Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718010069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7718010069.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a

prísediacich Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

IF.
u z n á v a sa v i n n ý m

- zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.,

p r e t o, ž e

ako konateľ spoJ. (do 5.3.2014 so sídlom Michalovce, kpt. Nálepku 41), mesačného platcu DPH, podal
dňa27.12.2013naDaňovýúradKošice,pobočkaMichalovcedaňovépriznaniekdanizpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie november r. 2013 v ktorom si neoprávnene - podvodne uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a), v nadväznosti na ustanovenie § 49

ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vo
výške 20.160,-€ z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.11.2013, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou FINE
INVESTMENT, s.r.o. so sídlom Michalská 9, Bratislava, H.X, za dodanie vonných kahancov v celkovej
sume 120.960,-€, pretože vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že uvedená faktúra spoločnosťou
FINE INVESTMENT s.r.o. vystavená nebola a dodanie tovaru ani jeho úhrada neboli realizované, čím
došlo k skráteniu dane z pridanej hodnoty vo výške 20.160,-€

t e d a

- skrátil daň vo väčšom rozsahu,
z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného Igora Lopatu, nar. 18.4.1957 v Michalovciach, trvale bytom
Humenné, ul. Nemocničná 1441/9, bez pracovného pomeru, t.č. ÚVV a ÚVTOS Prešov u p ú š ť a od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

41T/76/2016 zo dňa 3.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/51/2017
zo dňa 11.4.2018, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov
so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj
trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek účtovnú činnosť, nakoľko tento trest považuje na nápravu
páchateľa a ochranu spoločnosti za dostatočný. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.1.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na IF. pre zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný IF. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
o tom, že je nevinný a ďalej využil svoje právo a odmietol vypovedať. Z tohto dôvodu súd prečítal jeho
výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedol, že uvedený obchod mu sprostredkoval jeho známy Y.
z Popradu, ktorý mu oznámil, že má možnosť zabezpečiť kahance. Na základe dohody sa spoločne

stretli v S. s pánom Q., ktorý im v garáži jeho domu ukázal kahance. Tam sa dohodli na obchode, kde
zhruba o týždeň mu tovar Q. doviezol na bielej dodávke značky Mercedes, kde spoločne s tovarom
doniesol aj faktúru. Splatnosť bola dohodnutá zhruba na pol roka, kde obžalovaný mal za tovar zaplatiť,
keď tento predá. Cena za kahanec bola dohodnutá na cca 5,- €, kde dodaných bolo 20.000 kusov.
Obžalovaný chcel kahance predať ako jednu zásielku, čo sa mu nepodarilo a kahance si ponechal.

Tieto sa nachádzajú v rodinnom dome v Z. Faktúru vo výške 120.960,- € doposiaľ neuhradil napriek
výzvam Q. Dodal, že v minulosti nikdy so spoločnosťou E.t, s.r.o. ani pánom Q. neobchodoval. K daňovej
kontrole obžalovaný uviedol, že na daňovom úrade predložil doklad o nadobudnutí tovaru, teda faktúru,
kde počas daňového konania bol súčinný a spolupracoval. Rovnako uviedol, že tovar sa nachádza v
rodinnom dome v obci Z.de je ho možné skontrolovať, avšak k fyzickej kontrole tovaru nedošlo. Až do

svojho vzatia do väzby sa snažil daňovému úradu predložiť požadované doklady od Q..

Na hlavom pojednávaní bol vypočutý svedok Q. ktorý uviedol, že s obžalovaným sa stretol v súvislosti
s vonnými sviečkami v S.. Zoznámili sa prostredníctvo Y. z Popradu. V rámci spoločných rozhovorov
riešili dodávku vonných lámp. Ich množstvo, ako aj skutočnosť či k obchodu skutočne aj došlo svedok

uviesť nevedel. Taktiež sa svedok nevedel vyjadriť ako nakúpil sviečky AirWick. K vystavenej faktúre
č. XXXXXX.pre spoločnosť A.. svedok uviedol, že faktúry osobne nevystavoval a na jeho pokyn
ich vystavovala účtovníčka pani V.. Upresnil, že pečiatka na faktúre, ako aj podpis je podobný jeho
podpisu a pečiatke, ktorú vtedy používal, avšak takúto faktúru svedok nikdy nepodpisoval. Suma
120.960,- € mu však uhradená nebola, kde nemá ani vedomosť o tom, aby vo faktúrach niekedy

fakturoval takúto vysokú sumu, preto si jej zaplatenie ani nevymáhal. V prípade, ak by takúto faktúru
vystavil a tovar v takejto hodnote skutočne aj dodal, určite by si zaplatenie takejto sumy vymáhal. V
minulosti však nikdy neobchodoval v takomto rozsahu a jednotlivé obchody iba vo svojom súhrne
mohli dosahovať uvedenú výšku. Svedok jednoznačne poprel, aby so spoločnosťou A.o. uzavrel
obchod v tak veľkom rozsahu. Pri obchodoch ktoré zrealizoval bol kúpený tovar priamo prevezený

odberateľovi. Svedok nemal vlastné skladovacie priestory. Poprel, aby on sám doviezol obžalovanému
sviečky AirWick, kde ani nezabezpečoval takúto prepravu. Pri preprave tovaru, ktorú zabezpečoval
svedok využíval dodávku svojho kamaráta V., červenej farby. V závere poprel, aby mal niekedy
v garáži v obci S.e uskladnené sviečky AirWick. Pripustil, že v minulosti používal telefónne číslo
XXXXXXXXXX. K telefonátu zaznamenanému v inej trestnej veci obžalovaného medzi účastníckymi

stanicami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehratý, svedok uviedol,
žeuvedenýrozhovorprebeholmedzinímaobžalovaným,noneviesispomenúťčohopresnesarozhovor
týkal. Zrejme išlo o doklady k reálne uskutočneným obchodom, kde vtedy predával okrem iného aj
výživové doplnky a tak mohol obžalovaný od neho požadovať napríklad certifikáty k týmto doplnkom.

Bola vypočutá svedkyňa JT.ástupkyňa Finančného riaditeľstva SR ktorá uviedla, že u daňového subjektu
A.., bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013.
Daňový subjekt si za predmetné zdaňovacie obdobie v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet vo
výške 19.903,30 €, avšak daňovou kontrolou bolo zistené, že obchody deklarované touto spoločnosťou
boli fiktívne. Z toho dôvodu nebol neuznaný nadmerný odpočet a tomuto subjektu bola vyrubená daň

vo výške 50.133,50 €. Nadmerný odpočet spoločnosti nikdy nebol vyplatený a dorubená daň uhradená
nebola. Pri kontrole boli preverovaní aj dodávatelia spoločnosti a to O. Sú to spoločnosti, ktoré mali
dodať cukor a kahance a následne boli preverovaní aj odberatelia spoločnosti a to spoločnosť B. s.r.o.
Svedkyňa dodala, že pre daný prípad je podstatné zistenie, či reálne došlo k dodaniu tovaru, ale zároveň
aj to, či za to dodanie tovaru bola aj odvedená daň do štátneho rozpočtu. Až vtedy vzniká nárok na

uplatnenie si odpočtu dane z pridanej hodnoty.Bola tiež vypočutá svedkyňa IK.á, ktorá uviedla, že správca dane vykonal u daňového subjektu A.
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za

zdaňovacie obdobie november 2013. Výsledkom daňovej kontroly bol celkový rozdiel v sume 70.036,80
€, z toho nepriznaný nadmerný odpočet vo výške 19.903,30 € a daň zistená správcom dane vo výške
50.133,50 €. Z celkového rozdielu suma 20.160,- € predstavovala nepriznaný nárok na odpočítanie dane
z faktúry č. XXXXXX od dodávateľa E. Predmetom dodania mal byť vonný kahanec AirWick, dodaný
v 420 kartónoch v jednotkovej cene 5,- €. Základ dane bol 100.800,- € a z toho DPH 20.160,- €. Pri

preverovaní tejto faktúry správca dane skúmal, či boli splnené podmienky pre priznanie nároku na
odpočítanie dane tak, ako to definuje zákon o dani z pridanej hodnoty, teda skúmal v zmysle § 49
ods. 1 zákona o DPH či vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. Zároveň skúmal, či nakúpené
tovaryaslužbybolipoužiténadodávkytovarovaslužiebsamotnéhokontrolovanéhodaňovéhosubjektu,
teda skúmal splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 1 aj ods. 2 zákona o DPH. Bola preverovaná
spoločnosť E., kde sa jednalo o daňový subjekt, ktorý bol miestne príslušný u iného správcu dane,

preto bolo zaslané dožiadanie na Daňový úrad Bratislava ktorý zistil, že táto spoločnosť za preverované
obdobie podala daňové priznanie, avšak v ňom neuviedla žiadne dodanie tovaru, ani si nepriznala
žiaden nárok na odpočítanie dane. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť sa na uvedenej adrese sídla
spoločnosti nenachádza, nemá tam ani označenie obchodným menom, ani označenie menom konateľa
spoločnosti. Správca dane sa pokúsil zabezpečiť účtovné doklady spoločnosti žiadosťou, ktorá nebola

spoločnosti doručená. Taktiež na predvolanie sa konateľ spoločnosti nedostavil. S týmito zisteniami
bol oboznámený kontrolovaný daňový subjekt na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 14.8.2015.
Keďže správca dane nezískal doklady od deklarovaného dodávateľa, vyzval na predloženie dôkazov
a dokladov preukazujúcich uskutočnenie obchodu samotný kontrolovaný daňový subjekt. Výzva bola
riadne doručená, avšak v lehote stanovenej správcom dane neboli správcovi dane predložené žiadne

ďalšie doklady, preukazujúce prijatie tovaru od dodávateľa E., keďže k vystavenej faktúre nebol
pripojený dodací list a neboli tam žiadne doklady preukazujúce prepravu tohto tovaru. Zároveň mali
prebiehať rokovania o ďalšom predaji do ČR, preto bola vyžiadaná akákoľvek komunikácia s možným
odberateľom. Na základe zistených skutočností bolo vyhodnotené, že daňový subjekt nepreukázal, že
splnil podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane, teda nepreukázal, že dodávateľovi vznikla

daňová povinnosť a rovnako nepreukázal, že nakúpené tovary použil na dodávku svojich tovarov a
služieb. Svedkyňa dodala, že miestne zisťovanie v obci Z.ykonané nebolo a to z dôvodu, že ústne
pojednávaniebolovykonanésveľkýmčasovýmodstupomoddeklarovanejdodávkytovaru,kdedodávka
tovaru bola v roku 2013 a pojednávanie v roku 2015, preto ani pri miestnom zisťovaní by nebolo
možné reálne zistiť, keby sa aj tovar na sklade nachádzal, že sa jedná o ten istý tovar, ktorý mal byť

dodaný na základe posudzovanej faktúry vystavenej spoločnosťou E. Zároveň nebolo možné vykonanie
miestneho zisťovania skôr, keďže daňový úrad nedisponoval informáciou o uložení tovaru v obci Z..
Pre preukázanie dodania tovaru daňový úrad vyžaduje predloženie vystavenej faktúry ktorá môže, ale
nemusí byť dodacím listom, dodací list, doklad o úhrade faktúry, ako aj doklad o preprave. Rovnako bola
spoločnosť žiadaná o predloženie dokladov preukazujúcich použitie daného tovaru vo výrobe, prípadne

jeho ďalší predaj v prípade ďalšieho predaja bolo potrebné predložiť doklady z elektronickej registračnej
pokladnice, čo však obžalovaný nepredložil.

Súd prečítal výpoveď svedkyne MF., zástupkyne Daňového úradu Bratislava, ktorá sa vyjadrila k
výsledkomdaňovejkontrolyvykonanejudaňovéhosubjektuEL.kdejejvýpoveďjevpodstatnýchbodoch

zhodná so závermi protokolu o vykonaní daňovej kontroly.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016, z ktorého bol okrem iného prečítaný prepis hovoru a
prehratýzáznamhovoruč.6983zodňa19.8.2015o12.46hmedzitelefónnymistanicamiXXXXXXXXXX

a XXXXXXXXXX. Rovnako súd oboznámil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016 zo
dňa 3.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To 51/2017 zo dňa 11.4.2018.
Taktiež boli oboznámené oznámenia daňového úradu, výpis z Obchodného registra, charakteristiky,
odpis Registra trestov obžalovaného, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016.

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. 41T/76/2016 sú zistil, že obžalovaný bol v tejto trestnej
veci rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016 zo dňa 3.11.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To 51/2017 zo dňa 11.4.2018 uznaný vinným zo spáchania zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. za čo bol odsúdený ktrestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek účtovnú činnosť na dobu
6 rokov.

Z prehratého záznamu hovoru č. XXXX zo dňa 19.8.2015 o 12.46 h medzi telefónnymi stanicami
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a jeho prepisu súd zistil, že daný rozhovor bol uskutočnený medzi
obžalovaným a svedkom Q., kde obžalovaný okrem iného od svedka požadoval informáciu o „2013-tke“
je predloženia v súvislosti s kontrolou a účtovníctvom.

Z oznámenia o daňového úradu a jeho príloh najmä z protokolu E. súd zistil, že Daňový úrad Košice,
pobočka Spišská Nová Ves vykonal kontrolu u daňového subjektu A.. Michalovce na daň z pridanej
hodnoty za obdobie november 2013 so záverom, že správca dane neuznal právo platiteľa dane na
odpočítanie dane vo výške 20.160,- €, kde v kontrolovanom období si platiteľ dane neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie dane v uvedenej výške v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z

pridanej hodnoty, kde deklarovaný dodávateľ tovaru E.. nedodal tovar odberateľovi A. preto dodávateľovi
nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 uvedeného zákona. Zároveň v rozpore s ust. § 49 ods.
2 uvedeného zákona platiteľ dane nepreukázal použitie prijatých tovarov na dodávky tovarov a služieb,
teda najmä nepredložil správcovi dane faktúry za dodanie tovaru a doklady z elektronickej registračnej
pokladnice.

Z daňového priznania spoločnosti A.. na daň z pridanej hodnoty za mesiac november 2013 súd zistil,
že daná spoločnosť priznala daň vo výške 50.216,81 € nárok na odpočítanie dane vo výške 70.120,- €,
kde jej vznikol nárok na nadmerný odpočet vo výške 19.903,30 €.

Faktúrou vystavenou spoločnosťou FH... pre spoločnosť A.chalovce zo dňa 30.11.2013 táto spoločnosť
fakturovala podľa dodacieho listu XXXXXX dodanie vonných kahancov AirWick v počte 20160 kusov v
hodnote 5,-€/kus v celkovej sume 120.960,- € s DPH z toho DPH bola vo výške 20.160 ,- €.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného je zrejmé, že tento je v mieste bydliska hodnotený

všeobecne. Zo strany Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov je
hodnotený kladne.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že jeho skoršie odsúdenia z rokov 1981 a 1984 sú
zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k
jednoznačnému záveru, že obžalovaný H. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu skrátenia dane a poisteného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. tak po objektívnej,
ako aj subjektívnej stránke, nakoľko vo väčšom rozsahu skrátil daň z pridanej hodnoty, teda vo výške

presahujúcej sumu 2.660,- €, ktorá predstavuje hranicu pojmu „vo väčšom rozsahu“ v zmysle § 125 ods.
1 Tr. zák.

Kuvedenémuzáverusúddospelnazákladevýpovedísvedkovnahlavompojednávaníaoboznámených
listinných dôkazov. Svedok Q., konateľ spoločnosti E. v rámci svojej výpovede jednoznačne potvrdil, že

tovar - vonné kahance AirWick v sume 120.960,- € obžalovanému, ako konateľovi spoločnosti A. nikdy
nepredával a uvedenú faktúru nevystavil. Svedok pripustil, že obžalovaného pozná prostredníctvom
svojho známeho Y. a s týmto sa aj osobne stretol. Rovnako pripustil, že v minulosti mohol s obžalovaným
obchodovať s rôznym tovarom, kde všetky obchody, ktoré prípadne zrealizoval boli zahrnuté do
účtovníctva spoločnosti. Poprel však, aby v rámci obchodne činnosti spoločnosti E.. niekedy zrealizoval

tak veľký jednorazový obchod vo výške 120.960,- €, resp. v obdobnej výške. Dodal, že všetky
zrealizované obchody v súhrne mohli dosiahnuť uvedenú sumu. K vystavenej faktúre uviedol, že
pečiatkaapodpisnafaktúresúpodobnéjehoapečiatkektorúpoužíval,avšakdôraznepoprel,abytakúto
faktúru vystavil a vlastnoručne podpísal. Taktiež poprel, aby v danom období zabezpečoval prepravu
tovaruobžalovanému,pričomnikdyneužívalbieludodávkunaprepravutovaruatakútonevlastnilanikdy

neskladoval v obci S. v garáži rodinného domu vonné kahance. Dodal, že v rámci ním realizovaných
obchodov bola vždy stanovená splatnosť faktúr na štrnásť dní, maximálne jeden mesiac. Nikdy nebola
splatnosť dohodnutá na dobu pol roka.Rovnako súd poukazuje na výpovede svedkýň JT.ej, kde svedkyňa Ing..á, pracovníčka Daňového
úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, ktorá vykonávala daňovú kontrolu u daňového subjektu A..
Michalovce uviedla, že v rámci daňovej kontroly obžalovaný, ako konateľ danej spoločnosti, nepreukázal

dodanie tovaru na základe vystavenej faktúry č. XXXXXX. od spoločnosti E.va a to vonných kahancov
AirWick v hodnote 100.800,-€ a z toho DPH 20.160,-€. Svedkyňa dodala, že vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný nevedel preukázať dodanie tovaru na základe vystavenej faktúry bol kontaktovaný a
preverovaný dodávateľ tovaru spoločnosť E. ktorá si za zdaňovacie obdobie november 2013 neuplatnila
žiaden nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp. neuviedla žiadne dodanie tovaru. Zároveň

pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že táto spoločnosť nesídli v mieste sídla spoločnosti zapísaného
v obchodnom registri a konateľ spoločnosti je nekontaktný, kde nebolo možné zabezpečiť účtovníctvo
danej spoločnosti na preukázanie dodania tovaru spoločnosti A.. Z tohto dôvodu bol obžalovaný, ako
konateľ kontrolovanej spoločnosti vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich dodanie tovaru,
kde tento ani na opakované výzvy žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru a jeho ďalšie použitie
nepredložil. Z tohto dôvodu správca dane neuznal právo platiteľa dane na odpočítanie dane vo výške

20.160,-€, kde uvedený obchod považoval za nepreukázaný - fiktívny. Svedkyňa X. sa v rámci svojej
výpovede vyjadrila k výsledkom vykonanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2013, kde si spoločnosti A. Michalovce uplatnila nadmerný odpočet vo výške
19.903,30 €, kde daňovou kontrolou bolo zistené, že deklarované obchody spoločnosti boli fiktívne a z
tohto dôvodu nebol uznaný nadmerný odpočet a následne bola tomuto subjektu vyrubená daň vo výške

50.133,50 €.

V súlade s výpoveďami svedkov sú aj listinné dôkazy a to najmä daňové priznanie spoločnosti A. za
obdobie november 2013, ktorým daná spoločnosť priznala daň z pridanej hodnoty vo výške 50.216,81€
a nárok na odpočítanie dane 70.120,-€, pričom si uplatnila nárok na odmerný odpočet 19.903,30 €. Z

protokolu o vykonaní daňovej kontroly číslo XXXXXXXXX/XXXX je rovnako zrejmé, že daňový subjekt v
rámci vykonanej kontroly nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou E.. a rovnako nepreukázal použitie
prijatého tovaru na dodávky tovarov a služieb, hoci bol o to opakovane v rámci vykonávanej kontroly
požiadaný a to predložením dodacích listov, dokladov o preprave tovaru, jeho ďalšom predaji vo forme
vystavených faktúr, dodacích listov alebo dokladov z registračnej pokladne. Na základe toho nebolo

uznané právo platiteľa dane, teda spoločnosti EL.. na odpočítanie dane vo výške 20.160,- €, teda platiteľ
dane si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozpore s ust. § 49 ods.
1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel, aby obchod medzi

spoločnosťou A. a spoločnosťou E. bol fiktívny s tým, že tento bol riadne zrealizovaný a prebehla
dodávka tovaru a to vonných kahancov v množstve, ktorý je zrejmý z vystavenej faktúry, pričom dodávku
tovaru realizoval samotný konateľ spoločnosti E.. Q.š na bielej dodávke, kde tovar je uložený v obci
Z.u v rodinnom dome. Zároveň obžalovaný poukázal na to, že v rámci vykonávanej daňovej kontroly
bol plne súčinný a predkladal požadované doklady, pričom na základe výzvy správcu dane kontaktoval

aj Q., konateľa spoločnosti E. za účelom zabezpečenia chýbajúcich dokladov a to dodacieho listu k
vystavenej faktúre.

Uvedenú obranu s poukazom na vyššie uvedené dôkazy súd považuje za účelovú a plne vyvrátenú v
snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, resp. očakávanému trestu. Vykonanými dôkazmi, najmä

výpoveďou samotného konateľa spoločnosti E.va Q. bolo preukázané, že takýto obchod, ktorý je zrejmý
zpredloženejfaktúryč.XXXXXXnadodávkuvonnýchkahancovAirWickvpočte20.160kusovvhodnote
5,-€/kus sa nikdy neuskutočnil, kde táto spoločnosť takýto tovar obžalovanému, resp. jeho spoločnosti A.
nikdy nedodala. Z výpovede svedka je zrejmé, že tento nikdy neskladoval takýto tovar v garáži rodinného
domu v obci KU. a nevlastnil bielu dodávku s ktorou mal zrealizovať dodávku tovaru. Nikdy nevystavil

a nepodpísal predloženú faktúru, kde v rámci svojho podnikania nikdy nezrealizoval takýto jednorazový
obchod v tak veľkom rozsahu. Obranu obžalovaného rovnako vyvracajú závery vykonanej daňovej
kontroly v rámci ktorej obžalovaný na výzvu správcu dane nevedel jednoznačne preukázať dodanie
tovaru zo strany spoločnosti E.., teda zrealizovanie daného obchodu a rovnako nevedel preukázať
prípadné ďalšie použitie tohto tovaru na poskytovanie tovaru a služieb v rámci podnikateľskej činnosti

spoločnosti A., hoci tak urobiť mal a mohol.

V tejto súvislosti súd podotýka, že tvrdenie obžalovaného, ktoré uviedol v rámci ústneho pojednávania u
správcu dane 14.8.2015 o tom, že tovar má byť uložený v rodinnom dome obci Z. nie je na preukázanieuskutočnenia daného obchodu relevantné, nakoľko ani pri miestnom zisťovaní, teda osobnej kontrole
takéhoto tovaru v danom čase na mieste určenom obžalovaným by nebolo možné s odstupom času
jednoznačne preukázať, že daný tovar, ktorý by sa reálne mohol nachádzať na danom mieste pochádza

práve z dodávky tovaru od spoločnosti E. zo dňa 30.11.2013. Súd podotýka, že ak dodaný tovar
spoločnosťou E. bol skutočne uložený na danom mieste, nič nebránilo obžalovanému túto skutočnosť
uviesť ihneď pri začatí daňovej kontroly začiatkom roku 2014, kde bol povinný predložiť požadované
doklady potrebné k vykonaniu daňovej kontroly.

Súdsarovnakozaoberalajtvrdenímobžalovanéhoojehospoluprácisosprávcomdaneauskutočneným
telefonátom medzi ním a Q., konateľom spoločnosti E.. v rámci ktorého sa obžalovaný mal dožadovať
predloženia dokladov potrebných k daňovej kontrole. Uvedený dôkaz podľa názoru súdu jednoznačne
nepreukazuje, aby takýto obchod medzi týmito spoločnosťami, ktorý je zrejmý z vyššie uvedenej faktúry
č. XXXXXX prebehol, teda uskutočnil sa a tovar bol reálne dodaný.

Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti súd o jeho vine nemal
žiadne ďalšie pochybnosti.

Súd v rámci rozhodovania o treste po uznaní viny zohľadnil všetky okolnosti prípadu, vyhodnotil osobu
obžalovaného, ako aj jeho doterajší život, pričom prihliadol na ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a dospel

k záveru, že pre nápravu a prevýchovu obžalovaného je dostatočný trest, ktorý mu bol uložený skorším
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016 zo dňa 3.11.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/51/2017 zo dňa 11.4.2018, kde mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia ako aj zákaz činnosti vykonávať akúkoľvek účtovnú činnosť na dobu 6

rokov, preto súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu.

Súd má za to, že skôr uložený trest zjavne postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, aby si tento
uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal, kde takýto trest
plní okrem individuálnej prevencie aj úlohu generálnej prevencie a odradí prípadne ďalších páchateľov

od jej spáchania. Práve z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné obžalovanému ukladať prísnejší
súhrnný trest a skôr uložený trest považuje za plne primeraný a dostatočný.

V trestnom konaní si Daňový úrad Bratislava uplatnil nárok na náhradu škody, kde súd Daňový úrad
Bratislava s nárokom na náhradu škody do konania nepripustil. Súd konštatuje, že majetkové nároky

štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne
rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku
na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu
povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku.

Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods.
3Tr.por.vadhéznomkonaní.Jetedavylúčenéprekrývanie,tedakonfliktpôsobnostiorgánov(správneho
orgánu a súdu), resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd

odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inouoprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.