Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/135/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201596
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318201596.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: L. E., V.. XX.XX.XXXX, B. Y. I.
L. X, XXX XX, proti žalovanej: S. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. L. X, XXX XX, právne zast. JUDr. Vlasta
Pastorková, advokátka so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa
04.04.2019, č. k. 15C/18/2018-85, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„Konanie zastavuje.
Stranám náhradu trov konania nepriznáva“.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na pojednávaní dňa 04.04.2019 žalobca oznámil súdu, že
berie svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o
trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva. Keďže žalobca zobral
žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie zastavil. O trovách
konania súd rozhodol postupom podľa § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
3. Pri rozhodovaní o trovách konania, súd pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu. Zistil, že žalobca je dôchodcom
a žalovaná spĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze ako to vyplýva z rozhodnutia
Centra právnej pomoci zo dňa 10.09.2018 ( č.l. 32, 33). Týmto rozhodnutím bol žalovanej ustanovený
právny zástupca, a preto súd vzhľadom na osobné pomery strán sporu a ich nízky príjem, stranám
náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti výroku uznesenia, ktorým súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietajúc, že súd
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním napadnutý výrok uznesenia nie je dostatočne
odôvodnený a presvedčivý nie len po skutkovej stránke, ale ani po právnej stránke, pričom rozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania,
ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP,pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Z
uznesenia nevyplýva, z akých dôkazov súd vychádzal pri svojom rozhodovaní o trovách. V rámci tohto
konania a aj konania o neodkladnom opatrení sa žalobca k žalovanej správal necitlivo a neúctivo, a aj
z týchto dôvodov žalovaná považuje výrok o trovách za nespravodlivý. Žalovanej patria trovy konania,
nakoľkobolaúspešná.Zvyššieuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žesúdzistilskutkovýstavnesprávne,s
uvedenými dôkazmi sa nevysporiadal, následne posúdil právny stav nesprávne, na základe čoho dospel
k nesprávnym záverom, tak skutkovým, ako aj právnym. Na základe vyššie uvedených skutočností
navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o trovách zrušil a vrátil vec na prejednanie a
rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. aby napadnutý výrok uznesenia zmenil a žalovanej vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnila aj trovy odvolacieho
konania.
5. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie bolo podané po lehote. Súd prvej inštancie
správne posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že má nízky príjem, jeho jediným
príjmom je starobný dôchodok 417,20 eura mesačne, ktorý sotva stačí na úhradu nevyhnutných
nákladov. Jeho zdravotný stav je neuspokojivý a náklady na liečbu vysoké. V prílohe predložil zoznam
liekov, ktoré mesačne užíva. Ďalej uviedol, že konaním žalovanej hrozilo, že zostane bez prítoku vody,
čím by nemohol vo svojom rodinnom dome používať ústredné kúrenie a ohrev teplej vody. Problémom
pri riešení právnych vzťahov medzi stranami sporu bolo, že žalovaná nechcela priznať poruchu vo svojej
vetve pripojeného vedenie prítoku vody, hoci ju o to žalobca opakovane žiadal. Po preverení, na návrh
žalobcu bolo zistené, že porucha na strane žalovanej predstavovala prehrdzavené trubkové vedenie.
Po odstránení poruchy už nie je žiadne problém s prítokom vody pre obe strany sporu. Príčinou vzniku
celej situácie nebol žalobca, ale žalovaná, ktorá tvrdo odmietala situáciu riešiť, nechcela opraviť poruchu
vo svojom vedení. Trovy konania preto nemuseli vôbec vzniknúť, ak by žalovaná v zmysle jeho návrhu
riešila situáciu, dala si opraviť poruchu vo svojom vedení, čím by sa predišlo vzniku sporu.
6. Odvolateľka sa vyjadrila, že o včasnosti podania jej odvolania svedčí doručenka o prevzatí odvolaním
napadnutého uznesenia a potvrdenie o odoslaní odvolania. Tvrdenie žalobcu, že právna zástupkyňa
žalovanej s výrokom o trovách konania súhlasila, sa nezakladajú na pravde, čoho dôkazom je zápisnica
z pojednávania a zvukový záznam z pojednávania. Naďalej má žalovaná za to, že v tomto konaní na
strane žalobcu neexistujú dôvody osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 257 CSP.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 CSP a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočné súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
9. Odvolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. § 255 CSP vo vzťahu
k trovám konania medzi žalobcom a žalovanými.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu
náhradytrovkonania.Výkladnáhradytrovkonanianesmieobmedzovať,resp.brániťvreálnomuplatnení
základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.
11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP.
12. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásadyzodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2
MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného
súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo,
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v žalobe doručenej súdu 06. 04. 2018 žiadal zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Žalobca v žalobe uviedol, že prípojku financoval z vlastných
prostriedkov, avšak táto bola zhotovená pre právneho predchodcu žalovanej (p. Q.), ktorý sa zaviazal
peniaze vrátiť. Prípojka bola zhotovená s úmyslom, že bude spoločná, t. j. že bude slúžiť pre obidve
strany sporu. Podľa žalobcu žalovaná sa o údržbu vo svojej vetve pripojeného vedenia prítoku vody k
svojmu rodinnému domu nestarala, nepodieľala sa ani na výdavkoch vynaložených na spoločnú vec,
čo viedlo žalobcu k podaniu žaloby na súde. Práve pre koróziu prípojky vody vo vetve žalovanej vznikol
problém s prípojkou vody pre obidva strany sporu. Žalobca preto začal podnikať všetky opatrenia, aby
zabezpečil dodávku vody do svojho obydlia. Na nátlak žalobcu si žalovaná dala preveriť svoju prípojku
vody a bolo zistené, že skutočne v tomto vedení je porucha - prehrdzavené trubkové vedenie. Uvedený
stav spôsobil, že došlo k poškodeniu potrubia zo spodnej časti tak, že voda z poškodeného potrubia
stekala do zeme. Po odstránení tejto poruchy už nie je žiaden problém s prítokom vody pre obidve strany
sporu, z čoho je možné vyvodiť, že ak by žalovaná bola dala odstrániť poruchu skôr, nevznikol by žiaden
problémsdodávkouvodyprestranysporuzospoločnejstudneažalobcanemuselpodaťžalobunasúde.
Pre aplikáciu ust. § 257 CSP žalobca preukázal na svoje sociálne a majetkové dôvody s prihliadnutím
na skutočnosť, že je starobným dôchodcom s príjmom 417,20 eur, pričom z dôvodu neuspokojivého
zdravotného stavu požíva lieky (tlak, srdce, cievy, ostoporóza, astma, oči) s čím má zvýšené výdavky.
Keďže má XX rokov, je v dôchodkovom veku, žiaden iný príjem ako starobný dôchodok nemá.
14. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná v zmysle rozhodnutia
Centra právnej pomoci spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze (č. l. 32 - 33 spisu). Pre aplikáciu
ust. § 257 CSP sú dané sociálne a majetkové dôvody na obidvoch stranách sporu, a to s prihliadnutím
aj na skutočnosť, že žalobca je starobným dôchodcom, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok,
jeho zdravotný stav je neuspokojivý a má zvýšené výdavky na lieky. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplývajú jedinečné
osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania žalovanej. Konanie bolo
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pričom ak by žalovaná riešila vzniknutú situáciu skôr
(dala opraviť prehrdzavené trubkové vedenie prípojky vody vo svojej vetve) nedošlo by ani k podaniu
žaloby na súde. Žalobcovi ako XX-ročnému dôchodcovi hrozilo, že zostane bez prítoku vody, čím by
nemohol vo svojom rodinnom dome používať ústredné kúrenie, ohrev teplej vody a tým by sa stal
jeho dom neobývateľným. Žalovaná pred podaním žaloby nechcela pripustiť, že porucha je v jej vetvepripojeného vedenia prítoku vody, hoci ju o opravu žalobca opakovane žiadal. Z uvedeného vyplýva, že
ak aj sa predmetné konanie neskončilo rozhodnutím vo veci samej, samotné vedenie konania spôsobilo
odstránenie poruchy s prítokom vody pre obe strany sporu.
16. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP je v danom prípade daná, jednak majetkovými,
osobnými a sociálnymi dôvodmi strán sporu, ale aj osobitosťami prejednávanej veci, odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a žalobcovi
žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.