Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917205847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5917205847.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Ing. V. B. , CSc., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, U. , zast. Zukalová - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Laurinská 10, 811 01 Bratislava, IČO: 36 859 354, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., IČO:
31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, zast. SEDLAČKO & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 853
186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 78.458,06 eur v hrubom titulom náhrady mzdy spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v hrubom od 7.10.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v hrubom od 7.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne
zo sumy 1.800 EUR v hrubom od 7.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v
hrubom od 7.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v hrubom od 7.2.2015 do
zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v hrubom od 7.3.2015 do zaplatenia, vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v hrubom od 7.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy

1.800 EUR v hrubom od 7.5.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.800 EUR v hrubom od
7.6.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.7.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne
zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.9.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v
hrubom od 7.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.11.2015
do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.12.2015 do zaplatenia, vo

výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.1.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne
zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.000 EUR v
hrubom od 7.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.4.2016
do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.5.2016 do zaplatenia, vo výške
5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.6.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy
2.000 EUR v hrubom od 7.7.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od
7.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.9.2016 do zaplatenia,

vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.10.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne
zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.11.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v
hrubom od 7.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.1.2017
do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.2.2017 do zaplatenia, vo výške
5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.3.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy
2.000 EUR v hrubom od 7.4.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od

7.5.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.6.2017 do zaplatenia,
vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.7.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne
zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.8.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v
hrubom od 7.9.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.10.2017
do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.11.2017 do zaplatenia, vo
výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 EUR v hrubom od 7.12.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne
zo sumy 2000 EUR v hrubom od 7.1.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 258,06 EUR v

hrubom od 7.2.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,38%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím
vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.10.2017 sa domáhal, aby súd uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 75.529,08 eur titulom náhrady mzdy v hrubom spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne (5 % ročne od apríla 2016) zo sumy 2098,03 eur od 7.10.2014 do
zaplatenia a následne z rovnakej sumy za každý nasledujúci mesiac od 7. dňa v mesiaci do septembra
2017, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca uviedol, že

pracovnú zmluvu uzatvoril žalobca so spoločnosťou ĽUDOVÁ BANKA a.s., ktorá od 01.11.2007 zmenila
obchodné meno a do 14.02.2013 podnikala ako VOLKSBANK Slovensko a.s. Následne došlo k zmene
obchodného mena banky na Sberbank Slovensko, a.s., pod ktorým spoločnosť žalovaného podnikala do
31.7.2017. Právnym nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko. a.s. sa od 1.8.2017 stala spoločnosť
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11,010 11 Žilina. Na základe uvedeného je žalovaným

právny nástupca spoločnosti zamestnávateľa, s ktorým žalobca uzatvoril pracovný pomer a u ktorého
je zamestnaný. Žalobcov pracovný pomer so žalovaným je platne uzatvorený na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 10.06.1996, na jej základe pracoval žalobca pre žalovaného od 1.7.1996 do 31.12.2001
na pozícií „vedúci prevádzky pobočky ĽUDOVEJ BANKY, a.s. v Poprade“. Žalobca bol od 1.1.2002
poverený vedením pobočky ĽUDOVEJ BANKY, a. s. v Poprade. Na základe rozhodnutia žalovaného zo

dňa 25.2.2002 bol žalobca menovaný do funkcie „riaditeľ pobočky ĽUDOVEJ BANKY, a.s. v Poprade“.
Na základe dodatku č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 16.9.2002 bola so žalobcom dohodnutá zmena
pracovnej zmluvy na výkon funkcie „riaditeľ pobočky ĽUDOVEJ BANKY, a.s. v Poprade“. Dňa 21.7.2009
podpísal žalobca a žalovaný Dohodu o zmene pracovných podmienok a Menovací dekrét, na základe
ktorého žalobca s účinnosťou od 21.7.2009 vykonával pre žalovaného prácu „riaditeľ pobočky" s

miestom výkonu práce „pobočka zamestnávateľa v Poprade". Dňa 23.3.2011 bol žalobcovi doručený list
-OznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeruzostranyžalovanéhoVOLKSBANKSlovensko.
a s. Žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a v zákonnej lehote sa
obrátil na príslušný Okresný súd Bratislava I so žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy (konanie pod sp. zn. 10C/80/2011). Okresný súd

Bratislava I vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom dňa 2.10.2013, v ktorom určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného, je neplatné. O náhrade mzdy podľa §79
ods. 1 a 2n Zákonníka práce súd zatiaľ nerozhodol. Proti medzitýmnemu rozsudku sa žalovaný odvolal.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.6.2014 potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu
Bratislava I., žalovaný podal dovolanie na Najvyšší súd dňa 23.9.2014, ktoré bolo uznesením zo dňa

29.6.2016 zamietnuté. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
22.8.2014. Na základe tohto rozsudku je od 22.8.2014 žalovaný povinný ďalej žalobcu zamestnávať
a prideľovať, mu prácu podľa pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov, tj. prácu na pozícii „riaditeľ
pobočky" s miestom výkonu práce v Poprade. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu žalobcovi
zaslal žalobca žalovanému dňa 26.8.2016 prvú výzvu na prideľovanie práce podľa pracovnej Zmluvy

a zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3
Zákonníka práce. Žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď zo dňa 13.9.2016. v ktorej na obsah prvej výzvy
na prideľovanie práce nereagoval, pričom svoju ďalšiu odpoveď podmienil poskytnutím informácií o
priebehuaexistenciiinýchzamestnanížalobcu.Žalovanýzaslalžalobcovidruhúvýzvuzodňa26.9.2016
na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci

na strane zamestnávateľa. Na druhú výzvu do dnešného dňa žalovaný nereagoval. Ku dňu doručenia
prvej aj druhej výzvy mal žalovaný (v tom čase Sberbank Slovensko a. s.) stále v prevádzke pobočku
banky v meste Poprad, v priestoroch ktorej žalobca vykonával prácu „.vedúci pobočky“ pred neplatným
skončenímjehopracovnéhopomeru.Zuvedenéhovyplýva,žežalovanýsaprideľovaniuprácežalobcovi
jednoznačne vyhýbal a stále vyhýba. Vzhľadom na skutočnosť, že nároky z pracovnoprávnych vzťahov

sa premlčujú vo všeobecne trojročnej premlčacej lehote, a vzhľadom k tomu, že žalobca nemá inúmožnosť ako sa domáhať náhrady mzdy z dôvodu neprideľovania práce podľa pracovnej zmluvy, a teda
z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, podáva
žalobca túto žalobu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca, hoci na to nebol povinný,

vyzval žalovaného na prideľovanie práce bezodkladne po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR,
ktorým bola jednoznačne odstránená pochybnosť a neistota medzi žalobcom a žalovaným o tom, že
pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Žalobca je toho názoru, že je povinnosťou žalovaného
vyzvať žalobcu ako zamestnanca na nástup do práce, pretože žalovaný spôsobil, že žalobca prestal
vykonávať prácu u žalovaného potom, keď mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.

Napriek tomu žalobca dvakrát vyzval žalovaného, aby si začal plniť svoju povinnosť prideľovať mu prácu,
avšak žalovaný tak do dnešného dňa neurobil a na výzvy adekvátne nereagoval. Z uvedeného vypláva,
že od právoplatnosti rozsudku nemá žalobca povinnosť a ani možnosť dostaviť sa do práce; čím vzniká
na strane žalovaného ako zamestnávateľa prekážka v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, počas
trvania ktorej patrí žalobcovi do dňa, kedy žalovaný umožní žalobcovi nástup do práce a na výkon práce
podľa pracovnej zmluvy náhrada mzdy.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobou zo dňa 20.5.2011 podanou na Okresnom
súde Bratislava I sa žalobca domáhal proti zamestnávateľovi Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123 (do 14.2.2013 podnikajúcemu pod obchodným menom VOLKSBANK
Slovensko, a.s.) určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.3.2011 pre

závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a priznania nároku na náhradu mzdy z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10C/80/2011. Okresný
súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom zo dňa 2.10.2013, č. k. 10C/80/2011-429 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné, avšak iba z formálnych dôvodov. Súd prvej inštancie v

tejto súvislosti na str. 7 odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal „na obsah vykonaného dokazovania,
ktorého závery by súd vyhodnotil tak, že s navrhovateľom odporca prerokoval dôvody skončenia
pracovného pomeru ako aj tú skutočnosť, že navrhovateľ vzhľadom na svoje pracovné zaradenie
- riaditeľ pobočky banky porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu, keď čo aj len jedenkrát
vykázal neoprávnené použitie súkromného motorového vozidla v súvislosti s realizáciou pracovnej

cesty dňa 9.1.2011.“. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2014. Po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku rozhodoval Okresný súd Bratislava I o náhrade mzdy v zmysle § 79 ods. 1 ZP.
Spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. podala dňa 14.9.2016 vzájomnú žalobu, v ktorej žiadala súd, aby
určil, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnávala, primárne z týchto
dôvodov a to, že k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo výlučne pre

formálne nedostatky ďalej, že žalobca v čase trvania pracovného pomeru pôsobil v roku 2009 v rozpore
s pracovným poriadkom zamestnávateľa ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti HOTEL
CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO, a.s., Szentiványho 4078/11, Štrbské Pleso 059 85, IČO: 44 802 943 a
ako konateľ obchodnej spoločnosti Správa Hotela Crocus, s.r.o., Szentiványho 4078/11, Štrbské Pleso
059 85, IČO: 44 865 805, od apríla 2013 vykonáva žalobca nepretržite pre zamestnávateľa Mesto

Vysoké Tatry prácu v pracovnom pomere na pozícii prednosta mestského úradu. O existencii ďalšieho
pracovného pomeru, osobitne o dĺžke pracovného času, žalobca svojho zamestnávateľa neinformoval
[bod 7 písm. h) pracovnej zmluvy vedúceho zamestnanca dodatok č. 5 zo dňa 16.9.2002] a doterajší
prístup žalobcu k plneniu pracovných úloh nie je zlúčiteľný s firemnou identitou a bankovým kódexom.
Súd mal zároveň určiť, že pracovný pomer žalobcu so spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. sa končí

23.3.2012. Dňa 1.8.2017 bola Sberbank Slovensko, a.s. vymazaná z obchodného registra Okresného
súduBratislavaI,atonapodkladezmluvyozlúčenívoformenotárskejzápisnicespísanejdňa24.5.2017
pod zn. N 310/2017, Nz 17512/2017, NCRIs 17884/2017, pričom jej nástupníckou spoločnosťou
sa stala Prima banka Slovensko, a.s. (žalovaný). Okresný súd Bratislava I pokračoval v konaní s
právnym nástupcom pôvodne žalovanej Sberbank Slovensko, a.s. Rozsudkom zo dňa 13.11.2017 č. k.

10C/80/2011-765 Okresný súd Bratislava I rozhodol okrem iného tak, že vzájomnú žalobu žalovaného
zamietol a žalovaný sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Žalovaný sa domnieva, že výkon subjektívneho
práva žalobcu nesmeruje k cieľu sledovanému zákonom, a to s poukazom na skutočnosti, že neplatné
skončenie pracovného pomeru iba pre formálne nedostatky, že žalobca neoprávnene vykázal použitie
súkromnéhomotorovéhovozidlavsúvislostisrealizácioupracovnejcesty,čímpodľainternýchpredpisov

zamestnávateľa závažne porušil pracovnú disciplínu [§ 68 ods. 1 písm. b) ZP]. Uvedené konštatoval
súd prvej inštancie už v rámci rozhodovania o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a k určeniu
neplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa17.3.2011došlonapokonibazformálnych
dôvodov. Dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP bol tedamateriálnoprávne naplnený, avšak v dôsledku formálneho pochybenia pôvodného zamestnávateľa by
mal žalovaný žalobcu ďalej zamestnávať, resp. poskytovať mu náhradu mzdy. Ďalšou skutočnosťou
je nepretržitý výkon práce pre iného zamestnávateľa od roku 2013 s tým, že od 15.4.2013 (ešte

pred právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru) žalobca
nepretržite vykonáva pre zamestnávateľa Mesto Vysoké Tatry prácu v pracovnom pomere na pozícii
prednosta mestského úradu. Za výkon funkcie bol žalobcovi priznaný plat vo výške 1.898,50 EUR
brutto / mesačne. Žalobca tak počas obdobia, za ktoré si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu
mzdy vo výške 2.098,03 EUR brutto mesačne (od 9/2014 do 8/2017), poberal a naďalej poberá plat v

adekvátnej výške 1.898,50 EUR brutto mesačne. V súlade s organizačným poriadkom Mestského úradu
VysokéTatryvStaromSmokovci(ďalejaj„úrad“),účinnéhood1.5.2008,žalobcanajmäorganizujeprácu
úradu, riadi a kontroluje jeho hospodársku činnosť, zabezpečuje materiálno-technické vybavenie úradu,
jeho zariadení a ich údržbu, kontroluje hospodárne využívanie finančných prostriedkov pridelených na
činnosť úradu a informuje o tom primátora, predkladá materiály na zasadnutia orgánov mesta týkajúce
sa činnosti úradu, odpovedá na interpelácie poslancov, pripomienky mestských výborov, prípadne

občanov, zastrešuje spoluprácu s orgánmi mesta, orgánmi mestského zastupiteľstva, orgánmi štátnej
správy, právnickými a fyzickými osobami. Plneniu časovo a obsahovo náročných úloh prednostu úradu
zodpovedá dohodnutý pracovný čas v rozsahu 37,5 hodiny týždenne. V zmysle pracovnej zmluvy a §
81 písm. b) ZP je žalobca povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný
čas na prácu a odchádzať z neho až po jeho skončení. Mestský úrad Vysoké Tatry, sídliaci v Starom

Smokovci, poskytuje svoje služby 5 pracovných dní v týždni, v úradných hodinách spravidla od 7,30
hod. do 15,30 hod., čiže v čase, keď by mal žalobca riadiť pobočku banky v 13-kilometrov vzdialenom
Poprade. Žalobca pracoval pred okamžitým skončením pracovného pomeru v Sberbank Slovensko, a.s.
na pozícii riaditeľ pobočky (do tejto funkcie bol vymenovaný menovacím dekrétom, ktorý je súčasťou
spisu), s dohodnutým pracovným časom 38,5 hodiny týždenne. Bol zodpovedný za chod pobočky,

akvizičnú činnosť v úverovej oblasti, predaj produktov banky a kvalifikované poradenstvo v oblasti
bankových služieb. Pobočka bola otvorená každý pracovný deň v týždni v čase od 9,00 hod. do 17,00
hod. s hodinovou prestávkou na obed od 12,00 hod. do 13,00 hod. Jeho pracovný pomer sa pritom
neskončil a naďalej trvá. Za týchto podmienok je však vykonávanie ďalšej práce vo funkcii prednostu
mestského úradu nereálne. Právny predchodca žalovaného umožnil žalobcovi vykonávať dojednanú

prácu po právoplatnom určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v roku 2014, čo
žalobca odmietol. Po tom, čo Okresný súd Bratislava I rozhodol aj o nároku na náhradu mzdy a o
vzájomnej žalobe, žalovaný z opatrnosti vyzval žalobcu, aby dňa 9.1.2018 nastúpil do práce. Žalobca
prišiel na pracovisko 9,56 hod. a opustil ho 10,09 hod. s absurdným odôvodnením, že „preňho nie je
nič pripravené" a teda nemá vytvorené pracovné podmienky. Nevrátil sa ani na telefonické upozornenie,

že nezotrvanie na pracovisku sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca v telefonickom
rozhovore s JUDr. F. G., zamestnancom žalovaného (riaditeľ Odboru právneho a compliance) dokonca
uviedol, že nemá záujem o prácu v Prima banke Slovensko, a.s., neskončí svoj pracovný pomer s
Mestom Vysoké Tatry a nenastúpi do práce u žalovaného. Listom zo dňa 9.1.2018 žalovaný upozornil
žalobcu aj písomne [§ 63 ods. 1 písm. e) ZP]. Žalobca nebol prítomný na pracovisku bez udania dôvodu

dňa 10.1.2018 ani dňa 11.1.2018. Listom zo dňa 11.1.2018 bol žalovaným opätovne upozornený na
porušenie pracovnej disciplíny, avšak bezvýsledne. Dňa 15.1.2018 bola žalovanému doručená reakcia
advokáta žalobcu na výzvu na nástup do práce zo dňa 4.1.2018, ku ktorej sa žalovaný písomne vyjadril,
opäť upozornil žalobcu na neospravedlnené absencie v práci a žiadal ho, aby sa bezodkladne dostavil
na pracovisko. Žalobca svoju elementárnu povinnosť do dnešného dňa nesplnil. Žalobca nielenže nebol

pripravený znovu vykonávať prácu pre zamestnávateľa Sberbank Slovensko, a.s. (a žalovaného), ale o
toaninemalreálnyzáujem.Napriektomu,žežalobcajedlhoročnýmzamestnancomMestaVysokéTatry,
doposiaľ neskončil pracovný pomer so žalovaným (či už dohodou alebo výpoveďou). Práve naopak,
špekulatívne „vyzýva“ žalovaného na prideľovanie práce, zjavne so špekulatívnym cieľom domôcť
sa ďalšieho plnenia v konaní o náhradu mzdy z titulu údajnej prekážky v práci. Pokiaľ by žalobca

inkasoval náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého pracoval pre iného zamestnávateľa a prijímal za
to plat, vo výške bezmála rovnej mzde dohodnutej so Sberbank Slovensko, a.s., išlo by prakticky o
duplicitné plnenie, ktoré nezodpovedá funkciám inštitútu náhrady mzdy ani elementárnej požiadavke
spravodlivosti. Náhrada mzdy sa za daných okolností stáva nástrojom bezdôvodného obohatenia.
Inštitút náhrady mzdy by sa mal uplatniť subsidiárne až po tom, keď sa prejavia prezumované negatívne

dôsledky pre zamestnanca - absencia príjmu, k čomu v prípade žalobcu rozhodne nedošlo. Ako
ďalšiu skutočnosť uvádzame doterajší prístup žalobcu k plneniu pracovných povinností Sberbank
Slovensko, a.s. upozornila žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny počas trvania pracovného pomeru
listom zo dňa 24.2.2011 (takmer mesiac pred okamžitým skončením pracovného pomeru). Žalobcovibolo vytýkané nerealizovanie dohodnutých pracovných úloh, permanentné porušovanie smernice
„Segmentácia klientov“, nedodržiavanie otváracích a zatváracích hodín pobočky a nevhodná atmosféra
na pobočke (dlhodobo „proti sebe idúce skupiny poradcov“). Žalobca súčasne v rozpore s pracovnou

zmluvou neinformoval zamestnávateľa o svojich mimopracovných aktivitách [bod 7 písm. h) pracovnej
zmluvy vedúceho zamestnanca dodatok č. 5 zo dňa 16.9.2002 a čl. „Zákaz konkurencie“ prílohy k
menovaciemu dekrétu zo dňa 31.7.2009]. V roku 2009 vykonával žalobca bez vedomia Sberbank
Slovensko, a.s. funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO, a.s.
a funkciu konateľa spoločnosti Správa Hotela Crocus, s.r.o. V roku 2013 vznikol žalobcovi ďalší pracovný

pomer u iného zamestnávateľa, čo Sberbank Slovensko, a.s. zistila až na základe vlastného šetrenia v
konaníourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruaosúvisiacichnárokoch. Vprípadežalobcu
tak zjavne nešlo o zamestnanca, ktorý si svoje pracovné povinnosti plnil riadne a zodpovedne [§ 81 ods.
1 písm. a) ZP]. Žalovaný v rámci svojho podnikania prijíma vklady, poskytuje úvery a iné služby podľa §
2 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Činnosť banky v sebe zahŕňa
významné rizikové prvky, preto sa na zamestnancov bánk kladú vysoké nároky z hľadiska prístupu k

plneniu pracovných povinností. Riadne a zodpovedné plnenie povinností vyplývajúcich zamestnancom
zovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainternýchpredpisovbanky,vzťahujúcichsanaprácunimi
vykonávanú, je odôvodnené predovšetkým následkami (ich eventuálneho porušenia), ktoré sa môžu
negatívne prejaviť vo fungovaní celého bankového systému. Vysoké nároky a požiadavky kladené v
tomto smere na zamestnanca banky tak posúvajú mieru intenzity porušenia pracovnej disciplíny na

úplne inú úroveň, ako je tomu pri ostatných subjektoch. Od vedúceho zamestnanca - riaditeľa pobočky
banky je vyžadovaná absolútna bezúhonnosť, vysoko etické a morálne správanie sa a nadštandardné
plnenie pracovných úloh. Neoprávnené vykázanie služobnej jazdy, ako aj ďalšie žalovaným namietané
nedostatky, uvedené kritériá nespĺňajú. Za týchto okolností nemožno od žalovaného rozumne očakávať
dôveru v osobu žalobcu (čo je v bankovom sektore absolútnou nevyhnutnosťou) a ochotu mu ďalej

prideľovať prácu. Ďalšou skutočnosťou je, že žalobcovi by mal prideľovať prácu úplne iný subjekt.
Nemožno opomenúť, že zamestnávateľ Sberbank Slovensko, a.s. zanikol ku dňu výmazu z obchodného
registra (1.8.2017). Žalobcu by mal teda ďalej zamestnávať, resp. poskytovať mu náhradu mzdy jeho
právny nástupca - žalovaný, ktorý pôvodne nebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom.
Súd by mal pri rozhodovaní o náhrade mzdy v zmysle § 143 ods. 3 ZP prihliadať cez prizmu čl. 2 ZP na

všetky okolnosti, či už na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. Skutkové okolnosti prípadu negujú
záver, že ide o poskytnutie ochrany proti bezpráviu. Priznanie nároku na náhradu mzdy by nepochybne
viedlo k neodôvodnenému zisku na strane žalobcu a hospodárskemu poškodeniu žalovaného. Účelom
konania iniciovaného žalobcom tak nie je výkon práva, ale snaha obohatiť sa a poškodiť žalovaného.
Ide o zjavné zneužitie práva, ktorému by nemala byť poskytnutá súdna ochrana

3. Zmena petitu žaloby: Vzhľadom na zmenu skutkového stavu počas konania pred súdom prvej
inštancie, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu bol platne skončený
dňa 13.2.2018, žalobca vypočítal žalovanú sumu a predložil súdu tento nový návrh znenia petitu a
žiada súd, aby pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

86.989,13 EUR v hrubom titulom náhrady mzdy s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
náhrady mzdy v hrubom 2.089,03 EUR od 7.10.2014 do zaplatenia, t.j. mzda za mesiac september
2014 (5 % ročne od apríla 2016) a následne z rovnakej sumy za každý nasledujúci mesiac od 7. dňa
v mesiaci končiac marcom 2018. Tunajší súd uznesením č. k. 3Cpr/16/2017-203 zo dňa 07.07.2018
pripustil zmenu žaloby v požadovanom znení.

4. Svedok JUDr. F. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.08.2018 uviedol, že je zamestnancom
Prima banky na pozícií riaditeľa odboru právneho A - complience. V Prima banke je od 01.03.2013 na
uvádzanej pozícií, pararelne k tejto pozícií vykonával aj pozíciu vedúceho právneho oddelenia Sberbank
Slovensko a. s., od prvého novembra 2016 do 31.07.2017, kedy Sberbank zanikla zlúčením s Prima

bankou a. s. Prima banka a. s. je právnym nástupcom Sberbank Slovensko a. s. Poskytuje právne
poradenstvo odboru ľudských zdrojov. Na otázku, či je mu známy rozsudok Krajského súdu v Bratislave
vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, odpovedal, že áno.
Svedok uviedol, že nastúpil na moju pracovnú pozíciu vedúceho právneho odboru A-complience počnúc
dňom 01.11.2016, svojou predchodkyňou som bol informovaný o existencií súdneho sporu so žalobcom

o náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Zároveň bol informovaný o
tom, že súdny spor týkajúci sa pracovného pomeru bol právoplatne skončený. Na moju otázku, či je
potrebné nejakým spôsobom riešiť skončenie pracovného pomeru pána Knoteka som dostal odpoveď,
nie. Práve preto sa to pýtal, lebo výrok rozsudku hovoril, že pracovný pomer trvá. Dostal odpoveď, žebanka komunikovala s pánom Knotekom a pán Knotek nemá záujem ďalej v banke pracovať, pretože
existuje konflikt záujmov, ktorý pán Knotek nevysvetlil. Dňa 03.01.2018 bola Prima banke doručená
žaloba, ktorá je predmetom tohto sporu , z ktorej sa dozvedel, že pán Knotek sa domnieva, že jeho

pracovný pomer z dôvodu konfliktu záujmov neskončil. Požiadal oddelenie ľudských zdrojov, aby prijali
opatrenia k vyriešeniu tejto situácie. V ten istý deň bola zaslaná pánovi Knotekovi, aby nastúpil na výkon
práce, konkrétne bola zaslaná dňa 03.01.2018 aj 04.01.2018. Boli zasielané dve výzvy s rovnakým
obsahom, nie som si istý, či to nebolo zasielané na rôzne adresy. Dôvodom, že pristúpili k riešeniu
tejto veci bola opatrnosť, druhý dôvod bola skutočnosť, že Prima banka má nedostatok zamestnancov

a mala úprimný záujem zamestnávať každého odborníka s praxou. V danom čase zaslania výzvy na
začiatku januára 2018 mala Prima banka neobsadených 30 pozícií riaditeľov pobočiek na ktorej pán B.
vysoko kvalifikovaný a zároveň má mnoho voľných pozícií osobného bankára na ktoré je tiež pán B.
vysoko kvalifikovaný. Krátko po doručení tohto listu pánovi B.ovi, asi 09.01.2018 dostal informáciu od
zamestnankyne pobočky Prima banky v Poprade, ktorá mu oznámila, že pán B. sa dostavil na pobočku
osobne, oznámil, že dostal od banky list na nástup do práce, opýtal sa, či táto pobočka má funkčného

riaditeľa, ktorý bol v tom čase na dovolenke keď odstal od zamestnankyne pobočky informáciu, že na
tejto pobočke je riaditeľ z pobočky odišiel so slovami nie sú pripravené podmienky na výkon mojej
práce, ak budete mať vytvorené podmienky, potom mi dajte vedieť. Podľa tvrdenia zamestnankyne
sa správal povýšenecky a arogantne, na čo popoludní telefonoval pánovi B.ovi a informoval ho, že
keď sa rozhodol prijať ponuku na nástup do práce, ktorú sme mu adresovali 03.01.2018 s tým, že

sa dostavil na pracovisko, tak svojvoľné opustenie pracoviska sa považuje za porušenie pracovnej
disciplíny a žiadal ho, aby sa vrátil naspäť do práce na pracovisko. On oznámil, že nepríde a musí
túto situáciu konzultovať so svojou právnou zástupkyňou, na čo volal pánovi B.ovi opätovne približne
po 2 hodinách a opätovne ho žiadal, aby sa vrátil na pracovisko späť do pracovného procesu. Bol
veľmi nervózny, povedal, že nepríde, nebude robiť nič, pretože jeho PZ má pojednávanie. V tom čase

vedel, že pán B. je zamestnaný na Mestskom úrade mesta Vysoké Tatry, telefonoval cez spojovateľku
na Mestský úrad mesta Vysoké Tatry, žiadal prepojiť priamu linku pána B.a kde mu bolo povedané,
že pán B. prítomný nie je, že zamestnávateľovi oznámil, že ide vybaviť nejakú služobnú záležitosť
a o chvíľu sa vráti a dala mu telefónne číslo priamo na pána B.a. Popoludní svedok telefonoval na
toto telefónne číslo do kancelárie pána B.a a on zdvihol telefón. Informoval ho, že tým, že vykonáva

prácu pre iného zamestnávateľa porušuje podmienky pracovného pomeru Prima banky Slovensko.
Svedok ho požiadal, aby sa rozhodol, pre ktorého zamestnávateľa chce pracovať na čo mu povedal
pán B. „mne bolo v minulosti veľmi ukrivdené pánom P. a ešte jedným pánom, ktorého nepoznám.
Ja sa chcem dohodnúť, ja nechcem pracovať, ja chcem byť odškodnený za toto ukrivdenie, určite sa
dohodneme, na čo mu bolo povedané, že vo veciach existencie pracovného pomeru banka dohody

nerobí, buď pracovný pomer existuje, alebo nie a náhrada mzdy je predmetom súdneho konania. Na
čo bolo zariadené, aby oddelenie ľudských zdrojov po pár dňoch myslím, že to bolo 11.01.2018 poslalo
pánovi B.ovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že viac dní nie je prítomný na
pracovisku. Hneď nasledovný deň bolo doručené do Prima banky vyjadrenie právnej zástupkyne pána
B.a z ktorého bolo zrejmé, že pán B. nemá záujem nastúpiť do práce, len hľadá výhovorky, že nemá

vytvorené pracovné podmienky, na čo Prima banka zaslala právnej zástupkyni pána B.a vyjadrenie,
v ktorom ju upozornil na prílohu v pracovnej zmluve, ktorá na základe súhlasu pána B.a umožňuje
zamestnávateľovi preradiť ho na funkciu riaditeľa ktorejkoľvek pobočky Prima banky Slovensko na
Slovenku. Zároveň informoval právnu zástupkyňu žalobcu, že na Slovensku je toho času k dispozícií
voľných 30 miest riaditeľov pobočiek Prima banky. Reakcia na tento list bola písomná žiadosť pána B.a

o skončenie pracovného pomeru, nakoľko zamestnávateľ má za to, že pán B. sa domáha výkonu práce,
nesúhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou, nakoľko pán B. sa ani po celej tejto komunikácií
nedostavil na pracovisko došlo zo strany zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
pána B.a pre pretrvávajúcu absenciu.

5. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol: V prvom rade sa zásadným spôsobom ohradil
voči interpretácií pána JUDr. G. voči hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, niekoľkokrát povedal a
musí to aj pred týmito právnymi zástupcami povedať, že dostal výpoveď z dôvodu, aby urobil dohodu,
pánovi Sekerešovi bolo povedané, že má také výsledky, že nevidí dôvod, odpoveď bola, že my si na teba
niečo nájdeme, našli si to, že porušil hrubo pracovnú disciplínu údajnou služobnou cestou, do dnešného

dňa sa to nepreukázalo, máme cestovné plány a tak ďalej, k tomu sa ďalej vracať nejdem, tak len aby ste
vedeli, aké postupy robila táto banka, preto to aj súd takto rozhodol ako rozhodol. Čo sa týka súčasnej
situácie musí dve vety povedať, mal tak isto úprimný záujem ďalej pracovať, pretože sa cítil v tejto pozícií
doma myslím si, že tie výsledky. Ale dostavil sa na pracovisko toho 03.01. pretože chcel tiež promptnereagovať na tú situáciu, bola to naivita. Zastupujúca riaditeľka ho uviedla do zasadačky, kde mal sedieť,
pýtal sa, ako dlho tam bude, že ona nevie, že bude volať do Bratislavy, pýtal sa či sú pripravené veci,
tieto tu neboli. Čo považuje za veľmi dôležité porušenie je to, že Prima banka ho oficiálne neprihlásila

do pracovného pomeru v sociálnej poisťovni, je to závažné porušenie a toto nikdy nebolo akceptované,
informoval sa aj na ústredí práce, musí to byť urobené vopred, toto tu tým pádom nebolo, nič Vás k
tomu neobmedzovalo. Zachová si takú dôstojnosť, že nebude tlmočiť vyjadrenia svedka ako na neho
nadával, ani pracovníkov, ktorí sa vysmievali na pobočke. Keby si svedok pozrel môj profil čo všetko
tam mal absolvované, to ale to je všetko teraz zbytočné. Nebola snaha ho prihlásiť, pretože nebude mať

zase nejakú slučku navlečenú že kdesi bude a nebude prihlásený. Cestou mojej PZ sme sa dvakrát
domáhali prideľovania práce. Nespomínam si na dátumy, kedy boli zasielané tieto výzvy, bolo to krátko
po tomto rozhodnutí. Pani doktorku A. nikdy nevidel, nikdy s ním nekomunikovala, nevie na akej báze
považovala túto vec za vybavenú. Nebol som vyzvaný po dátume 22.08.2014 nastúpiť do práce. Po
uvedenom dátume dvakrát písomne vyzýval o prideľovanie práce, ako už uviedol. Ešte si spomenul,
keď dostal tú výpoveď, tú čo bola predmetom súdneho sporu, reagoval na to listom, že to považuje za

neoprávnené a uviedol, že trvá na prideľovaní práce.

6. Súd v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s
dohodou o zmene pracovných podmienok vrátane popisu pracovného miesta, menovací dekrét, príloha

k menovaciemu dekrétu, pracovná zmluva vedúceho zamestnanca, dodatok č. 5 vrátane rozhodnutia
o vymenovaní do funkcie riaditeľa pobočky v Poprade, poverenie výkonom funkcie vedením pobočky
v Poprade, medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava 1. Č.k. 10C/80/2011 zo dňa 2.10.2013.,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave 8Co/663/2013-474 zo dňa 17.6.2014, uznesenie Najvyššieho
súdu SR 5CDo 458/2014 zo dňa 29.6.2016, kontaktné údaje k pobočke žalovaného v Poprade, výzva

na prideľovanie práce od žalobcu, odpoveď na výzvu, ďalšia výzva na prideľovanie práce, obe výzvy
vrátane doručeniek, výplatné lístky, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 /80/2011-765 zo dňa
13.11.2017, odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku Okresného súdu Bratislava I, upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny, výpis z obchodného registra na HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO
a. s., výpis obchodného registra na SPRÁVA HOTELA CROCUS s. r. o., dohoda č. 1 o zmene

pracovnej zmluvy so zamestnávateľom Mesto Vysoké Tatry, organizačný poriadok Mestského úradu
Vysoké Tatry, vrátane organizačnej štruktúry Mesta Vysoké Tatry a Mestského úradu Vysoké Tatry,
kancelária prednostu kontaktné údaje, Mestský úrad, kontakt, úradné hodiny, odpoveď na žiadosť
o sprístupnenie informácie, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, odpoveď žalovaného,
poštový podací hárok, výpis obchodného registra Sberbank Slovensko, a.s., mzdové listy, vyhodnotenie

ukazovateľov pre súťaž pobočiek, týždenný reporting pre kampaň slušný úver na bývanie 2010, rozpis
plánu DUAL GARANT 2011, výzva na nástup do práce , reakcia na výzvu na nástup do práce, okamžité
skončenie pracovného pomeru, vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, údaje o
poistnom, rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalobcu, podací lístok, prehľad voľných
pracovných miest na pozícií riaditeľ pobočky, obdobie od augusta 2014 do januára 2017 u Sberbank

Slovensko a.s. spolu s inzerovanými pracovnými ponukami, dovolanie odporcu vo veci o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy spolu so žiadosťou o odklad
vykonateľnosti rozsudku, vzájomnú žalobu v konaní o náhradu mzdy zo dňa 12.09.2016, doplnenie
žiadosti žalobcu na nepriznanie náhrady mzdy po uplynutí 12 mesiacov, prípadne na primerané zníženie
náhrady mzdy po uplynutí 12 mesiacov, ako aj zápisnicu z pojednávania vedeného Okresným súdom

Bratislava I. sp. zn. 10C/80/2011 konaného dňa 05.04.2017.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 86.989,13 eur titulom

náhrady mzdy pri iných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, t.j. z dôvodu neprideľovaniea
práce podľa pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa. Žalobca svoj nárok odôvodnil s poukazom
na skutočnosť, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné, žalovaný, ani jeho právny predchodca ho nevyzvali
nastúpiť do práce, nevytvorili podmienky pre výkon jeho práce, neumožnili mu výkon práce. Taktiež

žalobca poukázal, že žalovaný, resp. ani jeho právny predchodca si nesplnili zákonnú povinnosť prihlásiť
žalobcu do systému Sociálnej poisťovne, hoci pracovný pomer žalobcu trval.8. Žalovaný uplatnený nárok považoval za nedôvodný. Obrana žalovaného spočívala v nasledovných
tvrdeniach. Podľa žalovaného dôvod výpovede bol materiálnoprávne naplnený, avšak neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola určená len z formálnych dôvodov. Žalobca nepretrežite

od 15.4.2013 vykonával prácu pre iného zamestnávateľa (Mesto Vysoké Tatry), teda nebolo reálne,
aby vykonával prácu aj pre žalobcu podľa pracovnej zmluvy. Okrem toho priznanie náhrady mzdy popri
reálne dosiahnutej mzde u iného zamestnávateľa predstavuje podľa žalovaného duplicitné plnenie, je
v rozpore s funkciou náhrady mzdy, ide o bezdôvodné obohatenie a zneužitie práva u žalobcu. Taktiež
žalovaný poukázal na nedostatočné plnenie pracovných povinností v pracovnom pomere žalobcom

v období pred skončením pracovného pomeru. Napokon žalovaný zdôraznil, že náhradu mzdy má
poskytnúť iný subjekt ako subjekt, s ktorým žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu.

Podľa §142 ods. 3 Zákonníka práce, §47 ods. 1 písm. a, b Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

9.Prekážkuvprácinastranezamestnávateľamožnovovšeobecnosticharakterizovaťakosituáciu,ktorá
zamestnávateľovi z objektívnych dôvodov, bez vplyvu zo strany zamestnanca, bráni v istom časovom
okamihu plniť voči zamestnancovi povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru. V zásade ide
o štyri druhy prekážok, a to o prekážky z dôvodu prestoja, nepriaznivých poveternostných vplyvov,

inej prekážky na strane zamestnávateľa a vážnej prevádzkovej príčiny. Typickým príkladom iných
prekážok na strane zamestnávateľa je odmietnutie zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu
podľa pracovnej zmluvy, napríklad v prípade, ak zamestnanec bez zbytočného odkladu po dni, kedy
sa mal pracovný pomer skončiť na základe doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného
pomeru, oznámil zamestnávateľovi, že trvá na prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy a následne

sa určovacou žalobou domáhal na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorej súd
svojím rozsudkom vyhovel. V prípade iných prekážok na strane zamestnávateľa má zamestnanec nárok
na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (100%), a to bez možnosti manipulácie s ňou nadol
alebo nahor. V zmysle ustálenej judikatúry v prípade, že zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutia
súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neprideľuje prácu v rozpore s ustanovením § 47

ods. 1 Zákonníka práce), ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods.
3 Zákonníka práce a zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa
pracovnej zmluvy patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a túto náhradu nemožno znížiť,
poprípade nepriznať, aj keby o to zamestnanec žiadal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4CDo
204/2009).

10. V tomto konaní bolo nesporné, že žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko,
a.s. od 1.8.2017. Taktiež neboli sporné skutočnosti týkajúce sa vzniku pracovného pomeru žalobcu
u právneho predchodcu žalovaného od 1.7.1996, ako aj zmien pracovných podmienok - posledne
dojednaný druh práce: riaditeľ pobočky s miestom výkonu práce: pobočka zamestnávateľa v Poprade.

Nebolo sporné, že došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu právnym predchodcom
žalobcu listom z 23.3.2011, pričom žalobca sa domáhal na súde určenia jeho neplatnosti, pričom
medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného je
neplatné, rozsudok Krajského súdu Bratislave nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.8.2014.

V tomto konaní však bolo sporné, či vyzval žalovaný, resp. jeho právny predchodca žalobcu na
prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a či žalobca bol ochotný a mal skutočný záujem vykonávať
prácu podľa pracovnej zmluvy.

11. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že prebiehalo konanie o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, keď
po okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobcovi, žalobca jednoznačne
sa vyjadril, že trvá na ďalšom zamestnávaní a bolo preto povinnosťou žalovaného oznámiť žalobcovi
odstránenie prekážky, brániacej výkonu práce. Jednalo sa o prekážku v práci na strane zamestnávateľa
práve z dôvodu na strane zamestnávateľa, bolo teda jeho povinnosťou iniciovať výkon práce žalobcu a

vyzvať žalobcu na plnenie povinností vyplývajúcich z uzavretého pracovného pomeru, a to v nadväznosti
na existenciu právoplatného rozsudku súdu, ktorým okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
určené za neplatné. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že vyzval žalobcu v čase
bezprostredne po právoplatnom skončení konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. po22.08.2014 na výkon práce, vytvoril mu pracovné podmienky, umožniť mu vykonávať prácu. V tomto
smere žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Naopak boli adresované dve výzvy zo strany žalobcu
v roku 2016 na prideľovanie práce, konkrétne zo dňa 26.08.2016 a 26.09.2016, ktoré však zostali bez

relevantnejreakciezostranyžalovaného. Súdvšakmalpreukázané,žežalovanýaž podoručenížaloby
v tomto spore zaslal výzvu žalobcovi na nástup do práce listom zo dňa 4.1.2018.

12. Z judikatúry súdov vyplýva, že bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa vyzvať
žalobcu na nástup do práce. Neprideľovanie práce zo strany žalovaného je jednoznačné porušenie

povinnosti zamestnávateľa podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Žalovaný ako zamestnávateľ
neprideľoval zamestnancovi prácu odo dňa právoplatnosť rozsudku, ktorým súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné, preto ide o porušenie základnej povinnosti žalovaného ako
zamestnávateľa z pracovnoprávneho vzťahu, ktorá má za následok, že ani žalobca ako zamestnanec
si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý
spôsobil túto situáciu tým, že dal žalobcovi neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru, je povinný

žalobcovi vyjadriť ochotu plniť si povinnosti, vyzvať ho na nástup do práce a oznámiť mu odstránenie
prekážky brániacej výkonu práce. Zamestnanec, ktorý prestal vykonávať prácu nie na základe vlastného
rozhodnutia z dôvodov na strane zamestnávateľa, môže vyzvať zamestnávateľa na plnenie povinností,
avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať, z prípadnej nečinnosti zamestnanca nemožno v
takom prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky (rozsudok Krajského súdu v Trnave 23 Cp

774/2014).

13. V predchádzajúcom období nebolo zistené adresovanie takejto výzvy žalobcovi zo strany
žalovaného resp. jeho právneho predchodcu. Z tohto dôvodu je irelevantné posudzovať, či u žalovaného
boli voľné pracovné miesta na pozíciu riaditeľa pobočky banky. Okrem toho vyjadrenia spoločnosti

Sberbank Slovensko, a.s. v rámci iného konania na súde t. j. konania o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru sú v rozpore so skutočnosťou zistenou aktuálne v prebiehajúcom
konaní na tunajšom súde, konkrétne žalobcom tvrdená skutočnosť o voľných miestach v Sberbank
Slovensko a.s. na pozíciu riaditeľa pobočky, keď uvedené žalobcovi zo strany Sberbank Slovensko a.
s. prezentované v rámci týchto vyjadrení adresovaných súdu takto nebolo - napr. tvrdenie o nemožnosti

zamestnaniažalobcuvzhľadomnareorganizačnúzmenuvovnútornýchštruktúrachžalovaného,ktorých
následkom je postupné znižovanie pracovných miest (vzájomná žaloba v konaní o náhradu mzdy zo dňa
12.09.2016), tvrdenia o nemožnosti zamestnávania žalobcu z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny
žalobcom (doplnenie vzájomnej žaloby). Tieto zistenia nenasvedčujú ochote a záujmu k splneniu
povinnosti žalovaného prideľovať prácu žalobcovi.

14. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo v prvom rade povinnosťou žalobcu
dostaviť sa na pracovisko, aby si mohol žalovaný splniť svoju povinnosť prideľovať prácu žalobcovi,
nakoľko pokiaľ by sa aj dostavil žalobca na pracovisko s cieľom vykonávať práce podľa pracovnej

zmluvy a zo strany zamestnávateľa by práca nebola prideľovaná, k výkonu práce žalobcom by logicky
dôjsť nemohlo. Z uvedeného vyplýva, že bolo najprv zo strany žalovaného potrebné vyjadriť ochotou
prideľovať prácu, vyzvať ho na nástup do práce.

15. Súd zdôrazňuje, že zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku postupu zamestnávateľa

- neplatné skončenie pracovného pomeru. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21 CDo 2315/2000
predložené žalovaným nemožno aplikovať v tomto prípade, nakoľko v označenej veci je iný skutkový
stav, konkrétne zamestnanec nebol schopný vykonávať doterajšiu prácu následkom pracovného
úrazu, avšak v súdenom spore nemohol vykonávať prácu žalobca z dôvodu prístupu žalovaného. Táto
nečinnosť žalovaného nemôže byť na ťarchu žalobcu. Je právne irelevantné, že išlo o nečinnosť

nie priamo zo strany žalovaného, ale jeho právneho predchodcu vzhľadom k tomu, že je nesporné
medzi stranami, že žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., s ktorou mal
žalobca uzatvorenú pracovnú zmluvu, od 1.8.2017.

16. Nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť žalobcu ako svojho

zamestnanca do systému Sociálnej poisťovne, vykonávať odvody na sociálne poistenie rovnako nie je
prejavom žalovaného preukazujúcim jeho ochotu žalobcu zamestnávať a prideľovať mu prácu.17. Preto súd dospel k záveru, že základ nároku uplatňovaného žalobcom v tomto spore voči
žalovanému je oprávnený, avšak len za obdobie do 04.01.2018, kedy bol vyzvaný žalobca žalovaným
písomnou formou nastúpiť do práce, dostaviť sa na pracovisko, ako vyplynulo z oboznámenia s touto

listinou a s vykonaného dôkazu výsluchom svedka JUDr. F. G..

18. Pokiaľ navrhoval žalovaný vykonanie dôkazu, a to uložiť zamestnávateľovi žalobcu Mestu Vysoké
Tatry povinnosť predložiť mzdové listy (výplatné lístky) žalobcu za obdobie od septembra 2014 do
februára 2018 za účelom preukázania výšky plnenia, ktoré žalobca reálne inkasoval za výkon práce

pre tohto zamestnávateľa, vrátane všetkých príplatkov, platových kompenzácií a odmien, súd sa javilo
vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Pre zohľadňovanie tohto príjmu nie je žiaden zákonný podklad,
pokiaľ žalovaný nevyzval žalobcu k nastúpeniu do práce po právoplatnosti rozsudku súdu, došlo k
prekážke v práci na strane zamestnávateľa a je daný zákonný nárok na náhradu mzdy v zmysle § 142
ods. 3 Zákonníka práce. Naviac v prípade riadneho vyzvania na výkon práce adresovaného žalobcovi
a vytvorenia pracovných podmienok pre výkon dojednanej práce bola zákonná možnosť u žalobcu

skončiť tento pracovný pomer u iného zamestnávateľa (napr. dohodou, výpoveďou,...). Nevraviac o
nevyhnutnosti zabezpečenia existenčných potrieb žalobcu v nadväznosti na neprideľovanie práce podľa
pracovnej zmluvy žalobcovi po okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré bolo v konaní pred
súdomurčenéakoneplatné.Pretobolopotrebnétentonávrhnavykonaniedôkazuzamietnuť(uznesenie
vyhlásené na pojednávaní dňa 08.11.2018).

19. Námietka žalovaného týkajúca sa formálneho dôvodu pre určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ako aj plnenia, či neplnenia povinností v pracovnom pomere žalobcom pred
okamžitým skončením pracovného pomeru je z hľadiska uplatneného nároku žalobcu v konaní o
náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce bezpredmetná, zohľadňovanie tejto skutočnosti

nemá žiaden právny základ v citovanom ustanovení. Tvrdenia žalovaného o zneužití práva, obohatení
sa v súvislosti s nepretržitým výkonom práce žalobcu pre iného zamestnávateľa neobstoja, vzhľadom
na znenie citovaného ustanovenia a judikatúru, ktoré neumožňujú zníženie náhrady mzdy, resp. jej
nepriznanie a zohľadnenie príjmov žalobcu nemá preto žiaden právny základ.

20. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že základ nároku uplatňovaného žalobcom v tomto
spore voči žalovanému je oprávnený, avšak len za obdobie od 01.09.2014 do 04.01.2018, kedy bol
vyzvaný žalobca žalovaným písomnou formou nastúpiť do práce, dostaviť sa na pracovisko.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy v sume

jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok pre pracovnoprávne účely je upravený v § 134 Zákonníka
práce.

Podľa § 134 ods. 1, 2 , 3 Zákonníka práce
1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ

zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.
Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na

pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

21. Podľa judikatúry prípade, že zamestnanec nedosiahol v rozhodnom období žiaden zárobok,
je potrebné pravdepodobný zárobok zistiť z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Zisťuje sa
pravdepodobný zárobok v najvyššej možnej miere zodpovedajúci predpokladanému zárobku. Prizisťovaní priemerného zárobku súd prihliadne k akýmkoľvek okolnostiam, ktoré sú významné pre
objasnenie toho, aký zárobok by zamestnanec v rozhodnom období zrejme dosiahol. V prvom rade treba
prihliadať k tomu, akú prácu mal zamestnanec v rozhodnom období vykonávať, akým spôsobom bola

táto práca odmeňovaná, aké boli podľa právnych predpisov pohyblivé zložky mzdy a pod. V tomto rámci
možno potom prihliadnuť rovnako k výške zárobkov, ktoré dosiahli pri rovnakej práci spolupracovníci
dotknutého zamestnanca, resp. iní zamestnanci pri práci rovnakej hodnoty, ako aj na iné okolnosti, ktoré
sú významné pre posúdenie toho, aký zárobok by zamestnanec v rozhodnom období zrejme dosiahol.
Uvedené je ponechané na úvahe súdu tak, aby sa ním stanovený priemerný zárobok skutočne javil ako

pravdepodobný. Ide o záležitosť plne individuálnu a stáva sa predovšetkým otázkou skutkovou.

22. Žalobca pri vyčíslení uplatneného nároku vychádzal zo svojej hrubej mzdy, a to z hrubej mzdy za
obdobie apríl, máj, jún 2014, ktorá bola vo výške 1658,03 Eur, taktiež bol započítaný aj funkčný príplatok
vo výške 400 Eur, a tiež položka vo výške 40 Eur za doplnkové dôchodkové sporenie ING. Zároveň
žalobcapoukázalnamesačnúmzdubruttoriaditeľapobočkybankyvPoprade,zčohovyplývapriemerný

mesačný hrubý príjem v roku 2014 vo výške 2235 Eur a za rok 2015 vo výške 2193 Eur, za rok 2016 vo
výške 2024 Eur a za rok 2017 vo výške 2000 Eur, keď mal za to, že ide o regulérne porovnanie, keďže sú
na hranici s priemerom. V tejto súvislosti poukázal, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
výška pravdepodobného zárobku by nemala prekročiť výšku priemerného zárobku zamestnanca, ktorý
riadil pobočku Sberbank namiesto žalobcu v Poprade, pričom uplatňovaný priemerný zárobok 2.089,03

je s ním v súlade.

23. Žalovaný k výške uplatneného nároku namietal, že zložka DDS ING, teda príspevok na doplnkové
dôchodkové sporenie, nemá charakter mzdy v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce, čiže by nemala
byť započítaná, vychádzali zo základnej zložky mzdy a funkčného príplatku. Žalovaný namietal výpočet

žalobcu, nakoľko zahŕňa aj mimoriadne odmeny. Mimoriadna odmena je pohyblivá zložka mzdy,
ktorá nie je garantovaná. Jej priznanie závisí od splnenia individuálnych a firemných kvalitatívnych i
kvantitatívnych kľúčových ukazovateľov výkonnosti. Základný princíp vyplatenia bonusu vychádza z
predpokladu plnenia plánu čistého zisku banky alebo iných parametrov podľa typu pozície. Individuálny
pracovný výkon bol rozhodujúci aj pre mimoriadne odmeny, ktoré sa vyplácali iba zo splnenia

mimoriadnych pracovných úloh, zvlášť významných pracovných úloh nad rámec bežnej agendy za
projekty alebo dlhodobú výkonnosť a kvalitu práce. Poukázal na zárobky riaditeľa pobočky Sberbank
Slovensko, a.s. v okresnom meste Poprad a riaditeľa pobočky v krajskom meste Prešov, zo mzdových
listov vyplynul hrubý príjem 26 826,74 Eur s tým, že je tu zarátaná aj mimoriadna odmena pomerne vo
vysokej výške, ktorú tam zahrnúť nemožno. Výška pravdepodobného zárobku by pri zachovaní princípu

spravodlivosti nemala prekročiť hrubú mzdu zamestnanca t.j. mesačná mzda + funkčný príplatok, neskôr
iba mesačná mzda zamestnanca, ktorý riadil pobočku Sberbank Slovensko, a.s. v Poprade namiesto
žalobcu, resp. priemernú hrubú mzdu zamestnancov žalovaného vykonávajúcich rovnaký druh práce.

24. V nadväznosti na uvedené tvrdenia žalovaného, žalobca napokon v spore akceptoval vyššie

uvedené námietky žalovaného (na pojednávaní dňa 08.11.2018). Z tohto dôvodu súd vykonal výpočet
náhrady mzdy nasledovne: náhrada mzdy v hrubom uplatnená žalobcom za obdobie od 01.09. 2014
do 13.02.2018 (skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného) vo výške 2.089,03 mesačne bola
priznaná súdom za obdobie obdobie od 01.09. 2014 do 04.01.2018 (výzva žalovaného žalobcovi na
nástup do práce) vo výške 1.800 eur mesačne v období september 2014 až máj 2015 a 2.000 eur

mesačne v období jún 2015 až december 2017 a pomerná časť mesiaca január 2018: 4 dni pri hrubej
mzde 2.000 eur, čo predstavuje 258,06 eur, t.j. spolu 78.458,06 eur. Splatnosť mzdy bola dojednaná
v pracovnej zmluve do 6. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Ku dňu
rozhodovania sú splatné všetky označené náhrady mzdy a keďže zo strany žalovaného neboli žalobcovi
uhradené, súd uložil celú sumu náhrad mzdy vo výške 78.458,06 eur zaplatiť žalovaným žalobcovi. Súd

zdôrazňuje, že ide o nárok na náhradu mzdy a vo výroku súdu ide o číselné vyjadrenie náhrady mzdy
v hrubom.

Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka
(2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

25. Rovnako tiež priznal súd žalobcovi aj nárok na príslušenstvo dlžných súm, a to úrok z
omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy, t.j. od 7. dňa v mesiaci až do zaplatenia
vo výške 5,05% ročne u omeškaných náhrad mzdy za jednotlivé mesiace v hrubom od septembra
2014 až do februára 2016 a vo výške 5% ročne u omeškaných náhrad mzdy za jednotlivé mesiace
v hrubom od marca 2016 (splatné 7.4.2016) až do januára 2018, pričom základ nároku a jeho výška

vyplýva z ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Súd poukazuje, že Zákonník práce neobsahuje úpravu úrokov z omeškania, avšak vo svojom ust. §
1 ods. 4 zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo sa
vzťahuje na individuálne pracovnoprávne vzťahy. Právna úprava úrokov z omeškania je obsiahnutá
v Občianskom zákonníku v rámci všeobecných ustanovení pre záväzkové právo (omeškanie dlžníka)

a je na mieste jej použitie v rámci individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, osobitne vzniknutých
na základe pracovného pomeru, keďže ide o časť pracovného práva, ktorá v trhovom hospodárstve
patrí do súkromného práva a v ktorej oblasti aplikácia Občianskeho zákonníka ako základného
predpisu súkromného práva je dôvodná. Naviac gramatickým, resp. extenzívnym výkladom možno
pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaradiť aj všeobecné ustanovenia pre záväzkové

právo.

26. Súd žalobu v časti nad rámec priznanej sumy titulom náhrady mzdy a priznaných úrokov z
omeškania zamietol ako nedôvodnú.

27. Pokiaľ namietal žalovaný znenie petitu žaloby, súd konštatuje, že podľa obsahu samotnej žaloby
(§123 ods. 1 CSP) - v texte žaloby je niekoľkokrát uvedené, že žalobca žiada od žalovaného vyplatiť
mu náhradu mzdy, preto je nepochybné, že žalobca sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti
zaplatiť náhradu mzdy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, teda žalobca sa domáhal žalobou, aby sa
rozhodlo o splnení povinnosti, a nie o určení, či tu právo je alebo nie je, ani o určení právnej skutočnosti

(§137 písm. a) CSP ). Z tohto dôvodu súd konal o žalobe na splnenie označenej povinnosti.

28. Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
príslušný súd jeho vzájomnej žalobe vyhovie a určí, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu ďalej zamestnával alebo vzájomnú žalobu zamietne. Podľa žalovaného práve v tomto konaní

sa definitívne rozhodne o tom, či pracovný pomer, na základe ktorého sa žalobca domáha náhrady
mzdy, trvá alebo sa skončí rozhodnutím súdu (k dátumu predchádzajúcemu obdobiu, za ktoré žalobca
uplatňuje svoj domnelý nárok). Konanie o náhradu mzdy a o vzájomnej žalobe nebolo k dnešnému
dňu právoplatne skončené. Prerušenie konania je podľa žalovaného v záujme zachovania zásady
hospodárnosti a efektívnosti civilného sporového konania . Žalobca vyjadril nesúhlas s prerušením

konania z týchto dôvodov: a) na prerušenie konania neexistuje fakultatívny dôvod podľa § 163 CSP,
keďže žalobca s prerušením konania nesúhlasí; b) na prerušenie konania neexistuje obligatórny dôvod
podľa § 162 CSP; c) na prerušenie konania neexistuje ani obligatórny právny dôvod podľa § 164 CSC,
pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 10C/80/2011 sa nerieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 3Cpr/16/2017, bolo

právoplatne ukončené v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Týmto
bola odstránená akákoľvek neistota medzi stranami sporu o tom, pracovný pomer žalobcu trvá a že
od uvedeného dňa bol žalovaný povinný prideľovať žalobcovi prácu. Druhá časť konania - o náhradu
mzdy do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku a o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal,
aby súd určil, že pracovný pomer žalobcu sa skončil k 23.3.2012, bola Okresným súdom Bratislava

I ukončená rozsudkom zo dňa 27.11.2017, proti ktorému podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Súd
vzájomnú žalobu zamietol s odôvodnením, že „súd v konaní o náhradu mzdy nemôže rozhodnúť, že
pracovný pomer žalobcu u žalovaného končí spätne a už vôbec nie k dátumu 23.3.2012, ktorý je
dátumom, ktorý predchádza dátumu vyhlásenia medzitýmneho rozsudku súdom prvej inštancie, ktorýbol vyhlásený až dňom 2.10.2013“. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na názory odborníkov
v prípade skončenia pracovného pomeru na základe rozhodnutia súdu o nároku na určenie, že od
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, sa pracovný pomer

končí najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, nikdy nie spätne (právoplatné
rozhodnutie v tejto veci zatiaľ neexistuje), súd návrh žalovaného na prerušenie konania považoval
za nedôvodný. Okrem toho v tejto súvislosti súd poukazuje na relevantnú skutočnosť, že už došlo k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaným dňa 13.2.2018.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd priznal nárok na náhradu trov
konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 80,38%, nakoľko žalobcovi súd priznal z uplatnenej sumy
náhrady mzdy 86.989,13 eur sumu 78.458,06 eur, teda procesný úspech žalobcu je v percentuálnom
vyjadrení 90,19 %, z čoho vyplýva procesný úspech žalovaného 9,81 % a na základe uvedeného čistý

procesný úspech žalobcu je rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení 80,38 %.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP
(1)
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2)
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Ružomberok.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.