Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010568
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215010568.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Evžena Kelija a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra
2019 v trestnej veci obžalovaného MUDr. I. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6. 12.
2018, sp. zn. 7T/47/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa 322 ods. 3 Tr. por., § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), §
38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u k l a dobžalovanému MUDr. I. E., nar. XX. X. XXXX
v G., bytom H., H. XX peňažný trest vo výške 1.000 (jedentisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u s
t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 6. 12. 2018, sp. zn. 7T/47/2015 bol
obžalovaný MUDr. I. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20. 10. 2014 v čase o 13.53 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Opel Meriva, EČV
H. XXXIR po ul. K. v H. v smere na N. H., pričom pred križovatkou s ul. F. v dôsledku nevenovania sa

plne vedeniu motorového vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke, narazil pravou prednou
časťou svojho vozidla do chodkyne Ing. E. N., ktorá z pohľadu vodiča kráčala po pravej strane vozovky,
proti smeru jeho jazdy, čím jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a to traumatický šok, otvorenú dvojitú
zlomeninu pravého predkolenia I. stupňa s tržnou ranou v oblasti predkolenia vpravo asi 3 cm, nestabilnú
zlomeninu panvy v oblasti oboch bedrových panvičiek, oboch ramienok lonových kostí vpravo a krížovej
kosti s posunom, zlomeninu chirurgického krčka pravej ramennej kosti s posunom, zlomeninu nosových
kostí bez posunutia úlomkov a tržnú ranu v oblasti koreňa nosa s dobou liečenia do 26 týždňov.

Za tento skutok súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods.
2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodených I. L. K. a.s. so sídlom S. č. XX, G., IČO: XXXXXXXX
a Ing. E. N., J.. XX. XX. XXXX I. O. J. I., Y. G. H., L. Č.. XX s nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 6. 12. 2018 odvolanie, ktoré bolo písomne odôvodnené prostredníctvom náhradného obhajcu
obžalovaného podaním zo dňa 11. 4. 2019, doručené okresnému súdu 17. 4. 2019 na č.l. 405 - 406.

V písomných dôvodoch uviedol, že napriek doplneniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru
cestná doprava Ing. Z. S., PhD., sa znalec nevysporiadal jasným, exaktným a presvedčivým spôsobom

s otázkami, ktoré boli sformulované krajským súdom, ale len stručne a nejasne vymedzil svoje
odpovede, z dôvodu čoho obžalovaný opätovne vytýka napadnutému rozsudku nesprávnosť a
neúplnosť deklarovaných skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záverov, na základe
čoho považuje napadnutý rozsudok za nepresvedčivý a nepreskúmateľný a to pre absenciu akýchkoľvek
relevantných dôvodov, ktoré viedli k jeho vydaniu.

Obžalovaný opätovne podotkol, že bolo povinnosťou prvostupňového súdu presvedčivým spôsobom sa
vysporiadať s podstatou argumentácie obhajoby, ktorá bola prezentovaná v záverečnej reči, ako aj v
predošlom odvolaní.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo obžalovanému preukázané, že sa dopustil
skutku tak, ako sa mu kladie za vinu. Tiež má za to, že ani doplnením dokazovania - dodatkom k
predošlému znaleckému posudku nedošlo k objektivizovaniu skutočností uvádzaných v obžalobe a teda,
že obžalovaný bez akýchkoľvek pochybností narazil do chodkyne v dôsledku nevenovania sa vedeniu
motorového vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, čím mal obžalovaný porušiť povinnosť

uloženú mu zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Predovšetkým obžalovaný namietal, že znalecký posudok z odboru cestnej dopravy vypracovaný
znalcom, ako aj jeho dodatok exaktne neobjasňuje jeden zo základných parametrov nehodového deja,
a to, či ku smerovému vybočeniu vozidla došlo pred zrážkou s chodkyňou, alebo ako dôsledok zrážky

s chodkyňou. Znalec v dodatku k svojmu predošlému znaleckému posudku podal síce odpoveď, avšak
len ako možnú - pravdepodobnú.

Obžalovaný vyslovuje názor, že porušenie akejkoľvek jeho povinnosti ako vodiča motorového vozidla
podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je vylúčená, a to aj vzhľadom na závery obsiahnuté

v znaleckom posudku z odboru traumatológie.

Z obsahu predmetného znaleckého posudku vyplýva, že primárny náraz vozidla smeroval na oblasť
pravého predkolenia, pričom na základe posunu medziúlomku možno predpokladať, že poškodená
v čase nárazu bola v miernom pootočení smerom navonok. Uvedené odôvodňuje reálnosť verzie

obžalovaným prezentovaného priebehu nehodového deja, teda že poškodená bezprostredne pred
kolíziou náhle vybočila z pozdĺžneho smeru chôdze do jazdnej dráhy vozidla, ktoré viedol obžalovaný,
čím mu vytvorila náhlu prekážku, pre ktorú obžalovaný kolízii s poškodenou už nemohol nijako zabrániť.

Na základe uvedeného má obžalovaný za to, že v konaní absentuje protiprávnosť ako elementárny

pojmový znak objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty trestného činu, v dôsledku čoho
neprichádza do úvahy ani vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za predmetný skutok.
Obžalovaný sa opätovne pridržal tvrdení uvedených v pôvodnom odvolaní a to, že súd prvého stupňa
absolutizuje a favorizuje závery znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, ktoré vykazujú vecnú
nesprávnosť a pravdepodobný charakter, ktorým navyše nekorešpondujú východiskové podklady, ani

odborné zistenia v nálezovej časti predmetného posudku. Inak povedané, nepostačuje len to, aby znalec
prezentoval, k akým záverom dospel pri svojom znaleckom skúmaní, ale je nevyhnutné, aby týmto
záverom korešpondovali východiskové podklady a odborné zistenia. Navyše, ak v konkrétnom prípadeprichádzajú do úvahy viaceré reálne verzie určitej skutkovej udalosti, potom je potrebné postupovať v
duchu zásady in dubio pro reo, teda uplatniť tú verziu, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj na opätovné rovnaké vydané rozhodnutie súdu
prvého stupňa obžalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol
tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

V predmetnej trestnej veci krajský súd na podklade odvolania obžalovaného už raz rozhodol, a to
uznesením sp. zn. 6To/15/2017 zo dňa 30. 3. 2017, ktorým rozsudok okresného súdu sp. zn. 7T/47/2015

zo dňa 10. 6. 2016 zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odôvodnení tohto uznesenia krajského súdu bolo konštatované, že okresný súd v podstate vykonal
všetkypotrebnéavykonateľnédôkazyzaúčelomzisteniaskutkovýchokolnostípotrebnýchpremeritórne
rozhodnutie v rozsahu podľa § 2 od. 10 Tr. por., avšak prvostupňový súd pri ustálení viny obžalovaného

vychádzal a preferoval znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, ktorý vypracoval znalec Ing. Z. S.,
PhD., pričom znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia - traumatológia, ktorý vypracoval
znalec MUDr. L. N., PhD. sa dotkol len okrajovo.

Vytýkaná bola aj stručnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo nebolo adekvátne dôkaznej situácii,

pričom okresný súd nereagoval na zásadné pripomienky obhajoby v celom rozsahu, ktoré by mali mať
z pohľadu obhajoby podstatný vplyv na posúdenie zavinenia obžalovaného.

Krajský súd sa v tomto uznesení stotožnil s tvrdením obhajoby, že v danej veci je pre vydanie
spravodlivého rozhodnutia potrebné doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu krajský súd vyslovil

názor, že po vrátení veci okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci, bude potrebné,
aby znalec z odboru cestnej dopravy prípadne vypracoval doplnenie znaleckého posudku, v ktorom
zodpovie krajským súdom sformulované otázky.

Okresný súd viazaný týmto právnym názorom doplnil znalecké dokazovanie o zodpovedanie týchto

otázok, pričom znalec Ing. Z. S., PhD. vypracoval doplnok k znaleckému posudku č. 1/2015 zo dňa 15.
3. 2018 na č.l. 335 - 363, ktorý doručil okresnému súdu dňa 11. 4. 2018.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. 12. 2018 doplnil znalecké dokazovanie tým, že
v súlade s § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalcom vypracovaný doplnok znaleckého posudku, v ktorom

znalec Ing. Z. S., PhD. zodpovedal doplnené otázky. Po vykonaní ďalších listinných dôkazov okresný
súd na tomto hlavnom pojednávaní rozhodol napadnutým rozsudkom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o vine
obžalovaného zohľadnil aj odpovede znalca Ing. Z. S., PhD. na otázky sformulované krajským súdom,

pričom z týchto znaleckých zistení vyplynulo, že vozidlo obžalovaného sa v čase zrážky s poškodenou
pohybovalo v pravom jazdnom pruhu v smere jeho jazdy do vzdialenosti 15 - 17 metrov za VBM.
Chodkyňa sa v čase zrážky pohybovala vo vozovke pri jej pravom okraji v smere pohybu vozidla
obžalovaného. Chodkyňa sa v čase 1,5 až 1,6 s pred zrážkou pohybovala vo vozovke pri pravom
okraji v smere pohybu vozidla obžalovaného (t.j. v smere jej pohybu to bolo pri ľavom okraji vozovky)

vo vzdialenosti 0,3 až 0,4 m od okraja vozovky, vo vzdialenosti 1,7 až 1,9m pred miestom zrážky a
uvedeným spôsobom sa pohybovala až do miesta zrážky.

Na základe vykonanej technicky prijateľnej analýzy nehodového deja a na základe ostatných známych
skutočností znalec pokladá za možné uviesť, že k vybočeniu vozidla obžalovaného do pravej strany

došlo v čase pred zrážkou s chodkyňou, čomu zodpovedá aj výsledok technicky prijateľnej zrážky, pre
ktorý sú polohy vozidla a chodkyne v čase zrážky jedným zo základných vplyvov. Na základe vykonanej
technicky prijateľnej analýzy zrážky znalec pokladal za možné uviesť, že k prvému kontaktu vozidla
došlo jeho pravou časťou predného nárazníka s vykročenou pravou nohou chodkyne.Napokon okresný súd poukázal na konštatáciu znalca, že analýza nehodového deja podľa znaleckého
posudkuč.1/2015bolavykonanásozohľadnenímvšetkýchznámychskutočnostíauvedenýchokolností

a vzhľadom k týmto je technicky prijateľná.

Okresný súd aj po takto doplnenom znaleckom dokazovaní dospel k právnemu názoru, že pokiaľ
ide o skutkové zistenie a právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, nedošlo k žiadnym zmenám
oproti pôvodnému rozsudku. Znalec jednoznačne aj pri doplnenom znaleckom posudku uviedol, že

bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola zmena pohybu vozidla a zlá technika jazdy vodiča -
obžalovaného.

Krajskýsúdpreštudovanímceléhospisovéhomateriálu,napadnutéhorozsudkuadôvodovodvolaniamá
za to, že na hlavnom pojednávaní okresným súdom boli vykonané všetky dôkazy v rozsahu potrebnom
pre náležité objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Výrok o vine obžalovaného, uvedený v

napadnutomrozsudku,jezaloženýajnadoplnenomznaleckomdokazovaní,vktoromznalecdostatočne
a zrozumiteľne odpovedal na krajským súdom dodatočne sformulované otázky, ktoré boli nevyhnutné
nielen pre náležité zistenie skutkového stavu, ale aj na zodpovedné posúdenie obhajobou namietaných
skutočností.

Treba zdôrazniť, že obžalovaným namietané skutočnosti, ktoré tvoria obsah jeho písomného odvolania
zo dňa 11. 4. 2019, sú prakticky len opätovným zopakovaním tých istých námietok, ktoré už raz
obžalovaný predniesol, a to vo svojom odvolaní zo dňa 12. 12. 2016 proti rozsudku okresného súdu zo
dňa 10. 6. 2016, a ktoré už raz boli predmetom súdneho prieskumu zo strany krajského súdu, pričom
vyhodnotenie týchto námietok sa prenieslo do odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp.

zn. 6To/15/2017 zo dňa 30. 3. 2017.

Tieto námietky obžalovaného materiálne stratili svoje opodstatnenie, nakoľko doplnené znalecké
dokazovanie dalo jednoznačné odpovede na všetky obžalovaným vytýkané skutkové nejasnosti a
pochybnosti. Okresný súd vyhodnotil jasne a zrozumiteľne všetky dôkazne zistené skutočnosti a dospel

k správnym skutkovým záverom, pričom s úvahami a závermi prvostupňového súdu sa krajský súd v
plnej miere stotožňuje.

Krajský súd sa na základe vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s argumentáciou obžalovaného,
obsiahnutou v písomnom odôvodnení jeho odvolania, pretože má za to, že celé dokazovanie vykonané

pred okresným súdom vytvorilo dostatočný dôkazný podklad pre záver súdu o vine obžalovaného,
pričom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, o ktoré znalecké zistenia oprel svoj
záver o vine, čím dal jasné odpovede na obhajobou prezentované pochybnosti.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania

obžalovaného. Výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí a rovnako aj v
napadnutom rozsudku prvostupňového súdu poukázané, svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný
záver, že obžalovaný svojím konaním inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal
čin závažnejším spôsobom konania, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Po preskúmaní výroku o treste však krajský súd na základe posúdenia spôsobu spáchania činu a jeho
následku, zavinenia, poľahčujúcej okolnosti ale najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho pomery
amožnosťjehonápravysanestotožnilsnázoromokresnéhosúdu,pokiaľideouloženiepodmienečného
trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka so skúšobnou dobou 1,5 roka a trestu zákazu činnosti na 2 roky.

Uvedené tresty krajský súd považuje za neprimerane prísne, pričom účel trestu podľa názoru krajského
súdu je možné dosiahnuť aj iným druhom trestu. Krajský súd prihliadol na to, že obžalovaný napriek
svojmu veku, je aktívny vo svojom povolaní, naďalej vykonáva lekársku prax, je veľmi kladne hodnotený
ako odborník s operačnou zručnosťou, pričom ide o dlhoročného vodiča, ktorý má v evidenčnej karte

len jeden záznam o spáchaní priestupku z roku 2013.Uvedené zistenia viedli krajský súd k tomu, že vzhľadom na osobu páchateľa a jeho pomery sa ako
primeranejší a spravodlivejší javí byť peňažný trest za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti na
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Vzhľadom na osobné a majetkové pomery obžalovaného krajský súd za primeraný považoval peňažný
trest vo výmere 1000 €, za súčasného uloženia náhradného trestu vo výmere 6 mesiacov.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, tu krajský súd vychádza z názoru, že vzhľadom na ťažký následok je

nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti, ale vzhľadom k osobe páchateľa a jeho pomerom postačí ten
najkratší trest zákazu činnosti, a preto uložil tento trest len na 1 rok.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.