Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010225
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010225.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 11. marca 2020 v trestnej
veci obžalovanej D. R., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., prejednal
odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 13.01.2020 sp. zn.
2T/46/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej D. R. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 13.01.2020 sp. zn. 2T/46/2019 bola obžalovaná
D. R. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase od 15:00 h dňa 27.09.2018 do 11:00h dňa 17.10.2018 z bytu č. XX na ul.
Z. č. XXX/XX v R. D. C. odcudzila M. S. finančnú hotovosť vo výške 3.000,- € a to tak, že uvedený byt
si odomkla kľúčom, ktorý používala so súhlasom M. S. a následne predmetnú finančnú hotovosť vzala
z vrecka nohavíc, nachádzajúcich sa v neuzamknutej skrini, čím M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. č. XXX/XX, R. D. C., spôsobila škodu vo výške 3.000,- €.

Za to jej bol uložený podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. obžalovanú zaviazal nahradiť poškodenému M. S., nar. XX.XX.XXXX v R. D. C., trvale bytom R. D.
C., Z. XXX/XX/XX, škodu vo výške 3.000,- Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná D. R..
V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje,
pretože ona sa trestného činu nedopustila. Zdôraznila, že nikdy nepopierala skutočnosť, že finančné
prostriedky vo výške 3.000,- Eur z vrecka nohavíc M. S. vzala, avšak nekonala tak s úmyslom dopustiť
sa prečinu krádeže, ale chrániť záujmy predovšetkým jej maloletých detí. Poznamenala, že s M. S. žili v
partnerskom zväzku, pričom v roku 2017 začali medzi nimi nezhody, ktoré viedli k rozpadu ich vzťahu a

od Nového roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti s poškodeným. Aj napriek ich rozchodu vzájomne
komunikujú, navštevujú sa a preto jej dal aj kľúč od jeho bytu, ktorý si prenajal, a to z dôvodu, aby mohla
riešiť problémy s deťmi, keď budú u neho a on by sa musel pracovne vzdialiť. Poznamenala, že po
predaji bytu, v ktorom bývali na ul. Z. v R. D. C. sa dohodli, že vyplatia ich spoločné záväzky a zbytok
peňazí si rozdelia. Po splatení úverov a iných podlžností zostalo 15.000,- Eur, pričom z tejto čiastky
asi 1.000,- Eur minuli spolu s poškodeným a ostatné finančné prostriedky si rozdelili po 7.000,- Eur

každý zvlášť. S odstupom času sa poškodený viackrát vyjadril, že by chcel kúpiť garsónku, aby nemusel
bývať v prenajatom byte, ktorá by sa napísala na ich maloleté deti a keďže nemal dostatok finančnýchprostriedkov, tak mu zverila 3.000,- Eur na kúpu garsónky s podmienkou, že ako vlastníci budú na liste
vlastníctva zapísané ich spoločné deti. Neskôr z obavy, že minie aj sumu 3.000,- Eur, ktorú mu účelovo
zverila na kúpu garsónky, sa rozhodla vziať si túto finančnú čiastku späť. Zotrvala na tom, že finančné

prostriedky vo výške 3.000,- Eur, ktoré poskytla poškodenému boli jej vlastníctvom a poškodenému boli
len účelovo zverené na kúpu garsónky pre ich deti.

Na to, aby sa dopustila prečinu krádeže tak, ako je uvedené v podanej obžalobe, by muselo byť
preukázanérelevantnýmidôkazmi,žesiprisvojilacudziuvec,pričomtátoskutočnosťnebolapreukázaná

žiadnym relevantným dôkazom. V danom prípade ide teda len o tvrdenie poškodeného proti jej tvrdeniu
bez akéhokoľvek iného objektívneho dôkazu. Okrem toho do pozornosti odvolacieho súdu dala aj
skutočnosť, že s poškodeným sa rozišli po 14-tich rokoch spolužitia, pričom do dnešnej doby neprebehlo
medzi nimi majetkové vysporiadanie. Zotrvala na tom, že v danom prípade ide o občiansko-právny spor.

Záverom vyslovila presvedčenie, že odvolací súd by mohol jej konanie posúdiť aj v zmysle § 10 ods.

2 Tr. zák., nakoľko nejde o prečin vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, lebo závažnosť jej konania je nepatrná. Navrhla
odvolaciemu súdu, aby vec postúpil na prejednanie priestupku Okresnému úradu, odboru všeobecnej
vnútornej správy v Žiari nad Hronom, poprípade aby napadnutý rozsudok zrušil a ju podľa § 285 písm.
b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí obžalovaná predniesla návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania.

Krajská prokurátorka navrhla na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupca poškodenej strany sa k vyjadreniu krajskej prokurátorky pripojil.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je
ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovanej nie je dôvodné.
Po splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a
ústnosti,akoajprirešpektovaníprávaobžalovanejnaobhajobu.Všetkydôkazybolivykonanézákonným

spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ustanovením § 2 ods.
12 Tr. por.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaná D.V. sa dopustila

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pretože si prisvojila cudziu vec, teda
sumu 3.000,- Eur, ktoré patrili M. S., a to takým spôsobom, že vošla do jeho prenajatého bytu, ktorý si
odomkla kľúčom, ktorý používala so súhlasom poškodeného a z vrecka nohavíc nachádzajúcich sa v
neuzamknutej skrini vzala 3.000,- Eur.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a
zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd dodáva, že v
danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí

sa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchala obžalovaná a z jej konania tam nastal aj
uvedený následok.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení

napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom analyzoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie
obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to
nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli
prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.Aj keď, ako bolo uvedené, rozhodnutie prvostupňového súdu v otázke viny obžalovanej je postačujúce
a odôvodnenie zodpovedá ustanoveniam Trestného poriadku, odvolací súd k dôvodom odvolania

obžalovanej uvádza nasledovné:

Je nutné uviesť, že v danej trestnej veci v podstate existujú 2 skupiny dôkazov, a to tvrdenie obžalovanej
ohľadom príčiny jej konania a tvrdenie poškodeného, ktorý naopak uvádzal, že ňou popísané udalosti sa
nestali a že suma 3.000,- Eur mala byť ako doplatok za odpredaj bytu a tieto mu obžalovaná v podstate

odcudzila.

Odvolací súd dospel k záveru, že verzia poškodeného je presvedčivá a z protiprávneho konania
obžalovanú dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní usvedčili.
Odvolací súd poukazuje na spôsob, aký obžalovaná zvolila pri zmocnení sa finančných prostriedkov
patriacich poškodenému. Obžalovaná totiž do bytu poškodeného vošla bez toho, aby to poškodenému

oznámila, teda využila dobu, kedy sa v byte poškodený nenachádzal a následne po prehľadaní jeho
osobných vecí mu z vrecka nohavíc predmetnú sumu odcudzila. Nijakým spôsobom mu svoje konanie
neoznámila, urobila všetko preto, aby sa poškodený o jej úmysle nedozvedel a nemal ani tušenie, že k
takémuto konaniu z jej strany by mohlo dôjsť.

Aby bolo možné teórii obžalovanej aspoň sčasti uveriť, čo v danom prípade neprichádza v úvahu, mala
obžalovaná, či už pred skutkom, poprípade v jeho priebehu, resp. po jeho vykonaní poškodenému
oznámiť, že sumu 3.000,- Eur si berie späť (napr. telefonicky, resp. sms-správou a pod.), čo však
obžalovaná neurobila a preto jej tvrdenie o dôvode a príčine svojho konania sa javí byť ako účelové
so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaná dokonca konala tak, že poškodenému ani

nemala úmysel o jej konaní oznámiť, pričom poškodený len náhodou zistil, že suma 3.000,- Eur mu z
nohavíc bola odcudzená. Za daných okolností sa odvolací súd priklonil ku konštatovaniu súdu prvého
stupňa, týkajúceho sa viny obžalovanej.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere trestu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. <. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že trest, ktorý súd prvého stupňa uložil
obžalovanej, a to trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečneodložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov zodpovedá vyššie uvedeným zásadám v zmysle §
34 ods. 1 a nasl. Tr. zák.

Súd pri ukladaní trestu dôsledne prihliadal hlavne na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku
a ďalšie skutočnosti, ktoré Trestný zákon v súvislosti s ukladaním trestu súdu ukladajú. Trest, ktorý
jej bol uložený je v danom prípade potrebný na to, aby zabránil v budúcnosti obžalovanej v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jej prevýchovu k tomu, aby viedla riadny život, pričom
takto uložený trest vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. V tejto súvislosti treba

poznamenať, že súd pri ukladaní trestu prihliadol taktiež na osobu obžalovanej a jej pomery.

Keďže výrok prvostupňového súdu týkajúci sa náhrady škody bol v súlade s ustanovením § 287 ods. 1
Tr. por., ani v tomto smere odvolací súd nepovažoval za potrebné ho akýmkoľvek spôsobom meniť.

Aksaobžalovanádomáhalavodvolaníajpostupuvzmysle§10ods.2Tr.zák.,odvolacísúdzdôrazňuje,

že vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ako aj spôsob, ktorý obžalovaná zvolila pri páchaní prečinu
krádeže neumožňovali odvolaciemu súdu postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Z týchto
dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovanej zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.