Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, April 1, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Pc/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200713
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky O. W., nar.

XX. X. XXXX, bytom D. F. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou so sídlom Liptovský
Mikuláš, Belopotockého 720/2, proti osobe povinnej platiť výživné U. W., nar. XX. X. XXXX, bytom X.
XXX, o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. 5. 2013, č. k. 7P/23/2013-28,
v časti o bežnom výživnom na navrhovateľku tak, že osoba povinná platiť výživné U. W. je povinná
prispievať na výživu navrhovateľky O. W. zvýšeným výživným v sume 130 eur mesačne, vždy do 15.
dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, od 6. 3. 2019.

Zameškané zvýšené výživné na navrhovateľku za obdobie od 6. 3. 2019 do 31. 3. 2019 v sume 25,16
eura je osoba povinná platiť výživné povinná zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 6. 3. 2019, sa

navrhovateľka domáhala voči osobe povinnej platiť výživné (svojmu otcovi) zvýšenia výživného na sumu
300 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na začatie konania. V návrhu uviedla, že naposledy
bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. 5. 2013, č.
k. 7P/23/2013-28, ktorým bolo manželstvo jej rodičov rozvedené, ktorým bola určená osobe povinnej
platiť výživné povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Od posledného určenia
výživného ubehlo 6 rokov. V čase posledného určenia výživného bola študentkou základnej školy,
aktuálneštudujenastrednejškole.Vsúvislostistýmsajejpodstatnezvýšilivýdavkyspojenésoštúdiom.

Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej matka. Matka je zamestnaná ako robotník s mesačným príjmom
560 eur.

2. Advokátka navrhovateľky na pojednávaní na podanom návrhu trvala. Poukázala na skutočnosť,
že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola navrhovateľka maloletá. Od posledného
rozhodnutia už uplynulo takmer 6 rokov, navrhovateľka v súčasnosti navštevuje strednú školu a je prijatá
na vysokú školu. Uviedla, že na navrhovateľku vznikajú bežné výdavky na stravu, ošatenie a zdravotnú

starostlivosť. Na obedy v škole navrhovateľka uhrádza 22 eur mesačne, na školné 69 eur mesačne, na
školsképomôcky15-20eurmesačne,napovinnúnávštevudivadla20eurmesačne,nadopravu,vrátane
mestskej hromadnej dopravy, 10 eur mesačne, na internát 40 eur mesačne. Matka dáva navrhovateľke
50 eur týždenne, okrem toho jej uhrádza aj obedy a školné. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnostiso svojou matkou a jej manželom. Výdavky na nájomné predstavujú 215 eur mesačne, zálohová platba
na elektriku 74 eur mesačne, na plyn 60 eur mesačne, na internet a TV 15 eur mesačne. Matka
navrhovateľky spláca aj pôžičky sumou 44 eur mesačne a sumou 20 eur mesačne. Navrhovateľka si

nemôže privyrábať brigádnicky, vzhľadom na druh a rozsah výučby. Navyše, aktuálne sa pripravovala
na maturity. Otec nad rámec výživného navrhovateľke neprispieva, naposledy jej prispel v septembri
2018. Stretávanie otca s navrhovateľkou je obmedzené. Matka navrhovateľky zarába približne 560 eur
mesačne. Jej manžel vykonáva sezónne práce. Poukázala na princíp potenciality príjmov, keďže otec
navrhovateľky pred 2 rokmi pracoval v Holandsku a v jeho schopnostiach a možnostiach je nájsť si

lepšie platenú prácu.

3. Osoba povinná platiť výživné so zvýšením výživného na navrhovateľku nesúhlasila. Poukázala na to,
že už v konaní o rozvod manželstva pristúpil na výživné vo výške 100 eur mesačne, hoci ho nemal z
čoho platiť. Preto musel ísť pracovať do zahraničia a následne úspory minul.

4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľky,
ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokátka navrhovateľky neúčasť
navrhovateľky ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a súhlasila s vykonaním pojednávania v jej
neprítomnosti.

5. Osoba povinná platiť výživné pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa s navrhovateľkou nestretáva
z dôvodov na strane navrhovateľky. V minulosti bola navrhovateľka prijatá aj na štátne konzervatórium,
ktoré bolo bezplatné a kde celkové náklady, vrátane stravy, predstavovali 80 eur mesačne. Uvedené
konzervatórium sa nachádza v Bratislave. Poukázal na to, že úspory, ktoré mal pri rozvode vo výške

11.000 libier, dal vo výške 2/3-ín matke navrhovateľky, aby bolo aj na školu pre navrhovateľku.
Navrhovateľke postupnými úhradami vo výške 44 eur mesačne zaslal na účet približne 800 eur, ktoré
boli určené na vodičský kurz. Naposledy jej peniaze zaslal v júni 2018, potom ich prestal zasielať, keďže
ho nepozvali na oslavu navrhovateľkinej osemnástky. Býva v trojizbovom nájomnom obecnom byte.
Lacnejší sa byt sa zohnať nedá. Mesačne platí nájomné 157 eur, plyn 39 eur, elektriku a koncesionárske

poplatky 23 eur a internet 8 eur. Vykonáva živnosť. Príjem má približne 400-500 eur mesačne. V rámci
živnosti vykonáva pomocné stavebné práce. Z príjmu zo živnosti uhrádza len zdravotné poistenie, iné
výdavky v rámci živnosti mu nevznikajú. Keď bola uňho navrhovateľka v septembri 2018, dal jej 200 eur.
Odvtedy jej nad rámec výživného neprispel, a to ani na Vianoce. Vlastní 2 pozemky, z ktorých jeden o
výmere 1000 m2, je nachystaný pre navrhovateľku. Aktuálne sa nejedná o stavebný pozemok, pozemok

je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Ďalší pozemok, ktorý vlastní, sa nachádza v horách,
užíva ho jeho otec. Vlastní aj 2 automobily, a to Škodu Fábia, rok výroby 2003, náklady na ktorú uhrádza
jeho otec a Hondu Civic, ktorú kupoval ako ojazdené auto v roku 2011 za 5000 eur. V zahraničí bol pred
2 rokmi, poberal vtedy príjem 1000-1200 eur mesačne. Zarobené úspory spotreboval v období, keď bol
jeden rok nezamestnaný. Výdavky na benzín mu vznikajú vo výške 30 eur na 1,5 mesiaca. Do práce

chodí s kamarátom, ktorému za benzín neplatí. Uhrádzať náklady mu pomáha aj jeho kamarátka, ktorá
mu občas pošle nejaké peňažné prostriedky.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Navrhovateľka je v školskom roku 2018/2019 žiačkou 4. ročníka Súkromného konzervatória Nitra.
Rozhodnutím Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici zo dňa 18. 2. 2019 bola
navrhovateľka prijatá v akademickom roku 2019/2020 na dennú formu štúdia študijného programu
Interpretačné umenie. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov v období od 1. 7. 2018 do 2. 9.
2018 vykonávala prácu v obchodnej spoločnosti VillaVictoria s. r. o. Jej priemerný čistý mesačný príjem

za mesiace júl a august predstavoval 200 eur.

8. Z výpisu z účtu matky navrhovateľky mal súd preukázanú výšku jej mzdy v mesiaci január 2019 v
sume 529,35 eura a v mesiaci február vo výške 555,87 eura, t. j. priemerne mesačne 542,61 eura, výšku
zálohovej platby na elektriku 38,50 eura, výšku úhrady za plyn 136 eur, výšku splátky úveru 43,89 eura

a 20 eur, výšku úhrady na stravu pre navrhovateľku v januári 2019 v sume 20 eur, vo februári 2019 v
sume 15 eur, výšku školného na navrhovateľku v januári 2019 v sume 33 eur.9. Osoba povinná platiť výživné vykonáva podnikanie na základe živnostenského oprávnenia pod
obchodným menom Juraj Blaho - JUBL, aktuálne od 1. 11. 2017 v predmetoch podnikania dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a prípravné práce k realizácii stavby. Za rok 2017

nedosiahla zo živnosti žiaden príjem, za rok 2018 dosiahla príjem zo živnosti v celkovej výške 4780 eur,
výdavky predstavovali 3632,05 eura, z toho poistné na zdravotné poistenie 764,05 eura, pričom boli
uplatnené výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, základ dane 1147,95 eura a daňová
povinnosť 0 eur.

10.Osobapovinnáplatiťvýživnéjevýlučnýmvlastníkompozemkuzapísanéhoakoparc.č.KN-C1074/3,
druh pozemku orná pôda o výmere 2038 m2, umiestneného mimo zastavaného územia obce a pozemku
zapísaného ako parc. č. KN-E 739/3, druh pozemku orná pôda o výmere 3446 m2, umiestneného
mimo zastavaného územia obce, nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., zapísaných v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Z
listinných dôkazov, predložených osobou povinnou platiť výživné, mal súd preukázanú výšku zálohovej

platby na plyn v sume 39 eur, na elektriku v sume 19 eur, výšku koncesionárskych poplatkov 4,64 eura,
výšku výdavkov za vodu II. až IV. kvartál roku 2018 18,69 eura. Z výpisu z účtu osoby povinnej platiť
výživné mal súd preukázanú výšku nájomného v sume 157 eur mesačne, poplatku za mobilný telefón 8
eur. Výška poistného na zdravotné poistenie, uhrádzaného osobou povinnou platiť výživné, predstavuje
66,78 eura mesačne. F. W., otec osoby povinnej platiť výživné, v čestnom vyhlásení zo dňa 20. 3. 2019

uviedol, že platí všetky náklady na osobný automobil Škoda Fábia, ev. č. PB-561 PG a užíva automobil
od roku 2006.

11. Naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystricazodňa14.3.2013,č.k.7P/23/2013-28,ktorýmbolomanželstvojejrodičovrozvedené. Súčasne

súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa osoba povinná platiť výživné zaviazala prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 100 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola navrhovateľka žiačkou 7. triedy
základnej školy. Matka navrhovateľky pracovala v pracovnom pomere, s priemerným čistým mesačným
príjmom 368,04 eura. Osoba povinná platiť výživné vykonávala podnikanie na základe živnostenského
oprávnenia, pričom podľa daňového priznania predstavoval jeho čistý priemerný mesačný príjem 403,98

eura, podľa skutkových tvrdení, uvedených pri výsluchu na pojednávaní, 800 eur. Obaja rodičia mali
vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľke.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

18. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania,
súd návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jehočiastočnú dôvodnosť. Ustanovenia Zákona o rodine aj Civilného mimosporového poriadku umožňujú
zmenu rozhodnutia o výživnom v prípade zmeny pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom
môže byť len zmena pomerov, ku ktorej došlo od predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov však

musí mať závažnejší charakter, musí sa jednať o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch či už oprávnenej alebo povinnej osoby. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú
zmenu pomerov na strane navrhovateľky, odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výške výživného, ku
ktorej došlo od posledného rozhodnutia o výživnom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá
dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Nadobudnutie schopnosti sa živiť pritom nie je spojené

s dovŕšením plnoletosti, resp. inou vekovou hranicou. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť predstavuje
jeho spôsobilosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať svoje životné náklady. Nadobúda sa
spravidla po ukončení prípravy na budúce povolanie štúdiom. Súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky voči navrhovateľke doposiaľ trvá, nakoľko
navrhovateľka sa pripravuje štúdiom na strednej škole na budúce povolanie a súčasne je už prijatá
na vysokoškolské štúdium v dennej forme. Pokiaľ aj navrhovateľka vykonávala počas letných prázdnin

brigádnickú prácu študentov, nemožno považovať príjmy z uvedenej práce za skutočnosť, ktorá by mala
vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti jej rodičov a jej výšku. Príjem z uvedenej práce bol vo výške spolu
400 eur, navrhovateľka ho poberala len v období letných prázdnin a nepochybne slúžil len na úhradu
jednorazových,resp.mimoriadnych výdavkov,najmävsúvislostisozačiatkomškolskéhoroku.Uvedený
príjemvšaknemožnopovažovaťzapríjemslúžiacinaúhradubežných,pravidelnevznikajúcichvýdavkov

na výživu navrhovateľky. Od posledného rozhodnutia o výživnom na navrhovateľku uplynulo už takmer 6
rokov, navrhovateľka je vekovo staršia, s čím súvisí zvýšenie výdavkov na jej výživu. V čase posledného
rozhodovaniaovýživnombolanavrhovateľkažiačkouzákladnejškolyvmiestebydliska,aktuálneštuduje
na strednej škole, mimo miesta bydliska, v súvislosti s čím jej pribudli výdavky na internát a cestovné.
Navyše, navrhovateľka študuje na súkromnej škole, preto jej vznikajú aj výdavky na školné. V tejto

súvislosti, pokiaľ osoba povinná platiť výživné poukazovala na skutočnosť, že navrhovateľka bola prijatá
aj na štátnu strednú školu, na ktorej mali mesačné výdavky predstavovať 80 eur, súd uvádza, že
už len v dôsledku uplynutia 4 rokov od nástupu na strednú školu by uvedené výdavky aktuálne boli
nepochybne vyššie. Tiež je potrebné uviesť, že výdavky, ktoré by vznikali navrhovateľke v prípade štúdia
v Bratislave, by, vzhľadom na výšku životných nákladov v hlavnom meste a iných mestách (konkrétne

v Nitre) boli vyššie. Nárast výdavkov na navrhovateľku od posledného rozhodnutia o výživnom má
charakter podstatného zvýšenia, nakoľko nesúvisí len so skutočnosťou, že navrhovateľka postúpila na
štúdium na strednej škole, ale aj s tým, že študuje mimo miesta bydliska. K oprávneným výdavkom
navrhovateľky patria výdavky na stravu, ošatenie, obutie, zdravotnú starostlivosť, štúdium, vrátane
výdavkov na internát, cestovné a povinné návštevy divadla (vzhľadom na druh štúdia), jej podiel na

výdavkoch na bývanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že len výdavok na obedy v škole
predstavuje 22 eur mesačne. Okrem toho vznikajú navrhovateľke na stravu ďalšie výdavky, a to na
raňajky, večere, pitný režim, stravu počas víkendov (mimo pobytu na internáte). Výška pravidelných
mesačnýchvýdavkovnanavrhovateľku(obedynainternáte,cestovnéinternát,školné,povinnénávštevy
divadla) predstavuje 161 eur. Z uvedených dôvodov je nepochybné, že doposiaľ určené výživné v sume

100 eur nepostačuje na pokrytie výdavkov na výživu navrhovateľky.

19. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný aj podstatný nárast príjmov na strane matky
navrhovateľky ako druhého rodiča povinného platiť výživné. Príjmy matky navrhovateľky vzrástli oproti
naposledy posudzovanému stavu o približne 200 eur mesačne v čistom. Keďže navrhovateľka je

plnoletá, nie je možné prihliadať k prípadnej osobnej starostlivosti matky, ktorou by vyvažovala plnenie
si vyživovacej povinnosti vo finančnom vyjadrení. Matka navrhovateľky si plní vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke úhradami školného a obedov ako aj sumou 50 eur týždenne, t. j. 200 eur mesačne,
ktoré navrhovateľke dáva na úhradu výdavkov pri odchode do školy. Navyše, matka navrhovateľky
uhrádza aj podiel navrhovateľky na výdavkoch na bývanie. Z uvedených skutočností vyplýva, že matka

navrhovateľky si v rozsahu zodpovedajúcom jej schopnostiam a možnostiam vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľke plní.

20. Keďže súd mal preukázané dôvody na zvýšenie výživného na navrhovateľku, spočívajúce v
podstatnomnárastevýdavkovnajejvýživu,následne skúmalschopnosti, možnostiamajetkovépomery

povinného otca. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že aktuálne je v schopnostiach
a možnostiach povinného otca platiť výživné na navrhovateľku v sume 130 eur mesačne. Súd pri
hodnotení schopností a možností osoby povinnej platiť výživné prihliadol k jej príjmom z výkonu živnosti,
zisteným z daňového priznania, zohľadniac skutočnosť, že si uplatnila výdavky v zmysle § 6 ods. 10zákona o dani z príjmov (t. j. percentom z dosiahnutých príjmov), súčasne však zohľadnil jej skutkové
tvrdenia pri výsluchu, ktoré korešpondovali s podaným daňovým priznaním, že pri výkone živnosti mu
vznikajú len výdavky na zdravotné poistenie a jej čistý mesačný príjem je 400-500 eur. Navyše, súd mal

za to, že osobou povinnou platiť výživné deklarovaný príjem v sume 400-500 eur mesačne predstavuje
príjem v roku 2019, pričom daňovým priznaním bol preukázaný príjem za rok 2018. Výdavky, ktoré osobe
povinnej platiť výživné vznikajú v súvislosti s bývaním, súd považoval za oprávnené výdavky v rozsahu
2/3-ín, nakoľko sám užíva trojizbový byt, čo súd vyhodnotil ako nadštandardný spôsob bývania. Súd pri
rozhodovaní prihliadol aj k ďalším výdavkom, ktoré osobe povinnej platiť výživné vznikajú na benzín v

sume20eurmesačne,nainternetvsume8eurmesačne,naelektrinuvsume19eurmesačne,navoduv
sume2,08euramesačne,naplynvsume39eurmesačne,nakoncesionárskepoplatkyvsume4,64eura
mesačne. Pokiaľ poukazovala advokátka navrhovateľky na potenciálne príjmy, ktoré by mohla osoba
povinnáplatiťvýživnédosahovať,najmäspoukazomnamožnosťvýkonuprácevzahraničí,súdaktuálnu
potenciálnu schopnosť otca navrhovateľky dosahovať vyššie príjmy preukázanú nemal. Súd mal za to,
že nemožno od osoby povinnej platiť výživné požadovať, aby, za účelom dosahovania vyššieho príjmu,

vykonávala prácu v zahraničí. Osoba povinná platiť výživné vykonáva pomocné stavebné práce, čomu
zodpovedá aj dosahovaný príjem. Dosahovaný príjem je mierne vyšší ako minimálna čistá mesačná
mzda, ktorej výška v roku 2019 predstavuje 427,11 eura. Pokiaľ by sa teda aj povinný otec zamestnal
v pracovnom pomere, výška jeho príjmov by bola ešte mierne nižšia ako aktuálne dosahovaný príjem.
V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že mal preukázané, že povinný otec sa snaží

dosahovať príjem, či už výkonom živnosti alebo výkonom práce v pracovnom pomere v zahraničí.
Pokiaľ aj bol určité obdobie nezamestnaný, opätovne začal vykonávať živnosť a dosahovať príjem
zodpovedajúci jeho schopnostiam a možnostiam.

21. Súd nemal preukázané, že by majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné umožňovali určiť

vyššiu výšku výživného ako 130 eur mesačne. Osoba povinná platiť výživné síce vlastní dva osobné
automobily, jedná sa však o bežné, ojazdené automobily (Škoda Fábia 16 ročná, Honda Civic 8 ročná).
Navyše,vsúvislostisprevádzkouautomobilovnevynakladáosobapovinnáplatiťvýživnéneodôvodnené
výdavky, nakoľko, podľa čestného prehlásenia jeho otca, výdavky, ktoré vznikajú na jeden v automobilov
v plnom rozsahu uhrádza jeho otec. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že osoba

povinná platiť výživné vlastní dva pozemky v katastrálnom území X.. Z výpisu z listu vlastníctva mal však
súd preukázané, že sa jedná o ornú pôdu, mimo zastavaného územia obce, pozemky nie sú určené na
zastavanie. Z uvedených dôvodov ku hodnote pozemkov nie je možné prihliadať ako ku hodnote, ktorá
by mala dôsledok pre hodnotenie schopností a možností povinného otca platiť výživné.

22. Súd tiež pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka sa so svojím otcom stretáva
minimálne, aj v minulosti sa stretnutia uskutočňovali len niekoľkokrát ročne na časť dňa, teda nie na
dlhšie časové obdobia. Hoci ešte v priebehu roka 2018 (do júna) otec navrhovateľke prispieval sumou
44 eur mesačne na vodičský kurz, od uvedeného obdobia jej prispel nad rámec výživného len jedenkrát,
v septembri sumou 200 eur. Odvtedy nad rámec výživného ničím neprispel, a to ani na sviatky, Vianoce.

23. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 18 - 22 súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti a uložil
osobe povinnej platiť výživné prispievať na jej výživu zvýšeným výživným v sume 130 eur mesačne,
počnúc dňom podania návrhu, t. j od 6. 3. 2019. V zostávajúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Zameškané zvýšené výživné vzniklo za obdobie

od6.3.2019do31.3.2019vovýškerozdielumedzidoposiaľurčenýmvýživným,t.j.100eurazvýšeným
výživným, t. j. 130 eur, prepočítaným podľa počtu dní, teda za 26 dní (30 eur : 31 dní x 26 dní), vo
výške 25,16 eura. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, súd uložil osobe povinnej platiť výživné
povinnosť na jeho úhradu v zákonnej trojdňovej lehote na plnenie.

24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.