Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3CdoGp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715203797
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7715203797.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. (právny nástupca po S.), proti žalovanej P., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 7 C 106/2015, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce z 23. apríla 2018 č. k. 7 C 106/2015-303, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Michalovce z 23. apríla 2018 č. k. 7 C 106/2015-303 z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) na základe sťažností podaných oboma
stranami sporu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 10. januára 2018 č. k. 7 C 106/2015-269
vydanému vyšším súdnym úradníkom uznesením z 23. apríla 2018 č. k. 7 C 106/2015-303: 1. sťažnosť
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 10. januára 2018 č. k. 7 C 106/2015-269,

ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 37 886,46 € a trovy dovolacieho
konania v sume 4 211,63 €, zamietol, 2. zmenil uznesenie Okresného súdu Michalovce z 10. januára
2018 č. k. 7 C 106/2015-269 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
zo sumy 16 596,50 € titulom náhrady súdneho poplatku, zo sumy 92 645,82 € titulom trov právneho
zastúpenia žalobcu a zo sumy 12 634,89 € titulom trov právneho zastúpenia žalobcu v dovolacom
konaní.

2. Na podnet žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny
prokurátor“) v zmysle § 458 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) dovolanie generálneho
prokurátora (ďalej aj len „dovolanie“), v ktorom uviedol, že uznesením okresného súdu bolo porušené
právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, pričom potreba zrušiť toto rozhodnutie prevyšuje nad
záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Generálny prokurátor uviedol,

že súd prvej inštancie tým, že žalovanej nedoručil sťažnosť žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie
z 10. januára 2018 č. k. 7 C 106/2015-269, odňal žalovanej právo na spravodlivý proces. Žalovaná
nemala vedomosť o sťažnosti žalobcu, pričom pôvodne priznaná výška trov bola zvýšená zo 42 098,09
€ na 121 977,21 € a až po doručení zmeňujúceho uznesenia súdu prvej inštancie sa dozvedela o
niekoľkonásobnom navýšení trov konania žalobcovi, proti ktorému sa už nemohla odvolať. Generálny
prokurátor sa z hľadiska prípustnosti dovolania v dovolaní podrobne zaoberal aj otázkou subsidiarity a

proporcionality a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa stotožňuje s dôvodmi uvádzanými
generálnym prokurátorom v dovolaní, ako i jeho návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a

vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal oprávnený subjekt v zákonom stanovenej lehote (§ 461 CSP), bez nariadenia
dovolaciehopojednávania(§464CSPvspojenís§443CSP)dospelkzáveru,žedovolaniegenerálneho

prokurátora je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť.

6. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje
ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP).

7. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu
porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie
práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť
rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty
(§ 458 ods. 2 CSP).

8. K posúdeniu prípustnosti dovolania generálneho prokurátora je nutné uviesť, že dovolanie
generálneho prokurátora podľa Civilného sporového poriadku je subsidiárnym mimoriadnym opravným
prostriedkom. Je prípustné iba za predpokladu, že strana nemôže dosiahnuť ochranu práv inými
právnymi prostriedkami, najmä inými prípustnými opravnými prostriedkami. Podmienka subsidiarity je

splnená, ak podávateľ podnetu nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy.

9. Princíp proporcionality, vyjadrený v § 458 ods. 2 C.s.p., vychádza z konštantnej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa zásah do konečného súdneho
rozhodnutia, ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah

odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda
zrušenie alebo zmena konečného súdneho rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným
zákonom), musí byť legitímny (legitimita je daná potrebou nápravy fundamentálnej chyby) a musí byť
proporcionálny.
9.1. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho

rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej). Podľa Európskeho
súdu pre ľudské práva odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v prípadoch, keď
sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať
alebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy
fundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej

miere a dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť
súdneho systému.
9.2. Európsky súd pre ľudské práva chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí ísť o
pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou
nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré

právne názory. Ak v danom prípade najvyšší súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovie, teda ak
dovolaním napadnuté uznesenie zruší, je potrebné, aby vykonal test proporcionality, teda aby bolo z
odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že sa touto otázkou zaoberal.

10. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je podmienka subsidiarity a proporcionality

splnená, nakoľko opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu nie je prípustný a vadu
predmetného uznesenia je v danom prípade potrebné charakterizovať ako „fundamentálnu“ z dôvodu,
že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

12. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.13. V danom prípade súd prvej inštancie po právoplatnosti vo veci samej uznesením z 10. januára
2018 č. k. 7 C 106/2015-269 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o povinnosti žalovanej
nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 37 886,46 € ako i trovy dovolacieho konania vo výške 4

211,63 €. Uvedené uznesenie napadli sťažnosťami ako žalobca tak i žalovaná. Súd prvej inštancie
rozhodujúc o sťažnostiach uznesením z 23. apríla 2018 č. k. 7 C 106/2015-303 sťažnosť žalovanej
zamietol a napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce zo sumy 16 596,50 € titulom náhrady súdneho poplatku, zo sumy 92 645,82
€ titulom trov právneho zastúpenia žalobcu a zo sumy 12 634,89 € titulom trov právneho zastúpenia

žalobcu v dovolacom konaní, s poučením, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

14. Generálny prokurátor namietal, že žalovaná sa o sťažnosti podanej žalobcom nedozvedela, pretože
jej sťažnosť nebola predložená na vedomie a o niekoľkonásobnom prevýšení trov konania žalobcovi sa
tak dozvedeli až po doručení predmetného uznesenia.

15. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalobca proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 10. januára
2018 č. k. 7 C 106/2015-269 podal osobne na súde prvej inštancie 22. februára 2018 sťažnosť (č. l. 277
spisu), ktorú súd prvej inštancie nedoručoval žalovanej na vyjadrenie.

16. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo strán sporu na doručenie procesných podaní

ostatných strán sporu treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia
strany sporu druhej strane sporu vytvára stav nerovnosti strán pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčastí práva na spravodlivý proces [mutatis mutandis
I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06; rovnako tak rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13. januára 2015 (sťažnosť č. 17127/12)].

17. Postup súdu prvej inštancie po podaní sťažnosti zákon výslovne neustanovuje. Zo základných
princípov Civilného sporového poriadku, a to z článku 6 a z článku 9, vyplýva procedurálna rovnosť,
teda tzv. rovnosť zbraní spočívajúca v rovnakej miere možnosti oboch strán v kontradiktórnom spore
uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a rovnako tak právo oboznámiť

sa, okrem iného s návrhmi svojho procesného protivníka a vyjadriť k nim svoje stanovisko. Z uvedeného
tak vyplýva, že sudca (poverený vyšší súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal) musí doručiť sťažnosť na
vyjadrenie protistrane a v súlade s článkom 10 CSP určiť lehotu na vyjadrenie sa k sťažnosti (Komentár,
str. 879).

18. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo
všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento
princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej
procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Súd prvej
inštancie teda tým, že nedoručil sťažnosť žalobcu podanú proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie

žalovanej, porušil právo na spravodlivý súdny proces.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd zrušil uznesenie okresného súdu podľa ustanovení § 464
CSP a § 449 ods. 1 CSP.

20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
464 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.