Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310226193
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2310226193.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: U. T., narodená
XX.XX.XXXX, bytom V. U. XXX, právne zastúpená: JUDr. Jolana Černá, advokátka, so sídlom Jahodná
337, proti žalovanému: S. T., narodený X.X.XXXX, bytom V. U. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír
Vágó, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/362/2010-672 zo
dňa 28.2.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.vyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvostrán

sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal A/ aktíva: a.1 - nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. X Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako
rodinný dom, súpisné č. XXX, na parcele č. 4095/53, parcela č. 4095/12 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 815 m2 a parcela č. 4095/53 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, všetko parcely
registra C,
a.2 - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. XXX Okresným úradom

Galanta, katastrálnym odborom ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. 136/1, parcela č.
136/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 778 m2 a parcela č. 136/2 - záhrady o výmere 596
m2, všetko parcely registra C, B/ pasíva: b.1 - Americká hypotéka O. X., a.s., č. 9907000946, do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal C/ aktíva: c.1 - Podnik- pozostávajúci z: c.1.1/ nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, k.ú. V. U., obec V. U.,
ošipáreň na parcele č. 2911/10, ošipáreň na parcele č. 2911/12, ošipáreň na parcele č. 2911/14, ošipáreň

na parcele č. 2911/15, všetko bez súpisného čísla, kravín K 220 č.5, súpisné č. XXXX, na parcele č.
2911/20, parcely registra C, c.1.2/ hnuteľný majetok - obilný kombajn, typ MASSEY FERGUSON DA
20, typ 7276, trojradlicový pluh, sejačka, typ SE 1-055, kultivátor, diskový podmietač, žací stroj rotačný,
ŽŤR 165, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 1201 1, príves na nákladný traktor BSS P 73 S,
poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 7011, obilný kombajn MASSEY FERGUSON DA20, typ 40,
príves nákladný za traktor BSS P 73 S, c.1.3/ ošípané v počte 14 ks, D/ záväzky z leasingovej zmluvy č.

LZM/09/60389 z 1.7.2009, výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania a výrokom III. priznal náhradu trov konania štátu.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho
zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi stranami sporu nebolo sporným, že do
masy ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patria: aktíva: nehnuteľnosť nachádzajúcasa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. X Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako
rodinný dom, súpisné č. XXX, na parcele č. 4095/53, parcela č. 4095/12 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 815 m2 a parcela č. 4095/53 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, všetko parcely

registra C, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. XXX Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. 136/1, parcela
č. 136/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 778 m2 a parcela č. 136/2 - záhrady o výmere 596
m2, všetko parcely registra C, Podnik - pozostávajúci z: a/ nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX
OkresnýmúradomGalanta,katastrálnymodborom,k.ú.V.U.,obecV.U.,ošipáreňnaparceleč.2911/10,

ošipáreň na parcele č. 2911/12, ošipáreň na parcele č. 2911/14, ošipáreň na parcele č. 2911/15, všetko
bez súpisného čísla, kravín K 220 č.5, súpisné č. XXXX, na parcele č. 2911/20, parcely registra C,
b/hnuteľný majetok - obilný kombajn, typ MASSEY FERGUSON DA 20, typ 7276, trojradlicový pluh,
sejačka, typ SE 1-055, kultivátor, diskový podmietač, žací stroj rotačný, ŽŤR 165, poľnohospodársky
kolesovýtraktorZetor12011,prívesnanákladnýtraktorBSSP73S,poľnohospodárskykolesovýtraktor
Zetor 7011, obilný kombajn MASSEY FERGUSON DA20, typ 40, príves nákladný za traktor BSS P 73

S, c/ ošípané v počte 14 ks, pasíva: -záväzky z leasingovej zmluvy č. LZM/09/60389 z 01. 07.2009,
Americká hypotéka O. X., a.s., č. 9907000946. Vzhľadom na absenciu rozporu medzi stranami ohľadne
vecí tvoriacich masu BSM, súd sa stotožnil bez potreby ďalšieho dokazovania s ich tvrdeniami. Rozpor
neexistoval ani v časti určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pod a.1 a a.2, nakoľko v priebehu
konaniastranyuzatvorilidohoduohodnotenehnuteľnostítak,žea.1jevovýške49790euraa.2vovýške

16597 eur. Podľa záverom znaleckého posudku č. 10/2017 podnik pod C/ tvoria c.1.1/ nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, k.ú. V. U., obec V. U.,
ošipáreň na parcele č. 2911/10, ošipáreň na parcele č. 2911/12, ošipáreň na parcele č. 2911/14, ošipáreň
na parcele č. 2911/15, všetko bez súpisného čísla, kravín K 220 č.5, súpisné č. XXXX, na parcele č.
2911/20, parcely registra C, c.1.2/ hnuteľný majetok - obilný kombajn, typ MASSEY FERGUSON DA

20, typ 7276, trojradlicový pluh, sejačka, typ SE 1-055, kultivátor, diskový podmietač, žací stroj rotačný,
ŽŤR 165, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 1201 1, príves na nákladný traktor BSS P 73 S,
poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 7011, obilný kombajn MASSEY FERGUSON DA20, typ 40,
príves nákladný za traktor BSS P 73 S, c.1.3/ ošípané v počte 14 ks. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností
vyčíslil na sumu 29075 eur, všeobecnú hodnotu hnuteľného majetku na sumu 63108,35 eur, všeobecnú

hodnotu ošípaných na sumu 2980,70 eur, zisk z podniku za obdobie od roku 2008 do zániku BSM bol
vo výške 7600 eur, na základe čoho konštatoval, že aktíva podniku ku dňu zániku BSM ocenil na sumu
spolu 114530,54 eur. Zároveň konštatoval, že pasívum pod B/ je úverom z roku 2007 vo výške 31866,16
eur, ku dňu zániku BSM bol stav úveru - 37514,71 eur. Súčasne vyhodnotil aj pasívum pod D/, pričom
ide o leasingovú zmluvu č. LZM/09/60389 v celkovej výške 60892,90 eur, ku dňu zániku BSM vo výške

už len - 43473,68 eur. Pasíva viažuce sa k podniku tak spolu ku dňu zániku BSM predstavujú sumu -
80988,39 eur, na základe čoho je všeobecná čistá hodnota podniku C/ ku dňu zániku BSM vo výške
33542,15 eur, po zaokrúhlení vo výške 33500 eur. So záverom uvedeného kontrolného znaleckého
posudku strany sporu súhlasili.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nemal dôvod neprikázať žalobkyni do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť pod bodom a.1, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užíva žalobkyňa s deťmi
už od zániku BSM, t. j. dlhoročne, pričom nebolo preukázané, že by mala k dispozícii alternatívne
riešenie bývania. Súd prvej inštancie nemal dôvod neprikázať do výlučného vlastníctva žalovaného
podnik pod C/, a to s prihliadnutím jednak na jeho vôľu, ako aj na skutočnosť, že predmetný podnik

od zániku BSM výlučne on prevádzkuje. Vzhľadom na priamu súvislosť pasíva pod D/ s podnikom
(leasingová zmluva), súd prvej inštancie nemal dôvod predmetné pasívum neprikázať do výlučného
vlastníctva žalovaného popri podniku C/. Problémom bola skutočnosť, že nehnuteľnosť pod a.1 užívaná
žalobkyňou je predmetom záložného práva a pasíva pod B/, pričom výška zostatku úveru ku dňu
skončenia dokazovania je podľa tvrdenia žalovaného nespochybneného žalobkyňou vo výške 16000

eur, ktorý záväzok reálne znižuje hodnotu nehnuteľnosti pod a.1. za účelom kompenzácie uvedeného
poníženia súd prvej inštancie žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva aj nehnuteľnosť pod a.2 v
hodnote 16597 eur, teda porovnateľnej s výškou pasíva pod B/, ktoré pasívum vzhľadom na existenciu
záložného práva k nehnuteľnosti pod a.1 logicky prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Po
uvedenom vyporiadaní tak žalobkyňa získa do výlučného vlastníctva veci v hodnote: a.1 vo výške

49790 eur, a.2 vo výške 16597 eur, B/ vo výške mínus 16000 eur, t. j. spolu v hodnote 50387 eur.
Žalovaný nadobudne do výlučného vlastníctva veci nasledovne: podnik C/ v čistej hodnote, t.j. po
zohľadnení rovnako prikázaného pasíva pod D/ a prihliadnutí na absenciu pasíva pod B/ vo výške podľa
znaleckého posudku 33542,15 eur + 16000 eur 49542,15 eur. Z uvedeného vyplýva, že po vyporiadanízaniknutého BSM bude hodnota výlučného vlastníctva strán sporu porovnateľná, čo zodpovedá nielen
ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ale aj zhodnej požiadavke strán sporu na vyporiadanie spôsobom
zohľadňujúcim účelnosť využitia vecí a v neposlednom rade aj absenciu finančných prostriedkov na

prípadnú finančnú kompenzáciu dorovnania.

5. Vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobkyne v predmetnom spore súd prvej inštancie vyslovil,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

6.Vzhľadomnaskutočnosť,ževpredmetnomkonaníbolipreddavkynaznaleckédokazovaniečiastočne
hradené zo štátnych prostriedkov, súd prvej inštancie štátu priznal právo na náhradu trov konania voči
stranám sporu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. e), f) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že

hodnota aktív prevzatých žalobkyňou je spolu 66.387 eur, z toho odpočítal dlh 16.000 eur zaťažujúci
nehnuteľnosť a tak čistá hodnota majetku, ktorá má pripadnúť žalobkyni je 50.387 eur. U žalovaného
konštatoval súd prvej inštancie, že hodnota aktív prevzatých žalovaným je 114.530,54 eur, z toho
odpočítal dlh 80.988,39 eur ako záväzky z leasingovej zmluvy a tak čistá hodnota majetku, ktorá má
pripadnúť žalovanému je 33.542,15 eur. Rozdiel je teda v peniazoch zistený 16.844,85 eur v neprospech

žalovaného. Pre žalovaného je nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie započítal pri vyporiadaní dlh
zaťažujúci prevzaté aktíva žalobkyne 16.000 eur prakticky dva krát, raz v neprospech žalobkyne a druhý
krát ako priznané aktíva žalovanému. Napadnutému rozsudku žalovaný vyčíta i to, že nesprávne určil
výšku dlhu z americkej hypotéky O. X., a.s., č. 9907000946 ku dňu zániku BSM strán sporu na 16.000
eur. BSM strán sporu zaniklo 8.4.2010, v tom čase tento dlh predstavoval približne 30.000 eur a počas

skoro deviatich rokov po zániku BSM žalovaný splatil z tohto dlhu už približne 14.000 eur, na čo súd
prvej inštancie v jeho prospech pri vyporiadaní neprihliadol. Tým je ešte väčší rozdiel medzi majetkom
prisúdeným žalobkyni a žalovanému. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení
uviedla, že na pojednávaní, konanom 6.9.2018 žalobca vyhlásil, že si nárokuje starší dom vedený
na LV č. XXX v k. ú. V. U. s tým, že potrebuje mesiac na vybavenie zmeny záložného práva z
LV č. X na LV č. XXX, toto ale nevybavil ani do pojednávania nariadeného na 23.10.2018, ani do
ďalšieho pojednávania odročeného na 29.11.2019. Súd prvej inštancie mu dal poslednú šancu na

vybavenie prepísania záložného práva banky na tento LV a odročil pojednávanie na 29.1.2019. Na
tomto pojednávaní ale žalovaný prišiel s úplne novým návrhom, že záložné právo požiadal prepísať
na dom svojich rodičov, pričom žiadosť zmenil až v januári 2019. Rozhodnutie banky o neschválení
prepísania záložného práva na dom jeho rodičov žalovaný v banke ani neprevzal, takže nie je možné
presne určiť, prečo prepísanie záložného práva nebolo bankou schválené. Po takýchto udalostiach a

úmyselnom preťahovaní sporu súd prvej inštancie nemal inú možnosť spravodlivého vyporiadania BSM
než, ako to urobil svojim rozsudkom. Čo sa týka vytýkania nesprávneho započítania dlhu zaťažujúceho
nehnuteľnosť, ktorá má pripadnúť žalobkyni, a to raz v neprospech žalobkyne, a druhý krát ako priznané
aktívum žalovaného, žalobkyňa uviedla, že v znaleckom posudku o ocenení podniku žalovaného totiž
spoločný úver manželov - americká hypotéka je odpočítaná z aktív podnikania, to znamená, že ak

zostatok úveru k dňu skončenia dokazovania je prisúdený žalobkyni, o túto sumu sa znižuje pasívum
podnikania, teda hodnota podniku je o túto sumu vyššia. Z toho istého dôvodu neobstojí ani námietka,
že od zániku BSM žalovaný splatil z dlhu predstavujúceho približne 30.000 eur približne 14.000 eur, čo
nebolo v jeho prospech pri vyporiadaní zohľadnené. Keby bola žalobkyňa zaviazaná na splatenie dlhu
vo výške 29.599,80 eur a v prospech žalovaného by sa započítali splátky ním zaplatené, mal by síce

právo na vrátenie takto zaplatených splátok, ale na druhej strane hodnota jeho podnikania, ktorá mu bola
prisúdená, by bola o túto sumu vyššia, lebo zaplatené splátky znižujú pasíva podnikania odpočítané z
aktív, ktorý rozdiel by musel v prospech žalobkyne vyrovnať. Takže aj pri tomto výpočte by vyšiel taký istý
výsledok, ako je uvedený v rozsudku. Vzhľadom na to, že v odvolaní žalovaného nie je žiadny relevantný
fakt, ktorý by spochybnil závery súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku, žalobkyňa navrhuje, aby

odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku

čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

11. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctvabývalýchmanželov-stránsporu.Žalovanýnesúhlasilsrozsudkomsúduprvejinštancie,
namietal, že rozdiel v peniazoch v neprospech žalovaného predstavuje sumu 16.844,85 eur a súd prvej
inštancie neprihliadol na to, že z americkej hypotéky splatil on sám približne 14.000 eur.

12. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka / strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§

220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi / strane musí dať odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa
totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka / strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

18. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné.

V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými
zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom
skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach
formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah
dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v

odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku
zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie
dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových
okolností boli preukázané a ktoré nie. Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž
vyplýva absencia presvedčivého a výstižného vysvetlenia vzájomného vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Odôvodnenie, podľa ktorého žalobkyňa získa do výlučného vlastníctva veci
v hodnote vo výške 49.790 eur a vo výške 16.597 eur, vo výške mínus 16.000 eur (bez uvedenia, čo
predstavuje suma 16.000 eur), t. j. spolu v hodnote 50.387 eur, žalovaný nadobudne do výlučného
vlastníctva podnik v čistej hodnote, t. j. po zohľadnení rovnako prikázaného pasíva a prihliadnutína absenciu pasíva vo výške podľa znaleckého posudku 33.542,15 eur + 16.000 eur = 49.542,15
eur, pričom z uvedeného vyplýva, že po vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bude hodnota výlučného vlastníctva strán sporu porovnateľná, je absolútne nedostatočné a

nezrozumiteľné. Ďalej je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil,
prečo pri rozdielnej výške vyrovnacích podielov neuložil strane, ktorej vyrovnací podiel bol vyšší,
povinnosť zodpovedajúcej výplaty strane, ktorej vyrovnací podiel bol nižší. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k

vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov práve spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku.Preskúmavanýrozsudoktaknenaplňujepožiadavkuzrozumiteľnostiapresvedčivostiazávery
prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Takýmto
postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom
konaní.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto
normy.Tátonáležitosťodôvodneniarozsudkuabsentuje,keďžesúdprvejinštanciesavpreskúmavanom

rozsudku vôbec nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je
zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda
akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje zoznam
čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo
svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia

vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že súd prvej inštancie neurčil výšku jeho

vyrovnacieho podielu. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadaval aj podnik. Z obsahu spisu
bolo zistené, že žalovaný po uzavretí manželstva začal podnikať ako samostatne hospodáriaci
roľník a živnostník, žalobkyňa podnikanie nevykonávala. Hodnota podniku žalovaného bola určená
znaleckým posudkom. Podnik manžela - podnikateľa a ani jeho jednotlivé zložky (vrátane hnuteľných

a nehnuteľných vecí, aktív a pasív atď.) nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
dôsledku skutočnosti, že podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania iba jedného z manželov,
ktorým treba rozumieť jeho podnikanie. Preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie
dospel k inému právnemu záveru, že podnik manžela - žalovaného (podnikajúci ako živnostník a
samostatne hospodáriaci roľník) a ani jeho jednotlivé zložky, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov v dôsledku skutočnosti, že podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania žalovaného,
pričom povolaním treba rozumieť aj podnikanie. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR
v rozsudku zo dňa 27.9.2004, sp. zn. 22Cdo/684/2004, kde bolo uvedené, že nie je žiadny dôvod
pre to, aby podnik nemohol byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov upraveného
Občianskym zákonníkom. To však len za predpokladu, že išlo o podnik patriaci obidvom manželom

ako podnikateľom. Pokiaľ však podnikateľom bol len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu
len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa
stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci, nakoľko šlo o podnik patriaci
a prevádzkovaný len žalovaným (ako fyzickou osobou - podnikateľom - živnostníkom, samostatne
hospodáriacim roľníkom), podnik ako taký do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí, a preto

ho súd prvej inštancie nemal ani samostatným výrokom napadnutého rozsudku ani vyporiadavať. V
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s podnikom manžela -
podnikateľasatotižrozhodnutiesúduovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovobmedzí
iba na zohľadnenie povinnosti manžela - podnikateľa zaplatiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu zodpovedajúcu všeobecnej cene podniku v čase vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov podľa jeho stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podnikajúci manžel je teda povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takú čiastku,
ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku.V dôsledku nesprávneho právneho záveru o zahrnutí podniku žalovaného do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov však súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval. Ďalšie závažné
pochybenie súdu prvej inštancie nastalo aj vo vyňatí americkej hypotéky O. X., a.s. č. 9907000946 z

podniku žalovaného a jej samostatného vyporiadania ako pasívum prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne. V zmysle § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa rozumie súbor hmotných, osobných a
nehmotných zložiek k podnikaniu, ku ktorému patria veci práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku. Podnik môže byť predmetom výlučného vlastníctva
i predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania (i tzv. širšieho

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je vždy celý podnik a nie jednotlivé veci a
práva na jednej strane a záväzky na strane druhej. Preto podnik treba vyporiadať ako celok a zvolený
postup súdu prvej inštancie, pri samostatnom vyporiadaní americkej hypotéky O. X., a.s. č. 9907000946
tvoriacej súčasť podniku žalovaného, nie je správny. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyporiadaniu
podniku založil svoje rozhodnutie len na nedostatočne odôvodnenom závere o jeho zahrnutí do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom absolútne nerešpektoval zákonnú úpravu ohľadne

stanovenia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka).

21. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani vada napadnutého rozsudku spočívajúca vo formulácii
výrokov. Výrok rozsudku musí byť vždy presný a určitý. Vo vzťahu k výroku I. v ňom absentuje uvedenie
hodnoty vyporiadavaných vecí a vo vzťahu k výroku III. v ňom absentuje uvedenie, voči komu má štát

právo na náhradu trov konania.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje
zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho

odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom
na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

23. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že

nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré

odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle
ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť

správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento
rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu

prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky

vykonaného dokazovania vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie
argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovenía potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve
týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite

v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. Zároveň je potrebné
mať samozrejme na zreteli i čo najpresnejšiu a najstručnejšiu formuláciu výroku rozsudku (kam patrí
identifikácia všetkých vecí, aktív, pasív a iných majetkových hodnôt spôsobom vylučujúcim ich zámenu
s uvedením ich hodnoty určujúcej pri vyporiadaní).

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).