Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316212098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:8316212098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
I. I. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov JUDr. V. I. nar. X.X.XXXX trvale bývajúcej v C.
č. XXX, t.č. v Y. na D. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Hopferovou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Bajzovej 2 a Ing. I. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na N. č. XX zastúpeného
advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 v
konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku a uloženie informačnej povinnosti matke o odvolaní matky

proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.2.2019 č.k. 43P 24/2017-161 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení informačnej povinnosti matke.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 4.2.2019 č.k. 43P 24/2017-161 uložil matke povinnosť pravidelne
informovať otca o zdravotnom stave maloletého I. I. nar. XX.X.XXXX o jeho aktivitách v materskej škole,
mimoškolských aktivitách a priebežne o všetkých podstatných, aktuálnych a mimoriadnych udalostiach
týkajúcich sa maloletého vždy v posledný deň v každom kalendárnom mesiaci, a to na mailovú adresu
otca dieťaťa micenko @ centrum.sk, prípadne formou sms na telefónne číslo XXXX XXX XXX od
právoplatnosti rozsudku. Týmto rozhodnutím návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým I. vylúčil

na samostatné konanie.

2. Proti výroku rozsudku o uložení informačnej povinnosti podala v zákonnej lehote odvolanie matka
dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a e/ CSP a § 62 CMP, v ktorom zdôraznila, že súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neposúdil každý dôkaz
samostatne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a vyvodil z nich závery, ktoré nezodpovedajú
skutočnému stavu veci. Uloženie informačnej povinnosti považuje za nadbytočné a v konečnom

dôsledku poskytla otcovi informácie o maloletom častejšie, ako je uložené samotným rozhodnutím
súdu. Vyjadrila názor, že súd v napadnutom rozsudku neuviedol konkrétne okolnosti, z ktorých vyvodil
potrebu uloženia informačnej povinnosti. Zdôraznila nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
jezásahomdoprávanaspravodlivýproceszakotvenéhovčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv
a slobôd a následkom nedostatku riadneho odôvodnenia je aj jeho nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd dospel k potrebe uloženia informačnej povinnosti,
keď sám konštatoval, že k poskytovaniu informácií dochádzalo, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil,

prečo takéto poskytovanie informácií považoval za nedostatočné. V konaní jednoznačne vyšlo najavo,
že otca informuje o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, otec pozná ošetrujúcu
lekárku maloletého a tiež mu je zrejmé, ktorú materskú školu navštevuje, ktoré informácie pred ním
žiadnym spôsobom netají a otec, ktorý je tiež zákonným zástupcom dieťaťa, sa môže kedykoľvek omaloletom informovať priamo v predškolskom zariadení, resp. u ošetrujúcej lekárky, čo otec pravidelne
aj robí, ako to sám uviedol. Zároveň otec má s maloletým dieťaťom upravený styk, teda má možnosť
sa s maloletým osobne stretnúť, porozprávať, vidieť, v akom je stave aj po zdravotnej stránke a ako

sa vyvíja. Keď sa stane, že maloletý ochorie, otec sa o tejto skutočnosti informuje, čo aj sám potvrdil.
Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku o informačnej povinnosti zmenil a návrh
otca v tejto časti zamietol.

3. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v prvom rade si treba uvedomiť, že matka

s ním takmer vôbec nekomunikuje a druhá zásadná skutočnosť je, že syna vidí raz za dva mesiace
napriek tomu, že styk má so synom upravený rozsudkom súdu. Súdu predložil viaceré sms správy,
z ktorých je zrejmé, že pokiaľ mu matka oznámi, že k styku nedôjde, lebo je syn chorý a keď sa jej
opýta, čo mu je, nijakú odpoveď nedostáva. Informácie o tom, kde syn býva, sa dozvedá len v rámci
súdnych konaní, a to buď zo správ kolízneho opatrovníka alebo na základe dotazu súdu na matku
(naposledy na pojednávaní o rozvod manželstva, kedy vysvitlo, že sa matka presťahovala s maloletým

do bytu na N. ulicu). Matka nielenže ho neinformovala o zmene bydliska syna, ale doposiaľ, ak sa
styk výnimočne uskutočnil, stretli sa pred bytovým domom na D. ulici, kde matka už istý čas nebýva.
Túto adresu uvádza matka aj v odvolaní zrejme preto, aby sa nedozvedel presnú adresu, na ktorej
so synom býva. Aktuálne pri poslednom styku mu neodpovedala na sms, kde má pre syna prísť, až
následne mu oznámila, že ona je už so synom v Z.. O tom, že syn navštevuje škôlku, dozvedel sa v

rozvodovom konaní zo správy kolízneho opatrovníka a o akú škôlku ide, musel vypátrať sám, pretože
matka na sms, ktorou sa dožadoval konkretizácie škôlky, nereagovala. Argumentácia matky, že sa má
informovať v škôlke a u ošetrujúcej lekárky, presne vykresľuje jej prístup k informačnej povinnosti. Matka
si neuvedomuje, že syn je jej zverený, trávi s ním všetok čas a vie o ňom všetko a je jej povinnosťou mu
ako nepreferenčnému rodičovi tieto informácie dávať. Rovnako absurdnou je aj argumentácia matky, že

informácie má získavať priamo od syna, keďže ide o dieťa vo veku päť rokov, ale zrejme podľa matky je
spôsobilé poskytnúť adekvátne a plnohodnotné informácie, nehovoriac o fakte, že sa so synom takmer
nevída (raz za dva mesiace). Už len vyššie uvedený postoj matky prezentovaný v odvolaní sám o sebe
potvrdzuje nevyhnutnosť potreby súdom uloženej informačnej povinnosti matke. Pretože cez týždeň
pracuje v Snine a do Košíc chodí vo večerných hodinách, kedy nedokáže navštíviť škôlku ani lekárku,

aby získal informácie o synovi. Z predložených sms správ jasne vyplýva, že matka mu neodpovedá
na otázky ohľadom syna. Informáciu, ktorú materskú školu syn navštevuje, nepodarilo sa mu zistiť ani
od právnej zástupkyne matky. Pokým matka nie je prinútená súdom poskytovať informácie o synovi
alebo pokiaľ tieto nevyplynuli zo šetrenia kolízneho opatrovníka, nemá šancu sa ich dozvedieť. O týchto
skutočnostiach informoval aj súd v konaní o rozvod manželstva (podanie z 26.10.2016). Je zrejmé, že

ide o dlhodobý stav, kedy sa k relevantným informáciám o synovi nevie od matky dostať. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich písomných a ústnych
vyjadreniach, v zmysle ktorých doporučil uložiť matke informačnú povinnosť pravidelne informovať otca

o zdravotnom stave maloletého, jeho aktivitách a o všetkých podstatných, aktuálnych a mimoriadnych
skutočnostiach, nakoľko rodičia nedokážu spolu riadne komunikovať.

5.Matkamaloletéhovstanoviskukvyjadreniuotcazotrvalanadôvodochuvedenýchvodvolaníadodala,
že uloženie informačnej povinnosti by nemalo byť prostriedkom na šikanovanie jedného z rodičov a

skutočnosť, že frekvencia a podrobnosti poskytovaných informácií nie sú v súlade s predstavou otca,
nezakladá dôvod na to, aby jej takúto povinnosť uložil súd. Aj v prípade, ak odpovie na otcove otázky,
následne ju zahrnie ďalšími a ďalšími otázkami. O všetkých zásadných a podstatných veciach je otec
informovaný, preto uloženie informačnej povinnosti považuje za nadbytočné.

6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP

vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v odvolacom konaní
neuviedlažiadnerelevantnéskutočnostimajúcezanásledokinérozhodnutieojejinformačnejpovinnosti
voči otcovi dieťaťa.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný dôvodmi a rozsahom
odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď vyhovel návrhu otca na
uloženie informačnej povinnosti matke.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý MZ.4 je právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné
z 8.4.2016 č.k. 19P 3/2016-57 zverený do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu manželstva
a na Okresnom súde Košice II je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
manželov k maloletému I. na čas po rozvode pod sp. zn. 27P 157/2016, v rámci ktorého prebieha

znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia. Rovnako na Okresnom súde Košice II prebieha
konanie o zmenu úpravy styku na návrh otca z 29.12.2016, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie.
Styk otca s maloletým I. je upravený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné z 8.4.2016
č.k. 19P 3/2016-57 každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:30 do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do
17:00 hod., každý párny rok 24.12. od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny rok 25.12. od 15:00

hod. do 18:00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok v piatok a v sobotu od 15:00 hod.
do 17:00 hod. a každý nepárny rok v nedeľu a v pondelok od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti
matky dieťaťa.

13. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosťou

rodiča,ktorémudieťabolozverenédoosobnejstarostlivosti,jeposkytovaťinformácieomaloletomdieťati
rodičovi,ktorémudieťazverenédoosobnejstarostlivostinebolo.Dôvodomjenajmärešpektovaniepráva
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale tiež právo a zároveň povinnosť
toho rodiča, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo, aby si plnil svoje rodičovské práva a
povinnosti, ktorých zbavených nie je. Odvolací súd konštatuje, že rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne

informovať o všetkých zdravotných a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o
dieťa osobne starali, a preto každý z nich by mal mať vedomosť napríklad o tom, že dieťa ochorelo, akým
spôsobom prebieha liečba, aké lieky užíva a kedy je potrebná kontrola zdravotného stavu. Pokiaľ dôjde
počas choroby k zmene osobnej starostlivosti, potom má rodič informovať druhého rodiča o spôsobe a
dobe užívania predpísaných liekov a mieste, kde možno vyhľadať lekársku pomoc v prípade náhleho

zhoršenia zdravotného stavu, resp. komplikácií. Rodičia by sa mali tiež v záujme dieťaťa informovať
o dlhodobejšej zmene miesta dočasného pobytu (napríklad dovolenka) s tým, že budú mať možnosť
kontaktu s dieťaťom, najlepšie pravidelne vo vhodnej dobe.

14. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného

dokazovania dospel rovnako, ako súd prvej inštancie, k záveru, že v tejto preskúmavanej veci bola
potrebná ingerencia súdu vo forme uloženia povinnosti matke podávať informácie otcovi o maloletom
dieťatiastotožňujesaajsjejuloženýmrozsahom,keďževzťahymedzirodičmisúznačnekomplikované,
rodičia úplne odlišne hodnotia tie isté situácie, nota bene je zrejmé, že sami sa na nej nie sú schopnídohodnúť a práve rozhodnutím súdu sa eliminuje, resp. ukončí pretrvávajúce dohadovanie rodičov
presným vymedzením rozsahu a spôsobu informačnej povinnosti matky, ale rovnako limituje oprávnenie
otca byť informovaný o dieťati v súdom vymedzenom čase. Odvolací súd zdôrazňuje, že nielen

pre zachovanie rodičovských práv a povinností obom rodičom je nevyhnutné uložiť matke povinnosť
informovať otca, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti v otázkach súvisiacich s
maloletým dieťaťom (v rozsahu súdom upravenej informačnej povinnosti), ale je to i v záujme riadnej
ochrany záujmov samotného maloletého dieťaťa. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne
nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých

druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Preto by nemala byť táto vzájomná
rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti neplní dobrovoľne a v dostatočnom rozsahu, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej
úpravydruhýrodičdomáha.Jezrejmé,žeotecmaloletéhovyužilsvojeprávonainformovaniesaodieťati
v súlade sú súčasnou právnou úpravou, ktorá vyžaduje aktívne konanie rodiča, ktorému nie je dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, ktorý musí súdu signalizovať, že má záujem o to, aby bola druhému

rodičovi uložená informačná povinnosť. Otec podal návrh na uloženie povinnosti informovať o maloletom
a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že matka síce poskytovala otcovi informácie o maloletom, ale v
rozsahu, ktorý sama považovala za primeraný. Snaha matky riadiť (obmedzovať) rodičovské práva otca,
resp. žiadať, aby sa otec podriaďoval jej vlastným predstavám, vyplýva aj z postoja matky vo vzťahu k
úprave styku otca s maloletým. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky dodáva, že z vyššie uvedenej

právnejúpravyjednoznačnevyplýva,žeideovzájomnúpovinnosťobochrodičov,atedanietretíchosôb.
Jedine rodič maloletého dieťaťa je povinný informovať druhého rodiča, ktorý práve nemá maloleté dieťa
v osobnej starostlivosti, a nie je to všeobecný lekár, prípadne materská škola a pod., preto sú tvrdenia
matky o tom, že otcovi nič nebráni získavať informácie od ošetrujúcej lekárky alebo škôlky, je v tomto
smere irelevantné a vzhľadom na minimálny rozsah styku, ktorý sa navyše ani nerealizuje v súdom

určenom rozsahu, nemôže obstáť argumentácia matky, že otec môže získavať informácie o dieťati resp.
sledovať jeho vývoj pri osobnom kontakte s dieťaťom. Návrh otca maloletého preto súd prvej inštancie
správne považoval za dôvodný v súlade s intenciami § 24 ods. 5 Zákona o rodine, v ktorom súd dôvodne
rozviedol a spresnil, v akých intervaloch je preferenčný rodič povinný podávať správu o dieťati, ktorých
vecí dieťaťa sa má informačná povinnosť týkať, ako aj to, akým spôsobom má rodič správu podávať.

Obsah ako aj forma uloženej povinnosti spĺňa predpoklady vyžadované Zákonom o rodine a v žiadnom
prípade nie je možno prisvedčiť tvrdeniu matky maloletého, že ide o uloženie povinnosti, ktorá by bola
šikanózna či nedôvodná, resp. v rozpore so zákonom.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení

informačnej povinnosti matke ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods.
2 CSP sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387
ods. 3 vety druhej sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).