Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010605
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318010605.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného C. M., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 9T/27/2018-146 zo dňa 25.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2020 v

Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 9T/27/2018-146 zo dňa 25.09.2019 bol
obžalovaný C. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U. XXXX, uznaný vinným zo páchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 03.10.2017 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v obci U. č. XXXX v unimobunke,
ktorú obýva so svojou družkou Y. E., sa vyhrážal poškodenej Y. E. tým spôsobom, že jej hovoril, že ju

zabije a podpíli ju v unimobunke, čím v poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie natoľko,
že vyhľadala pomoc v Krízovom centre E. v U.,
teda inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom,
že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na
chránenej osobe.

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 26 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 146-149.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 26.03.2018 podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Galanta na Okresný súd Galanta obžalobu č. k. 2 Pv 432/17/2202-12 na obžalovaného C.
M. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním jeho
výpovede z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, výsluchom poškodenej a prečítanímjej výpovede z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi, výsluchom svedkov
Q. M., JUDr. E. I., npor. G. G., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to odpisom z Registra trestov na
obžalovaného, lustráciou v registri priestupkov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou o povesti.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania
skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Aj napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie skutku, jeho
vinupreukazujenajmävýpoveďpoškodenejzprípravnéhokonaniazodňa19.10.2017atiežvýpoveďami
svedkov G. a I.. Pokiaľ ide o zmenu výpovede poškodenej, ktorá v prípravnom konaní obžalovaného

usvedčovala zo spáchania skutku a na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenila, túto okresný súd
považoval za účelovú v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Túto
výpoveď potvrdila výpoveď svedkyne JUDr. E. I. (právničky krízového centra E.), ktorá opísala správanie
poškodenej po skutku, poškodenú označila ako typickú obeť domáceho násilia, ale aj výpoveď svedka
Bc. G. G., ktorý opísal stav poškodenej, keď podala na obžalovaného trestné oznámenie. Zo správania
poškodenej bolo evidentné, že táto sa obžalovaného bála. Obžalovaného pozná zo služobnej činnosti

ako agresívneho človeka, v minulosti napadol príslušníka PZ, za čo bol aj vo výkone trestu. Výpoveď
poškodenej potvrdzuje aj výpis z Registra priestupkov, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný viackrát
napadol poškodenú, na čo musela byť privolaná policajná hliadka.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. m) Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom na to okresný
súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu, t.j. trest ukladal v rozmedzí trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky. Okresný súd prihliadol na
agresívne správanie obžalovaného (vyplýva z registra trestov ako aj registra priestupkov) a aj na to, že u
obžalovaného ani predchádzajúce odsúdenia spojené s výkonom trestu odňatia slobody nemali žiadny

účinok. Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov, takto uložený trest
považoval za primeraný so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich rokoch nebol
obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne
odôvodnil na č.l. 153 a č.l. 165 spisu. Okresný prokurátor sa na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok
vyhlásený, výslovne vzdal práva podať odvolanie, a to voči všetkým výrokom rozsudku (č.l. 142).

Obžalovaný v odvolaní žiadal o advokáta. Uviedol, že poškodená si skutok, pre ktorý je stíhaný,

vymyslela.Požiadalovypočutiesvedkov,synaC.M.adcéryD.M..Obžalovanýspochybnilvierohodnosť
výpovedi svedkov Bc. G. G. a JUDr. E. I., pretože neboli prítomní keď k spáchaniu skutku malo dôjsť.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 27.02.2020 za prítomnosti ustanoveného obhajcu
obžalovaného a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s

napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia
sa nezúčastnil obžalovaný ani poškodená, a to aj napriek riadne doručenému predvolaniu a poučeniu
o následku nedostavenia sa. Senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné
zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry
Trnava navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, rozsudok považuje za zákonný a

správny. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na doplnenie dokazovania a na nové rozhodnutie vo veci. Namieta postup súdu, ktorým
upustilodvýsluchusvedkovC.M.ml.aD.M.,ktorímalibyťpriamoprítomníprispáchanískutku.Obhajca
spochybnil vierohodnosť nepriamych svedkov JUDr. E. I. a Bc. G. G..

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces

upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu. Záverečný názor okresného súdu pri ukladaní trestu,
keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je aj podľa názoru odvolacieho súdu

zákonný, spravodlivý a primeraný. Zároveň pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá
zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad
s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza
nasledovné:

Pokiaľ ide o samotné odvolanie obžalovaného, tu odvolací súd poukazuje na to, že aj napriek jeho

nesprávnemu označeniu ako „odpor“ posúdil okresný súd a v nadväznosti na to aj odvolací súd toto
podanie ako opravný prostriedok proti napadnutému rozsudku, a to práve s prihliadnutím na jeho obsah.

Pokiaľ ide o výrok o vine, správne okresný súd vychádzal primárne z výpovede poškodenej z
prípravného konania učinenej dňa 19.10.2017, v ktorej poškodená bezprostredne po spáchaní skutku

obžalovanýmpodrobneopísalanielenpriebehsamotnéhoskutku,alepodávalacelkovýobrazosprávaní
sa obžalovaného voči poškodenej aj v čase pred spáchaním skutku. Práve prvotná výpoveď poškodenej
bezpochyby zachytáva protiprávne konanie nielen reálne a pravdivo, s prihliadnutím na obdobie, kedy
poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie, ale aj najobjektívnejšie. Na vierohodnosti tejto
výpovede neuberá ani úplne odlišná výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania zo dňa 04.03.2019

(nač.l.107),ktoroupoškodenápoprelavšetkyskutočnostiuvedenénielenvtrestnomoznámení,aleajvo
výpovedi z prípravného konania zo dňa 19.10.2017. Stoja tu teda proti sebe dve protichodné výpovede,
pričom odvolací súd výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní rovnako ako okresný súd vyhodnotil
ako účelovú a zavádzajúcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne JUDr. E. I.,
ktorá ako osoba poskytujúca pomoc ženám v krízových situáciách akou problematika domáceho násilia

bezpochybyje,ktorápoškodenúoznačilaako„typickúobeťdomácehonásilia“,ktorápopodanítrestného
oznámenia pod vplyvom rodiny alebo okolia opakovane mení svoje výpovede, presne tak, ako v tomto
prípade. Už v minulosti boli do spoločnej domácnosti opakovane privolané policajné hliadky v dôsledku
fyzického napádania a vyhrážania sa obžalovaného poškodenej, kedy sama poškodená privolala pomoc
anásledne,keďsaprivolanáhliadkadostavilanamiesto,poškodenáodmietlasituáciuobjasniť,odmietla

vypovedať a svoj postoj voči obžalovanému zmenila, ako sama uviedla zo strachu.

V súvislosti so zmenou výpovede poškodenej odvolací súd poukazuje na judikát zverejnený v Zbierke
zákonov pod č. R 72/1980, podľa ktorého „V prípade, ak svedok (poškodený) na hlavnom pojednávaní
zmení svoju výpoveď tak, že s ohľadom na ďalšie vykonané dôkazy je zrejmé, že ide o zmenu

tendenčnú, súd môže výrok o vine založiť aj na výpovedi svedka (poškodeného) z prípravného konania
za súčasného vyňatia tendenčne zmenenej výpovede na hlavnom pojednávaní.“ Postup okresného
súdu, ktorým prihliadol na výpoveď poškodenej z prípravného konania odvolací súd považuje za správny
a stotožňuje sa s nim.

Tu je potrebné poukázať na celkovú niekoľko rokov pretrvávajúcu situáciu v rodine obžalovaného a
poškodenej, akcentujúc pritom na status poškodenej ako týranej osoby. Zmena výpovede je v podstate
jedným z najčastejšie opakujúcich sa javov pokiaľ ide o domáce násilie (stáva sa tak až v 90 % prípadov),
keď žena či už pod tlakom okolia, rodiny, kvôli maloletým deťom, tiež v dôsledku ekonomickej alebo
akejsi citovej závislosti na partnerovi zmení výpoveď a protiprávne konanie (ktorého protiprávnosť si

celkom zjavne uvedomuje) začne bagatelizovať a svoje prvotné výpovede meniť v prospech osoby, ktorá
sa takéhoto konania dopúšťa (BÚTOROVÁ, Z. a kol. 2005. Násilie páchané na ženách ako problém
verejnej politiky. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. ISBN 80-88935-78-4.). Pod takým tlakom bola
aj poškodená, pretože táto opustila krízové centrum a vrátila sa späť k obžalovanému do spoločnej
domácnosti práve a bezprostredne po tom, ako navštívila svoje dve staršie už plnoleté deti, ktoré na

ňu vplývali.

S vyššie uvedeným stretnutím poškodenej so svojimi dvoma staršími deťmi, a to C. M. a D. M. potom
úzko súvisí aj snaha obžalovaného o predvolanie a vypočutie týchto osôb ako svedkov, ktorí údajnemali byť prítomní v domácnosti obžalovaného a poškodenej v čase, keď sa obžalovaný poškodenej
vyhrážal. Tu odvolací súd poukazuje na to, že jednak nebolo preukázané, že by sa v čase spáchania
skutku títo svedkovia v domácnosti obžalovaného a poškodenej zdržiavali, a jednak, obžalovaný zrejme

opomenul, že okresný súd týchto svedkov riadne predvolal na hlavné pojednávanie dňa 15.07.2019
(č.l. 128), však ani jeden zo svedkov sa na pojednávanie nedostavili a svoju účasť neospravedlnili.
Na tomto pojednávaní vzhľadom na dôkaznú silu okresný prokurátor vyhlásil, že na predvolaní týchto
svedkovnetrvá.Potomtovyhláseníokresnéhoprokurátorazároveňtakobžalovanýakoajpoškodenána
vyzvanie súdu vyhlásili, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú, teda netrvajú na predvolaní

a vypočutí týchto svedkov aj napriek tomu, že mali možnosť navrhovať súdu vykonanie ďalších dôkazov.
Nahlavnompojednávanídňa25.09.2019(nač.l.139),naktorésaobžalovanýanipoškodenánedostavili
(svoju účasť síce ospravedlnili zdravotnými ťažkosťami, ktoré však nijako nepreukázali a zároveň ani
nepožiadali o odročenie pojednávania), okresný súd vyhlásil podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku
dokazovanie za skončené. Týmto momentom sa proces dokazovania ukončil a obžalovaný fakticky
stratil právo navrhovať dôkazy vo svoj prospech, ktoré nenavrhol bez svojej viny pred vyhlásením

dokazovania za skončené. Navyše, odvolaciemu súdu je zrejmá snaha obžalovaného o predvolanie
týchto svedkov. Ako bolo uvedené vyššie, poškodená po stretnutí s týmito svedkami odišla z krízového
centra, je zrejmé, že na ňu vplývali tak, aby svoju výpoveď zmenila a poprela protiprávne konanie
obžalovaného, preto obžalovaný zrejme očakával predvolanie týchto svedkov, nakoľko si bol istý, že
obaja budú popierať spáchanie skutku. Námietka obžalovaného a obhajoby o upustení od dokazovania

vo vzťahu k predvolaniu vyššie uvedených svedkov a tiež návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania ich
vypočutím sú preto v celom rozsahu nedôvodné.

Odvolací súd neuveril poškodenej, že je to práve ona, ktorá v domácnosti rozbíjala veci a prejavovala
znaky agresie. S prihliadnutím na výpoveď samotnej poškodenej ako aj svedkov JUDr. E. I. a Bc. G.

G. je zrejmé, že po agresívnych útokoch obžalovaného a opakovanom vyhrážaní sa poškodenej mala
poškodená tendenciu z domu zo strachu pred obžalovaným utekať a nie reagovať agresívne.

Rovnako argument, ktorým odôvodňovala podanie trestného oznámenia, a síce to, že mala poškodená
známosť, s ktorou chcela viesť spoločný život, považuje odvolací súd za účelový. Až do momentu,

kedy poškodená zmenila výpoveď a tiež aj obžalovaný žiadnu inú známosť poškodenej vo výpovediach
nespomínali, sama poškodená vo výpovedi zo dňa 19.10.2017 uviedla, že obžalovaný ju opakovane
bezdôvodne podozrieval z nevery, čo samozrejme nebola pravda, teda akokoľvek popierala inú
známosť. Otázne je aj to, prečo by po odchode zo spoločnej domácnosti nešla práve k údajnému
priateľovi, ale uchýlila sa k svojmu švagrovi, t.j. bratovi obžalovaného.

V konaní bolo bezpochyby preukázané, že obžalovaný sa dlhé roky dopúšťa protiprávneho konania
voči poškodenej a ich spoločným maloletým deťom. Toto tvrdenie jednoznačne vyplýva zo Znaleckého
posudku č. 1/2018 znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubice
Slováčikovej, podľa ktorého sa obžalovaný poškodenej vyhrážal aj v minulosti, fyzicky ako aj verbálne

ju napádal, aj pred maloletými deťmi, poškodená a tiež maloleté deti sa obžalovaného báli. Obžalovaný
pod vplyvom drog (ako dlhoročný konzument drog, ktorý ani po absolvovaní ústavnej liečby a tiež
ambulantnej liečby s užívaním drog neprestal) trpel halucináciami, vyhrážal sa podpálením domu,
pozabíjaním rodiny ako aj inými verbálnymi útokmi, ktoré u poškodenej dôvodne vzbudzovali strach aj
o život a zdravie spoločných detí.

Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z Registra priestupkov, podľa ktorého sa obžalovaný
opakovane dopúšťal vyhrážania a fyzického napádania voči poškodenej, za čo bol priestupkovo riešený
a boli mu uložené sankcie v podobe pokút. Rovnako aj z výpisu z Registra trestov je zrejmé, že
obžalovaný nielen opakovane pácha násilnú trestnú činnosť, za útok na verejného činiteľa bol dokonca

vo výkone trestu odňatia slobody.

Vinu obžalovaného a prvotnú výpoveď poškodenej potvrdzovali aj ďalšie dôkazy, a to výpovede svedkov
JUDr. E. I., ktorej poškodená opísala skutok ako aj dlhodobú situáciu v domácnosti s obžalovaným a
tiež výpoveď Bc. G. G., ktorý prijal trestné oznámenie poškodenej a opísal súdu správanie poškodenej

pri podaní trestného oznámenia. Svedok G. navyše uviedol, že obžalovaný je príslušníkom PZ v mieste
bydliska dobre známy, práve pre početné výjazdy do domácnosti poškodenej a obžalovaného, kde
dochádza k vyhrážaniu a domácemu násiliu, ako aj kvôli drogovej minulosti obžalovaného a jeho
predošlých odsúdeniach. Odvolací súd potom nemá ani najmenšiu pochybnosť o tom, že skutok sa staltak, ako je obžalovanému kladený za vinu v obžalobe. Aj napriek nesúhlasu obhajoby, odvolací súd o
vierohodnosti týchto svedkov nemá najmenšiu pochybnosť, pretože v súvislosti so všetkými vykonanými
dôkazmi len potvrdzovali prvotnú výpoveď poškodenej ako ťažiskový dôkaz v konaní.

Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spácha-
ní činu nevynímajúc (napr. uznesenie Najvyššieho súdu 6 To/13/2011 a ďalšie). Okresný súd správne
vyhodnotil všetky vykonané dôkazy správne, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom všetky

vykonané dôkazy poskytovali ucelený pohľad na protiprávne konanie obžalovaného a boli dostačujúce
na to, aby súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku na podklade obžaloby.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené konštatuje, že súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona,
zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a obžalovanému trest ukladal podľa § 360 ods. 2
Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky. Súd po zistení
jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a
žiadnej poľahčujúcej okolnosti následne správne v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. trest ukladal už v modifikovanej trestnej sadzbe 16 mesiacov

až 3 roky. Odvolací súd sa stotožňuje aj s uloženým trestom vo výmere 26 mesiacov nepodmienečne so
zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, žiada sa tu zdôrazniť, že ide o osobu s bohatou kriminálnou
minulosťou a ani skutočnosť, že bol v minulosti trikrát nepodmienečne odsúdený za ten istý prečin

ho neviedli k náprave a vedeniu riadneho života. Práve preto je potrebné hľadieť naňho ako na tzv.
špeciálneho recidivistu vo vzťahu k páchaniu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, u ktorého nešlo o jednorazový exces z medzí zákona, ale o neustále protiprávne
konanie, ktorého sa navyše hrubo dopúšťal voči svojej družke.

Vzhľadom na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, kedy sa opakovane dopúšťal fyzických
útokov a agresívneho správania voči svojej družke - poškodenej je vylúčené, aby účel trestu u tohto
obžalovaného bolo možné naplniť trestom kratšieho trvania, eventuálne podmienečným odsúdením.
Obžalovaný sa dobrovoľne nelieči z drogovej závislosti, ani predošlá či už ústavná alebo ambulantná
liečba uňho nesplnila účel, k užívaniu drog sa opätovne vrátil, pričom nielen pod vplyvom drog sa

dopúšťa protiprávneho konania voči svojej družke. Netreba opomínať i to, že u obžalovaného sa
predošlé odsúdenia ako i priestupkové postihy minuli účinku, odôvodneným a zároveň jediným možným
postupom súdu prvého stupňa bolo vynútiť rešpektovanie zákona uložením prísnejšieho trestu aj napriek
nesúhlasuobžalovaného.Vtomtosmerejenutnépoukázaťnaokolnostiprípadu,následkyobžalovaným
spáchanéhočinuvosférezákonomchránenéhozáujmuasprihliadnutímnajehoosobuaspáchaniučinu

predchádzajúci život, ktorý podľa názoru súdu (na rozdiel od obhajoby) v žiadnom prípade neposkytuje
dostatočnú záruku z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Rovnako dôležité je neopomínať
ani záujem maloletých detí, pre ktoré sa nejaví ako vhodné výchovné prostredie také, v ktorom otec
či už verbálne alebo fyzicky napáda matku, v dôsledku čoho nielen matka, ale aj maloleté deti majú
z otca strach, čo napokon vyústilo aj do opustenia spoločnej domácnosti a dočasného odchodu do

krízového centra. Takýto trest považuje aj odvolací súd za úmerný spáchanému skutku, teda zákonný
a spravodlivý, zahŕňajúci v sebe tak prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie,
odzrkadľujúci zároveň morálne odsúdenie páchateľa.Pre úplnosť odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti to, že trest vo výmere 26 mesiacov
predstavuje trest v polovici trestnej sadzby, teda nie najvyšší možný trest, aký je možné páchateľovi
tohto prečinu v zmysle ustanovenia § 360 ods. 2 Trestného zákon uložiť.

Odvolacísúdmázato,ževrámciodvolaciehokonaniabolavenovanádostatočnápozornosťpodstatným
odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý
by viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru
krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade spoľahlivo preukazovali vinu

obžalovanéhozospáchaniaskutkuuvedenéhovovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Vnadväznosti
na preukázanie viny, okresný súd správne postupoval aj pri určení druhu a výmery trestu s poukazom na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu obžalovaného, okolnosti skutku, kedy okresným
súdom uložený trest aj odvolací súd považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.