Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/488/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215334
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413215334.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti odporcom 1/ B. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., J. S. XXX/XX, 2/ T. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom K., J. S. XXX/XX, odporcovia 1/ a 2/
zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátska kancelária so sídlom

Bratislava,Dobrovičova13,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcovzdruženieVŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962,
právne zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátska kancelária
so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 6.678,74 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 12C/76/2014-72 zo dňa 13. 3.
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd pripustil, aby do konania na stranu odporcov vstúpil vedľajší
účastník s odôvodnením, že právna úprava ust. § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) v znení účinnom do 31. 12. 2014 nepodmieňovala účasť
vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa,

predložením súhlasu účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Uvedené však
nevylučuje rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníka na námietku niektorého z účastníkov. V
prejednávanom prípade oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 12. 9. 2014, s tým, že odporcovia námietky voči takémuto vstupu nevzniesli.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojej námietke prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania odvodzoval
od ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2015, okresný súd konštatoval, že podmienky

vstupu vedľajšieho účastníka do konania zavedené novou právnou úpravou nemožno aplikovať na tie
prípady, kedy vedľajší účastník vstúpil do konania v čase účinnosti staršej právnej úpravy, ktorá tieto
podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nestanovovala. Takéto pôsobenie právnej úpravy
by bolo pravou retroaktivitou. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník splnil všetky predpoklady
vstupu do konania podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31. 12. 2014, okresný súd vstup vedľajšieho
účastníka do konania pripustil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom
radepoukázalnaskutočnosť,ževstupvedľajšiehoúčastníkadoobčianskehosúdnehokonaniaupravuje
novela Občianskeho súdneho poriadku uskutočnená zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá dopĺňa ust. § 93
ods. 3 O. s. p. tak, že za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší účastník
vstupuje do konania z vlastného podnetu združenie podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia
o vstupe musí byť aj súhlas účastníka popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie

o vstupe neprihliada.“ Citovaná právna úprava aj podľa dôvodovej správy odstraňuje interpretačné
problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho poriadku akovedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č.
250/2007 Z. z.. Predmetné ustanovenie tak s účinnosťou od 1. 1. 2015 jednoznačne stanovuje súhlas
hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia združenia o vstupe do konania. Keďže ide o

ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, je platné odo dňa jeho
účinnosti, a teda sa vzťahuje aj na oznámenia o vstupe do konania doručené súdu do 1. 1. 2015.
Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je tak súhlas odporcov, na stranu
ktorých vedľajší účastník do konania vstúpil. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu
SRsp.zn.3Cdo188/2012zodňa5.2.2013,vktoromsauvádza,žezustanovenia§93O.s.p.nemožno

žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním
podporovaného účastníka. Osobitne pritom zdôraznil, že aj z ust. § 93 O. s. p. v znení pred uvádzanou
novelou vyplývalo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje na návrh. Z uvedeného
odvolateľ vyvodil, že v prípade takejto námietky je úplne irelevantné, kedy občianske združenie do
konania vstúpilo, nakoľko rozhodujúcim stavom pre posúdenie prípustnosti vstupu je ten stav, ktorý
existoval v čase rozhodovania okresného súdu o vznesenej námietke neprípustnosti. Vzhľadom na

uvedené odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka
do konania nepripustiť.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie
okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Konanie vo veci vyvolal navrhovateľ, ktorý podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 6.678,74 EUR s príslušenstvom. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa vyššie uvedenej

sumy domáha na základe zmluvy o splátkovom úvere, ktorú zmluvu možno podľa obsahu vyhodnotiť
ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Vedľajší
účastník oznámil vstup do tohto konania podaním zo dňa 9. 9. 2014, keď spolu s oznámením o vstupe
do konania na podporu odporcov požiadal o doručenie návrhu na začatie konania spolu s prílohami.
Vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho

súdneho poriadku, a to z § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ako vedľajší účastník môže sa
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Uvádzaná

právna úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu
spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, a podobne.
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom

na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o združenie na ochranu spotrebiteľov.
Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 upravuje spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp., akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto
prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom svojich procesných práv a povinnosti doručením svojho

oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na
výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp.
zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.). Zo žiadneho z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014 nevyplýva, že by sa pre účinný vstup

vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak,
ako na to poukazoval odvolateľ. Je tomu tak v prvom rade preto, že Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 31. 12. 2014 umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014), pričom za návrh je
v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania

alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka
konania (Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). Z vyššie uvedeného
v prvom rade vyplýva, že súd, na ktorom sa vedie konanie, do ktorého vstúpil vedľajší účastník, ex offo
neposudzuje, či je vstup vedľajšieho účastníka do konania prípustný, ale je jeho povinnosťou účastníkovupovedomiť o vstupe vedľajšieho účastníka, s tým, že účastníci konania majú následne právo vysloviť
voči tomuto vstupu námietky (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012, ďalej sp.
zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 5 Cdo 113/2010, sp. zn. 2 Cdo 212/2012, R 57/2009 a pod.). V prípade, ak

námietka voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená nebude, je konajúci súd povinný s
vedľajším účastníkom riadne konať tak, aby mu boli zabezpečené všetky procesné práva (viď § 93 ods.
4 O. s. p.). Len pre prípad, že uvedená námietka vznesené bude, je potom konajúci súd prípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania povinný preskúmať. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že na
to, aby vedľajší účastník platne do konania vstúpil a v tomto zotrval právna úprava účinná v čase vstupu

vedľajšieho účastníka nevyžaduje súhlasný prejav účastníka, na ktorého stranu by mal vedľajší účastník
vstúpiť. Naopak, pre záver o tom, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je potrebné nepripustiť, je v
prvom rade potrebná námietka vstupu vedľajšieho účastníka konania, ako procesný úkon uskutočnený
akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon prezumuje pre podanie v § 42 ods. 1 O. s. p., v ktorom účastník
konania výslovne prejaví vôľu na tom, aby vedľajší účastník do prebiehajúceho konania nevstúpil.
Pokiaľ sa potom jedná konkrétne o námietku vstupu subjektu, ktorý je osobou podľa § 93 ods. 2 O. s. p.,

ako je tomu aj v prejednávanom prípade, tu je potrebné odlišovať, či uvedenú námietku podal účastník,
na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať (v prejednávanom prípade odporcovia v postavení
spotrebiteľov) alebo jeho protistrana. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na stranu ktorého vedľajší
účastník do konania vstúpil, bude na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka v zásade stačiť už
samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadrí, že si účasť vedľajšieho účastníka v konaní

nasvojejstraneneželá,akvšakpodánámietkuvstupuvedľajšiehoúčastníkaúčastník,nastranuktorého
vedľajší účastník nevstúpil, dôvodom na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže
byť len samotná skutočnosť, že protistrana súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu
výslovneneudelila.Jetomutakužlenzdôvoduuvedenéhovyššie,ževýslovneudelenýsúhlasúčastníka
so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu právna úprava účinná k okamihu vstupu vedľajšieho

účastníka do konania nevyžaduje.
Na rovnakých záveroch, aké formuloval odvolací súd vyššie, je pritom postavené i navrhovateľom
citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/188/2012, keď zo strany navrhovateľa došlo len
k jeho nesprávnej interpretácii. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí síce ako jednu z podmienok účasti
vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že touto je i súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho

účastníka, z ďalších častí odôvodnenia jeho rozhodnutia však možno jednoznačne vyvodiť, že uvedená
podmienka súhlasu so vstupom do konania má charakter podmienky negatívnej. Dovolací súd totiž v
rámci odôvodnenie svojho rozhodnutia v prvom rade uviedol, že „súd z vlastnej iniciatívy neskúma,
či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k
jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.“
Pokiaľ potom dovolací súd uviedol, že „podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je
súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať“, následne k tejto
podmienke precizoval, že: „z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by

vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka; svoj
nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stáva
vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť
do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého
chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom

do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na
jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.“ V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že pokiaľ v súvislosti s podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníctva dovolacím
súdom označenou ako „súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník
vystupovať“ používa dovolací slovné spojenia „účastník má právo prípadne namietať prípustnosť tohto

vstupu“ , „hlavný účastník nesúhlas nemusí odôvodňovať“ , „účastník má právo vyjadriť svoj nesúhlas“ a
„právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka
konal ten, koho účasť v konaní si neželá“, dovolací súd mal na mysli, že táto podmienka nie je splnená
vtedy, ak účastník konania, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, právne relevantným
spôsobom výslovne vyjadrí svoju vôľu vedľajšie účastníctvo v konaní nepripustiť. Správnosti uvedeného

výkladu uznesenia dovolacieho súdu pritom nasvedčuje i akýsi návod adresovaný všeobecným súdom,
ktorého sa tieto majú držať v prípade, ak do konania vstúpi vedľajší účastník, a v ktorom dovolací súd
vyslovil nasledovné: „ zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom
konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupuvyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania.“ Rovnaký záver pritom vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obdo 52/2012, ktorý v tam prejednávanom prípade vyslovil, že súhlas žalovaného, ktorého vedľajší

účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa) svojim vstupom podporil, nebol potrebný, keď legitimáciu
vedľajšieho účastníka na vstup do konania tomuto dal samotný zákon.
Záverom možno dodať, že pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
odvodzoval od novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá
nadobudlaúčinnosť dňa1.1.2015,aktorásadotklaajpostaveniavedľajšíchúčastníkovpodľa§93ods.

2 O. s. p. v konaní, uvedená argumentácia je pre prejednávaný prípad irelevantná. K definujúcim znakom
právneho štátu totiž patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou
zárukou ochrany práv a právnej istoty. Preto platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non
agit) a právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich
vzniku. Pokiaľ teda z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vedľajší účastník doručil svoje oznámenie o
vstupe do konania do 31. 12. 2014 a zároveň je zrejmé, že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným

okamihom jeho doručenia okresnému súdu (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo
33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp. zn.
7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.), odvolací súd pri neexistencii
prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy od 1. 1. 2015 nevidel žiaden priestor pre aplikáciu
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2015. V zmysle zásady

zákazu priamej retroaktivity totiž platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho
stavu, účinného do 31.12.2014, zostávajú v konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne
vyžadovať splnenie podmienok, zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do
31.12.2014 nevyžadovala.
Nazákladeuvedeného,nakoľkookresnýsúdsprávnedospelkzáveru,žebolisplnenévšetkypodmienky

účastní vedľajšieho účastníka v konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.