Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203329
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118203329.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: N. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y.L. XX, V., proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom
Mlynská 31, Košice, IČO: 36599361, o zaplatenie 259 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z am i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 19.3.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu istinu vo výške 259 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a
nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste č. XXXXXXX,
na adrese odberného miesta S. XX, V.. Zmluva o pripojení do distribučnej siete bola uzavretá s
žalovaným.

3. Žalovaný dňa 20.9.2017 bez predošlého upozornenia prerušil dodávky elektrickej energie z titulu
opravy. Po opätovnom obnovení dodávky elektrickej energie došlo k prepätiu a v dôsledku toho bola
zničená riadiaca jednotka žalobcovho plynového kotla značky BUDERUS. Celková škoda zariadenia je
vo výške 259 EUR.

4. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 24.9.2017 na náhradu vzniknutej škody, čo žalovaný
odmietol.

5. Tunajší súd vydal dňa 16.4.2018 platobný rozkaz č. k. 13C/13/2018-18, ktorým zaviazal žalovaného
v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 259,00 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.11.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor
svecnýmodôvodnenímnatomtosúde.VII.výrokuplatobnéhorozkazusúdzaviazalžalovanéhovlehote
15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 16,50 EUR.

6. Žalovaný prevzal dňa 23.4.2018 platobný rozkaz č. k. 13C/13/2018-18 zo dňa 16.4.2018 spolu so
žalobou a prílohami.7. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.5.2018 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu
č. k. 13C/13/2018-18 zo dňa 16.4.2018. Žalovaný v odpore navrhol aby bol platobný rozkaz zrušený a
žaloba žalobcu zamietnutá. Žalovaný v odpore uviedol, že eviduje plánované práce, pri ktorých došlo

k prerušeniu distribúcie elektriny - napájania, okrem iných aj na odbernom mieste žalobcu na ulici S.
XX, V.. Žalovaný si zákonnú povinnosť v súlade s ust. § 31 ods. 2 písm. t) zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike splnil oznámením o prerušení distribúcie listom zo dňa 23.8.2017 adresovaným mestskej
časti V. - L.. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie servisného technika, ktorým žalobca
zdôvodňuje svoj nárok voči žalovanému, tak nesúhlasí s tvrdením, že poškodenie riadiacej jednotky

kotla bolo spôsobené kolísaním napätia, resp. vypnutím a zapnutím napájania v distribučnej sústave.
Riadiaca jednotka kotla, je ako každý iný spotrebič stavaná tak, že samotné zapnutie resp. vypnutie
napájania nemôže spôsobiť jeho poškodenie. Ak by tomu tak bolo, nemohol by sa tento spotrebič vôbec
používať, pretože už jeho prvé pripojenie k sieti je vlastne jeho zapnutie. Ak by sa tento spotrebič mohol
zapínať iba vlastným sieťovým spínačom, musel by na to výrobca upozorniť a musel by byť vybavený
systémom blokovania tak, že po vypnutí napájania a jeho následnom obnovení by k opätovnému

zapnutiu tohto spotrebiča mohlo dôjsť iba spínačom na tomto zariadení. Vyjadrenie servisného technika
považuje žalovaný za veľmi neodborné. Servisný technik vôbec neskúmal, čo sa v zariadení poškodilo,
aká súčiastka sa poškodila a či toto poškodenie vôbec súviselo s napájacím napätím. Svoje vyjadrenie
jednoducho opieral o upozornenie zákazníka na časté kolísanie napätia. Toto údajné kolísanie napätia
všaknebolopotvrdenémeraním,apretohomôžemepovažovaťibazadomnienku.Servisnýtechnikzistil

iba to, že riadiaca jednotka bola poškodená, nič viac. Neskúmal dôvod, rozsah ani príčinu poškodenia.
Upozornenie zákazníka - žalobcu na údajne kolísanie napätia použil iba ako argument na to, aby
spotrebič neopravil formou záručnej opravy. Po ukončení prác pri ktorých došlo k vypnutiu napájania aj
v odbernom mieste žalobcu, bolo napätie v sieti opätovne zapnuté. Ak počas tohto zapnutia skutočne
došlo k poškodeniu riadiacej jednotky kotla, je to chyba riadiacej jednotky. Každý jej prvok, resp.

každá súčiastka má totiž určitú životnosť a vždy existuje určitá pravdepodobnosť, že niektorý prvok sa
môže časom poškodiť. Pravdepodobnosť, že sa poškodí práve v okamihu zapnutia napájania je vždy
vyššia ako pravdepodobnosť, že sa poškodí počas kontinuálnej prevádzky. Toto však neznamená, že
sa riadiaca jednotka poškodila v dôsledku zapínania. Žalovaný v daný deň neeviduje žiadnu poruchu
alebo poruchový stav pri vypnutí a následnom zapnutí elektrickej energie, ani žiadnu inú poruchu alebo

poruchový stav, iní odberatelia nenahlásili poškodenie elektrických zariadení. Ak by došlo k prepätiu
v sieti pri opätovnom zapnutí elektrickej energie, došlo by k poškodeniu elektrických spotrebičov aj u
iných odberateľov. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol aby bol napadnutý platobný rozkaz
zrušený, nariadené pojednávanie a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

8. Tunajší súd uznesením č. k. 13C/13/2018-18 zo dňa 10.5.2018 zrušil platobný rozkaz č. k.
13C/13/2018-18 zo dňa 16.4.2018.

9. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 16.1.2019. Na pojednávanie sa
nedostavil žalobca, preto súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v jeho

neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca na preukázanie svojho nároku voči žalovanému predložil analýzu poruchy plynového kotla,

malo byť zrejmé, že žalobca si objednal opravu plynového kotla Buderus GB022 prostredníctvom K..
Z analýzy poruchy vyplýva, že na plynovom kotly nesvietil displej riadiacej dosky, pričom premeranie
zásuvky ukazovalo správne napätie v sieti. Riadiaca jednotka bola vymenená za novú, pričom K.
konštatoval, že pri poruchách so vstupným napätím sa nejedná o závadu spôsobenú výrobcom kotlov.
Žalobca upozornil K. na časté kolísanie a výpadky napätia zo strany dodávateľa. Na základe uvedeného

K. konštatoval, že kvôli tomu vzniklo podozrenie na poškodenú riadiacu jednotku, ktorú neustále výkyvy
a poklesy napätia mohli poškodiť.

12. Z príjmového pokladničného dokladu predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca zaplatil za servis
kotla K. sumu vo výške 259 EUR.

13. Z listu zo dňa 10.10.2017 predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
sumy vo výške 259 EUR.14. Z oznámenia o prerušení distribúcie elektriny zo dňa 23.8.2017 predloženého žalovaným súd zistil,
že žalovaný oznámil mestskej časti Košice - Sever prerušenie distribúcie elektriny v termíne 20.9.2017
od 7:30 do 18:30.

15. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

16. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy
má právo

a) zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy
a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným
predpisom, 2)
b) nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným
spôsobom a na základe trhových postupov,
c) nakupovať elektrinu pre vlastnú spotrebu transparentným a nediskriminačným spôsobom,

d) odmietnuť prístup do sústavy z dôvodu nedostatku kapacity sústavy,
e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu
elektriny pri
1. bezprostrednom ohrození života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,

2. stavoch núdze alebo pri predchádzaní stavu núdze,
3. neoprávnenom odbere elektriny, a to až do nahradenia škody spôsobenej neoprávneným odberom a
splnenia podmienok podľa § 46 ods. 5, ak sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny
a odberateľ elektriny nedohodnú inak,
4. zabránení alebo opakovanom neumožnení prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom elektriny

alebo výrobcom elektriny,
5. prácach na zariadeniach sústavy alebo v ochrannom pásme, ak sú plánované,
6. poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania,
7. dodávke alebo odbere elektriny zariadeniami, ktoré ohrozujú život, zdravie alebo majetok osôb,
8.odbereelektrinyzariadeniami,ktoréovplyvňujúkvalituaspoľahlivosťdodávkyelektriny,aakodberateľ

elektriny nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,
9.dodávkeelektrinyzariadeniami,ktoréovplyvňujúkvalituaspoľahlivosťdodávkyelektriny,aakvýrobca
elektriny nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,
10. neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za distribúciu elektriny po predchádzajúcej
výzve alebo neplnení povinností podľa § 35 ods. 2 písm. g) a § 36 ods. 2 písm. d),

11. žiadosti dodávateľa elektriny podľa § 34 ods. 1 písm. f),
f) vybaviť odberné miesto technickým zariadením regulujúcim veľkosť odberu,
g) vyžadovať od účastníkov trhu s elektrinou údaje potrebné na prípravu a riadenie prevádzky sústavy
vo všetkých jej etapách, a to ročnej, mesačnej, týždennej a dennej, na plánovanie kapacity sústavy a na
finančné vysporiadanie v rozsahu podľa obchodných podmienok prevádzkovateľa distribučnej sústavy,

h) preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu s elektrinou na iného účastníka trhu s
elektrinou na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku,
i) zúčastňovať sa organizovaného krátkodobého cezhraničného trhu s elektrinou, ak je subjektom
zúčtovania a uzatvoril s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o prístupe a podmienkach
účasti na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu s elektrinou.

17. V zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy
je povinný
a) zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri
dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť,

b) zabezpečiť užívateľom distribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie do sústavy,
c) zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe okrem plnenia
povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme; v prípade odmietnutia prístupu do sústavy z dôvodu
nedostatku kapacity sústavy uviesť opodstatnené dôvody založené na objektívnych a technicky a
ekonomicky odôvodnených kritériách,

d) zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy tak, aby kapacita sústavy dlhodobo vyhovovala
odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu s elektrinou na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny,
e) zabezpečiť distribúciu elektriny,f) zabezpečiť meranie elektriny v sústave a poskytovať namerané údaje jednotlivým účastníkom trhu s
elektrinou v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu,
g) uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky so zúčtovateľom odchýlok, ak nepreniesol svoju zodpovednosť

za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou podľa odseku 1 písm. h),
h) uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo
elektroenergetického zariadenia, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia
do sústavy,
i) uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada,

ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy a distribúcie elektriny,
j) prideľovať transparentným a nediskriminačným spôsobom distribučnú kapacitu,
k) určovať transparentným a nediskriminačným spôsobom podmienky rezervácie distribučnej kapacity
a zverejňovať o tom informácie,
l) poskytnúť informácie potrebné na zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky distribučnej
sústavy prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, s ktorou je

sústava prepojená,
m) poskytnúť informácie potrebné na prístup do sústavy,
n) poskytovať informácie nevyhnutné na zabezpečenie spolupráce s inými prevádzkovateľmi sústav,
o) pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie
do piatich pracovných dní, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do

sústavy,
p) obmedziť distribúciu elektriny na základe a v rozsahu rozhodnutia ministerstva podľa § 88,
q) každoročne vypracovať plán rozvoja sústavy na obdobie piatich rokov a predložiť ho ministerstvu
každoročne do 30. novembra vrátane správy o plnení plánu rozvoja distribučnej sústavy za
predchádzajúci rok; to neplatí, ak je do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy

pripojených najviac 100 000 odberných miest,
r) vypracovať v spolupráci s prevádzkovateľmi distribučných sústav na vymedzenom území a
prevádzkovateľom prenosovej sústavy plán prípravy prevádzky sústavy na príslušný rok,
s) vypracovať každoročne havarijné plány sústavy a vypracovať plány obmedzujúcich opatrení v
elektroenergetike podľa pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

t) miestne obvyklým spôsobom a zverejnením na svojom webovom sídle oznámiť odberateľom elektriny
začiatok plánovaného obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny a dobu trvania obmedzenia
alebo prerušenia, a to najmenej 15 dní pred plánovaným začatím; prevádzkovateľ distribučnej sústavy je
povinnýobnoviťdistribúciuelektrinybezodkladnepoodstránenípríčin;oznamovaciapovinnosťnevzniká
pri vykonávaní nevyhnutných prevádzkových úkonov na úrovni nízkeho napätia, pri ktorých obmedzenie

alebo prerušenie distribúcie elektriny neprekročí 20 minút v priebehu 24 hodín a pri operatívnom vypnutí
časti zariadení potrebných na prevádzkovanie distribučnej sústavy pri predchádzaní stavu núdze v
elektroenergetike, stave núdze v elektroenergetike a vykonaní skúšky stavu núdze v elektroenergetike;
prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný vyvinúť primerané úsilie, aby zabránil škodám, ktoré z
dôvodu obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny môžu odberateľom elektriny vzniknúť,

u) zverejňovať na svojom webovom sídle obchodné podmienky pripojenia do sústavy a obchodné
podmienky prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny,
v) dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb,
w) vybrať odvod podľa osobitného predpisu 40) a zaplatiť tento odvod na príjmový rozpočtový účet
kapitoly ministerstva, 55)

x) registrovať a viesť evidenciu registrovaných odberných miest účastníkov trhu s elektrinou pripojených
do distribučnej sústavy na časti vymedzeného územia,
y)predkladaťúradukaždoročnedo31.januárazoznamodberateľovelektrinypripojenýchdodistribučnej
sústavy, ktorí v priebehu predchádzajúceho roku zmenili dodávateľa elektriny,
z) poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy technické údaje potrebné na prípravu prevádzky

sústavy vo všetkých jej etapách, a to ročnej, mesačnej, týždennej a dennej, na riadenie prevádzky
sústavy a na hodnotenie prevádzky sústavy,
aa) zmeniť výšku dennej distribučnej kapacity na základe žiadosti užívateľa distribučnej sústavy do 15
dníododňadoručeniažiadosti,atoajpočastrvaniazmluvyoprístupedodistribučnejsústavyadistribúcii
elektriny uzavretej na jeden rok; prílohou k žiadosti sú doklady, ktoré preukazujú, že odberateľ elektriny

vlastnou činnosťou nezavinil prípady odôvodňujúce žiadosť o zmenu výšky dennej distribučnej kapacity;
žiadosť o zmenu výšky dennej distribučnej kapacity je možné podať v týchto prípadoch:
1. závažná priemyselná havária, 60)2. vážne ekonomické dôvody nezavinené odberateľom elektriny, ktoré majú za následok zastavenie
výroby, zánik spoločnosti alebo vyhlásenie konkurzu,
ab) viesť evidenciu sťažností odberateľov elektriny v domácnosti v elektronickej databáze a každoročne

predkladať údaje z evidencie sťažností úradu do 28. februára nasledujúceho roka.

18. V zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

19. V zmysle ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

20. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na

konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.

21. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len
na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť (napr.

podľa § 427 a nasl.).

22. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za

škoduzväčšanevyžadujúzavinenieakopredpokladvznikuzodpovednostizaškodu.Pokiaľsazavinenie
nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej
zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska
vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

23. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

24. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže,
že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje
poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu
poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku
3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda

vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

25. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda na
plynovom kotly značky Buderus GB022, v dôsledku čoho zaplatil za servis kotla K. sumu vo výške 259EUR. Na základe uvedeného žalobca žiadal od žalovaného úhradu sumy vo výške 259 EUR, nakoľko
mal zato, že vzniknutá škoda na predmetnom plynovom kotly vznikla v dôsledku prerušenia dodávky
elektrickej energie a následnému prepätiu kotla, čo malo za príčinu zničenie riadiacej jednotky plynového

kotla. Žalobca svoj nárok opieral o analýzu poruchy plynového kotla.

26. Súd po preštudovaní analýzy poruchy plynového kotla predloženého žalobcom mal zato, že
predmetná analýza nedáva podklad pre rozhodnutie o protiprávnom úkone žalovaného, jeho zavinení
a príčinnej súvislosti medzi prerušením distribúcie elektriny žalovaným a vznikom poškodenia riadiacej

jednotky na plynovom kotly žalobcu.

27. Z predmetnej analýzy je zrejmé, že žalobca výslovne upozornil Ing. Ruščáka na kolísanie a výpadky
napätia, za čo podľa jeho tvrdení môže žalovaný. Žalobca však tunajšiemu súdu nepredložil akýkoľvek
dôkaz, ktorý by preukazoval kolísanie a výpady napätia zo strany žalovaného. Taktiež vyjadrenie Ing.
Ruščáka nie je jednoznačné a pre súd nijakým spôsobom relevantné, nakoľko sa vyjadril v zmysle,

že konaním žalovaného vzniklo podozrenie na poškodenie riadiacej jednotky, pričom neustále výkyvy
a poklesy napätia ju mohli poškodiť. Takéto vyjadrenie súd považoval za nejednoznačné. Ing. Ruščák
svoju analýzu zdôvodnil len v tom rozsahu, že ho žalobca upozornil na kolísanie napätia, pričom
predmetné kolísanie napätia nebolo potvrdené meraním a preto ho súd považoval len za domnienku.
Technikvanalýzeneskúmaldôvod,rozsahaanipríčinupoškodenia,pričomuviedol,žekolísanienapätia

mohli poškodiť riadiacu jednotku. Z uvedeného vyjadrenia nie je možné vyvodiť definitívny záver, ktorý
by odôvodňoval príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou.

28. Žalobca tunajšiemu súdu nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval protiprávny
úkon žalovaného, jeho zavinenie a v neposlednom rade príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a

protiprávnym úkonom žalovaného v súlade s ust. § 420 ods, 1 Občianskeho poriadku.

29. Súd dáva do pozornosti, že v súlade s ust. § 31 ods. 1 písm. e) bod 5 zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na
náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v

nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri prácach na zariadeniach sústavy
alebo v ochrannom pásme, ak sú plánované.

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 20.9.2017 evidoval plánované práce, pri ktorých došlo
k prerušeniu distribúcie elektriny - napájania okrem iných miestach aj na odbernom mieste žalobcu.

31. V súlade s ust. § 31 ods. 2 písm. t) prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný miestne
obvyklým spôsobom a zverejnením na svojom webovom sídle oznámiť odberateľom elektriny začiatok
plánovaného obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny a dobu trvania obmedzenia alebo
prerušenia, a to najmenej 15 dní pred plánovaným začatím; prevádzkovateľ distribučnej sústavy je

povinnýobnoviťdistribúciuelektrinybezodkladnepoodstránenípríčin;oznamovaciapovinnosťnevzniká
pri vykonávaní nevyhnutných prevádzkových úkonov na úrovni nízkeho napätia, pri ktorých obmedzenie
alebo prerušenie distribúcie elektriny neprekročí 20 minút v priebehu 24 hodín a pri operatívnom vypnutí
časti zariadení potrebných na prevádzkovanie distribučnej sústavy pri predchádzaní stavu núdze v
elektroenergetike, stave núdze v elektroenergetike a vykonaní skúšky stavu núdze v elektroenergetike;

prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný vyvinúť primerané úsilie, aby zabránil škodám, ktoré z
dôvodu obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny môžu odberateľom elektriny vzniknúť.

32. V danom prípade mal súd za preukázané, že Východoslovenská distribučná, a.s. si svoju zákonnú
povinnosť splnila oznámením o prerušení distribúcie listom zo dňa 23.8.2017, ktorý bol adresovaný

mestskej časti V. - L.. Z listu žalovaného zo dňa 23.8.2017, ktorý žalovaný predložil tunajšiemu súdu, mal
súd za preukázané oznámenie prerušenia distribúcie elektriny v termíne 20.9.2017 od 7:30 do 18:30.

33. Žalobca súdu nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opodstatnenosť jeho
pohľadávky voči žalovanému.

34. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.35. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

37. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

38. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

39. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo
zrejmé, že žalovaný zodpovedá za vznik škody na žalobcovom majetku, a teda nepreukázal ním tvrdený
skutkový stav.

41. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných
povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak
ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne

tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe
skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154
CSP.

42. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s

neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného
má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej

pohľadávky.

43. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie
svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 2 CSP.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.47. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.