Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 5, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912010833
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912010833.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí dňa 5. augusta 2015, prejednal
odvolanie obžalovanej L. O., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 09.04.2015 sp.zn.
11T/244/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuznalobžalovanúNatašuO.vinnúzpokračovaciehozločinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 05.11.2009 v Rimavskej Sobote uzatvorila s finančným poradcom spoločnosti Profi Credit
Slovakia,s.r.o.Bratislavazmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXnasumu1.493,73Eur,pričom
do žiadosti o úver uviedla nepravdivý údaj o svojom zamestnaní v spoločnosti Final, Kalajova, 1428/1D
vo Fiľakove v úmysle splniť tak podmienky na poskytnutie tohto úveru, z úveru doposiaľ uhradila splátky
vo výške nie menej ako 440,56 Eur a spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. Bratislava tak spôsobila
škodu vo výške nie menej ako 2.886,38 Eur aj s navýšením,

2/ dňa 05.11.2009 v Rimavskej Sobote uzatvorila s finančným poradcom spoločnosti Profi Credit
Slovakia, s.r.o. Bratislava zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 564,30 Eur, pričom
do žiadosti o úver uviedla nepravdivý údaj o svojom zamestnaní v spoločnosti Final, Kalajova, 1428/1D
vo Fiľakove v úmysle splniť tak podmienky na poskytnutie tohto úveru, z úveru doposiaľ uhradila splátky
vo výške nie menej ako 145,05 Eur a spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. Bratislava tak spôsobila

škodu vo výške nie menej ako 1.090,52 Eur aj s navýšením,

čím v bodoch 1/ a 2/ obžaloby spôsobila celkovú škodu vo výške nie menej ako 3.976,90 Eur aj s
navýšením.

Za to bola odsúdená podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím ust. § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.

3 Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a výkon tohto
trestu jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. jej bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu, pretože nesúhlasí s uloženým trestom,

nakoľko sa necíti byť vinná z predmetnej trestnej činnosti. Podľa jej názoru súd prvého stupňa nevykonal
v potrebnom rozsahu dokazovanie a tiež sa dôsledne nevysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v jejprospech a bral v úvahu len dôkazy smerujúce v jej neprospech. Zároveň poprela, že by uviedla niečo
také, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku v odôvodnení, že sa prizná k spáchaniu trestnej činnosti
a že sa cíti byť vinná. Nebolo jej umožnené, aby sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila a ak chcela niečo

vo veci uviesť, tak jej bolo povedané, že dostane poriadkovú pokutu. Má za to, že uvedeného skutku sa
nedopustila a nesúhlasí preto s napadnutým rozsudkom. Poukazuje na to, že do celej veci ju zatiahli X.
Q. a I. E.. Ona je nevinná, bližšie odvolanie neodôvodnila.

Krajský súd na základe odvolania obžalovanej preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, pritom
zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Nemožno uprieť snahu súdu prvého stupňa, aby vykonal dostupné dôkazy v záujme ustálenia
skutočného stavu veci, najmä po tom, čo mala obžalovaná urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie skutku, ktoré súd prvého stupňa uznal ako vyhlásenie, že sa cíti byť vinná zo

spáchania skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe, pritom na všetky položené otázky v zmysle § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedala kladne, po čom bolo vyhlásenie obžalovanej prijaté v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr. por. Následne bolo vykonané dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval správne a zákonne v prvom

rade preto, že obžalovaná v priebehu celého dokazovania popierala spáchanie predmetného skutku a
necítila sa byť vinnou tak, ako to uvádza v dôvodoch odvolania. Zjavne ide o jednoduchú osobnosť, ktorá
podľa zistení odvolacieho súdu je liečená na psychiatrii pre psychické záchvatové a panické ochorenie, a
to od roku 2013 a v súčasnosti nebolo doporučené zúčastniť sa obžalovanej na odvolacom konaní v tejto
veci pre opakujúce sa záchvaty, ktoré by sa mohli vyskytnúť aj počas pojednávania. Táto skutočnosť

bola známa už aj okresnému súdu pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to zo správy z
26.11.2013 (č.l. 158). Ide o oznámenie Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, odbor kriminálnej
polície, oddelenia pátrania a výjazdov.

Súd prvého stupňa sa dôslednejšie nezaoberal závažnosťou psychického ochorenia obžalovanej a

možnosťou zabezpečenia aspoň odborného vyjadrenia k zdravotnému stavu obžalovanej z pohľadu
psychiatrov, ktorí ju v tom čase liečili a podľa správ doručených krajskému súdu sa lieči aj v súčasnosti.
Táto skutočnosť potom vzbudzuje pochybnosti o zdravotnom stave obžalovanej z psychického hľadiska
a z trestnoprávneho hľadiska dôležitého prvku trestnej zodpovednosti a požiadavky pre možnosť
trestného stíhania a odsúdenia z pohľadu príčetnosti páchateľa a v tomto prípade obžalovanej L. O..

Za týchto okolností bude potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v tomto smere, zrejme
najprv s odborným vyjadrením smerujúcim k tomu, či nie je potrebné podrobiť znaleckému dokazovaniu
obžalovanú pre ustálenie otázky jej príčetnosti v čase spáchania trestnej činnosti, ako aj v súčasnosti, a
chápania zmyslu trestného konania a uloženia aj trestu. Za týchto okolností potom mal byť minimálne pre

hlavné pojednávanie obžalovanej ustanovený obhajca z dôvodu ust. § 37 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého

obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt
za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.

Z týchto dôvodov potom má odvolací súd za to, že bez vylúčenia možnosti ochorenia poškodenej,
majúcej vplyv na jej príčetnosť, nie je možné ukončiť dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Keďže
takéto pochybenie by mohlo mať za následok dôvodnosť podania dovolania na Najvyššom súde SR z
procesného hľadiska, a to v prospech obžalovanej v zmysle § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por. a hlavne
z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., ale aj z dôvodov písm. i) § 371 ods. 1 Tr. zák. Tento dôvod je

však napraviteľný odvolacím súdom aj súdom prvého stupňa, treba však uviesť, že súd prvého stupňa
sa dopustil pochybenia pri právnom posúdení jednotlivých čiastkových skutkov, a potom pokračovacieho
zločinu z pohľadu obidvoch skutkov predmetného zločinu.

Z tohto pohľadu súd prvého stupňa postupoval nezákonne, keď pri právnom posúdení čiastkových

skutkov, a potom v ich súhrne, sa dopracoval ku škode v sume 3.976,90 Eur, čo by skutočne zakladalo
právnu kvalifikáciu použitú súdom prvého stupňa, vychádzajúceho z už nesprávneho posúdenia týchto
skutkov bez ich zmeny v obžalobe okresného prokurátora.Za škodu pri tomto druhu trestnej činnosti podľa súdneho výkladu v zmysle ust. § 124 ods. 1 Tr. zák.
a § 125 ods. 1 Tr. zák. sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach
poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či

ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v
príčinnej súvislosti s trestným činom, pokiaľ sa pri tomto trestnom čine subjektívne vzťahuje aj na úmysel
spôsobiť škodu aj na zisku.

Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Treba rozlišovať medzi škodou v zmysle skutkových zistení a nárokov poškodeného a škodou ako

kvalifikačného znaku trestného činu, ktorý pri tomto trestnom čine, resp. tomto konkrétnom prípade
je podstatne odlišný, keď z hľadiska subjektívnej stránky konanie obžalovanej malo smerovať len k
spôsobeniu škody v tej sume, ktorú si požičiavala od poškodenej strany pri jednotlivých čiastkových
skutkoch, a teda nie na údajný únik na úrokoch, a v podstate úžerníckych podmienkach vo vzťahu
k úrokom, ktoré si poškodená strana s odstupom času nárokuje. V tejto súvislosti musí odvolací súd

poukázaťajnatúskutočnosť,žezhľadiskazávažnostikonkrétnehotrestnéhočinumusíbraťsúdvúvahu
aj nečestné a nemorálne podmienky z pohľadu vyrúbených úrokov, ktoré zjavne poškodená nevedela
prepočítať z pohľadu prípadného omeškania alebo nesplnenia nesplatenia dlhu v zmluvne určenom
čase. Ide zo strany poškodenej tiež v podstate o úmyselné opomenutie preverenia, či obžalovaná spĺňa
podmienkypreuzatvorenietakejtozmluvyzpohľadupoškodenejstrany,naopak,takýtopovrchnýprístup

pri uzatváraní zmluvy vyhovuje poškodenej strane zjavne pre nezákonné podmienky z pohľadu tej časti
zmluvy, ktorá určuje výšku úrokov z omeškania, resp. ich nárastu, vrátane vrátenia zmluvne upravených
podmienok zvyšnej sumy z pohľadu úrokov. Za takýchto okolností potom nie je ani dôvod na uznanie
nároku poškodenej strany na náhradu škody vo výroku o náhrade škody v takej výške, ako si uplatnila
poškodená strana. V tomto smere bola predmetná zmluva v časti úrokovej sadzby uzavretá v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle Občianskeho zákonníka a výkladu týchto ustanovení občianskoprávnymi
súdmi SR, aj z pohľadu ustálenej judikatúry.

Pri zákonnom postupe mala byť ustálená vina z hľadiska právneho posúdenia predmetných čiastkových
skutkov podľa ust. § 222 ods. 1 Tr. zák., keď ani jeden čiastkový skutok a ani ich súčet škôd nepresahuje

kvalifikačný znak malej škody, kde aj trestná sadzba je podstatne miernejšia oproti ustálenej vine v
zmysle napadnutého rozsudku a obžaloby.

Predmetný skutok bol nesprávne kvalifikovaný obžalobou a procesne takýto postup je v rozpore s
právami obžalovaného na obhajobu, pokiaľ obžalovaný nie je schopný pochopiť zmysel trestného

konania,právnejkvalifikácietohtokonaniaanásledneuznaniaviny.Súdbyvtakomtoprípademalpoučiť
samotného obžalovaného, pokiaľ obhajcu nemá, na takúto možnosť, hoci zjavne súdu prvého stupňa
táto skutočnosť neprekážala alebo si jej nebol vedomý (Najvyšší súd SR sp.zn. 2To/5/2011).

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd nemal iné východisko, ako vec vrátiť súdu prvého stupňa

na doplnenie dokazovania a odstránenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych pochybení, na ktoré
odvolací súd v tomto odôvodnení poukazuje. Až po odstránení uvedených nedostatkov a doplnení
dokazovania v naznačenom smere, bude môcť súd prvého stupňa správne rozhodnúť o ďalšom postupe
v tejto veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.