Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010700
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117010700.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

27. mája 2019 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného R.. O.
Z., I.. XX. X. XXXX O. G., G. Z. Š. XXX, T.. B.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn.
2 Pv 101/16/7707 zo dňa 7. 4. 2017 pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278
ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v pozícii štatutárneho orgánu - konateľa spoločnosti S-TECHNO, s.r.o. so sídlom Široké 216,od
27.03.2014 so sídlom N. - N. XX, R.: XX XXX XXX, X.: XXX XXX XXXX ako daňový subjekt,

- podal dňa 26.04.2010 za I. štvrťrok roku 2010 u miestne príslušného správcu dane, Daňového úradu
Prešov, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) s vlastnou daňovou povinnosťou (VDP)
vo výške 5.386,51 EUR, splatnou na účet správcu dane do 26.04.2010, čo sa nestalo a splatnú daň

z pridanej hodnoty vo výške 3.149,80 EUR nezaplatil, hoci v dni splatnosti mal dostatok voľných
disponibilných finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške (100% schopnosť úhrady DPH),

- podal dňa 26.07.2010 za II. štvrťrok roku 2010 u miestne príslušného správcu dane, Daňového úradu
Prešov, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) s vlastnou daňovou povinnosťou (VDP) vo
výške 11.551,26 EUR, splatnou na účet správcu dane do 26.07.2010, čo sa nestalo a splatnú daň
z pridanej hodnoty vo výške 11.551,26 EUR nezaplatil, hoci v dni splatnosti mal dostatok voľných
disponibilných finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške (100% schopnosť úhrady DPH),

- podal dňa 25.10.2010 za III. štvrťrok roku 2010 u miestne príslušného správcu dane, Daňového
úradu Prešov, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) s vlastnou daňovou povinnosťou
(VDP) vo výške 6.027,69 EUR, splatnou na účet správcu dane do 25.10.2010, čo sa nestalo a splatnú
daň z pridanej hodnoty vo výške 6.027,69 EUR nezaplatil, hoci v dni splatnosti mal dostatok voľných
disponibilných finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške (100% schopnosť úhrady DPH),

- podal dňa 25.01.2011 za IV. štvrťrok roku 2010 u miestne príslušného správcu dane, Daňového
úradu Prešov, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) s vlastnou daňovou povinnosťou
(VDP) vo výške 7.779,67 EUR, splatnou na účet správcu dane do 25.01.2011, čo sa nestalo a splatnú
daň z pridanej hodnoty vo výške 6.287,80 EUR nezaplatil, hoci v dni splatnosti mal dostatok voľných
disponibilných finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške (100% schopnosť úhrady DPH),

- podal dňa 30.03.2010 za zdaňovacie obdobie roku 2009 u miestne príslušného správcu dane,

Daňového úradu Prešov, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (DPPO) s vlastnou
daňovou povinnosťou vo výške 3.442,34 EUR, splatnou na účet správcu dane do 31.03.2010, čo sanestalo a splatnú daň z príjmov právnickej osoby (DPPO) vo výške 2.149,12 EUR nezaplatil, hoci v
dni splatnosti mal dostatok voľných disponibilných finančných prostriedkov na ich úhradu v plnej výške
(100% schopnosť úhrady DPPO),

čím takýmto úmyselným konaním štatutár spoločnosti M.-G., M..L..T.. za 1.- 4. Q (kvartál) roku 2010
nezaplatilfinančnéprostriedkyzasplatnúdaňzpridanejhodnoty(DPH)svlastnoudaňovoupovinnosťou
v celkovej výške 27.016,55 EUR, a tiež úmyselne nezaplatil finančné prostriedky za rok 2009 za splatnú
daň z príjmov právnickej osoby (DPPO) s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 2.149,12 EUR

splatné na účet správcu dane Daňovému úradu a takýmto konaním si zabezpečil neoprávnený finančný
prospech,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 7.4.2017 na obvineného R.. O. Z.

obžalobu pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.6.2017 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu
ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkov V.. M. W., V. J., V.. M. Q., znalca R.. W. M. a čítaním i ďalších
listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on platil dane i výplaty zamestnancom a snažil sa
udržať spoločnosť pri živote, s tým, že keď sa situácia zlepší, tak dane doplatí,
on z uvedeného žiadny prospech nemal. Zároveň vypovedal, že kompletné účtovníctvo s dokladmi
nepredložil. Pokiaľ ide o peniaze na účtoch, tie mohli slúžiť na zaplatenie objednávky, či
nejakého stroja, ale tieto nemohol použiť, inak by sa dopustil trestného činu sprenevery.

V konaní vypovedala i účtovníčka spoločnosti obžalovaného V. J., ktorá pre obžalovaného spracovávala
celé účtovníctvo od roku 2005 do roku 2009, pričom po tomto termíne spracovávala pre obžalovaného
vo vzťahu k spoločnosti M.-G., M..L..T.. len mzdy a nejaké poradenstvo. Vo vzťahu k finančnej situácii
predmetnej spoločnosti v roku 2010 sa vyjadrila, že vedela, že spoločnosť mala nejaké problémy, výplaty

sa neplatili a ak áno, tak len po častiach, rovnako sa platili i odvody a dane, ale problémy nastali, keď
obchodnešielakomalaonnechcelprepustiťzamestnancov,pričomnezaplatenéfaktúrymalobžalovaný
i voči svedkyni. Svedkyňa vypovedala, že ona neviedla pokladňu, pričom nevylúčila, vzhľadom na tú
skutočnosť, že obžalovaný nemal nikoho, kto by mu reálne viedol účtovníctvo, že by v pokladni nebolo
všetko zaúčtované akoby malo byť. Rovnako sa nevedela vyjadriť, kde je celé účtovníctvo.

Výška nesplatenej dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby, ako bola
uvedená v skutkovej vete podanej obžaloby, bola preukázaná jednak výpoveďou zástupcu daňového
úradu a bola potvrdzovaná i ďalšími listinnými dôkazmi, pričom jej výšku žiadna zo strán v konaní
nespochybňovala.

Znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie personalistika, účtovníctvo a daňovníctvo, R.. W. M.
vypracoval znalecký posudok č. 14/2016, na ktorého záveroch zotrval i vo svojej výpovedi pred súdom,
pričom vypovedal, že k dispozícii pre rozhodné obdobie nemal celé účtovníctvo, nevedel si porovnať, či
údaje na cd nosiči odzrkadľovali i skutočnosť. Účtovne v pokladni bolo 60.000,- Eur, ale reálne to nevedel

potvrdiť, keďže nemal kompletné účtovníctvo k dispozícii (faktúry, pokladničné bloky a iné), znalecký
posudok vypracoval iba na základe pokladničnej knihy a bankovej knihy. Rovnako nevedel uviesť, či
predmetné prostriedky v pokladničnej knihe boli viazané na niečo, alebo nie.

Voči obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie pre skutkovo totožné konanie za obdobie

v zásade vymedzené obdobím od 8/2011 až 12/2011 na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/85/2016, ktorébolo skončené oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove dňa 14.11.2018,
sp. zn. 3To/7/2017.

Súd pri vyhodnocovaní skutkových a právnych úvah sa nielen v záujem zachovania princípu právnej
istoty, stotožnil s úvahami krajského súdu vo vyššie uvedenej, skutkovo totožnej (rozdiel len v období)
trestnej veci.

Trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ods. 1, 2 Trestného zákona sa dopustí

ten, kto v značnom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné
poistenie alebo príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Jedným z nevyhnutných predpokladov pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho solventnosť.

Pokiaľ ide o insolventnosť spoločnosti v rozhodnom období, teda jej neschopnosť splatiť všetky svoje
splatné záväzky, z dôvodu zlej finančnej situácie mali byť uspokojované nielen záväzky v súvislosti

s udržaním zamestnanosti a bežným chodom podniku, krajský súd uvádza, že ak sa spoločnosť
dostane do situácie, že ak dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich
splatnýchzáväzkov,jepovinnývšetkýchsvojichveriteľov(tedatakzamestnancov,daňovýúrad,sociálnu
poisťovňu, zdravotnú poisťovňou, obchodných partnerov a iných) uspokojovať pomerne a rovnomerne,
ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb, ako aj

mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky
svoje povinnosti, príp. svoje podnikanie ukončiť. V danom prípade nebolo preukázané, či vôbec mohol
obžalovanýuspokojiťvšetkýchsvojichveriteľovvplnejvýške,alebolenvpomernejčasti,vakejpomernej
časti mal uhradiť dane a poistné, keďže v prípade uprednostnenia niektorého z veriteľov, by sa dopustil
zvýhodňovania veriteľa (na úkor iného veriteľa).

Trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, sa dopustí ten, kto vo
väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné a sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo
príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky. Objektom
trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane a poistného na sociálne poistenie,

verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Ide o trestnoprávny
postih za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov a zákonov
o sociálnom poistení, zdravotnom poistení a dôchodkovom sporení. Sociálne poistenie,
verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré
platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň určený na výplatu príjmu zamestnanca. Nesplnenie

povinností, ktoré vyplývajú z uvedených zákonov má rovnako trestnoprávne následky, ako nezaplatenie
dane. Ide o úmyselný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na okolnosť, že ide o nezaplatenie dane,
poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné.

Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti podľa § 278 ods.1 Tr. zákona je solventnosť
páchateľa. V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane, resp. poistného v
lehote jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný. Zo znaleckých posudkov ako aj z
výsluchu znalca vyplynulo, že z predložených dokladov nebolo možné zistiť stav finančných prostriedkov
v spoločnosti M.-G. ku konkrétnemu dňu, nebolo možné zistiť, na čo používal obžalovaný finančné

prostriedky ani či a v akej výške uhrádzal mzdy zamestnancom. Za takej situácie, nebolo možné dospieť
k záveru, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu daní a odvodov.
Navyše, keď znalec konštatoval, že nebolo možné overiť správnosť údajov o pokladni, keď obvykle
pri podaní znaleckých posudkov posudzuje počiatočný stav pokladne na začiatku mesiaca, obraty a
konečný zostatok, v danom prípade toto posudzované nebolo, pretože neboli zaistené potrebné účtovné

doklady.

Za takejto dôkaznej situácie a na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah mal súd za to,
že v danom prípade skutok nie je trestným činom a obžalovaného podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov.

Poučenie:Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní
veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.