Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223182
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115223182.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: I. E., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XX,
XXX XX G., právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Obec Chminianska Nová Ves, 082 33 Chminianska Nová Ves 32, IČO: 00 327 140,
právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,

o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 103.929,60 eura s príslušenstvo a zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.02.2018
č.k. 20C/365/2015-224 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmným rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol

takto, že cit.:

„I. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 09.07.2014 do 11.02.2016 za
podzemné tepelné rozvodné zariadenie a vzdušné elektronické siete je dôvodný.

II. N á r o k žalobcu na zriadenie na ťarchu žalobcu ako vlastníka parciel KN-C č. X/X, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 6,613 m2, KN-C č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, KN-
C č. X/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, KNC č. X/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 315 m2, KN-C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, vedených pre k. ú.
Q. L. E. na LV č. XXX, a v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb - vzdušných elektronických
sietí, podzemného tepelného rozvodného zariadenia, postavených na parcelách KN-C č. X/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 6.613 m2, KN-C č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 252

m2, KN-C č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, KN-C č. X/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 315 m2, KN-C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, vecné
bremeno spočívajúce v práve stavby vlastníka stavieb, a v povinnosti vlastníka parciel KN-C č. X/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.613 m2, KN-C č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
252 m2, KN-C č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, KNC č. X/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 315 m2, KN-C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, Okresným

úradom G., katastrálnym odborom, pre obec Q. L.Á. E., katastrálne územie Q. L. E. na LV č. XXX, strpieť
výkon užívania uvedených pozemkov na plochy zastavané stavbami žalovaného, plochy vyznačené na
geometrickom pláne znalca, je d ô v o d n ý.

III. Nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena práva stavby podzemného tepelného rozvodného
zariadenia za opakovanú náhradu je d ô v o d n ý.IV. Nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena práva stavby vzdušných elektronických sietí za
jednorazovú odplatu je d ô v o d n ý.

V. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.“

2. Citoval ustanovenia § 1, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie
územnécelkyaozmeneadoplnení niektorýchzákonov,§20ods.4zákonač.442/2002Z.z.overejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 z. z. o regulácii v
sieťových odvetviach, § 10 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, § 100, § 101, § 107
ods. 1 a 2, § 135c, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že žalobca nie je
vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa stavby nachádzajú. Súd v danom prípade zastal názor, že

nie je oprávnený opätovne preskúmavať vlastnícke právo žalobcu. O vlastníckom práve žalobcu
bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 14C/250/2010, kde
vystupovali strany, ktorým mohlo svedčiť vlastnícke právo k stavbe kaštieľa a k parcele KN-C č. X.
Žalovaný v priebehu konania ani netvrdil, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa
následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Pre posúdenie námietky premlčania považoval

za zásadnú otázku, či došlo pri jednotlivých stavbách k vzniku zákonného vecného bremena, kedy
a či má žalobca nárok na jednorazovú náhradu alebo opakujúcu náhradu. Súd prvej inštancie preto
posudzoval každú stavbu individuálne. Zamietol žalobu v časti o bezdôvodné obohatenie za obdobie
od 04.09.2013 do 08.07.2014 za stavby na nehnuteľnosti žalobcu (obecná cesta o celkovej výmere
1.590 m2, časťou budovy obecného úradu o výmere 106 m2, obecné chodníky o výmere 514 m2) a

za obdobie od 9.7.2014 do 11.2.2014 (miestne účelové komunikácie o výmere 1.450 m2). V konaní
nebolo sporné, že tieto stavby boli postavené najneskôr pred rokom 2000. Vychádzajúc z § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo zákonného vecné bremeno účinnosťou zákona. Napriek skutočnosti,
že tento právny predpis nestanovil možnosť finančnej náhrady, vzniká pre vlastníka pozemku právo na
náhradu, ktoré môže byť vykonané po prvý raz nasledujúcim dňom od účinnosti tohto zákona teda od

02.07.2009. Trojročná všeobecná premlčacia doba preto uplynula 2.7.2012, pričom v danom prípade
bola podaná žaloba na súd 04.09.2015. Súd prvej inštancie poukázal na to, že náhrada za obmedzenie
vlastníckeho práva je koncipovaná ako náhrada jednorazová. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia od 14.02.2014 do 08.07.2014 a zradenie vecného bremena k stavbe verejný
vodovod - 294 m2, konštatoval, že zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách je

špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Vlastník dotknutých nehnuteľností
podľa ustanovení zák. č. 442/2002 Z.z. sa môže domáhať u vlastníka a užívateľa verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie uvedenia dotknutého pozemku do pôvodného stavu alebo finančnej náhrady,
ak to nie je možné a tiež náhrady za nútené obmedzenie v jeho užívaní, pričom tento nárok si musí
uplatniť v lehote uvedenej v tomto právnom predpise. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

bol od 1991 vedený ako vlastník nehnuteľnosti a verejný vodovod bol postavený pred rokom 1990.
Účinnosťou zákona č. 442/2002 Z.z., t.j. dňom 01.11.2002 sa žalobca mohol domáhať náhrady za
obmedzenie v obvyklom užívaní dotknutého pozemku. V konaní nebolo preukázané, aby si žalobca
nárok u žalovaného uplatnil. Zákonné lehoty na uplatnenie nároku u povinného subjektu uplynuli. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie námietke premlčania vyhovel a žalobu v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od 14.02.2014 do 08.07.2014 a
zradenie vecného bremena k stavbe podzemné tepelné rozvodné zariadenie - 281 m2, konštatoval,
že zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike je špeciálna právna norma vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku. V konaní nebolo sporné, že tepelné rozvodné zariadenie bolo postavené pred rokom 1990
a nachádza sa na nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil svoje vlastnícke

právo k tepelnému rozvodnému zariadeniu. Keďže ide o neoprávnenú stavbu, žalobca je obmedzený vo
výkone svojho vlastníckeho práva bez právneho dôvodu, čím vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie. Rovnako je dôvodný nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal oprávnenosť stavby a ani, že došlo k zriadeniu vecného bremena. Pri zriadení
vecného bremena žalobcovi patrí opakujúca náhrada, keďže Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie

zákona č. 657/2004 Z.z., v ktorom sa používa pojem „jednorazová“ v slovnom spojení „primeraná
jednorazová náhrada“, nie je v súlade čl. 20 ods. 4 ústavy a č. l. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.
Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalobca si uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (rozšíreniežaloby bolo doručené súdu dňa 12.02.2016). Nakoniec súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia od 14.02.2014 do 08.07.2014 a zradenie vecného bremena k stavbe
vzdušné elektronické siete - 323 m2. Žalovaný v konaní nepoprel, aby vzdušné elektronické siete boli

na nehnuteľnosti žalobcu postavené v roku 2012. Taktiež nepoprel svoje vlastnícke právo. Keďže ide
o neoprávnenú stavbu, žalobca je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva bez právneho
dôvodu, čím vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Rovnako je dôvodný nárok žalobcu
na zriadenie vecného bremena. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť stavby a ani, že
došlo k zriadeniu vecného bremena. Žaloba preto v časti zriadenia vecného bremena k stavbe vzdušné

elektronické siete je dôvodná. Žalobcovi za zriadenie vecného bremena prináleží jednorazová náhrada
z obdobných dôvodov ako súd poukázal pri zákone č. 66/2009 Z. z.

4. Proti tomuto rozsudku proti výrokom IV. a V. podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) CSP. Vo vzťahu k zamietavému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obmedzenie

vlastníctva stavbou podzemného tepelného rozvodného zariadenia a stavbou vzdušných elektronických
sietí namietal, že ide o nepreskúmateľný výrok, kde v spojení s výrokom I. ide o rozpor výroku V. s
odôvodnením, teda o inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo
odôvodňuje zrušenie výroku V. medzitýmneho rozsudku. Súd prvej inštancie nárok čo do bezdôvodného
obohatenia za obdobie pred 09.07.2014 zamietol, pričom v odsekoch 37. a 39. súd uvádza, že

rozhodoval o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od 14.02.2014 do 08.07.2014. Žalobca má
zato,žesúdprvejinštancievsúvislostisaplikáciouzákonač.66/2009Z.z.aposúdenímjehonárokovzo
zákonného vecného bremena na základe tohto zákona vec nesprávne právne posúdil, najmä vzhľadom
nazáveryvkonanípredloženéhonálezuÚSSRsp.zn.PL.US42/2015-105zodňa12.10.2016.Tiežsúd
pochybil, keď de facto akceptoval existenciu tohto zákonného vecného bremena nielen voči stavbám, ku

ktorým žalovaný 6 rokov po účinnosti zákona toto vecné bremeno zapísať dal, ale aj voči stavbám, ktoré
žalobca v žalobe označil ako miestne účelové komunikácie. Poukázal na procesnú pasivitu žalovaného,
ktorý svoju procesnú obranu založil na namietaní vlastníckeho práva žalobcu a na poukazovaní na
konanie OS Prešov sp. zn. 8C/156/1994, pričom to, kedy a akým spôsobom nadobudol jednotlivé stavby
existujúce na parcelách žalobcu, ktorých stavieb sa prezentoval ako vlastník, nepreukázal ani nenavrhol

žiadne dokazovanie, najmä vo vzťahu k cestným telesám, chodníkom, vodovodnému potrubiu, avšak
ani k teplovodnému kanálu. V konaní nebolo preukázané, že by cestné telesá na pozemku žalobcu
boli miestnymi alebo účelovými komunikáciami, stavbami podliehajúcimi stavebnému povoleniu, a
teda stavbami povolenými, zaradenými do siete miestnych komunikácií, na ktoré by bolo dôvodné
vzťahovať režim zákona č. 66/2009 Z. z. Rovnako žalovaný nepreukázal, že by mal na prevádzkovanie

verejného vodovodu živnostenské oprávnenie, a teda že by vodovodné potrubie na pozemku žalobcu
bolo verejným vodovodom v režime zákona č. 442/2002 Z. z. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie ohľadne zákonného vecného bremena podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z. z. Nesúhlasil, že by sa na jeho prípad nemohol aplikovať citovaný nález ústavného súdu,
práve preto, že ústavný súd sa v náleze podrobne analyticky zaoberal problematikou náhrad za vecné

bremená ako obmedzenia vlastníckeho práva, a to nielen vo vzťahu k zákonu o tepelnej energetike.
Závery pléna ústavného súdu sú použiteľné všeobecnými súdmi vo vzťahu k právnemu poriadku SR
vo všeobecnosti. Svedčia tomu aj závery uznesenia pléna Ústavného súdu SR PL. ÚS 35/2015-50
zo dňa 18.01.2017, ktorý sa ochranou vlastníckeho práva odmietol ďalej zaoberať práve s poukazom
na závery nálezu PL. Vo vzťahu k aplikovanej judikatúre súdom prvej inštancie uviedol, že v prípade

bytových domov však ide o úplne iný právny režim ako pri stavbách, na ktoré sa má vzťahovať zákon č.
66/2009 Z. z. Kým pri bytových domoch nie je v zákone vyjadrená dočasnosť týchto vecných bremien,
zákon č. 66/2009 Z. z. počíta s existenciou týchto zákonných vecných bremien len dovtedy, kým nedôjde
k majetkovoprávnemu usporiadaniu vlastníctva k pozemku, teda je explicitne daná dočasnosť týchto
vecných bremien, pričom čas trvania vecného bremena nemožno vopred určiť ani odhadnúť. V prípade,

že by primeraná náhrada mala byť jednorazová, vlastník stavby by sa uspokojil s existenciou zákonného
vecného bremena, a s majetkovoprávnym usporiadaním vlastníckych vzťahov by sa nikdy nemuselo
ani začať. Vzhľadom na uvedené nemožno rozhodovaciu prax súdov pri vecných bremenách podľa
zákona č. 182/1993 Z. z. vzťahovať a aplikovať nekriticky na rozhodovanie o nárokoch vlastníkov
pozemkov vyplývajúcich zo zákonného vecného bremena podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.

V tejto súvislosti žalobca namietal, že § 10 ods. 1 písm. d) zákona o tepelnej energetike pojednáva
o verejných rozvodoch tepla a zariadeniach na ich ochranu, teda stavbách, kde je určiteľný rozsah
takéhoto obmedzenia už pri výstavbe, kým pri vstupe na pozemok za účelom údržby rozsah a frekvencia
výkonu práv nie sú vopred celkom zrejmý. Práve preto je potrebné v každom jednotlivom prípadeskúmať, či je náležitou jednorazová alebo opakujúca sa náhrada. Dodal, že súd prvej inštancie sa s
argumentáciou žalobcu, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi,
nijako nezaoberal a pri rozhodovaní nevysporiadal, žalobcovi na túto jeho námietku nedal vôbec žiadnu

odpoveď. Voči výroku IV. rozsudku žalobca namietal, že súd rozhodol o nároku žalobcu na jednorazovú
náhradu za zriadenie vecného bremena práva stavby vzdušných elektronických sietí, pričom poukázal
v závere bodu 39. odôvodnenia rozsudku iba stručne na obdobné dôvody ako pri zákone č. 66/2009 Z.
z., aj keď túto stavbu súd pod režim zákona č. 66/2009 Z. z. výslovne nepodriadil. Vzhľadom na svoju
vyššie uvedenú argumentáciu žalobca nesúhlasí, že táto náhrada by mala byť jednorazovou, pretože

ide rovnako ako pri ostatných stavbách žalovaného na žalobcovom pozemku o stavbu odstrániteľnú,
ktorú je možné premiestniť inam, o čom svedčí aj uvedené stanovisko KPU z 03.11.2016. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky IV. a V. medzitýmneho rozsudku a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok IV.
medzitýmneho rozsudku tak, že rozhodne o dôvodnosti nároku žalobcu na zriadenie vecného bremena
práva stavby vzdušných elektronických sietí za opakovanú náhradu, a napadnutý výrok V. aby odvolací

súd zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Proti tomuto rozsudku proti výrokom I., II., III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý odôvodnil svoje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods 1 písm. b), e), f) a h) CSP.
Považoval samotné odôvodnenie rozsudku prečo súd prvej inštancie rozhodoval vo veci medzitýmnym

rozsudkom za veľmi strohé (nebol vypracovaný geometrický plán) a podľa odvolateľa nedôvodné. Ak
žalobca podaním zo dňa 15.12.2015 rozšíril žalobu o zriadenie vecného bremena, mal pripojiť ako
dôkaz geometrický plán, z ktorého by bol zrejmý rozsah vecného bremena, ktoré požaduje zriadiť. Z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako a na základe čoho súd dospel k určeniu povinnosti žalobcu
strpieť výkon užívania uvedených pozemkov, na ktorých má byť zriadené vecné bremeno, nie je

zrejmé ako dospel k obsahovému vymedzeniu vecného bremena. Zároveň z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie nevyplýva, či rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom je z dôvodov § 214 ods. 1
alebo ods. 2 CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žalovaná strana v konaní navrhla vykonať dôkaz
a to ohliadku na mieste samom. Súd o tomto procesnom návrhu uznesením nerozhodol. Žalovaná
strana opakovane vo svojich písomných vyjadrenia navrhla ako dôkaz pripojiť spisy Okresného súdu

Prešov zn. 13C/51/92, 9C/217/94, 8C/156/94 a tieto aj oboznámiť. V uvedených konaniach, konkrétne
v konaní 8C/156/94 súd konštatoval stavby, ktoré sú aj predmetom tohto konania, aj vo vzťahu k
ich oprávnenosti a ich povoleniu. Bez oboznámenia sa súdu prvej inštancie s navrhnutými súdnymi
spismi súd nemal ako zistiť potrebné rozhodujúce skutočnosti pre posudzovanú vec. Namietal, že
záver súdu prvej inštancie, že žalovaná strana neuniesla dôkazné bremeno o oprávnenosti stavieb,

je v rozpore nielen so zhodným tvrdením strán sporu, ale aj s vykonaným dokazovaním. Žalovaná
strana predložila súdu stavebné povolenie zo dňa 31. mája 1982 čísi. Výst. XXXX/XXXX-Mi na stavbu
„administratívna budova Miestneho národného výboru“ a to na pozemku č. EN X, X, X kat. úz. Q. L. E..
Z uvedených listinných dôkazov možno dospieť ku skutkovému zisteniu, že nielen stavba budovy MNV,
ale aj teplovodný kanál, ústredná teplovodná prípojka z jestvujúcej kotolne, boli nielen oprávnené (t.j.

že vlastník pozemku staval na svojom), ale aj stavebne povolené. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu
veci poukázal na to, že vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená sa vykoná podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe.
Súd v odôvodnení rozsudku v bode 20 poukázal na ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník v znení do roku 1992 upravoval neoprávnenú stavbu v § 221 a túto mohol zriadiť len

občan. Stavby, ku ktorým sa má zriadiť vecné bremeno, boli postavené oprávnene, t.j. vlastník stavby
staval na pozemku, ktorý bol v jeho vlastníctve. Uvedené znamená, že v posudzovanej veci podzemné
tepelné rozvodné zariadenie a vzdušné elektronické siete nie sú neoprávnenými stavbami, a preto ich
nemožno vyporiadať podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Namietal záver súdu prvej inštancie, že súd
nie je oprávnený opätovne preskúmavať vlastnícke právo žalobcu a uvedené posúdil ako prejudiciálny

účinok právoplatného rozhodnutia. Poukázal na to, že ak žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k parcele
EN č. X nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.1991, potom z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd posudzoval právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou stranou od
uvedeného obdobia až doposiaľ vo vzťahu k pôvodnej parcele EN č. X k. ú. Q. L. E.. Zároveň žalovaná
strana zdôraznila, že rozsudok vo veci 14C/250/2010 má deklaratórny charakter a nie konštitutívny.

Uvedené znamená, že týmto rozsudkom sa malo len potvrdiť právo žalobcu, ktoré malo vzniknúť na
základe hmotnoprávneho úkonu. Žalovaná strana nebola stranou sporu v konaní 14/C/250/2010. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenia § 193 a 228 CSP. Na záver poukázal na rozsudok Okresného súdu
v Prešove zo dňa 25.11.2004 č. k. 8C/156/94-394, ktorým súd uložil terajšiemu žalobcovi povinnosťvyprataťnehnuteľnosť-parceluč.KNX-zastavanáplochaovýmere7.997m2zapísanúnaLVč.XXXk.
ú.Q.L.E..KrajskýsúdvPrešoverozsudkomzodňa25.05.2005č.k.2Co/93/05-470rozsudoksúduprvej
inštancie potvrdil. Krajský súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy (17.10.1991) sa vlastnícke právo pri prevodoch nehnuteľností nadobúdalo účinnosťou zmluvy.
Na jej účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nešlo o prevod do socialistického
vlastníctva. Bez účinnej kúpnej zmluvy sa teda žalovaný (terajší žalobca) nemohol stať vlastníkom
prevádzaných nehnuteľností. Účinnosť zmluva zo dňa 17.10.1991 bez registrácie vtedajším štátnym
notárstvom nemohla nadobudnúť. Z tvrdení strán sporu, z listinných dôkazov, oboznámením súdnych

spisovjezrejmé,žestavbynaparceleENč.Xbolinielenoprávnené,aleajpovolenéanaviac,žežalobca
nie je vlastníkom parciel, ku ktorým žiada zriadiť vecné bremeno. S poukazom na vyššie uvedené žiada
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, svojimi

námietkami sa snaží napraviť svoju procesnú pasivitu v doterajšom konaní. Považoval za účelový
argument žalovaného, že so žalobou nebol predložený geometrický plán, pretože žalobca predložil
nielen náčrty polohy a rozlohy stavieb žalovaného, ale aj geometrický plán č. X/XXXX, ktoré pre
posúdenie základu nároku žalobcu boli dostačujúce. Z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku je zrejmé,
že súd rozhodol v tejto veci z dôvodu účelnosti najprv o základe nároku žalobcu, teda rozhodoval o §

214 ods. 1 CSP. Považoval za účelové a vágne tvrdenie žalovaného ohľadne poukazu na spis sp. zn.
8C/156/1994, v ktorom mal súd konštatovať oprávnenosť a povolenosť žalovaného stavieb na pozemku
žalobcu. Žalovaný bol povinný uviesť, čo má súd prvej inštancie zistiť, avšak žalovaný to odmietol
urobiť. Považoval v odvolaní predložený protokol o delimitácii za neopodstatnenú novotu v odvolacom
konaní. Namietal tvrdenie žalovaného, že vzdušné elektronické siete boli postavené pred rokom 1990.

Žalovaný pred súdom prvej inštancie nenamietal tvrdenia žalobcu, resp. nepredložil žiaden dôkaz, že
tieto žalovaná obec postavila v roku 2012. K námietkam žalovaného týkajúcim sa vlastníckeho práva
žalobcu k parcelám uviedol, že samotný žalovaný ho uznal pri odovzdávaní nehnuteľnosti podpisom
preberacieho protokolu 03.09.2013. Vlastníctvo uznala aj Slovenská republika, ako vyplýva z rozsudku
vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/250/2010. Vlastníctvo žalobcu konštatoval aj Krajský súd

v Prešove v konaní sp. zn. 2S/39/2015 v uznesení zo dňa 13.10.2017.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu voči žalovanému o vydanie
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 04.09.2013 do 08.07.2014 za stavby postavené na
nehnuteľnosti (obecná cesta o celkovej výmere 1.590 m2, časťou budovy obecného úradu o výmere
106 m2, obecné chodníky o výmere 514 m2) a za obdobie od 09.07.2014 do 11.02.2016 za stavby

(miestne účelové komunikácie - 1.450 m2, verejný vodovod - 294 m2, vzdušné elektronické siete - 323
m2, podzemné tepelné rozvodné zariadenie - 281 m2, budova obecného úradu - 106 m2). Zároveň
bolo predmetom konania zriadenie vecného bremena podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka a
poskytnutie náhrady za jeho zriadenie.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, že súd nie je oprávnený
opätovne preskúmavať vlastnícke právo žalobcu a uvedené posúdil ako prejudiciálny účinok
právoplatného rozhodnutia. Odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu námietku za dôvodnú vzhľadom
na nižšie uvedené.11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, a to parciel

KN-C X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, KN-C X/X, zastavené plochy a nádvoria o
výmere 100 m2, KN-C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.613 m2, KN-C X/XX, zastavené
plochy a nádvoria o výmere 106 m2, KN-C č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, KN-
C č. X/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, KN-C X/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 113 m2, KN-C X/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, vedených na LV XXX
pre k. ú. Q. L. E., titulom nadobudnutia rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 14C/250/2010-97 z

11.02.2013. Súd prvej inštancie prijal záver, že nie je oprávnený opätovne preskúmavať vlastnícke právo
žalobcu.Podľajehonázoruovlastníckomprávežalobcuboloprávoplatnerozhodnutévkonanívedenom
na tamojšom súde pod sp. zn. 14C/250/2010, kde vystupovali strany, ktorým mohlo svedčiť vlastnícke
právo k stavbe kaštieľa a k parcele KN-C č. X.

13. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016, (ďalej len „OSP“) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej

je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.

14. Podľa § 159 ods. 2 OSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

15. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

16. Podľa § 228 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

17. Účinky právoplatnosti rozhodnutia - jeho nezmeniteľnosť a záväznosť sa chápu podstatne širšie

než pojem ne bis in idem (porovnaj napr. Bohumil Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí,
Praha 2008, str. 52 a nasl.). Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa neobmedzuje len na
rovinu prekážky rei iudicatae (neodstrániteľnej procesnej podmienky konania), t.j. len na neprípustnosť
novéhoprejednaniaužrazrozhodnutejveci.Právoplatnosťmáajuvedenúpozitívnustránkuspočívajúcu
v pôsobení vecnom: význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. Náplň právoplatnosti

prejavujúca sa ako prameň prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia je mimoriadne závažná.
To, že nejde o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už
raz súdom v predošlom občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi vyriešenú
otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom) občianskom súdnom
konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovať inak ako otázku predbežnú. Bránilo tomu ustanovenie

§ 159 ods. 2 OSP., ktoré vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta OSP znamená osobitnú
procesnú úpravu; z nej vyplýva súdu povinnosť v prípade riešenia predbežnej otázky považovať za
záväznéprávoplatnésúdnerozhodnutieotakejtootázke.Súdmátedapovinnosťprisvojomrozhodovaní
o (tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskomsúdnom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti
skoršiehorozsudkuvnovom(ďalšom)občianskomsúdnomkonaní(sneidentickýmpredmetomkonania,
t.j. bez existencie prekážky rei iudicatae) môže preto (so zreteľom na tú - ktorú konkrétnu situáciu) viesť

k výsledku (znamenať), že žalobca bude neúspešný.

18. Prejudicialitu možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvomi
subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým
v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre

ďalší spor: od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci (porovnaj napr. Bohumil Dvořák, Právní
moc civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008, str. 62 a nasl.). Jej vznik predpokladá, že určitý právny
vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí
súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom
rozhodnutí. Pri tomto objektívne existujúcom vzťahu - pozitívnoprávnej stránke prejudiciality - skúmajú
sa jeho dôsledky (najmä to, kedy a do akej miery je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o predbežnej

otázke, kedy a v akom rozsahu a s akými účinkami si môže súd predbežnú otázku, ktorá doposiaľ nebola
právoplatným rozhodnutím vyriešená, sám posúdiť, aký je postup v prípadoch, keď si takúto otázku sám
vyriešiť nesmie).

19.Prejudiciálna(predbežnáaleboajpredurčujúca)otázkajepotomtakáotázka,ktorásamapredmetom

konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto
vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá
bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam (uvedené
zároveň aj objasňuje použitý výraz „predurčujúca otázka“).

20. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom
konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov
(totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch konaniach). Na
iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych
nástupcov, účinky právoplatného rozsudku sa môžu vzťahovať len v tých prípadoch, kedy tak stanoví

zákon. Pri posúdení dosahu záväznosti právoplatného rozhodnutia (miery účinku na rozhodovanú vec,
predmet sporu) nie sú pre súd určujúce hranice dané rozsahom nároku, nemôže iba prekročiť rozsah
právneho vzťahu, z ktorého nárok vyplýva. Účinok prejudiciality sa prejaví (vyjadrí) zamietnutím žaloby,
nie zastavením konania podľa § 104 ods. 1 OSP (ktoré nemeritórne rozhodnutie má miesto len tam,
kde sú v celosti splnené kritéria identity novej veci s vecou už právoplatne rozhodnutou - totožnosť

účastníkov aj predmetu konania /nároku/, porovnaj bližšie napr. Vlastimil Handl, Josef Rubeš a kol.
Občanský soudní řád. Komentář, I. díl, Praha 1985, str. 705 a nasl.). V súlade s procesuálnou teóriou
právoplatnosti (porovnaj napr. Vilém Steiner, Základní otázky občanského práva procesního, Praha
1980, str. 261 a nasl., Bohumil Dvořák, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, Praha 2008, str. 39
a nasl. ) záväznosť právoplatného rozhodnutia vyjadruje záväznosť procesnoprávneho vzťahu, ktorý

je týmto rozhodnutím založený, nie záväznosť hmotnoprávneho vzťahu, ktorý vzťah súd vo svojom
rozhodnutí vyriešil (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/133/2009
zo dňa 29.04.2010).

21. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je záväzné len pre strany konania, v

ktorom bolo vydané. Aj keď sa výrokom súdu určuje, že žalobca je vlastníkom určitej nehnuteľnosti,
nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka
rozriešená len vo vzťahu k stranám konania. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť
(okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna. Preto rozsudok súdu o určení, že žalobca je
vlastníkom veci, odstraňuje iba spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným v danom konaní, netýka

sa vlastníctva inej osoby. Voči tomu, kto nebol účastníkom takéhoto konania, nemožno pri posudzovaní
jeho veci vychádzať zo záveru, že o vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní.

22.Odvolacísúdprisvedčujesúduprvejinštancie,žerozsudkomtamojšiehosúduč.k.14C/250/2010-97
zodňa11.02.2013bolourčené,žežalobcaI.E.,L..XX.XX.XXXX,J.G.,I.XXjevlastníkomnehnuteľnosti

zapísanej na Správe katastra v G. na LV č. XXX, okres G., obec Q. L.Á. E., k. ú. Q. L. E., ako parcela
č. X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7.997 m2. Ako však vyplýva zo záhlavia tohto rozhodnutia,
tento predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka ohľadne vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam rozriešená len vo vzťahu k stranám konania, ktorými boli žalobca I. E. a žalovanýv 1. rade SR- Ministerstvo hospodárstva SR a SR - Štátna vedecká knižnica v Prešove. Netýkal sa
vlastníckeho práva žalovanej obce Q. L. E..

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 25.11.2014,
č.k. 8C/156/1994-394 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2005, č.k.
2Co/93/2005-470, ktorým súd uložil žalovanému I. E., L.. XX.XX.XXXX, J. G., I. XX vypratať
nehnuteľnosť,parceluKNX-zastavanáplochaovýmere7.997m2,zapísanejnaLVč.XXX,k.ú.Q.L.E..
Zobsahuuvedenýchrozhodnutí,tvoriacichsúčasťpriloženéhospisu8C/156/1994jezrejmé,žesúdriešil

ako predbežnú otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parcele KN X - zastavaná plocha o výmere
7.997 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Q. L. E.. Krajský súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (17.10.1991) sa vlastnícke právo pri prevodoch nehnuteľností
nadobúdalo účinnosťou zmluvy. Na jej účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak
nešlo o prevod do socialistického vlastníctva. Bez účinnej kúpnej zmluvy sa teda žalovaný (terajší
žalobca) nemohol stať vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Účinnosť zmluva zo dňa 17.10.1991

bez registrácie vtedajším štátnym notárstvom nemohla nadobudnúť.

24. Odvolací súd podotýka, že rozhodnutie odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXX, nie je rozhodnutím správneho orgánu
o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť

otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu
zaevidovaného do katastra nehnuteľností. V zmysle § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z. údaje
katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 70 ods. 2 tohto zákona údaje
katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,

výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ustanovenie §
70 Zákona č. 162/1995 Z. z. vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto
za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Súd môže riešiť otázku vlastníckeho práva v spore

o vlastnícke právo i odlišne, než je vlastnícke právo evidované vo vydanom LV.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil, ak prijal záver, že nie je oprávnený opätovne preskúmavať vlastnícke
právo žalobcu. S poukazom na závery súdov prijatých v konaní 8C/156/1994, sú tu odôvodnené

pochybnosti o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam, minimálne k tým, ktoré vznikli z
parcely KN č. X, ktorými sa súd prvej inštancie doposiaľ nezaoberal. Vyriešenie tejto predbežnej otázky
má preto zásadný význam pre vyriešenie tohto sporu.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval.
K bezdôvodnému obohateniu z tohto právneho dôvodu dochádza na úkor vlastníka aj v prípade užívania
jeho veci (bytu, nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ tak získava majetkový
prospech zodpovedajúci čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase na užívanie takejto veci,

napr. formou nájmu. Dôkazné bremeno na preukázanie, že niekto iný, ako vlastník pozemku získal
obohatenie v súvislosti s užívaním takéhoto pozemku, je na vlastníkovi pozemku, v danom prípade na
žalobcovi.

29.Vtejtosúvislostimázásadnývýznamprerozhodnutiesúduzistenie,akýbolvzťahvlastníkapozemku

k vybudovaniu stavby (časť budovy obecného úradu, obecné chodníky, obecná cesta, miestne účelové
komunikácie, verejný vodovod, podzemné tepelné rozvodné zariadenie, vzdušne elektronické siete) na
tomto pozemku v čase začatia výstavby.30. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
04.09.2013 do 08.07.2014 za stavby na nehnuteľnosti žalobcu (obecná cesta o celkovej výmere 1.590
m2, časťou budovy obecného úradu o výmere 106 m2, obecné chodníky o výmere 514 m2) a za obdobie

od 09.07.2014 do 11.02.2016 (miestne účelové komunikácie o výmere 1.450 m2). Žalovaný vzniesol
námietku premlčania voči tomuto nároku žalobcu.

31. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že tieto stavby boli postavené pred rokom 2000.

32. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

33. V časti C LV č. XXX je zapísané zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.

spočívajúce v držbe a užívaní nehnuteľností parciel registra C KN X/XX, X/XX a X/XX pod stavbami,
vrátane práva uskutočňovať stavbu alebo zmenu stavby v prospech obce Q. L. E., teda žalovaného.

34. V zmysle odvolacích námietok žalobcu je sporné, či v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., keď vzniká
vecnébremenozozákonapatríjednorazovánáhradazvecnéhobremena,čiplyniepremlčaciadobaodo

dňa účinnosti citovaného zákona, alebo ide o opakovanú náhradu za vecné bremeno, ktorá zodpovedá
hodnote nájmu v danom mieste a čase.

35. Súd prvej inštancie uzavrel v napadnutom rozsudku, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva
v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je koncipovaná ako náhrada jednorazová. Vyhodnotil, že nárok žalobcu

na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným podľa § 4 zákona č.
66/2009 Z. z. sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 Obč. zák. Preto premlčacia
doba v tomto prípade začala plynúť od účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. a táto uplynula dňom 02.07.2012.
Podľa súdu prvej inštancie námietka premlčania bola žalovaným riadne uplatnená, pričom žalobný nárok
žalobcu bol uplatnený až po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, a to dňa 04.09.2015.

36. Zákonodarca v ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. rieši úpravu pomerov medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby, v danom prípade obce, ktorá mala nadobudnúť vlastníctvo k stavbám zákonom o
majetku obcí č. 138/1991 Zb. (zák. č. 135/1961 Zb.) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovo-
právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom takým spôsobom, že v prospech vlastníka stavby zriadil

vecné bremeno, ktoré spočíva v jeho práve držby a užívania pozemku pod stavbou.

37. Zákon č. 66/2009 Z. z. bol prijatý za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Tento zákon podľa § 1 ods.
1 a 2 upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce

alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

38. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

39. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vecné bremeno, obsah ktorého je
vymedzený v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., vzniká zo zákona a to už nadobudnutím jeho účinnosti,
pokiaľ nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné
právo.40. Nadobudnutím účinnosti čl. I zákona č. 66/2009 Z. z. došlo k vzniku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu (na strane vlastníka stavby), i k paralelnému vzniku súvisiacej povinnosti výkon

takéhoto práva trpieť na strane vlastníka pozemku pod stavbou). Vlastník stavby sa tak ex lege stal
oprávneným užívateľom pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
za jeho užívanie, lebo ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena. Nadobudnutím účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. síce skoršie takýmto zákonom regulované a predtým neupravené vzťahy
užívania pozemkov pod stavbami vlastníkmi stavieb získali potrebný právny rámec a nároky vlastníka

pozemkov pod stavbami tak prestali byť vzťahmi posudzovateľnými podľa zákonných ustanovení o
bezdôvodnom obohatení. To však nemohlo vlastníka pozemkov obmedzených uzákonením vecných
bremien zbaviť práva i v takomto čase požadovať náhradu za pretrvávajúce (a zákonodarcom
zlegalizované) obmedzenie.

41. Zákon č. 66/2009 Z. z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, respektíve vyššiemu územnému celku

žiadnu lehotu, v ktorej obec môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok ani lehotu, v
ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. Mohlo by dôjsť k tomu, že
obec vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok prípadne
konanie o pozemkových úpravách, ktoré možno začať na návrh obce, bude trvať dlhú dobu. V takom
prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho

vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek
náhradu. To by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce na úkor postavenia vlastníka. Z ustanovenia
§ 4 ods. 2 vyplýva dočasnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, ale absentuje doba, dokedy je
povinný subjekt dať podnet na pozemkové úpravy, prípadne zmluvne dojednať iné právo, ktoré zákon
tiež nijako nešpecifikuje (§ 4 ods. 1). Jednorazová náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena

by nemotivovala oprávneného z vecného bremena riešiť situáciu tak, ako to zákon predpokladá. Nerieši
jednorazovú náhradu a podmienky s tým spojené.

42.Akzákonč.66/2009Z.z.vlastníkovistavbyneurčuježiadnulehotunausporiadaniemajetkoprávnych
vzťahov k pozemku a nenúti vlastníka stavby podať v konkrétnej lehote návrh na začatie konania o

pozemkových úpravách a povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vlastníkom stavby trvá podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. až do vykonania pozemkových úprav,
patrí vlastníkovi pozemku náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa plnenia
za konkrétny časový úsek od obmedzenia vlastníckeho práva až do usporiadania vlastníckych vzťahov
spôsobom predpokladaným v § 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. Bolo by nespravodlivé od vlastníka

pozemku požadovať, aby po vopred neurčenú dobu trpel obmedzenie svojho vlastníckeho práva a to
bez náhrady alebo za neadekvátnu náhradu.

43. Odvolací súd naproti názoru súdu prvej inštancie cez prizmu prevažujúcej aplikačnej praxe v rámci
súdov Slovenskej republiky a zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v

Prešove z 15.05.2018, dospel k názoru, že náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z.z. sa má posudzovať
ako opakujúca, a to predovšetkým z dôvodu jej dočasnosti, cit.: „Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
naobceavyššieúzemnécelkyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákon")predpokladá
pozemkové úpravy a v rámci nich definitívne vyriešenie obmedzení vlastníkov zastavaných pozemkov

verejnoprospešnými stavbami. Do času pozemkovej úpravy zákon v prípade , že ku dňu účinnosti
zákona niet iného práva, zriaďuje vecné bremeno, vo vzťahu ku ktorému sa náhrada priznáva podľa
všeobecných právnych predpisov. Berúc zreteľ na to, že - ide o dočasné opatrenie - jednorazová
náhrada vychádza z doby po neobmedzený čas, - že sa cena za užívanie nehnuteľností môže na trhu
meniť, spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá opakujúca náhrada len za skutočnú dobu trvania

obmedzenia.“

44.Odvolacísúdnesúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,žerozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 dopadá na prejednávanú vec a že ak je náhrada za vznik vecného
bremena v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stanovená ako

jednorazová, na ktorú má nárok len ten vlastník pozemku, ktorý pozemok vlastnil ku dňu činnosti tohto
zákona a ďalšiemu vlastníkovi pozemku za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckych práv táto náhrada
už nepatrí, mal by rovnaký výklad vyplývať automaticky aj zo zákona č. 66/2009 Z. z. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 nerieši právo na náhradu za obmedzenievlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ale právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov.

45. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za určitý časový
úsek,aždousporiadaniavlastníckychvzťahovspôsobompredpokladanýmv§2a§3zákonač.66/2009
Z. z. Tento nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale
premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než nárok vznikol. Vlastník pozemku zaťaženého vecným

bremenom má právo žiadať náhradu za každý deň, po ktorý obmedzenie jeho vlastníckeho práva
existuje. Následne premlčacia doba môže začať plynúť najskôr deň nasledujúci po každom dni, v ktorom
bol vlastník obmedzený vo svojich vlastníckych právach, pretože až vtedy vlastníkovi môže vzniknúť
nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Za tejto situácie bol potom nesprávny
záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala v danej veci plynúť od 02.07.2009, t.j. deň po
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k stavbám uvedeným v bode 30. odôvodnenia tohto uznesenia
nebol uplatnený včas, vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, jeho záver v tomto smere bol predčasný.

46. V prípade uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 09.07.2014 do
11.02.2016 a zriadenie vecného bremena k stavbe verejný vodovod odvolací súd uvádza nasledovné.

47. V konaní nebolo sporné, že verejný vodovod patrí žalovanému a že bol postavený pred rokom 1990.

48. Občiansky zákonník v ustanovení § 151o ods. 1 predpokladá možnosť vzniku vecného bremena zo
zákona. Zákonné vecné bremeno vzniká priamo zo zákona a na základe Občianskeho zákonníka, alebo

osobitného zákona bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností. Či skutočne vzniklo, je možné zistiť iba
z právnej úpravy toho-ktorého právneho predpisu. Pre jeho vznik nie je v zásade rozhodujúce, či jeho
existencia je zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ide o právo obmedzujúce vlastníka nehnuteľnosti
(uznesenie 3Cdo/171/2012 z 26.6.2013 NS SR).

49. U vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide v podstate o určitý druh verejnoprávneho
obmedzenia vlastníka nehnuteľností, ktoré je výrazom prevahy verejného záujmu, vzťahujúceho sa
k určitej prevádzke alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto zasahovanie
podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby potreba existencie obmedzenia
z vecného bremena bola zrejmá zo zápisu v katastri nehnuteľností. Tieto oprávnenia prevádzkovateľa

stavby nemajú súkromno - právnu povahu, pretože tu ide o verejný, nie osobný záujem a toto
obmedzenie je upravené zákonom, v tomto prípade zákonom č.442/2002 Z. z o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciach. Tieto obmedzenia zákonodarca teda odlišne upravil od vecných bremien
upravených v Občianskom zákonníku, pričom Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku „lex specialis“, čo znamená, že ak je o nejakej otázke komplexná

úprava v špeciálnom zákone, nepoužije sa v tejto oblasti všeobecná úprava. Keďže na vznik, rozsah
a právo náhrady za nútené obmedzenia sa bude výlučne aplikovať iba špeciálna úprava obsiahnutá v
zákone č. 442/2002 Z.z., nie je možné duplicitne použiť aj všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku
týkajúcu sa vecných bremien.

50. Ustanovenie § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. ustanovuje existenciu práva žalobcu na primeranú
náhradu, ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu
určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú
náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť
u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného

obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie
nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do 6
mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie).

51. Odvolací súd poukazuje na ust. § 583 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého k zániku práva preto,

že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd
prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. Podľa citovaného ustanovenia zánik práva (preklúziu) zákon
viaže na uplynutie zákonom určeného času (lehoty).52. Ak má právo preklúziou zaniknúť, musí to byť priamo ustanovené v zákone. Preklúziu práva
Občiansky zákonník spravidla vyjadruje slovami: „inak právo zanikne“. Takýmto spôsobom môže právo
zaniknúť len vtedy, keď to je expressis verbis v príslušnom ustanovení zákona ustanovené.

53. Vychádzajúc z ust. § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., odvolací súd zdôrazňuje, že v uvedenom
ustanovení nie je obsiahnutá prekluzívna zákonná lehota. V texte citovaného zákona chýba dodatok:
„inak právo zanikne“. Z uvedeného teda vyplýva, že v prejednávanej veci nejde o prekludované právo,
a preto nemôže dôjsť k preklúzii práva, že žalobca ako oprávnený subjekt v prekluzívnej lehote svoje

právo neuplatnil. Len na porovnanie Občiansky zákonník ako všeobecný záväzný právny predpis
ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady (§ 504, § 509, § 626 a §
655 Občianskeho zákonníka), uplatnenie práva na náhradu škody (§§ 436, 763 a § 771 Občianskeho
zákonníka), uplatnenia práv zo zmlúv (§§ 639, 691, 699 a § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
uplatneniepredkupnéhopráva(§605Občianskehozákonníka)atď.Prekluzívnalehotatedavosobitnom
právnom predpise v zákone č. 442/2002 Z. z. ustanovená nie je (porovnaj rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 3Co/56/2014 zo dňa 11.06.2014).

54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil, ak považoval lehoty
uvedené v § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. za prekluzívne a v tomto smere zamietol nárok na
primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pre neuplatnenie v rámci týchto lehôt. Javí sa tak,

že v tomto prípade ide o premlčanie podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je trojročná premlčacia doba a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

55. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 09.07.2014
do 11.02.2016 a zriadenie vecných bremien k stavbám podzemné tepelné rozvodné zariadenie a

vzdušné elektronické siete odvolací súd uvádza nasledovné.

56. Súd prvej inštancie sa zaoberal oprávnenosťou uvedených stavieb.

57. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

58. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného odvolací súd poznamenáva, že zákonné ustanovenia
§ 135c Občianskeho zákonníka upravujú prípady neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň

spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu
v zmysle § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, sa považuje taká stavba, ktorú stavebník
zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na
cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo

umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom
pozemku, aj len z časti. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby
je len vlastník pozemku, pričom žalovaným v danom prípade má byť vlastník neoprávnenej stavby. Ide
tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená
a vlastníkom stavby.

59. Z hľadiska posúdenia, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné
povolenie a nie je ani rozhodujúce vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Od neoprávnenej stavby, pri
ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných
administratívnych predpisov, takzvanú čiernu stavbu. Ide o stavbu bez stavebného povolenia, prípadne

o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením.

60. Pri posudzovaní otázky, či nejde o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, teda o
to, či stavebník mal ku stavbe občianskoprávny titul, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej
v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom zmysle; avšak otázku, či je stavba postavená bez

občianskoprávneho titulu stavebníka k zastavanému pozemku, vyporiadať podľa § 135c OZ, je potrebné
posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe vyporiadania. O neoprávnenú stavbu môže ísť i vtedy, ak
bolatátostavbazriadenápred1.1.1992tzv.socialistickouorganizáciou.Akbolpostupprizriadenístavby
na cudzom pozemku od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie stavby podľa § 135cObčianskeho zákonníka (R 23/2006). Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle
Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby, ako veci
v právnom zmysle (Ro NS ČR 31Cdo/606/2004).

61. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom
pozemku; stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 06.01.2004, sp. zn. 22Cdo/268/2003). Kritéria pre vyporiadanie neoprávnenej stavby sú uvedené
v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.04.2002, sp. zn. 22Cdo/432/2002) cit.: „Při rozhodování o

odstranění neoprávněné stavby soud přihlíží zejména k povaze a rozsahu hospodářské ztráty, která by
odstraněním stavby vznikla, k tomu, zda vlastník stavby a jeho rodina ve stavbě bydlí či nikoliv, jaký je
rozsah zastavěného pozemku, jakož i k tomu, zda vlastník stavby věděl, že staví na cizím pozemku.
Soud musí porovnat hospodářskou a jinou ztrátu, která by odstraněním stavby vznikla, se zájmem na
dalším využití stavby. Je třeba přihlédnout i k důvodům, pro které vlastník pozemku řádně nezakročil
proti neoprávněné stavbě v době její realizace, a pokud vlastník pozemku o neoprávněné stavbě věděl,

též k době, která od zřízení stavby uplynula.“

62. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní sa súd prvej inštancie dostatočne
nevysporiadal s námietkami vznášanými žalovaným ohľadom oprávnenosti postavenia stavieb
podzemného tepelného rozvodného zariadenia a vzdušných elektronických sieti,. Súd prvej inštancie

vo vzťahu k uvedeným stavbám len konštatoval, že žalovaný sa bránil tým, že nejde o neoprávnenú
stavbu.Ktomupodľasúduvšaknepredložilžiadendôkazapretoneuniesoldôkaznébremeno.Vprípade
podzemného tepelného rozvodného zariadenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný predložil
stavebné povolenie, voči ktorému namietal žalobca, že sa vzťahuje na stavby, ktoré nie sú na pozemku
žalobcu. Žalovaný v priebehu konania poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 8C/156/94 na Okresnom

súdePrešov,vktorombolomalobyťpreukázané,ževodovodnéateplovodnépotrubie,káblováprípojka,
úprava trafostanice bola realizovaná na základe stavebného povolenia zo dňa 31.05.1982 čisl. Výst.
XXXX/XXXX. Podľa žalovaného v uvedenom konaní malo byť preukázané, že pôvodne parcela mpč.
XX, neskôr EN č. X bola skonfiškovaná na základe dekrétu č, 104/1945 Zb. a prešla do vlastníctva
Československého štátu v správe ONV Prešov. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie

vôbec neodôvodnil, prečo nepovažoval predmetné stavebné povolenie za dôkaz svedčiaci v prospech
preukázania oprávnenosti uvedených stavieb a ani sa nevyjadril vo vzťahu ku skutočnostiam ohľadne
vlastníctva pôvodnej parcely mpč. č. XX, teraz KN č. X, ktoré majú podľa žalovaného vyplývať zo spisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/156/1994 a preukazovať ich oprávnenosť.

63. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vonkoncom nevyporiadal s argumentáciou
žalobcu, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej
inštancie nedal žiadnu odpoveď žalobcovi na námietku, že žalovaný podal návrh na záznam vecného
bremena do katastra nehnuteľností až po 6-tich rokoch od vzniku vecného bremena a zneužil tak právo
s cieľom zmariť nároky žalobcu na náhradu za toto vecné bremeno.

64. Navyše odvolací súd poukazuje aj na zmätočnosť pre rozpor výroku I. napadnutého rozsudku s jeho
odôvodnením. Kým vo výroku I. je uvedené, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
za podzemné tepelné rozvodné zariadenie a vzdušné elektronické siete je dôvodný za obdobie od
09.07.2014 do 11.02.2016, v odôvodnení tohto rozsudku (body 37. a 38.) je uvedené, že súd prvej

inštancie posudzoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 14.02.2014 do
08.07.2014.

65. Na základe vyššie uvedeného došlo postupom zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu
nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva

strany sporu na spravodlivý proces Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické
zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Aj z
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby
obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť

uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie.

66. V konaní nebolo sporné, že podzemné tepelné rozvodné zariadenie je vo vlastníctve žalovaného.
Podľa vyjadrenia žalobcu je tepelné rozvodné zariadenie nefunkčné viac ako 10 rokov. V tomto smeresa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že teplovodné potrubie už nepoužíva. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 6 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, podľa ktorého
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom sústavy tepelných zariadení alebo jej časti,

ktorú prestala používať na účel, na ktorý bola zriadená, a ani ju nepoužíva na iné účely vo výrobe a
rozvode tepla, je povinná ju ponúknuť inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe na prevádzkovanie
alebo do správy, alebo na prevod vlastníctva na účel zabezpečenia dodávky tepla na vymedzenom
území.Aknedôjdekprevoduvlastníctvaalebokdohodeoprevádzkovaníaleboovýkonesprávysústavy
tepelných zariadení alebo jej časti do jedného roka odo dňa, keď sa prestala používať na účel, na ktorý

bola zriadená, je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa prvej vety povinná ju na vlastné náklady
odstrániť; pritom je povinná dodržať požiadavky na ochranu životného prostredia.

67.Vkonanínebolosporné,žestavba-vzdušnéelektronickésietejevovlastníctvežalovaného.Žalobca
vo svojom doplnení podania zo dňa 15.12.2015 špecifikoval svoj nárok vo vzťahu k obecnej stavbe
elektronické siete - obecný rozhlas a kamerový systém.

68. Podľa § 1 Predmet úpravy zákona č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, tento
zákon upravuje a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, b) podmienky na používanie rádiových zariadení, c) reguláciu elektronických
komunikácií, d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a

elektronických komunikačných služieb, e) ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, g) oprávnenia a povinnosti
kcudzímnehnuteľnostiamvsúvislostisozriaďovanímaprevádzkovanímelektronickýchkomunikačných
sietí, h) ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií
i) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.

69. Podľa § 66 ods. 1 zákona č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže v
nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a
stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním,
opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu,

najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia,
ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

70. Podľa § 66 ods. 5 zákona č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je vlastník alebo
užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom

užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom
podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo
zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z
nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku

v príslušnom podniku.

71. Citované ustanovenie § 66 ods. 5 zákona č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách oprávňuje
vlastníka alebo podnik na podanie žaloby (návrhu na rozhodnutie o nároku na jednorazovú náhradu
za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti), pričom uvedené ust. § 66 ods. 5 priznáva aktívnu

vecnú legitimáciu ako vlastníkovi nehnuteľnosti, tak aj podniku, v prospech ktorého bolo vecné bremeno
zriadené, pričom presne vymedzuje subjekty oprávnené na podanie žaloby (vlastník nehnuteľnosti a
telekomunikačný podnik, v prospech ktorého je vecné bremeno zriadené), čoho logickým dôsledkom je i
určenie,priznaniepasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhosubjektu,t.j.vprípade,akježalobcomvlastník
dotknutej nehnuteľnosti, z § 66 ods. 5 vyplýva pasívna vecná legitimácia telekomunikačného podniku.

72. Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

73. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.74. Odvolací súd konštatuje, že geometrický plán na zriadenie vecného bremena slúži na vyznačenie
časti nehnuteľnosti v katastri, ktorá má mať odlišný právny režim od ostatných častí nehnuteľností. Je
podkladom pre vyhotovenie zmluvy alebo inej listiny, vrátane rozhodnutia súdu alebo štátneho orgánu,

ktorou sa zriaďuje vecné bremeno a zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu polohy a rozsahu vecného
bremena k časti nehnuteľnosti.

75. Žalobca podaním zo dňa 15.12.2015 rozšíril svoju žalobu o výrok, ktorým žiadal zriadiť na
ťarchu žalobcu ako vlastníka parciel v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb - miestnych

účelových komunikácii, vzdušných elektronických sietí, podzemného tepelného rozvodného zariadenia
a verejného vodovodu, vecné bremeno spočívajúce v práve stavby vlastníka uvedených stavieb, a v
povinnosti vlastníka parciel strpieť výkon užívania uvedených pozemkov na plochy zastavané stavbami
žalovaného, plochy vyznačené na geometrickom pláne znalca ustanoveného súdom.

76. Žalobca nepriložil k rozšíreniu žaloby aktuálny geometrický plán, z ktorého by bol zrejmý rozsah

vecného bremena, ktoré požaduje zriadiť. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti a preto
toto obmedzenie musí byť presne vymedzené, čo do rozsahu a spôsobu. Pokiaľ teda žalobca nepriložil
k rozšíreniu žaloby prislúchajúci geometrický plán, presne tak nevymedzil, aké obmedzenie by nastalo u
vlastníka nehnuteľnosti. Zároveň ani súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na spresnenie žaloby tak, aby
súd mohol rozhodnúť v súlade so žalobným rozširujúcim návrhom (petitom) a aby jeho rozhodnutie bolo

vykonateľné. Je nepochybné, že rozsudok musí byť vykonateľný, tzn. taký, aby mohol byť podkladom
na zápis do katastra nehnuteľností.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

78. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu tak, že musí predovšetkým
posúdiť vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam vo vyššie naznačených intenciách.
Vyriešenie tejto predbežnej otázky má zásadný význam pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a zriadenie vecného bremena s

prislúchajúcou náhradou za jeho zriadenie.Pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru, že
žalobcovi svedčí vlastnícke právo k všetkým sporným nehnuteľnostiam, vysporiada sa so vznesenou
námietkou premlčania žalovaným vo vzťahu k jednotlivým nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia a zriadenie vecného bremena a náhradou za jeho zriadenie. Pre posúdenie začiatku plynutia
a prípadného uplynutia premlčacej doby súd prvej inštancie zistí, ktorá zo stavieb, vo vzťahu ku ktorým

si žalobca uplatňuje nároky, bola postavená oprávnene, a to z hľadiska, či jej chýba občianskoprávny
titul na jej zriadenie. Je potrebné zistiť, vo vzťahu ku ktorým stavbám (vrátané účelových komunikácií)
a v akom rozsahu vzniklo a existuje zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Ku
stavbám, ku ktorým súd prvej inštancie zistí ich oprávnenosť na základe zákonného vecného bremena
podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sa javí dôvodné priznať vlastníkovi opakujúcu náhradu a adekvátne

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Vo vzťahu k vodovodnému potrubiu, ak
zistí jeho oprávnenosť na základe zákonného vecného bremena podľa zákona č.442/2002 Z. z o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, sa javí dôvodné aplikovať adekvátne ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní. Vo vzťahu k stavbám podzemné tepelné rozvodné zariadenie a
vzdušné elektronické siete opätovne posúdi ich oprávnenosť v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka

vo vyššie naznačených intenciách, pričom sa oboznámi so spisom Okresného súdu Prešov sp. zn.
8C/156/94 v rozsahu odvolacích námietok a vyjadrení žalovaného. Ak opätovne dospeje k záveru, že
uvedené stavby boli postavené neoprávnene, aplikuje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Rozhodne o návrhu žalovaného na
vykonanie dôkazu a to obhliadky na mieste samom. Vysporiada sa tiež s argumentáciou žalobcu, že

žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.

79. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).