Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 45Ek/435/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119247683
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119247683.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. 4,
XXX XX E. - Z., právne zastúpeného: OK advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821
01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 242 884, proti povinnému: Q.. C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G.
XXXX/X, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.196,96 eur, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Vojtech Markovič, Exekútorský úrad so sídlom Bratislavská cesta 4303, 945 01 Komárno, IČO: 42

211 077, pod sp. zn. 381EX 210/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/435/2019 zo dňa 4. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/435/2019 zo
dňa 4. decembra 2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.03.2019 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.366,96 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného
exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 15C/278/2007-420 zo dňa 02.08.2018. Dňa
27.03.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 45Ek/435/2019 zo dňa 4.12.2019 zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods.
1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 61g ods. 1-5 Exekučného poriadku, a vecne tým, že povinný si nesplnil svoj
záväzok vyplývajúci z exekučného titulu voči oprávnenému riadne a včas, preto podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie dôvodne, pričom povinný nepreukázal uzatvorenie ním tvrdeného splátkového
kalendára s oprávneným a teda ani ním tvrdené riadne splácanie záväzku oprávnenému. Konštatoval,

že v exekučnom titule nie je určená možnosť plnenia v splátkach, pričom návrh splátkového kalendára
vytvorenýpovinnýmnemožnopovažovaťzariadnudohoduosplátkach,keďžezodpovedeoprávneného
zo dňa 08.01.2019 k návrhu povinného na uzavretie splátkového kalendára zo dňa 31.12.2018 je
zrejmé, že oprávnený s predmetným návrhom splátkového kalendára nesúhlasil, odmietol ho v celom
rozsahu a vyzval povinného na jednorazové splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom. Súd mal
preukázané, že povinný uhradil oprávnenému prostredníctvom štyroch poštových poukazov postupne

sumu 600 eur (4 x po 150 eur) z celkovej dlžnej sumy 3.816,96 eur, pričom k trom prvým platbám prišlo
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (do 6.3.2019) a k štvrtej platbe prišlo po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie. Súd ďalej považoval za preukázané, že sumu 450 eur, ktorú povinný uhradil
prostredníctvomtrochpoštovýchpoukazoveštepredzačatímexekučnéhokonania,oprávnenýzohľadnil
v návrhu na vykonanie exekúcie tým, že ponížil judikovanú pohľadávku a uplatnil si tak len sumu vo
výške 3.366,96 eur s príslušenstvom. K štvrtej platbe povinného uhradenej dňa 3.4.2019, t.j. po podaní

návrhu na vykonanie exekúcie vyšší súdny úradník vyhodnotil, že zánik časti vymáhaného nároku počas
trvania exekučného konania, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, a to ani lenčiastočne, pretože konanie o návrhu na zastavenie exekúcie je sporom o tom, či sa exekučné konanie
začalooprávnene.Skutočnosť,žepovinnýuhradilčasťpohľadávky,bymohlabyťdôvodomnavyhovenie
návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie len v prípade, ak by k úhrade dlhu došlo v časovom rozmedzí

od vydania exekučného titulu do dňa začatia exekučného konania, a ak by oprávnený túto skutočnosť
v návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa
23.12.2019 sťažnosť, ktorou žiadal, aby sudkyňa napádané uznesenie zrušila a vec vrátila vyššiemu

súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Sťažnosť odôvodnil tým, že ním predložené poštové poukážky o úhrade sumy 1.620 eur v prospech
oprávneného preukazujú jeho záujem na uhradení dlhu v splátkach. Podľa neho uvedené svedčí o
predpoklade, že bude splátky svojho dlhu plniť ďalej dobrovol'ne, čo podl'a jeho názoru odôvodňuje
zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu, že povinný je v omeškaní s úhradou dlhu v zmysle vykonateľného exekučného
titulu, pričom neexistuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný si svoju povinnosť, aj napriek
jeho opačnému tvrdeniu, neplní riadne a včas v zmysle exekučného titulu. Oprávnený podaním zo
dňa 8.1.2019 doručeným povinnému dňa 11.1.2019 odmietol povinným navrhovaný splátkový kalendár

a vyzval povinného na jednorazové splnenie povinnosti v zmysle exekučného titulu, súčasne poučil
povinného o možnosti podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný svoj záväzok v požadovanom
rozsahu neplnil, ale začal posielať v prospech oprávneného poštovou poukážkou mesačne sumu 150
eur. Prijatie poskytnutého plnenia oprávneným v častiach však nepovažuje za súhlas so splátkovým
kalendárom tak, ako to tvrdil povinný.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného
uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveňaj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol
odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd
sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach

naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia,
spoukazomnanesúhlasaargumentáciupovinnéhoprezentovanývsťažnostiakzvýrazneniusprávnosti
napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval
s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

14. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na ním vykonaných úhradách
v celkovej výške 1.620 eur ku dňu spísania sťažnosti dňa 20.12.2019 a na jeho záujme uhradiť dlh
v dobrovoľných splátkach, namietal nesprávne právne posúdenie veci vyšším súdnym úradníkom. Po
preskúmaní listinných dokumentov nachádzajúcich sa v spise súd považuje za preukázané, že vyšší
súdny úradník pri svojom právnom posúdení vychádzal zo správnych skutkových zistení, z ktorých
vyhodnotil správny záver o tom, že v exekučnom konaní si oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie

dôvodne uplatnil pohľadávku v sume 3.366,96 eur na podklade vykonateľného exekučného titulu,
pretože povinný neplnil svoj dlh voči oprávnenému riadne v celosti v lehote na dobrovoľné plnenie.
Povinnosť povinného plniť oprávnenému pohľadávku v celkovej výške 3.816,96 eur, ako aj lehota na
plnenie vyplývala priamo z exekučného titulu. Po uplynutí lehoty na plnenie, bol exekučný titul priamo
vykonateľný. Presvedčenie povinného o tom, že svoj dlh nemusí oprávnenému zaplatiť v celosti v lehote

na plnenie, ale v splátkach, považuje súd iba za domnienku povinného, z ktorej by bolo možné vyvodiť
ďalšie skutkové a právne závery len vtedy, ak by bolo doložené potvrdením oprávneného o uzatvorení
splátkového kalendára. Vyšší súdny úradník správne na podklade predložených dôkazov vyhodnotil,
že k uzatvoreniu takéhoto splátkového kalendára obomi stranami neprišlo, a teda povinný uzatvorenie
splátkového kalendára nepreukázal. Povinný si povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom do začatia exekučného konania nesplnil v celosti, ale len čiastočne platbami vo
výške 3 x 150 eur, pričom oprávnený o tieto platby ponížil ním vymáhanú pohľadávku, na základe čoho
možno vyvodiť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v celosti dôvodne. Čo sa týka platby
zo strany povinného vykonanej po začatí exekúcie, vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že pri tejto
ide o čiastočné vymoženie pohľadávky po začatí exekučného konania. S tvrdeniami povinného o tom,

že ním uhrádzané dobrovoľné plnenia odôvodňujú zastavenie exekúcie sa preto nemožno stotožniť.
Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené povinným po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, musí
o nich oprávnený bezodkladne informovať súdneho exekútora. Ku skutočnosti, že povinný uhradil
časť vymáhaného nároku po začatí exekúcie súd ďalej konštatuje, že uhradenie časti pohľadávky
zo strany povinného známej súdu z podanej sťažnosti vo výške 1.170 eur nespôsobilo zánik celého

vymáhaného nároku, len jeho časti. K zastaveniu exekúcie z dôvodu úhrady časti pohľadávky po začatí
exekučného konania nemohlo dôjsť, pretože ide o čiastočné plnenie považované za vymožené súdnym
exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie časti exekúcie samotným týmto plnením, o čom nie je
potrebnérozhodovaťuznesenímsúdu.Uvedenévšaknemávplyvnato,žepovinnémuvzniklapovinnosť
uhradiť oprávnenému nielen judikovanú pohľadávku, ale aj trovy exekúcie oprávneného a trovy exekúcie

súdneho exekútora. Vyšší súdny úradník navyše poučil povinného o možnosti žiadať súdneho exekútora
o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by
mohlo viesť k ukončeniu exekučného konania len v prípade úhrady celej vymáhanej sumy vrátane trov
exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydával.

15. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej
veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden
z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny
úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v
sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku

exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul
zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda
povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené
má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/435/2019 zo dňa 4.12.2019 ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného
uplatnené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.