Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214870
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316214870.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: BENCONT
COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpenej: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361
368, proti žalovanému: P. S., nar. X. U. XXXX, bytom Q. L., o 2.148,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 24. októbra 2017 č. k. 30Csp/66/2016-101 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 2.148,03 eur s
príslušenstvom a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §

39, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 92 ods. 8 ZoB (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky). Vecne
zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Poštová banka, a.s.,
Bratislava) a žalovaným dňa 2. marca 2012, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo

výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami. Súd prvej inštancie dospel
k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzhľadom na nepreukázanie zákonom
stanovených podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky právnou predchodkyňou (bankou).
Žalobkyňa nepreukázala požiadavku 90-dňového omeškania žalovaného s plnením dlhu a písomnú
výzvu na splnenie záväzku zo zmluvy o úvere, adresovanú bankou žalovanému, jej odoslanie a
doručenie. V dôsledku uvedeného nemožno považovať za preukázané, že postúpenie pohľadávky

bolo platné a žalobkyňa je oprávnená pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobkyňa v spore síce predložila listinu z 9. mája 2014, označenú ako výzva
na úhradu dlžnej sumy, ktorá je však oznámením banky o predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky.
Kvalifikovanú výzvu, v ktorej by banka žalovaného vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by žalovaný
bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (a dala tak možnosť klientovi po písomnej výzve vyrovnať
omeškané splátky úveru a predísť postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu), žalobkyňa nepredložila.

Na rozpor postúpenia so zákonom súd prihliada aj bez námietky, teda z úradnej povinnosti. Zákonná
podmienka predchádzajúcej bezvýslednej písomnej výzvy adresovaná klientovi na plnenie dlhu, musí
byť splnená i v prípade, ak klient pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu, vrátane príslušenstva, avšak súčet jeho omeškaní presiahol jeden rok. V rámci procesného
rozhodovania o zmene strany v priebehu konania, súd nemá hodnotiť právne úkony, na základe ktorých
došlo k tvrdenému prechodu práv z hľadiska ich platnosti (išlo by o posúdenie naplnenia predpokladov

právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej
pre rozhodnutie vo veci samej). Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciuv konaní, žaloba bola zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho
predpisu), na základe ktorého žalovanému ako úspešnému v plnom rozsahu, vznikol nárok na náhradu

trov konania. Z dôvodu, že žalovanému preukázateľné trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súd
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila ustanoveniami

§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na právo na spravodlivý proces a rozhodnutie Ústavného súdu ČR, Najvyššieho súdu SR
i Ústavného súdu SR. Súd ako akýkoľvek iný štátny orgán má postupovať na základe a v medziach
zákona. Nie je preto zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uviedol, že je povinný v
zmysle§5bZoOSzúradnejpovinnostiprihliadaťnaoslabenienárokupredávajúcehovočispotrebiteľovi,
vrátane premlčania. Žalobkyňa zdôraznila, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 9.

mája 2014 bola súčasne písomnou výzvou banky, v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol nepretržite
od 7. januára 2013, do dňa postúpenia pohľadávky 13. júna 2017, jednoznačne viac ako 90 dní v
omeškaní s plnením svojho záväzku. Súčet omeškaní žalovaného bol dlhší ako jeden rok, z čoho
vyplýva, že k platnému postúpeniu pohľadávky sa ani nevyžadovala písomná výzva banky pred
postúpením. Žalobkyňa má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery, ktorú skutočnosť preukazuje aj

rozhodnutím Národnej banky Slovenska zo dňa 5. augusta 2016. Vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz. Na ustanovenie § 52 ods. 2 O. z. sa vzťahuje zákaz
retroaktivity, nie je preto možné ustanovenie aplikovať na vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015. Inštitút
ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať
neplatnosti právnych úkonov, ktoré učinil dobrovoľne (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009).

Žalobkyňa poukázala aj na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na konštatovaní
nenaplnenia zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky
žalobkyne, podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, z dôvodu absencie písomnej výzvy pred postúpením
pohľadávky a nepreukázania jej doručenia. Žalobkyňa preto podľa záveru súdu prvej inštancie neuniesla

bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno svojej aktívnej vecnej legitimácie.

6. Súd prvej inštancie doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému, ktorý sa k žalobe
nevyjadril, napriek výzve súdu prvej inštancie, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo
vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 CSP).

7. Žalovaný bol poučený (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).

8. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP).

9. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť

k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnostinekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je
potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila písomnú výzvu právnej
predchodkyne žalobkyne zo dňa 9. mája 2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie žalovanej
sumy 2.148,03 eur (s príslušenstvom). Uvedená písomnosť obsahovala aj jednostranný právny úkon

veriteľa vyzývajúci na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie povinnosti zo zmluvy o úvere (v
dôsledku čoho mal sa stať úver predčasne splatný v celom rozsahu).

11. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o doručení uvedenej písomnej výzvy na zaplatenie dlhu žiadnym
spôsobom nepoprel (ostal pasívny). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní zákonom
stanovenej podmienky písomnej výzvy banky adresovanej žalovanému pred uzavretím zmluvy o

postúpení pohľadávky, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP). Hoci písomná výzva právnej predchodkyne
žalobkyne (banky) obsahovala aj oznámenie banky o predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky,
súčasne bola písomnou výzvou na zaplatenie celého dlhu z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovanému
akodlžníkovibolatakdanámožnosťpouvedenejpísomnejvýzveuhradiťdlhzúverovejzmluvyapredísť

tým postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie
predloženú písomnú výzvu žalobkyne nepovažoval za kvalifikovanú, ktorou by banka bola žalovaného
vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (napriek
tejto písomnej výzve), pretože požadované kritériá predložená listina spĺňala.

12. Podľa § 92 ods. 8 ZoB trvanie omeškania s plnením dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní by malo
nastať napriek písomnej výzve banky. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou dňa 13. júna 2017, uvedená zákonná požiadavka bola
taktiež naplnená. Odvolacia námietka o predložení písomnej výzvy na zaplatenie žalovanej sumy pred
postúpením pohľadávky bola tak dôvodná, pričom žalovaný tvrdenie žalobkyne o doručení uvedenej

písomnej výzvy žiadnym spôsobom nepoprel.

13. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

14. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný
postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom strany na spravodlivý proces.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť
(odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

17. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej

strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z
ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP).
Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej
povinnosti.

18.Aksúdprvejinštanciedospejekzáveruopotrebekorekcienásledkunesplneniaprocesnejpovinnosti
(CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany
práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania bude
súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu
predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s

ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).

19. Po vyhodnotení skutkových tvrdení strán (§ 150 a § 151 CSP) sa následne súd prvej inštancie bude
zaoberať platnosťou právneho úkonu, z ktorého sa domáha plnenia žalobkyňa a v prípade pozitívneho
záveru bude daný dôvod skúmať i obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

21. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému

bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.