že neexistuje dôvod, aby boli dočasne
upravené pomery spôsobom ako je uvedené v odvolaním napadnutom uznesení. Tvrdenia žalobcu sa
nezakladajú na pravde a sú iba účelové, s cieľom vydania zabezpečovacieho opatrenia. Jedná sa najmä
o nepravdivé tvrdenia žalobcu, ktoré boli evidentne aj dôvodmi, ktorými sa riadil súd prvej inštancie v
napádanom rozhodnutí, pri úvahách o rozhodnutí a ktoré súd prvej inštancie považoval za relevantné.

7. Odvolatelia poukázali na to, že je pravdivé tvrdenie o uzavretí kúpnej zmluvy na predmetné
nehnuteľnosti, v zmysle ktorej im žalobca poukázal časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 17.750,- Eur
na bankový účet žalovaného 1. Je takisto pravdou, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od
zmluvy a žalovaný 1. (správne malo byť uvedené dlžník 1., čo platí i pri následnom označovaní dlžníkov

- poznámka odvolacieho súdu) sa sám zaviazal, že vráti žalobcovi zálohu kúpnej ceny vo výške 17.750,-
Eur. Avšak informácie, ktoré poskytol žalobca súdu, sú evidentne nepravdivé vzhľadom k tomu, že v
skutočnosti došlo k vráteniu sumy 17.750,- Eur z titulu odstúpenia od zmluvy, a to nielenže v dobe ku
dnešnému dňu, ale aj v primeranom predstihu pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v decembri 2019, pričom už

dňa 10.9.2019 bola uhradená na účet žalobcu suma 10.000.- Eur ako čiastočné vrátenie zálohy a ďalej
dňa23.9.2019bolouhradenýchďalších10.000.-Eurakoďalšiečiastočnévráteniezálohy,atopriamona
účet žalobcu P. K., ktorý účet je tiež uvedený v predmetnom odstúpení od zmluvy zo dňa 10.7.2019. Ako
dôkaz predkladajú výpis z účtu za obdobie 3/2019 na meno A. Q.. Suma vyššia ako 17.750.- Eur bola
uhradená preto, lebo ako aj vyplýva z odstúpenia od zmluvy medzi jej účastníkmi boli uzavreté až dve

kúpne zmluvy. Je samozrejmé, že suma spolu 20.000.- Eur zaplatená riadne na účet žalobcu obsahuje
aj sumu 17.750.- Eur, ktorá je vrátená z titulu predmetnej kúpnej zmluvy a vrátenia predmetnej zálohy, a
jedná sa o tú istú časť kúpnej ceny resp. zálohu, ktorá ako uvádza žalobca v podanom návrhu nemala
byť vrátená. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalobcu, že by sa pokúšal o komunikáciu,
ktorú mali odmietnuť. Poukazujú tiež na to, že súd prvej inštancie považoval za rozhodujúcu skutočnosť

odôvodňujúcuvydaniezabezpečovacieopatreniato,žeexistujepohľadávkavovýške17.750,-Eur,ktorú
je povinný žalovaný 1. žalobcovi uhradiť, avšak táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, čo preukázali
písomnými dôkazmi, preto majú za to, že nie je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a
tento dôvod nebol ani v čase jeho vydania, resp. v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia.

8. V závere odvolatelia uviedli, že z napádaného rozhodnutia, resp. jeho výroku nevyplýva dočasnosť
zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom v zmysle § 344 CSP sa ustanovenia o
neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Rovnako ako neodkladné
opatrenie, aj zabezpečovacie opatrenie musí byť nariadené ako dočasné opatrenie, a preto z výroku

uznesenia by malo vyplývať táto jeho dočasnosť. Napádané uznesenie však nijakým spôsobom
nevyjadruje túto dočasnosť, prípadne jeho trvanie, žalobca ani nie je zaviazaný podať návrh vo veci
samej v určitej lehote.

9. Súd prvej inštancie doručil protistrane - veriteľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu odvolanie

a umožnil mu sa vo veci vyjadriť.

10. Právny zástupca veriteľa zásielku podľa doručenky prevzal dňa 27.1.2020, do vydania tohto
rozhodnutia odpoveď súdu nezaslal.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §363CSP)ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.d),f),h)CSP),
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom

viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu dlžníkov
je možné priznať úspech, čím sú splnené zákonné podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia v
zmysle § 388 CSP.

12. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré

má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa
veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho
záložného práva.

16. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.

17. Veriteľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči dlžníkovi.
Okrem existencie nároku musí však veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť

ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod

č. R 20/1998).

18. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.

Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

19. Dlžníci v odvolaní namietali, že veriteľ súdu poskytol len časť informácií svedčiacich práve v jeho
prospech. Popreli tvrdenie veriteľa, že v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
existovala peňažná pohľadávka veriteľa voči ním. Na preukázanie neexistencie tvrdenej pohľadávky
už v čase podania návrhu, o ktorú pohľadávku opiera veriteľ dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, dlžníci predložili dva prevodné príkazy prijaté N. C. a.s., v ktorej má dlžník 1. účet, podľa

ktorýchpríkazovmalabyťdňa9.9.2019anáslednedňa23.9.2019poukázanávprospechúčtu,zktorého
mala byť podľa predloženého odstúpenia od kúpnych zmlúv zo dňa 10.7.2019, od ktorého odstúpenia
od zmluvy veriteľ odvodzuje peňažný nárok voči dlžníkom, ktorého zabezpečenie žiada v tomto konaní,
dlžníkmi z peňažného účtu dlžníka 1. poukázaná veriteľovi záloha kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa
25.4.2018, konkrétne suma 10.000,- Eur a následne tiež suma 10.000,- Eur, s účelom platby čiastočné
vrátenie zálohy. Dlžníci tiež predložili výpis z predmetného peňažného účtu dlžníka 1., vedeného vo N.

C. a.s., z ktorého mali byť uvedené platby poukázané, z ktorých výpisov vyplýva, že uvedené príkazy
z účtu boli bankou aj zrealizované.

20. Odvolanie dlžníkov, spolu s uvedenými prílohami (príkazmi na úhradu a výpismi z účtu) boli veriteľovi
prostredníctvom jeho právneho zastúpenia riadne doručené, pričom mu bol súdom daný dostatočný

časový priestor zaujať k ním stanovisko, do rozhodnutia odvolacieho súdu veriteľ nereagoval, tvrdenia
dlžníkov nepoprel, nespochybnil, nevyvrátil, z čoho je možné konštatovať ich relevantnosť a tým potom
neosvedčenie nároku, ktorému sa mala zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a to nielen v
čase vydania napadnutého uznesenia, ale už aj v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia.

21. I keď odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, napokon dlžníci to ani netajili, že medzi stranami boli
uzatvorené dve kúpne zmluvy, od ktorých dlžníci odstúpili jedným úkonom, pričom pri oboch zmluvách
sa platila záloha, ktorú dlžníci boli povinní z dôvodu odstúpenia veriteľovi vrátiť. Splatnosť oboch
pohľadávok nastala naraz, keď pri kúpnej zmluve týkajúcej sa prejednávanej veci bola záloha, ktorú

boli dlžníci povinní veriteľovi vrátiť 17.750,- Eur, pri druhej zmluve 4.500,- Eur, čo spolu predstavuje
sumu 22.250,- Eur. Dlžníci plnenie vo výške 20.000,- Eur priradili zásadne k pohľadávke 17.750,- Eur,
čo veriteľ doteraz nenamietol, nie je pritom vylúčené ani to, že ostatná suma 2.250,- Eur bola dlžníkmi
už tiež zaplatená.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po zohľadnení relevantnej odvolacej argumentácie dlžníkov,
odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím § 388 CSP zmenil.

23. Aplikujúc ustanovenie § 369 v spojení s § 255 ods. 1 a § 354 CSP, o nároku na náhradu trov
konania odvolací súd rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešným dlžníkom, priznal nárok na náhrada

trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).