Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010089
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718010089.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2019, v trestnej veci
proti obžalovanému P.. A. N., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 4T/13/2018 zo dňa 13.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného P.. A. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného P.. A. N. vinným zo spáchania prečinu
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe,
že

dňa 16.08.2017 okolo 16.35 hod. potom, čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili hladinu alkoholu
v jeho dychu na najmenej 0,63 mg/l vydychovaného vzduchu (1,32 promile koncentrácie v krvi), po
ceste č. III/3080, v smere od Popradu na Veľký Slavkov, okres Poprad, viedol osobné motorové vozidlo
továrenskej značky ŠKODA SUBERB, evidenčné číslo S., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
polície Okresného riaditeľstva PZ Poprad - Okresný dopravný inšpektorát Poprad.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere
2.500,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré písomne
odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu. V písomných dôvodoch po rekapitulácii výroku
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní pred súdom boli porušené jeho práva na

spravodlivý process poukazom na na čl. 42 ods. 2 Ústavy SR na zásadu dodržiavania právnych
predpisov a na zabezpečenie rovnakého práva stranám v konaní, čo vyplynulo z nasledovných
skutočností. Trestným rozkazom Okresného súdu v Poprade č. k. 4T 13/2018 zo dňa 05.02.2018 bol
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na
tom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozhodnutia, za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výmere 1 200,00 € a súčasne aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov a

uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov. Na to dňa
13.11.2018 bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 4T13/2018-279 a teda tým istým súdom,dokonca pri zmenenom skutkovom stave veci v jeho prospech, lebo oproti trestnému rozkazu, bola
ustálená menšia hladina alkoholu v krvi, teda už nie 1,38 promile ale 1,32 promile, uznaný vinným
z toho istého prečinu, za čo už mu bol uložený peňažný trest vo výmere 2 500,00 € a trest zákazu

činnosti 30 mesiacov. Teda, v podstate dvojnásobne prísnejší ako pred niekoľkými mesiacmi. Medzi
vydaním trestného rozkazu a vyhlásením rozsudku nedošlo k žiadnej zmene skutočností, majúcich
vplyv na ukladanie trestu a jeho výmery. A to vzhľadom na hodnotenie mojej osoby, spôsob a
okolnosti spáchania prečinu, zavinenie, následok, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Ust. § 2 ods.
7 Tr. poriadku vyjadruje požiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom.

Tvrdí, že okresný súd objektívne a nestranne, vzhľadom na vyššie citované nepostupoval a takým
spôsobom potom aj postupoval pri dokazovaní a vyhodnocovaní dôkazov, kedy podľa jeho názoru bral
do úvahy výlučne dôkazy v jeho neprospech a dôkazy, ktoré zákonným spôsobom navrhoval vykonať
a ktoré by boli vyzneli v jeho prospech, neakceptoval. Tvrdí, že súd za takejto situácie neakceptoval
základné zásady trestného konania, vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Táto zásada
uvedená v ods. 10 predpokladá náležité zistenie skutkového stavu veci, pretože je to nevyhnutným a

základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci predovšetkým predpokladá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarávať dôkazy z
úradnej povinnosti, právo strán obstarávať dôkazy a povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s
rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov, svedčiacich proti
obvinenému a okolnosti a dôkazov svedčiacich v prospech obvineného. Ako je zrejmé z obsahu spisu

a z dôkazov v spise sa nachádzajúcich, nie je sporná tá skutočnosť, že dňa 16.08.2017 o 16,35 hod.
viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, podrobil sa
dychovej a neskôr krvnej skúške na alkohol a bolo sporné, či hladina alkoholu v krvi bola nad 1 promile
alebo bola taká, ako to ustálil okresný súd vo svojom rozsudku, teda 1,32 promile koncentrácie v krvi. Za
účelom tohto zistenia boli produkované dva rovnocenné dôkazy. A to dôkaz poskytnutý jednou stranou

v konaní, teda obžalobou a rovnocenný dôkaz poskytnutý druhou stranou v konaní a to obvineným.
Obžaloba poskytla dôkaz na preukázanie tejto rozhodujúcej skutočnosti a to znalecký posudok znalca
Z.. Z. E., ktorý síce nekonštatoval, ale len vyslovil názor, že obvinený mohol mať v čase ukončenia jazdy
o 16,35 hod. koncentráciu 1,32 až 1,38 promile, t.j. 0,63 - 0,66 mg/1 etylalkoholu vo vydychovanom
vzduchu. Súd sa potom priklonil, berúc do úvahy tento znalecký posudok, ako aj výsluch znalca na

pojednávaní k tomu, že v čase o 16,35 hod. dňa 16.08.2017 tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku,
viedol motorové vozidlo s hladinou koncentrácie alkoholu v krvi najmenej v množstve 1,32 promile. Ako
obvinený v zmysle zákona predložil súdu odborne rovnocenný znalecký
posudok znalca Z.. N. Z. č. 12/2018 zo dňa 22.04.2018, v ktorom tento znalec jednoznačne konštatuje,
že obvinený mal dňa 16.08.2017 v čase o 16,35 hod. koncentráciu alkoholu v krvi vo výške 0,95 až

1,32 promile. Na rozdiel od znalca Z.. E., ktorý len predpokladá, že mohol mať hladinu alkoholu v krvi
v kritickom čase od 1,32 do 1,38 promile, znalec Z.. Z. jednoznačne konštatuje na základe vysoko
odborných analýz, že mal koncentráciu alkoholu v krvi od 0,95 až 1,32 promile. Pokiaľ by sa teda
súd priklonil k znaleckému posudku znalca Z.. Z., musel by konštatovať, že v kritickom čase výška
hladiny alkoholu krvi uňho bola najmenej 0,95 promile a nebolo by ho možné uznať vinným z trestného

činu, ale jeho konanie by mohlo napĺňať znaky priestupku. V odôvodnení rozsudku súd konštatuje, že
nebolo potrebné vykonať výsluch ním navrhovaného znalca Z.. Z., pretože znalec Z.. E. tieto skutočnosti
náležíte vysvetlil. Nestotožňuje sa s takým záverom okresného súdu. Totiž takisto, ako vysvetlil tieto
nezrovnalosti znalec E. vo vzťahu k znalcovi Z., mohol aj znalec Z. tieto nezrovnalosti vysvetliť vo vzťahu
k znalcovi E.. Pokiaľ by obaja znalci zotrvali na svojich záveroch v záujme spravodlivého rozhodnutia,

by nič nebránilo súdu pribrať do konania pre vyriešenie tejto dôležitej otázky znalecký ústav a tým, že
súd takto nekonal, porušil výsostné právo na spravodlivý proces, ktoré spočíva aj v práve na obhajobu a
ako aj v povinnosti vykonávať dôkazy tak v prospech ako aj neprospech obvineného. Súd podľa môjho
názoru nekonal tiež objektívne a dovolím si tvrdiť aj nestranne, keď odmietol vykonať výsluch svedka,
ktorého dokonca navrhovala vypočuť aj obžaloba a to pracovníka pri odbere krvi ako svedka na zistenie

skutočnosti okolnosti pri odbere krvi. Absolútne neobstojí tvrdenie súdu na str. 6 ods. 1. rozsudku, kde
tento konštatuje, že vykonaním dôkazov a to predovšetkým výsluchom znalca Z.. Macka, obvinený len
sledoval iba predlžovanie súdneho konania, pretože to vôbec nedáva zmysel. A je to konštatovanie
v rozpore so zákonom. Ako je všeobecne známe, v čase skutku bol vo funkcii primátora mesta S. a
súd preto mohol mať dôvod sa domnievať, že bude sa opätovne uchádzať o post primátora a preto do

konania volieb chcel oddialiť možné vyhlásenie rozsudku. Upozornil však, že v čase konania jeho veci na
súde, výslovne prehlásil, že nebude kandidovať na post primátora a nakoniec ani nekandidoval. Možno,
že toto jeho vyjadrenie je pre konkrétnu vec právne irelevantné. Avšak vzhľadom na „zvláštny" postup
súdu, keď zdvojnásobil z neznámych príčin trest oproti trestnému rozkazu, keď mu zamietol vykonaťdôkazy svedčiace v jeho prospech, považuje toto za potrebné uviesť. Vzhľadom na vyššie citované
navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože boli porušené ustanovenia, ktorými
sa malo zabezpečiť objasnenie veci a to aj preto, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami,

významnými pre rozhodnutie, aby rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby ho v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a znovu rozhodol.

V zákonom stanovenej lehote predmetný rozsudok odvolaním napadol, čo do výroku o treste aj okresný
prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku

a podstatných dôvodov, ktoré viedli súd k správne ustálenému skutkovému stavu a jeho právnemu
posúdeniu - pri
hodnotení jednotlivých dôkazov predložených oboma stranami konania uviedol, že okresný súd síce
dospel k správnemu záveru o možnom, do úvahy prichádzajúcom druhu trestu, uloženého obž. P.. A. N.,
avšak k nesprávnemu záveru vo vzťahu k výmere uložených druhov trestov a to tak trestu peňažného
ako aj trestu

zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. V uvedenom smere okresný súd rozhodol o
výmere jednotlivých druhov trestu v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona, z hľadiska účelu
trestu, plnenia jeho úlohy, z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, pri nedôslednom
vyhodnotení základných zásad pre ukladanie a výmeru peňažného trestu v nadväznosti na status
osoby obžalovaného, jeho majetkové pomery minimálne z pohľadu príslušných ustanovení zákona č.

253/1994 Z.z., o právnom postavení a mzde starostov obcí a primátorov miest, v znení neskorších
predpisov (§ 4 ods. 1 bod 8., § 4 ods. 2/ citovaného právneho predpisu), a taktiež zásad pre ukladanie
a výmeru trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel minimálne z pohľadu zistených
skutočnosti z výpisu z evidencie priestupkov ohľadne spáchaných priestupkov na úseku dopravy zo
strany obžalovaného v minulosti. Má za to, že pri správnom vyhodnotení vyššie uvedených skutočností

zo strany samosudcu, výmera jednotlivých druhov uložených trestov by bola jednoznačne prísnejšia,
zodpovedala by charakteru a závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný mal dopustiť, bol by tak
jednoznačne splnený účel trestu, majúci vplyv tak na individuálnu, ale hlavne na generálnu prevenciu.
Vzhľadom na uvedené, preto navrhol krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, aby postupom podľa §
321 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4 T 13/2018-279 zo

dňa 13.11.2018, v časti čo do jeho výroku o treste a následne v zmysle § 322 ods. 3/ Tr. poriadku sám
rozhodol o uložení prísnejšieho peňažného trestu s prísnejšou výmerou náhradného trestu pre prípad
úmyselného marenia výkonu peňažného trestu, za súčasného uloženia prísnejšej výmery doby výkonu
trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pritom prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovania náležitým spôsobom v potrebnom rozsahu, vykonané
dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu

potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o
vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu
a presvedčivo odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach
na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s
konaním pred prvostupňovým súdom, konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný
- krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich
plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a o druhu a výmere
trestu, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného ako aj okresného prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné,týkajúce sa podstaty predmetu konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia
obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu.

V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že podstatný obsah odvolacích námietok, (hlavne
obžalovaného) ktorými argumentoval, už predniesol v priebehu dokazovania v konaní pred súdom
prvého stupňa, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj odvolací súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrne s dôvodmi už uvedenými v odôvodení napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v
posudzovanej veci obžalovaného P.. A. N..

V prvom rade je teda potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a
bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

Krajský súd má za to, že v danom prípade tak, ako to prezentuje obžalovaný v odvolacích námietkach,
mala byť spornou tá skutočnosť, či obžalovaný P.. A. N. v čase, kedy viedol osobné motorové vozidlo

dňa 16.08.2017 po ceste v smere od mesta Poprad do obce Veľký Slavkov a bol zastavený hliadkou
polície - bol pod vplyvom alkoholických nápojov v takom rozsahu, že hladina (hodnota) alkoholu v krvi
obžalovaného predstavovala najmenej 0,4762 alkoholu v krvi - teda aspoň jedno promile. Uvedená
hodnota je totižto takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne
disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo a napĺňa tým

základnú skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zákona.

Pre ustálenie tejto „spornej“ skutočnosti, či mal alebo nemal obžalovaný požité alkoholické nápoje v
rozsahu aspoň jedného promile alkoholu v krvi, bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva (toxikológie, alkohológie).

V hodnotenom prípade mal okresný súd k dispozícii hneď dva znalecké posudky z uvedeného odvetvia
a to posudok znalca Z.. Z. E., ktorý bol pribratý do konania ešte orgánmi činnými v trestnom konaní v
rámci prípravného konania a znalecký posudok Z.. N., (v čase konania verejného zasadnutia - nebohý),

ktorý vypracoval na žiadosť obžalovaného a bol predložený ako dôkaz v konaní pred súdom.

Z obsahu oboch znaleckých posudkov (aj keď posudok znalca Z.. Z. bol prečítaný na hlavnom
pojednávaní len ako listinný dôkaz) vyplýva, že závery znaleckých posudkov si navzájom neodporujú,
ale hlavne oba posudky vychádzali z totožných vstupných údajov a to dychových skúšok vykonaných

obžalovaným po zastavení hliadkou ODI v Poprade dňa 16.08.2017 od 16.39 hod. do 18.30 hod. na
prístrojoch AlcaQuant - 6020 plus sériového čísla A409758, A409761 a súčasne, a to hlavne výsledky
toxikologických vyšetrení krvi obžalovaného z dvoch odberov krvi zo dňa 16.08.2017 o 19.30 hod. a
20.00 hod.

Po zhodnotení skutočností plynúcich z týchto meraní, resp. vyšetrení potom obaja znalci zhodne uzavreli
opierajúc sa o výsledky toxikologických vyšetrení, vzoriek krvi odobratej obžalovanému v uvedený deň
v čase 19.30 hod., 20.00 hod. po spätnom prepočte na čas skutku, kedy bol hliadkou obžalovaný
zastavený - o 16.35 hod., že dolná hranica hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi bola 0,95 g/kg (promile)
a horná hranica hodnoty bola stanovená na hranici 1,32 g/kg (promile).

Tieto hodnoty boli použité ako najnižšia hodnota a najvyššia hodnota koncentrácie alkoholu v krvi z
oboch meraní toxikologických vyšetrení tzv. plynovou chromatografiou vzoriek krvi obžalovaného dňa
16.08.2017 o 19.30 hod. z výsledkov 1,08 - 1,32 g/kg (promile) a z toho istého dňa o 20.00 hod. z
výsledkov 0,95 - 1,26 g/kg (promile).

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo znalec Z.. E. odpovedal (na všetky položené otázky
vyšetrovateľa - splniac si tak úlohy, ktoré mu boli zadané v rámci znaleckého dokazovania), hodnotil a
zohľadnil pre samotný záver znaleckého posudku aj výsledky dychových skúšok, tak znalec Z.. Z. navýsledky dychových skúšok neprihliadal vôbec, zdôvodniac to (pomerne rozsiahlou a vyčerpávajúcou)
argumentáciou, že tieto merania sú v porovnaní s toxikologickým vyšetrením odobratých vzoriek krvi
na vyšetrenie koncentrácie alkoholu tzv. plynovou chromatografiou neporovnateľne nepresnejšie a teda

nespoľahlivejšie. Dôkazom toho bol (pre znalca Z.. Z.) nevysvetliteľný pokles hodnoty alkoholu v dychu
pri prvom opakovanom (v poradí druhom) meraní v čase 17.00 hod. z pôvodnej hodnoty 0,66 mg/l
etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu na 0,25 mg/l etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu, ktorý
pripísal nespoľahlivosti použitého meracieho prístroja.

Krajský súd má však za to, že rozhodnutie okresného súdu opierať svoje závery o hodnote hladiny
alkoholu v krvi u obžalovaného - o závery znaleckého posudku Z.. E. a vykonať znalecký posudok Z.. Z.
len ako listinný dôkaz (bez jeho výsluchu) - je možné považovať za postup zákonný, procesne spôsobilý,
ale predovšetkým vecne správny.

Dokazovaním bolo totižto bez pochybností preukázané, že postup službukonajúcich príslušníkov ODI

v Poprade pri vykonaní dychovej skúšky obžalovaného bol plne v súlade so služobným (procesným)
postupom, pričom táto dychová skúška bola vykonaná na riadne schválených a certifikovaných
prístrojoch na to určených zn. AlcoQuant 6020 plus a následne sa aj zákonným spôsobom tieto výsledky
meraní preniesli do dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by zákonnosť výsledkov meraní týmito prístrojmi spochybnil,
kde znalcom Z.. E. bolo opakovane vysvetlené, čo
mohlo spôsobiť takýto výrazný pokles a zase nárast etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu medzi
prvým meraním o 16.39 hod. (0,66 mg/l), druhým meraním o 17.00 hod. (0,25 mg/l) a tretím meraním
v čase o 17.16 hod. (0,68 mg/l). Bolo predsa dokázané, že obžalovaný pred druhou dychovou skúškou

požil 2 až 3 dcl vody, čo môže spôsobiť tzv. difúzné strhnutie hodnoty alkoholu do tkanív organizmu,
čo sám znalec Z.. Z. opísal (ako možný dôvod nepresnosti v meraní), no zásadným spôsobom túto
skutočnosť nehodnotil (len uviedol, že by muselo ísť o množstvo vypitého nealkoholického nápoja cca
1-2 litre).

Z pohľadu doposiaľ uvedeného, potom podľa krajského súdu neexistuje žiadny rozumný dôvod
spochybňovať namerané hodnoty etylalkoholu v dychu obžalovaného uvedenými prístrojmi tak, ako to
bolo aj ustálené v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku, keď v čase okolo 16.35 hod. mohol
mať obžalovaný 0,63 mg/l vydychovaného vzduchu alkoholu (1,32 promile koncentrácie v krvi).

Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že znalec Z.. Z. pri hodnotení toxikologických vyšetrení hodnoty
alkoholu vo vzorkách krvi obžalovaného sa vyhol zohľadneniu podstatnej skutočnosti majúcej vplyv na
výsledky týchto vyšetrení a to koľko času uplynulo od posledného požitia alkoholických nápojov, resp.
od kedy bol obžalovaný ako vodič hliadkou polície zastavený.

Znalec Z.. Kováč totižto opakovane, ako v rámci výsluchu v konaní pred okresným súdom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 08.11.2018, tak aj pri výsluchu pred krajským súdom na verejnom zasadnutí,
konanom dňa 10.12.2019 zdôraznil, že v prípade hodnotenia koncentrácie krvi v dvoch rôznych
časových rovinách sa v odbornej literatúre konštatuje, že výsledok neskoršieho odberu krvi býva menej
presný ako výsledok skoršieho odberu, inak povedané, čím neskôr je odber vykonaný a na jeho

základe vykonaný spätný prepočet, tým sa presnosť výpočtu znižuje. Uvedené potom na verejnom
zasadnutí menovaný znalec doplnil tak, že pri hodnotení výsledkov odberu krvi tzv. metódou plynovej
chromatografie je potrebné prihliadať na prvý odber od ukončenia jazdy, nakoľko zo súdnolekárskeho
hľadiska sa spätný prepočet z druhého krvného odberu hodnotí ako postup „non lege artis“, čo znamená,
žeajkeďjehomožnétechnicky vykonať,akotobolozadanévuznesenívyšetrovateľa,jehovýsledoknie

je rozhodujúci oproti výsledku z prvého krvného odberu. Skutočnosť, že boli vykonané dva krvné odbery,
slúžila na ozrejmenie poklesu koncentrácie etanolu v krvi menovaného, kde menovaný sa nachádzal v
odburávacej fáze alkoholemickej krivky.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z takto vykonaného dokazovania potom vyplynula aj

skutočnosť, že pri tretej dychovej skúške bola zistená zvýšená hodnota alkoholu vo vydychovanom
vzduchu a to s výsledkom 0,68 mg/l etylalkoholu, čo predstavuje hodnotu 1,43 g/kg promile etylalkoholu
v krvi, čo znalca Z. viedlo k dôvodnému záveru, že obžalovaný sa medzi prvou a treťou dychovou
skúškou, keďže až pri štvrtej dychovej skúške v čase 17.32 hod. dochádza k miernemu poklesuhladiny, nachádzal - nie v odburávacej fáze - ale v strebávacej fáze alkoholemickej krivky, čo zásadným
spôsobom spochybňuje výpoveď obžalovaného, že alkoholické nápoje prestal požívať cca o polnoci z
dňa 15.08.2017 na 16.08.2017.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného - skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom
súhrnne vedú aj podľa krajského súdu k dôvodnému záveru, ako to správne ustálil aj okresný súd,
že pri zohľadnení všetkých produkovaných dôkazov rozhodných pre určenie hodnoty alkoholu v krvi
obžalovaného v čase, kedy viedol motorové vozidlo a bol zastavený príslušníkmi polície, že bol po požití

alkoholických nápojov s hodnotou alkoholu v krvi nad jedno promile presahujúcou (lekárskou vedou)
určenou hranicou, kedy je vodič vo všeobecnosti) schopný bezpečne viesť motorové vozidlo.

Hore opísaným postupom si okresný súd splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo ako
aj vo vzájomných súvislostiach v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovaného ako to

namietal obžalovaný.

Okresný súd presvedčivo vysvetlil, prečo považoval závery znaleckého posudku znalca Z.. Z. za
totožné so závermi Z.. E. pre ustálenie hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného a správne
rozhodol, že takýto dôkaz nevykoná ako znalecký posudok a súčasne výsluchom znalca, pretože všetky

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci už bolo možné zistiť z dôkazov vykonaných. Krajský súd
len opätovne opakuje, že závery oboch posudkov boli predsa totožné, (až na malé odchýlky, ktoré znalec
Z.. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 08.11. 2018 vysvetlil a opravil) a neodporovali si.

Bolo už potom len na rozhodnutí súdu, aký rozsah dôkazov vykoná a akej dôkaznej hodnoty pre náležité

zistenie skutkového stavu tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Krajský súd má za to, že
v danom prípade okresný súd oprel svoje rozhodnutie o vine a o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázanéfakty,lebosúdksprávnymaúplnýmskutkovýmzisteniamdôjdelenvtedy,keďnielenvykoná
všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach ako aj v ich súhrnne správne zhodnotí a
to tak, aby sa samotné hodnotenie nevymykalo pravidlám logiky.

Správne zistenému skutkovému stavu v danom prípade potom zodpovedá aj jeho správne právne
posúdenie okresným súdom a to ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zákona.

Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru
o potrebe tento výrok (aj odvolaním okresného prokurátora napadnutý) zrušiť v prospech, resp.
v neprospech obžalovaného. Okresný súd pri ukladaní jednotlivých druhov trestov a ich výmery
zjavne prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr.
zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel
trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život, súčasne odradí iných od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenia
páchateľa spoločnosťou. Prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať

iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Okresnýsúdpotompozohľadnenívšetkýchuvádzanýchhľadískakritérií,uložiltrest peňažnývovýmere
2.500,- Eur za súčasného ustanovenia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, pre
prípade, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel po dobu 30 mesiacov.

Podľa názoru krajského súdu takto uložený trest (jeho druh aj výmera) vo svojom súhrne je trestom
zákonným, zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania
obžalovaného ako aj jeho osobu.

Správne súd prvého stupňa zhodnotil skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ale
neprehliadnuteľným faktom bola aj skutočnosť, že bol v minulosti v rámci priestupkového konania
postihnutý a to nielen za menej závažnú priestupkovú činnosť, za čo mu boli aj ukladané sankcie.Na druhej strane nie je možné súhlasiť s odvolacími námietkami okresného prokurátora, keďže uložený
peňažný trest v sume 2.500,- Eur zohľadňuje v danom prípade aj majetkové a finančné pomery

obžalovaného a to v čase, kedy bol primátorom mesta a to aj z pohľadu závažnosti konania, ktorého
sa mal dopustiť, keďže v danom prípade nedošlo k spôsobeniu žiadnych následkov v podobe škody,
na majetku občanov.

Tiež aj takto uložený trest zákazu činnosti vo výmere 30 mesiacov zohľadňuje v plnej miere osobu

páchateľa, jeho priestupkovú minulosť, ako aj samotnú osobu obžalovaného a preto považuje krajský
súd trest zákazu činnosti spojený aj s peňažným za trest primeraný a zodpovedajúci naplneniu účelu
trestu jednak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Nad rámec doposiaľ uvedeného, v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd uvádza, že
neobstojí námietka obžalovaného, prezentovaná v odvolaní, že pochybil okresný súd, pokiaľ riadnym

spôsobom nezdôvodnil, prečo zásadným spôsobom zvýšil výmeru trestu u obžalovaného oproti trestu,
ktorý ukladal obžalovanému v rámci trestného rozkazu zo dňa 05.02.2018.

V prvom rade je potrebné poukázať na znenie ust. § 355 ods. 3 Tr. poriadku, z ktorého plynie za
bodkočiarkou - pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou

kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, obsiahnutým v trestnom rozkaze, pokiaľ bol proti trestnému
rozkazu podaný odpor.

V danom prípade okresný súd po podaní odporu predsa vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní,
kde obžalovaný mal možnosť predkladať dôkazy, doplnil toto dokazovanie aj o dôkazy ním predložené,

pričom dospel k záveru, ktorý je potom prezentovaný aj v samotnom výroku o druhu a výmere trestu,
o ktorom už ako bolo spomenuté, krajský súd konštatoval, že je zákonným a dôvodným a spĺňa všetky
kritéria pre ukladanie trestu a považuje ho za primeraný.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd dospel k záveru, že ako odvolanie

obžalovaného, tak aj okresného prokurátora nie sú dôvodné a preto postupom podľa § 319 Tr. poriadku
tieto zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.