Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200277
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718200277.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: X. Č.,

H.. XX.XX.XXXX, C. M. XXXX/XX, XXX XX S., práv. zast.: Mgr. Peter Lindeman, advokát, so sídlom
Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1/ C. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/X,
XXX XX S., 2/ K. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX, XXX XX Z., obaja práv. zast.: JUDr. Peter Ďuriš, advokát,
s. r. o., so sídlom Murgašova 6, 058 01 Poprad o zaplatenie dlžnej sumy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 11.1.2018 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť

peňažnú sumu rovnajúcu sa 1/3 z kúpnej ceny inkasovanej za predaj bytu č. XX nachádzajúceho sa
na S. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na Ulici R., vchod č. XX v S., zapísaného na LV č.
XXXX k. ú. S. podľa kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom Poprad,
katastrálny odbor povolený pod č. V 8840/2016 dňa 8.12.2016 spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
ododňa22.7.2017dozaplatenia.Svojnávrhodôvodnilatým,ženazákladezmluvyoprevodevlastníctva
družstevného bytu uzatvorenej dňa 20.11.2003 sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX k. ú. S., a to byt č. XX nachádzajúci sa na S. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX na

Ulici R., vchod č. XX v S. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela č. 2993/653 o výmere 690 m2 zastavané
plochy a nádvoria vo výške 16/1000-in. Dňa 28.4.2015 na základe darovacej zmluvy previedla žalobkyňa
na svojich synov žalovaného 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam ku každému
zo žalovaných vo výške 1/2 v pomere k celku. Pri uzatváraní darovacej zmluvy bolo medzi účastníkmi
zmluvy zároveň dohodnuté, že predmetné nehnuteľnosti sa odpredajú a kúpna cena získaná predajom
bude rozdelená rovným dielom medzi všetkých účastníkov darovacej zmluvy zo dňa 28.4.2015, teda aj

v prospech žalobkyne. Podľa výpisu z LV XXXX k. ú. S. boli nehnuteľnosti prevedené zo žalovaných do
vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy pod č. V 8840/2016 dňa 8.12.2016. Za odpredaj tohto
bytu však nebola žalobkyni zo strany žalovaných poukázaná žiadna finančná čiastka. Žalobkyňa vyzvala
žalovaných, aby jej oznámili stanovisko ohľadom jej nárokov na vyplatenie pomernej časti inkasovanej
kúpnej ceny za predaj bytu. Na túto výzvu žalovaní nereagovali.
2. Žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že v darovacej zmluve neboli dohodnuté žiadne podmienky,
že žalobkyni má byť vyplatený nejaký podiel a dobrovoľne bez matkinej iniciatívy sa rozhodli, že si istú

časť zo získanej sumy z odpredaných nehnuteľností odložia, aby mohli s ňou disponovať iba oni dvaja
a bola to ich dobrá vôľa, aby v prípade potreby mohli pomôcť matke aj finančne. Zároveň uviedli, že pri
predaji predmetného bytu sa od matky pri prevode vlastníctva k bytu dozvedeli, že má dlžoby na nájme
uvedeného bytu a úvere a museli vyplatiť dlžné čiastky.3. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žiada žalobu zamietnuť a poukazuje na ustanovenie § 628
Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezodplatnosť a že za
poskytnuté plnenie obdarovaní nie sú povinní poskytnúť darcovi nijaké iné plnenie. Zákon neumožňuje,

aby bolo požadované protiplnenie pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy. Vlastník v prípade
predaja predmetného bytu, ktorý bol získaný darovacou zmluvou nemá žiadnu zákonnú povinnosť vo
vzťahu k žalobkyni, či už z existencie samotného bytu alebo existencie kúpnej ceny, aby mal povinnosť
plniť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu

zo dňa 20.11.2003, darovacou zmluvou zo dňa 28.4.2015, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 6.3.2015,
výpisom z LV č. XXXX zo dňa 19.12.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy, predžalobnou výzvou,
záverečnou správou z Mediačného centra Poprad zo dňa 30.8.2017, zmluvou o ČSOB sporiacom účte
zo dňa 23.9.2016, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.10.2016, zmluvou o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 20.11.2003 zistil nasledovný skutkový stav:
5. Je nesporné, že žalobkyňa bola zapísaná ako vlastníčka bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva

družstevného bytu dňa 20.11.2003 zapísanom na LV č. XXXX k. ú. S. a to byt č. XX nachádzajúci sa
na S. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na Ulici R., vchod č. XX, spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach byt. domu súpisné č. XXXX vo výške 16/1000-in
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela registra C č. 2993/653 o výmere 690 m2 zastavané
plochy a nádvoria vo výške 16/1000-in. Žalobkyňa nepopiera, že uzatvorila darovaciu zmluvu, kde

predmetom daru bola vyššie citovaná nehnuteľnosť a zároveň uviedla, že súhlasila, aby sa byt predal
ale len s podmienkou, že získaná suma za predaj bytu sa rozdelí na tri časti. Žalobkyňa uviedla, že ona
nepotrebuje pomoc synov a že si nájde iného slušného človeka a že žiada len aby jej dali to, čo jej mali
dať, na čom sa dohodli, čiže peniaze.
6. Žalovaní 1/, 2/ nepopierali tú skutočnosť, že zriadili účet a že bola tam suma cca 18 000 eur, z ktorej

bolo hradené presťahovanie žalobkyne, bol uhradený dlh banke a bola jej poukázaná suma v hotovosti
cca 3 000 eur. Žalovaní nepopreli, že tieto finančné prostriedky boli na účte, ktorí sami dobrovoľne zriadili
a to pre účel, ak by matka bola vo finančnej núdzi alebo v zhoršenom zdravotnom stave.
7. Žalobkyňa uzatvorila darovaciu zmluvu dňa 28.4.2015, kde obdarovanými boli žalovaní 1/, 2/
a predmetom daru bola nehnuteľnosť, a to byt č. XX na S. poschodí Ulica R. XXXX/XX vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. V žiadnej
časti darovacej zmluvy nie je uvedená podmienka, že je obmedzené vlastnícke právo žalovaných a že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni cenu v prípade predaja nehnuteľnosti.
8. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

9. Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
10. Následne žalovaní 1/, 2/ ako vlastníci nehnuteľností uzatvorili kúpnu zmluvu, kde predmetom kúpnej
zmluvy bola nehnuteľnosť a to byt č. XX nachádzajúci sa na S. poschodí bytového domu na R. V. XXXX/
XX. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 26.10.2016, kde predávajúcimi boli žalovaní a kupujúcim P.. S.

K. a P.. C. C.-A.. Cena bytu bola stanovená na sumu 57 800 eur.
11. Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala žiadnymi ani listinnými dôkazmi, že žalovaní sú povinní
vydaťfinančnúsumutýkajúcusapredajanehnuteľnostíSúdpoukazujeajnatúskutočnosť,že vprípade,
ak žalobkyňa má za to, že žalovaní sa k nej správajú hrubo a že porušujú dobré mravy, tak má možnosť
v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka domáhať sa vrátenia daru.

12. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie, že žalovaní sú povinní vydať 1/3 z predaja nehnuteľností
nakoľko žalobkyňa darovacou zmluvou previedla svoje vlastnícke práva na žalovaných 1/, 2/ a títo mali
výlučné dispozičné právo s nehnuteľnosťou nakladať s ňou ako vlastnou, nakoľko bola nehnuteľnosť v
ich výlučnom vlastníctve. V darovacej zmluve neboli dané žiadne obmedzenia, a preto tá skutočnosť,
že žalovaní 1/, 2/ zriadili účet, kde uložili finančné prostriedky, bolo len ich dobrovoľným konaním a to

tým, že mali obidvaja žalovaní dispozičné právo s týmto účtom a to tak, že obidvaja musia v prípade
disponovaniasfinančnýmiprostriedkamidaťsúhlas.Akosamiuviedlitietofinančnéprostriedkysinechali
v prípade, že bude potrebné sa postarať o žalobkyňu - matku v prípade finančnej tiesne, v prípade zlého
zdravotného stavu. To bolo výlučne ich dobrovoľným konaním a nie, že majú povinnosť tieto finančné
prostriedky poskytnúť žalobkyni. Tieto finančné prostriedky nie sú viazané na žiaden právny titul. Zo

strany žalobkyne nebolo preukázané, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaných, že
sa jednalo o škodu, ktorá jej mala vzniknúť tým, že jej tieto finančné prostriedky neposkytli. Žalovaní tieto
finančné prostriedky ani nemali povinnosť poskytnúť a súd opätovne poukazuje na to, že žalobkyňa v
prípade, ak považuje konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi môže sa domáhať vrátenia daru.13. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132
Civilného sporového poriadku (CSP), v zmysle ktorého je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa
jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť ak to ich povaha

pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy čo znamená, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu ho
vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu
strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne

na strany sporu.
14. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu nakoľko žalobkyňa nemá žiaden právny titul na to, aby
žalovaní boli povinní jej plniť tak ako uviedla v petite žaloby nakoľko žalobkyňa nemôže nikoho
nútiť, aby jej poskytol finančné prostriedky, na ktoré ako si myslí, že má právny nárok to znamená,
že v uvedenom konaní nie je aktívne legitimovanou stranou sporu. Podľa názoru súdu žalobkyňa
nemá žiaden právny nárok na poskytnutie týchto finančných prostriedkov, nakoľko dispozičné právo s

vlastníctvom nehnuteľností mali žalovaní.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1CSP, podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Vdanomprípadesúdvyslovil,žežalovanýmnároknanáhradutrovkonanianepriznáva.Žalovaníboli
úspešní v tomto konaní, avšak náhradu trov konania nežiadali a to z dôvodu, že jedná sa o žalobkyňu,
ktorájematkoužalovanýchtoznamená,žejednásaoblízkypríbuzenskývzťahaztohodôvodunáhradu
trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.