Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/276/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204460
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711204460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Gala a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu A.. K. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. L. XXX/X, G. - sídlisko, na strane žalobcu do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 42 176
778, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, zast. WERNER & Co. s.r.o., Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO 36 869 643, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene č. k. 7C/49/2011 - 170, zo dňa 18. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žaloba bola podaná žalobcami 1/
S. O., nar. XX.XX.XXXX a 2/ A.. K. O., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu konania žalobca 1/ zomrel dňa

XX.XX.XXXX. Jedným z troch dedičov po poručiteľovi je aj žalobca 2/ (syn poručiteľa), iba tento súdu
oznámil, že na podanej žalobe trvá. Preto dňa 09.03.2015 súd uznesením rozhodol, že v konaní bude
pokračovať len so žalobcom A.. K. O., 11.06.2014.

3. V konaní sa žalobca domáhal: I. aby súd určil, že úvery, ktoré boli zo strany žalovaného na
základe zmlúv zo dňa 04.09.2007 a 11.04.2008 poskytnuté právnej predchodkyni žalobcu (V.U.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr.) sú bezúročné a bez poplatkov, II. aby súd určil že sú neprijateľné

zmluvné podmienky zakotvené vo všeobecných obchodných podmienkach týchto zmlúv a to čl. 17 (o
rozhodcovskej doložke), čl. 04, 06 (o úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne) a čl. 08 (o splatení
úveru v plnej výške kedykoľvek pred termínom splatnosti), III. aby súd zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 59,08 eur a IV. aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 59,08 eur.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dlžné sumy z predmetných úverov boli celkom

splatené, a to úver poskytnutý na základe zmluvy č. 6131163 zo dňa 11.04.2008 v troch mesačných
splátkach s tým, že posledná splátka bola zaplatená dňa 15.07.2008 a úver poskytnutý na základe
zmluvy č. 6131048 zo dňa 04.09.2007 v 7-mich mesačných splátkach, pričom posledná splátka bola
zaplatená dňa 11.04.2008.5. Žalobu žalobcu pod I. a II. súd zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na
takomto určení (§ 80 písm. b) O. s. p.), nakoľko žalobca žaluje okrem určenia vymedzeného pod I. a II.

aj o vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka), kde v konaní o nároku žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia súd ako predbežnú otázku vyrieši otázku, či zmluvy na ktoré
sa žalobca odvoláva, sú bezúročné a bez poplatkov a tiež otázku prípadnej neprijateľnosti obchodných
podmienok.

6. V časti III. o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobu súd zamietol z dôvodu premlčania uplatnených
nárokov. Žaloba bola na súd podaná dňa 01.04.2011. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd
posúdil ako dôvodnú podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dvojročná (subjektívna)
premlčacia doba márne uplynula pri prvom úvere dňa 11.04.2010 a pri druhom úvere dňa 15.07.2010.
Najneskôr 11.04.2008 (posledná splátka) pri zmluve č. 6131048 a dňa 15.07.2008 (posledná splátka)
pri zmluve 6131163 musela právna predchodkyňa žalobcu vedieť, že došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia a kto ho získal, preto od uvedených dní začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už v roku 2008 sa verejne v médiách pertraktoval problém
spotrebiteľa v tak širokom rozmere, že o správaní sa nebankových inštitúcií musela/mohla vedieť.
Právna predchodkyňa žalobcu už pri podpise zmlúv musela vedieť s kým zmluvy uzatvorila a že ich
uzatvára ako spotrebiteľ. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od vtedy, keď sa oprávnený

dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, t.j. keď oprávnený pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň
v takej výške (objektívne vyčíslené v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia (trojročná, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie desaťročná) plyne od momentu, kedy k nemu došlo. Zo súdnej praxe

vyplýva, že bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je treba vychádzať z desaťročnej (objektívnej) premlčacej doby, žalobca
v tomto neuniesol dôkazné bremeno (vedomé alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobu
uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu o úvere žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom

nepreukázal).

7. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania súd zamietol žalobu aj v časti na vydanie primeraného
finančného zadosťučinenia (IV.). Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za
materiálnu ujmu podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na deň uzatvorenia zmluvy, t.j. na

04.09.2007 a 11.04.2008. Vo vzťahu k zmluve zo dňa 04.09.2007 premlčacia doba uplynula dňa
04.09.2010. Keď súd žalobu v tejto časti zamietol prihliadal aj na to, že žalobca bližšie nešpecifikoval,
v akej výške a vo vzťahu ku ktorej zmluve aký konkrétny nárok na primerané finančné zadosťučinenie
požaduje.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov (strán)
v konaní a v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O. s. p., kedy si žalovaný ani jeho právny zástupca trovy
nevyčíslili do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, hoci si ich náhradu uplatnili. Žalovanému
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Namietal, že rozhodnutie súdu nie je správne, nakoľko premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia je v danom prípade 10-ročná. Rozhodnutie súdu považuje za rozporné s európskymi
normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv

EÚ, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Je presvedčený, že žalovaný ako
osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje
svoje služby, a preto je možné od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V
predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný

minimálne vedel, že neuvedením RPMN priamo v zmluve o úvere nastane zákonom predpokladaná
sankcia, t.j. že žalovaný (veriteľ) nemôže od žalobcu (dlžníka) vyžadovať odplatu za poskytnutý úver.
Dlhodobé ignorovanie takejto povinnosti uvádzať RPMN sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Z hľadiska § 107 ods. 1 OZpre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa žalobca
skutočne dozvedel, bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr, že
na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. O

bezdôvodnom obohatení žalovaného, ktorý uzavrel zmluvy o úvere zo zosnulou matkou žalobcu, ktorá
zomrela 07.06.2010, sa žalobca dozvedel začiatkom roka 2011 po osobnom kontakte so Združením
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (žaloba bola podaná dňa 01.04.2011). Subjektívna lehota
neuplynula. A objektívna premlčacia doba je v danom prípade desaťročná, vzhľadom na úmysel
žalovaného.Napodporusvojichtvrdenípoukazuje napr.narozsudkyKSvPrešovesp.zn.4Co/15/2012,

sp. zn. 7Co/84/2011, OS Svidník sp. zn. 8C/48/2014, sp. zn. 6C/167/2010 - všetky vydané vo veciach
spoločnosti Pohotovosť.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že žalobcom uvádzaný odvolací dôvod nemá oporu v O. s. p. (neexistuje
žiaden odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 O. s. p.). Argumenty odvolateľa uvádzané k premlčacej

dobe sú právne irelevantné, pretože za existujúcej situácie sa vždy aplikuje dvojročná (subjektívna)
premlčacia doba, resp. aj v tomto prípade bolo právo premlčané v tejto dobe. Potom nie je významné,
či objektívna premlčacia doba je v danom prípade 3-ročná alebo 10-ročná. V ust. § 107 je zakotvená
kombinovaná premlčacia doba, kedy subjektívna a objektívna premlčacia doba začínajú, plynú a
končia nezávisle od seba. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúca vedomosť o tom,

že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Z hľadiska ust. § 107 ods. 1 OZ sa
jedná o vedomosť iba v zmysle skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie vyvodiť a nie o znalosť právnej kvalifikácie. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného
obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne

určiť výšku náhrady v peniazoch (viď. judikatúra NS ČR, aj závery NS SR v uznesení sp. zn.
4Cdo/256/2010 zo dňa 28.08.2010, kde sa okrem iného uvádza, že začiatok subjektívnej premlčacej
doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to
pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti,
ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa obohatil.) Pokiaľ žalobca trvá na 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, podľa názoru žalovaného
súdu nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ani nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzavretia predmetných zmlúv o úvere ešte
neexistovali rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie alebo jednotná, alebo prevažujúca judikatúra,
v ktorej by sa uvádzalo niečo o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluvách žalovaného a o ich

rozpore so zákonom. To znamená, že v danom prípade v čase uzavretia zmlúv o úvere nie je možné
prijať záver o nedobromyseľnosti alebo o úmysle žalovaného. Dodáva, že zmluva zo dňa 04.09.2007 č.
6131048 ani nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko do 01.01.2008 zákon o spotrebiteľských
úveroch úver nepodraďoval pod zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere nie je ani zmluva zo dňa 11.04.2008, keďže poskytnutý úver bol vo výške 5000,- Sk a splatný v

troch mesačných splátkach (nespĺňa predpoklady ust § 1 ods. 2 písm. e) a f) zákona o spotrebiteľských
úveroch).

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

12. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 01. 04. 2011. Okresný súd napadnutý
rozsudok vydal dňa 18. 12. 2015, odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku bolo podané dňa
01.03.2016, vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 30.06.2016. Teda za účinnosti zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle
zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O. s. p. . Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP),rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal
zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od
01.07.2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu

uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný
záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe
dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Keďže odvolanie tu bolo podané ešte
pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v

čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne.
Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých
dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie

bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

16. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú
premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia

doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je
vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa
skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá
premlčacia doba. V danom prípade súd založil svoje rozhodnutie na preukázanom uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby. Potom nie je dôvodné a ani právne významné zaoberať sa odvolacími

dôvodmi žalobcu, v zmysle ktorých by mu podľa jeho názoru malo prislúchať právo uplatniť nárok v 10-
ročnej objektívnej premlčacej dobe, o to viac, že s touto námietkou sa náležite vysporiadal už súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia.

17. Pokiaľ ide o plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, za náležite súdom ustálený

(preukázaný) možno mať začiatok jej plynutia od vykonania poslednej splátky tohto ktorého úveru
právnou predchodkyňou žalobcu, ktorá najneskôr pri zmluve o úvere č. 6131048 v deň 11.04.2008
poslednej splátky v prospech tohto úveru a pri zmluve č. 61310163 v deň 15.07.2008 poslednej
splátky v prospech tohto úveru vedela, že žalovanému uhradila na každý z týchto úverov sumu vyššiu
než aká jej na základe uvedených zmlúv o úvere bola žalovaným poskytnutá. Potom v uvedených dňoch

vedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na jej úkor a aj sumu, o ktorú sa obohatil.
Okolnosť tvrdená jej právnym nástupcom, že on sám sa mal dozvedieť, resp. sa dozvedel o vzniku
bezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv a kto ho prijal, až začiatkom roka 2011, kedy sa skontaktoval
so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (následne ako právna predchodkyňa - jeho matka
zomrela 7.6.2010), potom nie je pre daný prípad právne relevantná.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).