Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/132/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709207880
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8709207880.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Z. F., bytom I., G. č.

XX, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Advokátska kancelária so sídlom Nezábudková 22,
Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2.000,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie čo do sumy prevyšujúcej sumu 6.638,78 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e a vo

zvyšku žalobu z a m i e t a.

Súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná
povinnosťou náhrady škody v sume 16.596,96 eur. Dôvodom podania žaloby sú tvrdenia žalobcu,
že konaním Obce I. a následne D. súdu Prešov, ako aj porušením Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, klientelizmom a diskrimináciou žalobcu obecným úradom I. pri vyvlastňovaní majetku
žalobcu a poskytovaní náhrad za vyvlastnené pozemky, bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma v

požadovanej výške. Konkrétne mala táto nemajetková ujma byť žalobcovi spôsobená konaním Obce I.
a ďalej Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/32/2006,
ktorý rozhodoval o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu Obce I. vo vyvlastňovacom konaní.
Právny zástupca žalobcu o.i. uviedol, že žalobca si riadne a včas uplatnil žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobené nesprávnym úradným
postupom. Uviedol, že samotný správny poriadok spojený so stavebným zákonom predpokladá z
hľadiska princípu konania predovšetkým najprv zmierlivé vybavenie veci, pričom to zmierlivé vybavenie

vecijedané,žesamotnýžalobcanežiadalfinančnévysporiadanie,alenáhradnýpozemok.Ďalejuviedol,
že právo na správny administratívny postup v danom prípade vychádza z toho, že musí byť účastníkom
v správnom konaní poskytnutý dostatočný časový priestor a zároveň správny orgán si má zabezpečiť
dôkazy sám. Súčasne namietol, že žalobca nebol v správnom konaní správne a riadne poučený a
správny orgán nerešpektoval požiadavku na zmierlivé vybavenie veci. Čo sa týka návrhu na predbežné
prerokovanie nároku, v tomto smere právny zástupca žalobcu poukázal na list zo dňa 21.8.2007 a
žiadal zistiť, či nie je možné tento list posúdiť v súvislosti s týmto konaním ako žiadosť o predbežné

prerokovanie uplatnenej náhrady škody a ďalej uviedol, že za žiadosť o predbežné prerokovanie
uplatneného nároku na náhradu škody považuje žalobca nie list, ktorý pripojil ako odpoveď žalovaného
zo dňa 12.9.2007, ale práve list, ktorý sa spomína v tejto listine.2. Žalovaná s podaným návrhom nesúhlasila a v konaní namietala, že žalobca si uplatňuje náhradu
škody, pričom takto uplatnenou náhradou škody má byť nesprávne rozhodnutie, nesprávny postup
orgánov verejnej moci. Konštatovala, že ako prvé rozhodnutie, ktoré považuje žalobca za nezákonné je

rozhodnutie Obce I. zo dňa 16.5.2005. K tomuto rozhodnutiu žalovaná namietala nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie. Taktiež žalovaná namietala, rozhodnutie Obce I. nie je možné v zmysle § 6 zákona
č. 514/2003 Z. z. považovať za nezákonné rozhodnutie, nakoľko nebolo zmenené alebo zrušené pre
nezákonnosť príslušných orgánov, a teda nie je možné sa na jeho základe domáhať náhrady škody.
Navyše žalobca podal svoj žalobný návrh na súd dňa 27.7.2009, pričom bolo však rozhodnutie Obce I.

vydané už 16.5.2005, to znamená, že žalobca podal žalobný návrh po uplynutí premlčacej lehoty a v
tomto bode žalovaná vzniesla námietku premlčania.
Ďalšie rozhodnutie, ktoré žalobca označil za nezákonné je uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3S/32/2006, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Podľa žalovanej rovnako toto uznesenie nie je
možné považovať v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. za nezákonné rozhodnutie, nakoľko nespĺňa
atribúty nezákonného rozhodnutia, nikdy nebolo zmenené, zrušené pre nezákonnosť.

Pokiaľ žalobca uviedol, že sa u žalovanej domáhal predbežného prerokovania nároku, žalovaná toto
tvrdenieodmietlastým,ževovzťahuknezákonnémurozhodnutiuObceBatizovceuznesenímKrajského
súdu v Prešove resp. nesprávneho úradného postupu v súvislosti s predmetom tohto konania nikdy
nebolo žalovanou predbežne prerokované. Žalobca síce v rokoch 2005, 2007, 2009 podával žiadosti o
predbežné prerokovanie, avšak išlo o konanie vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 11C/922/80,

13C/1238/90, 9C/280/91, 12C/993/82, avšak jednalo sa o rozhodnutia súdov, nešlo o rozhodnutia Obce
I., alebo konkrétne uznesenia Krajského súdu v Prešove.
Keďže v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je obligatórnou podmienku pred podaním žaloby predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, aj z tohto dôvodu žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, žalovaná namietala, že žalobca síce vo svojom osobnom

vyjadrení z 19.3.2016 poukázal na celú genézu kauzy, avšak nie je presne špecifikované, čo sa považuje
za nesprávny úradný postup, aký právny predpis, aké konkrétne ustanovenie malo byť porušené,
ak aj prišlo k nesprávnemu právnemu postupu, rovnako ak príde k nesprávnemu úradnému postupu
nie je daná pasívna vecná príslušnosť žalovanej zastupovať v tomto konaní Slovenskú republiku. Na
základe uvedeného žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal

existenciu nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť,
nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej a tiež je uplatnený nárok premlčaný.
Čo sa týka návrhu na predbežné prerokovanie nároku žalobcu, na ktorý odkazuje vo svojom vyjadrení,
touto listinou žalovaná disponuje, nie je však súčasťou administratívneho spisu, ktorý by bol súčasťou
tohto súdneho konania, avšak je súčasťou administratívneho spisu, ktorý je pripojený k spisu Okresného

súdu Poprad sp. zn. 9C/28/2010, je to vec právoplatne skončená od roku 2014. Vo veci vedenej
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 9C/28/2010 žalobca skutočne požiadal o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, avšak nespravil tak v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/132/2009.
Administratívny spis žalovanej obsahuje listinu, ktorú doložil žalobca, ktorá má byť vyjadrením žalovanej,
taktiež v administratívnom spise, ktorý sa týka konania vedeného pod sp. zn. 9C/28/2010. Konštatovala,

že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody listinou z roku 2004 a potom
následne toto podanie dopĺňal ďalšími. Žalovaná dňa 11.5.2005 zaslala žalobcovi oznámenie o výsledku
predbežného prerokovania, ktorým rozhodla, že sa jeho nároku nevyhovuje. Žalobca napriek tomu,
že mu bolo doručené toto rozhodnutie z roku 2005, že žalovaná nevyhovuje jeho žiadosti, naďalej
pravdepodobne posielal podania a aj podanie s dátumom 21.8.2007, pričom už predtým mu bolo

žalovanou oznámené, že ďalšie podania žalobcu budú zakladané do spisu ad acta. Administratívny spis
je súčasťou spisu vedeného pod sp. zn. 9C/28/2010. Súčasne poukázala na to, že žalobca si v rámci
predbežnéhoprerokovaniauplatnilnároknasumu200.000,-Skapoukázalatiežnato,žežalobcasisíce
uhradil nárok na náhradu škody a následne ju žaloval v inom súdnom konaní (9C/28/2010) neznamená
to, že automaticky nesplnenie podmienky v konaní môže sanovať prostredníctvom toho, že v inom

konaní žiadosť o predbežné prerokovanie nárok už podal.

3. Rozsudkom zo dňa 21.6.2016 súd žalobu zamietol. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský súd
Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie sa mal súd prvej inštancie zaoberať tvrdeniami žalobcu,

že v konaniach pred správnymi orgánmi a súdmi došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v príčinnej
súvislosti s ktorým žalobcovi vznikla škoda.
Súd druhej inštancie ustálil (bod 10), že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť
spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom správnych orgánov a následnesúdu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Súčasne súd druhej inštancie
konštatoval, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. patrí k forme objektívnej zodpovednosti

štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za splnenia podmienok
nezákonnosti rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, existencie škody ako majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd druhej inštancie súčasne konštatoval (bod 11), že z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobca v konaní tvrdí, neboli

zrušené, resp. zmenené príslušným orgánom pre ich nezákonnosť, preto je potrebné prisvedčiť záveru
súd prvej inštancie o tom, že nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súčasne súd druhej inštancie, vo vzťahu k nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom konštatoval (bod 13), že dôkazné bremeno
na preukázanie tvrdení o existencii nesprávneho úradného postupu je na žalobcovi.

4. Po vrátení veci súd opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

5.ZlistuNárodnejdiaľničnejspoločnostizodňa9.3.2009(č.l.2)súdzistil,ženakoľkožalobcanepodpísal
kúpne zmluvy na predaj pozemkov potrebných na vybudovanie diaľnice D1, opätovne mu budú zaslané

spolu so zmluvou o nájme časti pozemku parc. č. XXX k.ú. I., ktorá bola predmetom dočasného záberu.

6. Zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu zo dňa 16.3.2004 (č.l. 8) súd zistil, že SPF odmietol
požiadavku žalobcu na pridelenie náhradného pozemku z dôvodu nedostatku zákonného oprávnenia a
tiež nedostatku nehnuteľností.

7.Zvyjadreniažalovanejzodňa12.9.2007(č.l.197)súdzistil,želistomzodňa21.8.2007samalžalobca
opakovane domáhať prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými
rozhodnutiami Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod sp. zn. 11C/992/80 a 13C/1238/90,
pričom o uvedenom nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodlo už 11.5.2005 pod

č. 2191/2005-542/16. Nakoľko žalobca nepreukázal nové dôvody a už bolo o nároku rozhodnuté, ďalšie
podania žalobcu budú zakladané ad acta.

8. Zo spisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 25572/010-504/96 (č.l. 206-2016)
súd zistil, že spis bol pôvodne predkladaný Okresnému súdu Poprad ku konaniu vedenému pod sp.

zn. 9C/28/2010. Uvedené konania bolo právoplatne skončené dňa 3.3.2014. Žalobca si voči žalovanej
uplatnil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podaním zo dňa 30.1.2009 a tvrdil, že mu bola
spôsobená škoda konaním Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod sp. zn. 13C/1238/90,
11C/992/80 a 9C/280/91 a tiež konaním Okresnej prokuratúry Poprad. Z vyjadrenie Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil, že táto nezistila v konaní prokurátora Okresnej prokuratúry

Poprad pochybenie, a že žiadosť bola postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR. Ministerstvo
spravodlivosti sa podaním zo dňa 4.5.2009 vyjadrilo, že podanie žalobcu zakladá ad acta v zmysle listu
zo dňa 12.9.2007 č. 2191/2005-542/16.

9. Zo spisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 2191/2005 (č.l.217-267) súd zistil,

že Ministerstvu spravodlivosti bola doručená žiadosť žalobcu o náhradu škody zo dňa 18.12.2004 dňa
19.1.2005 s tým, že oslovený orgán žiadal o pripojenie rozhodnutí Okresného súdu Poprad z konaní
vedených pod sp. zn. 11C/992/80, 13C/1238/90 a 9C/280/91 s vyznačením právoplatnosti. Súčasne bol
žalobca poučený, že v prípade, že žalobca nebude uspokojený so svojim nárokom v lehote 6 mesiacov,
má možnosť sa svojho nároku domáhať prostredníctvom súdu.

Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným dňa 7.3.2005, 23.3.2005 a 25.4.2005. Ministerstvo
spravodlivosti následne listom zo dňa 11.5.2005 žalobcovi oznámilo, že žiadosti nevyhovuje,
nakoľko žalobca nedoložil požadované rozhodnutia s vyznačením doložky právoplatnosti a materiály
predkladanéžalobcomniesúdostačujúcenavyhoveniežiadostižalobcu.Súčasnebolžalobcapoučený,
že v zmysle § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť,

dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný
súd. Nakoľko žalobca neakceptoval výzvu, nemožno žiadosti vyhovieť a tým Ministerstvo spravodlivosti
považuje predbežné prerokovanie nároku za skončené.Súčasne bol žalobca poučený o možnosti domáhania sa nároku na súde. Na uvedené oznámenie
reagoval žalobca prípisom doručeným dňa 25.5.2005, v ktorom odkazoval na svoje podania zo dňa
30.6.2004, 2.7.2007, 13.8.2004, 25.8.2004, 27.8.2004, 6.9.2004, 13.9.2004, 1.10.2004, 3.3.2005,

21.3.2005 a 21.4.2004 a so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti nesúhlasil. Dňa 24.8.2007 opätovne
Ministerstvu spravodlivosti doručil podanie, ktorým žiadal, aby sa Ministerstvo spravodlivosti jeho
žiadosťou zaoberalo, súčasne doručil kópiu prvej časti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Pavol Omasta c/a Slovenská republika vedenej pod sp. zn. 40221/98.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/28/2010 súd zistil, že v uvedenom
konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej a ďalším žalovaným uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu zaplatiť žalobcovi sumu 16.596,96 eur. Žalobu žalobca odôvodnil
porušením Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, klientelizmom a diskrimináciou žalobcu
prokurátorom Okresnej prokuratúry Poprad JUDr. Mariánom Hoffmanom vo veciach vedených na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/992/80 a sp. zn. 13C/1238/90, čím mala byť žalobcovi

spôsobená nemajetková ujma v požadovanej výške. Konkrétne mala táto nemajetková ujma žalobcovi
vzniknúť z toho dôvodu, že poškodenie žalobcu bolo vedomé, a to zakrývaním porušovania zákonov
Okresným súdom v Poprade vo vyššie uvedených konaniach ako aj v ďalšom konaní 9C/280/1991
týkajúceho sa nezákonného vyvlastnenia majetku, krádeže rodinných financií pod nezákonným konaním
samosudcov Okresného súdu v Poprade a príslušných trestnoprávnych orgánov regiónu Poprad.

Ďalej žalobca poukázal na konania vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/152/09 a
19C/158/09 ako aj na konanie pred Krajským súdov v Prešove vedené pod sp. zn. 3S/32/2006, v
ktorých mali príslušné súdy, štátne orgány ako aj orgány samosprávy porušiť ústavné práva žalobcu
svojím nesprávnym postupom v týchto konaniach, čím mala žalobcovi vzniknúť nemajetková ujma v
požadovanej výške. Rozsudkom zo dňa 28.5.2012 súd žalobu zamietol. Rozsudkom Krajského súdu

Prešov zo dňa 14.1.2014 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a nadobudol právoplatnosť dňa
3.3.2014.

11. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

12. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 16.5.2005 (ďalej len zákon), tento zákon
upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b)
zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

13. Podľa § 2 zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým

zákon zveril výkon verejnej moci.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa,
koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár

pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný
ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá
patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,

ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia
smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla
škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným
postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňouvydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna
inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej

správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola
spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán

príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, ak
ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

16. Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

18. Podľa § 6 ods. 2 zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

22. Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

23. Podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol zatknutý
alebo pozbavený slobody v rozpore s ustanovením tohto článku, má nárok na odškodnenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.26. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

30. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a
na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí

Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

31. Základnou podmienkou možnosti prerokovania návrhu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
je preukázanie podania návrhu či žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Nedostatok prerokovania
nároku na náhradu škody príslušným orgánom je síce odstrániteľný nedostatok podmienky konania

(R 28/1978), z obsahu písomných podaní žalobcu adresovaných súdu ale nevyplýva, že by žalobca
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktorej by už nebolo právoplatne
rozhodnuté súdom, podal, resp. množstvo podaní žalobcu bolo vzájomne prepojených a je obtiažne
sa v jednotlivých nárokoch uplatnených žalobcom orientovať. Napriek uvedenému súd je toho názoru,
že pokiaľ ide teda o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia súdnej

ochrany, jej posudzovanie podľa súdu nemôže byť príliš formalistické, čo by v konečnom dôsledku
viedlo k odmietnutiu spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu sa súd žalobným návrhom ako takým v konaní
zaoberal.

32. Pre priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným

postupom pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu možno vychádzať len z výsledkov
tam uvedených príslušných orgánov. Všeobecný súd nie je oprávnený mimo systému riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov preskúmavať rozhodovaciu činnosť iného všeobecného súdu.
V opačnom prípade by totiž išlo o neprípustné duplicitné posudzovanie tej istej veci a neoprávnený
zásah do inštančnej príslušnosti a právomoci príslušných orgánov. V súvislosti s nesprávnym úradným

postupom pritom žalobca tvrdil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného, ktorý
nedôsledne vyhodnotil podania žalobcu, tento stav trval dlhodobo a nakoniec nároku žalobcu nevyhovel
a na ďalšie podania nereagoval.

33. K predpokladu náhrady nemajetkovej ujmy súd konštatuje, že žalobca síce neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik a konkrétnu výšku požadovanej náhrady, a túto
stanovil len paušálne. Uplatnil si nárok na úhradu sumy pôvodne uplatnenej v rámci predbežného
prerokovania, t.j. 200.000,- Sk (6.638,78 eur).Čo sa týka požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá sa v zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. uhrádza v peniazoch, len ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, a nie je možné uspokojiť ju inak. Z hľadiska predpokladov na jej priznanie žalobca síce
neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývalo samotné konštatovanie porušenia
práva, ďalej skutočnosti, prečo by eventuálne samotné konštatovanie porušenia práva nemohlo byť
dostatočným zadosťučinením, tiež skutočnosti, z ktorých by vyplývala jeho konkrétna nemajetková
ujma (že mu vôbec vznikla), a napokon ani konkrétne skutočnosti týkajúce sa jeho osoby a závažnosti

následkov, ktoré mu tým vznikli a osobitne určovali jej výšku, uviedol však skutočnosti, ktoré vyplývajú
z predložených administratívnych spisov žalovanej, teda že napriek tomu, že žalobca predložil dostatok
podkladov pre rozhodnutie, žalovaný jeho požiadavky odmietol bez odôvodnenia, resp. s odôvodnením,
že mu neboli podklady doložené. Takýto postup nemožno považovať za správny a spravodlivý, a to
predovšetkým s ohľadom na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v

nadväznosti na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa žalovaná pri vybavovaní nároku žalobcu odmietla jeho podaniami zaoberať, možno minimálne
toto konanie kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,

v zmysle ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Štátne orgány sú povinné postupovať podľa zákona (čl. 2 ods. 2 Ústavy

SR). Ak im zákon ukladá povinnosti, tieto si musia plniť. Štátny orgán sa nemôže rozhodovať, či
bude v konkrétnej veci činný alebo nie. Pokiaľ mala žalovaná za to, že žalobca nedoložil dostatok
podkladov, mala možnosť opakovane ho na doloženie vyzvať, prípadne si doklady vyžiadať zo spisov. V
aktivitách žalovanej ako orgánu štátnej správy je nepochybne potrebné predísť akýmkoľvek náznakom
šikanovania či odmietania.

34. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných

ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

35.Vprejednávanejvecižalobcauplatnilsvojnároknanáhradunemajetkovejujmystým,žetátomubola
spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej v nadväznosti na postup Okresného súdu Poprad
či Krajského súdu Prešov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetkých konaním uvedených
subjektov došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíva v nedostatočnom vyhodnoteníjednotlivých podaní žalobcu, ktoré navyše neboli ani v rámci kópie administratívneho spisu konajúcemu
súdu predložené.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.

dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

36. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

V konaní bolo preukázané, že žalobca si riadne uplatnil nárok u žalovanej, avšak táto nedostatočne
vyhodnotila podania žalobcu a v dôsledku toho následne nesprávne konala. V konaní sa žalovaný
navyše nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na odmietanie a popieranie tvrdení
žalobcu. Vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie súd druhej inštancie sa súd otázkou premlčania
nároku žalobcu ako nedôvodnou nezaoberal.

37. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v
rozsahu späťvzatia čo do sumy prevyšujúcej sumu 6.638,78 eur zastavil, priznal žalobcovi nárok na
nemajetkovú ujmu vo výške 2.000, - eur, ktorú súd považuje za primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. C.s.p. a vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu strán sporu žiadnej zo strán trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.