Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206626
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117206626.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci sporu žalobcu: Ing. B. P., nar. X.XX.XXXX,
bytom P., I. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A,
proti žalovanej: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, o
zaplatenie 50,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.

11Csp/68/2017-27 zo dňa 23.3.2017 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,§ 326 ods. 1 a 2, § 328

ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP).

3. Súd pritom vychádzal zo skutočností, ktoré považoval z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a príloh k žalobe za osvedčené, že dňa 5.1.2012 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru

vo výške 500,- Eur za dojednaných podmienok. Žalobca tiež osvedčil, že v ten istý deň 5.1.2012
bola medzi zmluvnými stranami uzavretá tiež zmluva o zabezpečení splátok úveru. Súd skonštatoval,
že žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a preto sa v konaní domáha vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 50,- Eur, o ktorú sumu úver preplatil, pričom priložil vypísanú kartu
splátok. Vydaniu neodkladného opatrenia sa domáha z obavy, že žalovaná vyvíja aktivity smerujúce
k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, postupuje pohľadávky na iné subjekty, nemá na území SR

žiaden nehnuteľný majetok, väčšinový podiel jej majetku tvoria nesplatené pohľadávky, z čoho má
žalobca obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovanej môže byť zmarené. Súd prvej
inštancieskonštatoval,žežalobcavžalobedostatočneopísalalistinamipodložilskutočnostihodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden
z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nebol však naplnený ďalší predpoklad a síce
dôvodnosť žalobcovej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca založil dôvodnosť svojho návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanej zložiť do úschovy súdu celú žalovanú istinu
na tlačových informáciách z februára 2016, z ktorých ale dôvodnosť jeho obavy ani nevyplýva, správy
neinformujú, že by žalovaná končila činnosť na slovenskom trhu. Tvrdenie, že žalovaná začala svoje
živé pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty, žalobca neosvedčil, avšak ani hromadnejšie
postupovaniepohľadávokbynebolodôvodomprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,nakoľkosamotné
postúpenie pohľadávok neosvedčuje tvrdenie žalobcu o odchode žalovanej zo slovenského trhu. Jej

postupník sa totiž zaoberá vymáhaním pohľadávok, pričom súdu z úradnej činnosti je známe, že
viacero dodávateľov postupuje na túto spoločnosť svoje pohľadávky voči spotrebiteľom. Okrem tohosúd poukázal na to, že žalovaná má finančné prostriedky na účtoch, pričom nebolo osvedčené,
že by sa ich mala zbavovať. Súd uzavrel, že žalobca neosvedčil, že žalovaná podniká konkrétne
kroky smerujúce sa k zbaveniu sa hnuteľného a nehnuteľného majetku a že by sa takýmto konaním

podstatnou mierou znížila hodnota jej majetku, čím by bolo odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Skonštatoval, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výroku preskúmavaného uznesenia zamietol. V závere skonštatoval, že o nároku na náhradu trov

konania o neodkladnom opatrení rozhodne až v rozhodnutím, ktorým sa bude končiť konanie vo veci
samej.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné
opatrenie tak, že uloží žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo

vzťahu k žalobcovi, zložil do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu 50,- Eur a to o 7
dní od doručenia uznesenia žalovanému. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
odvolateľa konanie žalovaného jednoznačne preukazuje skutočnosti, na ktoré poukázal v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný začal ku koncu roku 2016 vyvíjať aktivity smerujúce

k ukončeniu činnosti a teda ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobcu, že uspokojenie jeho
pohľadávky môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že už naďalej nebude pôsobiť na slovenskom
finančnom trhu, žalovaný prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery, ukončil spoluprácu so všetkými
obchodnými zástupcami a začal svoje pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty. V tejto
súvislosti poukázal na vyhlásenie na webovej stránke žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný v súčasnom

období nemá na území SR žiaden nehnuteľný majetok, je vlastníkom výlučne finančných prostriedkov
na jeho bankových účtoch a nesplatených pohľadávok voči klientom, ktoré hromadne odpredáva tretím
osobám. Z konania žalovaného je tak absolútne zrejmé, že má záujem postupne sa zbaviť majetku
a tým zmariť alebo aspoň sťažiť prípadné nároky veriteľov, čo samo osebe odôvodňuje obavu, že
bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený.

Odvolateľ sa tiež vyjadril k údajnému argumentu súdu prvej inštancie (ktorý sa ale v rozhodnutí
nenachádza) že suma, ktorá má byť zložená do úschovy pre žalovaného nepredstavuje položku,
ktorú by nebol schopný uhradiť a nemala by pre neho likvidačný charakter s tým, že práve tento
argument podporuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže majetok žalovaného nebude
neprimerane zaťažený. Z uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/89/2012 zdôraznil, že z dočasného charakteru

predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti
potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a ani nemusí dodržať formálny postup
určený pre dokazovanie. Vzhľadom na to podľa odvolateľa je zrejmé, že žalobca preukázal nielen
obavu z nemožnosti následného uspokojenia svojej pohľadávky, ale takýto záver možno takmer s
istotou predpokladať. Nariadené neodkladné opatrenie pritom nemožno považovať za neprimerané,

keďže žalovaný môže kedykoľvek dosiahnuť jeho zrušenie tým, že pohľadávku splní na účet žalobcu.
Zdôraznil, že výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný
subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť (žalovaný), je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v
rámci svojich aktivít, ktorá však po právne stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý zároveň
finančnú hotovosť užívať nemôže. V závere odvolania žalobca zhrnul, že je oprávnený požadovať

nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a teda ukončil
predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, žalovaný vyhlásil, že ukončuje svoju činnosť
na slovenskom trhu, žalovaný začal postupovať svoje pohľadávky na tretie osoby, teda sa zbavuje
svojho majetku, majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám, voči žalovanému
existuje množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať veriteľom, nárok žalobcu na zaplatenie

dlžnej sumy je absolútne zrejmý, žalovaný si je vedomý porušenia zákona aj napriek tomu odmieta
žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia, že navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť
neprimerané vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka, neodkladné opatrenie sa týka finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene žalovanému zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, teda
žalovaný s nimi ani nikdy nemal nárok nakladať, žalovaný vie kedykoľvek pohľadávku žalobcu splniť a

docieliť tak zrušenie neodkladného opatrenia. V závere uviedol, že zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodné, je v rozpore so slušnosťou a spravodlivosťou a dokonca so
samotným účelom inštitútu neodkladného opatrenia.5. K odvolaniu žalobca pripojil kópiu dodatku správy auditora o overení súladu výročnej správy s
účtovnou uzávierkou spoločnosti Provident Financial, s.r.o. z 31.12.2015.

6. S použitím § 329 ods. 1 CSP odvolací súd doručil protistrane - žalovanému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie aj odvolanie a umožnil mu sa vo veci vyjadriť.

7. Žalovaný zareagoval písomným vyjadrením zo dňa 11.5.2017, ktorým navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil, keďže ho považuje za vecne správne, zistený skutkový stav a právne

posúdenie veci za správne, logické a dostatočné. Keďže mu nebola doručená žaloba, iba sa domnieva,
že žalobca si nesplnil svoje procesné povinnosti, keď k návrhu nepripojil, ani neoznačil dôkazy, z ktorých
argumentačne vychádza. Žalobcovu argumentáciu pri zdôvodňovaní potreby nariadenia neodkladného
opatrenia označil za symptomatickú, vytvára si vlastný skutkový stav, ktorý nemá nič spoločné s realitou.
V tejto súvislosti považuje preto za potrebné uviesť fakty vyplývajúce priamo z obchodného registra,
že žalovaný má zapísaných až 12 predmetov činnosti, pričom len jednu z nich - poskytovanie úverov

nebankovým spôsobom - dočasne nevykonáva. Ani z obchodného registra, ani z obchodného vestníka
nevyplýva, že žalovaný ukončil predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, ako to
tvrdí žalobca. Žiaden subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery na území SR nemôže ukončiť túto svoju
činnosť, ak mu na to nedá súhlas orgán dozoru, ktorým je NBS, pričom žalovaný ani len nepožiadal
NBS o takýto súhlas. Žalobcove obavy sú preto absolútne neopodstatnené a jeho návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia je úplne zbytočný. Zákon a regulácia voči žalovanému je natoľko prísna, že
neexistuje ani len hypotetická možnosť pre prípad, že ak by aj žalobca bol úspešný vo veci samej,
by došlo k ohrozeniu následnej exekúcie. Žalovaný je totiž dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti
pôsobiacou v trinástich štátoch riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu
odvodzuje ešte z roku 1880, preto zachovanie dobrej povesti je pre ňu prioritné. Žalovaný neukončil

podnikateľskúčinnosťnaúzemíSR,vpredmetepodnikaniamáviaceročinností,pričomnaposkytovanie
spotrebiteľských úverov má riadne povolenie udelené NBS. Žalovaný sa v nadväznosti na posledné
zmeny legislatívy rozhodol iba dočasne z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských
úveroch. Poukázal tiež na ust. § 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločníkom
žalovaného nemožno poskytnúť plnenie z dôvodu ich nárokov na podiel na likvidačnom zostatku

skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov žalovaného, pričom ak je pohľadávka
sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie.
Žalovaný má značný majetok a aj iný ako tvrdí žalobca. Je pravdou, že žalovaný v rámci svojej
podnikateľskej činnosti postupuje aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky, čo je ale prísne
regulované § 17 zák. č. 120/2010 Z.z. v súlade s ktorým postupuje. Postupovaním pohľadávok za

odplatu sa reálne zvyšuje hodnota majetku žalovaného a nie znižuje, ako sa mylne domnieva žalobca.
Žalovaný čisto z ekonomických dôvodov svoje pohľadávky bežne odplatne postupuje na tretie osoby,
ktoré sa vymáhaním pohľadávok profesionálne venujú, pretože je to ekonomicky výhodnejšie. Predajom
pohľadávok žalovaný svoj likvidný majetok zvyšuje a neznižuje, ako sa nesprávne domnieva žalobca.
Žalovaný tiež uviedol, že právny zástupca žalobcu podáva voči žalovanému veľké množstvo návrhov na

nariadenie obdobných neodkladných opatrení, pričom jeho klienti dosiaľ neboli úspešní. Pokiaľ by súdy
pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy sumu,
akú žalobcovia požadujú, išlo by spolu o značné množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie
s ich nakladaním predstavuje už výraznú a navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného. Tvrdenie
žalobcu, že jeho nárok je jasný a nesporný považuje žalovaný za v rozpore s realitou a aplikačnou

praxou, čo majú potvrdzovať opakované rozhodnutia všeobecných súdov, na ktorých spisové značky
poukázal.

8.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,

v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
neodkladné opatrenie, ktorým by bolo uložené žalovanému zložiť žalobcom uplatnenú istinu 50,- Eur
do úschovy súdu.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o
zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako
i návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje

na výstižné správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že základný z predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie žalobou uplatneného nároku žalobcu
bol pripojenými listinnými dôkazmi daný, čo napokon žiadna zo strán ani nespochybňuje. Ako
správne uzavrel prvoinštančný súd, nebol ale naplnený ďalší nevyhnutný predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia a to objektívna danosť obavy, že prípadná budúca exekúcia žalovaného nároku

bude ohrozená. Žalobcove tvrdenia, ktorými odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
a to v podstate, že žalovaný ukončuje svoju činnosť na slovenskom trhu, zbavuje sa svojho majetku,
nemá dostatok majetku, naopak má množstvo nesplatených dlhov, neboli totiž v konaní osvedčené.
Bolo síce osvedčené, a žalovaný to aj potvrdil, že dočasne vzhľadom na zmenu legislatívy, sa rozhodol
neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ničím ale nebolo osvedčené a žalovaný to popiera,

že by ukončoval resp. v dohľadnej dobe mienil ukončiť svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej
republiky, keďže v obchodnom registri má okrem poskytovania úverov zapísaných ďalších viac ako
desať predmetov činnosti, podľa osvedčeného nedisponuje súhlasom NBS k ukončeniu činnosti, ani oň
nepožiadal. Samotné odplatné postupovanie pohľadávok nemožno hodnotiť ako zbavovanie sa majetku,
pričompriťažkovymožiteľnýchpohľadávkachideobežnýhromadnesavyskytujúcipostupštandardných

podnikateľských subjektov.

12. Naviac, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), zriadením záložného práva na hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343

ods. 1 CSP). Splnenie podmienok subsidiárneho nariadenia neodkladného opatrenia k prioritnému
zabezpečovaciemu opatreniu, žalobca ani netvrdil.

13. Keďže jedna zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to obava,
že prípadná exekúcia bude ohrozená, nebola v konaní osvedčená, čím neboli splnené podmienky

pre nariadenie žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie preskúmavaným
uznesením správne jeho návrh zamietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného
súdu, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vo výroku vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).