Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207957
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6616207957.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému A. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XX/XXX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie 722,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 531,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 531,10 eur od 27.06.2005, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 46,82
%. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 722,97 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 27.06.2005 do zaplatenia a
nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 02.05.2005 bola medzi stranami sporu
uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému
(ako dlžníkovi) úver vo výške 531,10 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom

vo výške 191,86 eur, t. j. spolu 722,96 eur za podmienok dohodnutých v zmluve v 3-tich mesačných
splátkach po 240,99 eur, počnúc dňom 22.05.2005. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na

uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj
záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil
výhodu splátok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda sa dlh žalovaného stal dňa
27.06.2005 predčasne splatným.

3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru P. trestné oznámenie vo veci podozrenia
zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal

podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému
podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného
oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy žiadnu splátku, a to aj napriek
skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti„Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia zmluvy o
úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.

4. Okresný súd Lučenec Trestným rozkazom č. k. 4T/40/2006 zo dňa 26.04.2006 (ďalej len „trestný
rozkaz“) uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods.
1 Trestného zákona a podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so
svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2006. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi

žiadnu platbu.

5. Súd doručil žalovanému dňa 24.04.2017 podanú žalobu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle
ust. § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a potvrdením o podanej žalobe do vlastných
rúk spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalovaný sa
však k podanej žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

6. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5C/173/2016-45 zo dňa 02.06.2017, ktorým žalobu v
celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že mal v konaní preukázanú existenciu protiprávneho úkonu
žalovaného, a to rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Pokiaľ však išlo ide o druhý predpoklad,
ktorým je existencia škody, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný spornú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ

a že táto zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a to údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru
ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (531,10 Eur), výšku
poplatku (191,86 Eur), ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu
úveru (722,96 Eur), počet (3) a výšku splátok úveru (240,99 Eur) a splatnosť prvej splátky (22.05.2005).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd teda podľa § 4 ods. 2 písm. g) č. 258/2001 Z. z. účinného
ku dňu 02.05.2005 považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu
žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.
Na základe § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa prvoinštančný súd zaoberal premlčaním
uplatneného žalobného nároku a zistil, že poškodený nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo a

kto za ňu zodpovedá okamžikom splatnosti pohľadávky 27.06.2005. Do úvahy ďalej vzal skutočnosť, že
dňa 01.02.2006 žalobca riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní,
kedy sa plynutie premlčacej doby zastavilo až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného,
t.j.do25.08.2006,kedypremlčaciadobaviacako6mesiacovspočívala.Poskončenítrestného konania
dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 20.01.2008. Keďže žalobca podal žalobu na súde

až 16.06.2016 po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, žalobu zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa a ďalej, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo
zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobcom uplatnený

nárok nebol premlčaný, lebo právo na náhradu úmyselne spôsobenej škody sa podľa § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka premlčí za desať rokov od 25.08.2006, kedy nadobudol právoplatnosť trestný
rozkaz, a teda nárok bol uplatnený na súde včas. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu uznesením č. k. 17Co/270/2017-60 zo dňa 21.06.2018
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v
odôvodnení uznesenia uviedol, že z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca a žalovaný
uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému žalobca poskytol finančné prostriedky, ktoré sa
tento zaviazal v dohodnutej lehote v dohodnutých splátkach vrátiť. Žalovaný porušil podmienky zmluvy.

Žalobca podal trestné oznámenie, v dôsledku ktorého okresný súd uznal žalovaného vinným z prečinu
úverového podvodu podľa §221 ods. 1 Trestného zákona. Uvedený prečin bol spáchaný v súvislosti s
úverovou zmluvou, ktorú uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom. Skutočnosti, rozhodné
pre ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie
sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie

o nároku zo zmluvy o úvere ako takej. Náhrada škody je zodpovednostný vzťah, nie vzťah zmluvný.
Odvolanie žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel
k záveru, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie §5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zospotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Prihliadol teda na ustanovenie, ktoré
upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť
ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu. V danom prípade jednoznačne absentuje
vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa §100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na
premlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka).Okresnýsúdneboloprávnenýsapremlčanímnároku

vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny a v konaní aplikoval právnu
normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje. Vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho skutkovo
vec neúplne zistil.

9. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu súd vytýčil termín pojednávania na
deň 07.11.2019, žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa

07.10.2019. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 04.11.2019, zároveň súhlasil, aby súd vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol tiež na pojednávaní prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 09.10.2019.

10. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán

sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 4T/40/2006, prečítaním žaloby zo dňa 16.06.2016, plnomocenstva zo dňa 13.06.2016, trestného
rozkazu č.k. 4T/40/2006-70 zo dňa 26.04.2006, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výpisu z

obchodného registra žalobcu, zmluvy o úvere zo dňa 02.05.2005, rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 5C/173/2016-45 zo dňa 02.06.2017, odvolania žalobcu zo dňa 31.07.2017, uznesenia Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 17Co/270/2017-60 zo dňa 21.06.2018, oznámenia o odvolaní plnomocenstva,
ospravedlnenie žalobcu zo dňa 04.11.2019, ospravedlnenia žalovaného zo dňa 05.11.2019 a zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu 4T/40/2006-70 zo dňa 26.04.2006 (ďalej len „trestný rozkaz“)
súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu § 222 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať neoprávnený finančný prospech uzavrel dňa
02.05.2005 v Lučenci zmluvu o úvere č. XXXXXXX na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške

531,10 Eur (16.000,-Eur), ktorý sa zaviazal splácať spolu s príslušným poplatkom v sume 191,86 Eur
(5.780,-Sk) v troch mesačných splátkach po 240,99 Eur (7.260,-Sk), pričom nezaplatil ani jednu splátku
a spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o. škodu vo výške 722,96 Eur (21.780,-Sk). Žalobca (v trestnom
konaní poškodený) bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2006.

13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/40/2006, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka
- poškodeného C. L., nar, XX.XX.XXXX - zástupcu žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že tento si pri
výsluchu dňa 01.02.2006 suplatnil nárok na náhradu celkovej škody v trestnom konaní, ktorá konaním
žalovaného (odsúdený v trestnom konaní) poškodenému vznikla.

14. Zo žiadosti o úver č. XXXXXXXŽ súd zistil, že žalovaný dňa 28.04.2005 podpísal uvedenú žiadosť s
tým, že do nej zároveň vpísal osobné údaje, údaje o príjme, pričom celkový príjem domácnosti uviedol
v sume 381,73 Eur (11.500,-Sk) a celkové výdavky domácnosti v sume 26,56 Eur (800,-Sk). V žiadosti
údaj o výške požadovanej pôžičky ani údaj o výške schválenej pôžičky uvedený nebol.

15. Dňa 02.05.2005 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej si žalovaný ako dlžník požičal od žalobcu ako veriteľa sumu 531,10 Eur (16.000,-Sk). Zo zmluvy
o úvere (č. l. 13 spisu) je zrejmé, že žalovaný bol v predmetnej zmluve o úvere označený ako fyzická
osoba s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu S. XXXXXX. Následne je v

zmluveuvedené,ževeriteľsazaväzujeposkytnúťdlžníkoviúvervsume531,10Eur(16.000,-Sk)adlžník
sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 191,86 Eur (5.780,-
Sk), spolu 722,96 Eur (21.780,-Sk) v 3 mesačných splátkach po 240,99 Eur (7.260,-Sk) počnúc dňom
22.05.2005.16. Žalovaný v podanej žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnutý úver
splácať riadne a včas, zosplatnil predmetný úver ku dňu 27.06.2005 a od uvedeného dátumu žiadal

zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy až do jej zaplatenia.

17. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

18. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

20. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.

21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
- porušenie právnej povinnosti,

- vznik škody ako majetkovej ujmy,
- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom
tunajšieho súdu č. k. 4T/40/2006-70 zo dňa 26.04.2006 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu v
zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu
ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedeného
trestného činu sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať finančný prospech dňa 02.05.2005 v Lučenci

prostredníctvom mandatára žalobcu uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 531,10 eur, na
základektorejmubolposkytnutýúvervcelkovejvýške531,10eur,ktorýsazaviazalsplácaťspríslušným
poplatkom v sume 191,86 eur odo dňa 22.05.2005 po dobu 3 mesačných splátok vo výške 240,99 eur,
pričom vedel, že k žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu a o výške svojich
výdavkoch a na podklade ktorých mu bol úver poskytnutý, avšak úver nesplácal v zmysle zmluvných

podmienok, čím spôsobil poškodenému (žalobcovi) škodu vo výške 722,96 eur.

23. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho
úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 CSP je konajúci súd rozhodnutím v
trestnom konaní viazaný.

24. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 02.05.2005 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný
právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie

dlžníka (žalovaného) ako fyzickú osobu občana s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho
preukazu S a označenie veriteľa ako právnickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu
zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami
sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa v čase uzavretia zmluvy platného ust. § 23a ods. 1 a 2

zákona č. 634/1992 Zb. Preto je potrebné za účelom zistenia výšky reálnej škody na tento právny vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.25. V zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu. Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26.Vzmysle§1ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

27. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy,
na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo

maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

28. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

29. V zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.), ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej

ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

30. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak však ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi,ktorýchvýškanepresiahne100eur,jenajvyššiaprípustnávýškaodplatyzosumyzmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.

31. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje
podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom
je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

32. Žalovaný sa v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi poskytnutý úver v sume
531,10 eur spolu s odplatou 191,86 eur (spolu sumu v celkovej výške 722,96 eur) v 3 splátkach po
240,99 eur mesačne.

33. Na základe dostupných údajov zo zmluvy súd vypočítal, že RPMN úveru zo zmluvy č. XXXXXXX
predstavuje v prepočte 568,97 %, úroková sadzba úveru je 243,33 % ročne, čo jednoznačne prevyšuje
najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú v § 1a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto vysoká odplata odporuje dobrým
mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj zásadám poctivého obchodného styku (§ 265

Obchodného zákonníka), teda základným morálnym a etickým zásadám. Z uvedeného dôvodu je
uzatvorená zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou, pôsobiacou ex tunc, preto z takéhoto právneho

úkonu žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne povinnosti a žalobcovi voči žalovanému nevznikli
žiadnepráva,atedažalobcovivočižalovanémuvzniklolenprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
teda sumy poskytnutej mu bez právneho dôvodu (sumy úveru vo výške 531,10 eur).34. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 531,10 eur, pričom
žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd
konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená

škoda vo výške poskytnutej istiny úveru v sume 531,10 eur. Preto súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v sume 531,10 eur. Pokiaľ však ide o úroky a poplatky zo zmluvy, na
zaplatenie týchto žalobcovi vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere nárok nevznikol, a preto
súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 531,10 eur ako nedôvodnú zamietol.

35. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Keďže súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol ku dňu 27.06.2005 v
omeškaní s úhradou dlhu žalobcovi, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne z dlžnej istiny od 27.06.2005 do zaplatenia.

36. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Nakoľko ani jedna zo strán sporu nemala plný úspech v spore, súd určil mieru úspechu žalobcu
a žalovaného v pomere 73,46 : 26,54. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania vo výške 46,82 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

39. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.