Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209963
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1611209963.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1,
proti žalovanému: R., nar. XX.XX.XXXX, M.y, zastúpený advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o.,
so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 1.570,58 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 164,51 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 79,06 %, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.10.2011, ktorá bol doručená súdu dňa 03.11.2011 domáhal voči
pôvodným žalovaným 1/ O.i a 2/ R. zaplatenia 402,38 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia vo výške obvyklej odplaty, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaných užívaním pozemku
vo vlastníctve žalobcu v období od nešpecifikovanej časti mesiaca 07/2010, obdobie 08/2010 do
12/2010, nešpecifikovanej časti mesiaca 07/2011 a obdobie od 08/2011 do 09/2011 bez právneho

dôvodu a zaplatenia primeranej odplaty. V žalobe uviedol, že je podľa LV č. XXX, obec T., m.č. T. - C.,
k.ú. C. vlastníkom pozemku, parc. č. XXXX/X, s výmerou 1148 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, žalovaní sú podľa LV č. XXXX, obec T. m.č. C., k.ú. C. spoluvlastníkmi stavby - budovy
obchodu a služieb postavenej na vyššie uvedenej parcele, a to v podiele XX/XXXX. Nájomnou zmluvou
č. X-XX-X-XXX-X zo dňa 07.10.1993 prevzali žalovaní spolu s ostatnými spoluvlastníkmi v celosti do
nájmu parcelu č. XXXX/X na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.11.1997, za dohodnuté nájomné v sume
6,64 €/m2/rok. Súčasne sa zaviazali platiť svoj podiel na ročnom nájomnom v polročných splátkach vždy

do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so
súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí
dohodnutej doby nemá podľa žalobcu účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe. Žalovaní
pozemok užívajú aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu od 01.12.1998 bez právneho dôvodu, žalobcovi
za užívanie platia len úhradu vo výške pôvodne dojednaného nájomného 282,02 €/rok, čím sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohacujú. Užívaním pozemku bez riadneho platenia úhrady za toto užívanie
získali žalovaní za obdobie časti mesiaca XX/XXXX, obdobie XX/XXXX do XX/XXXX., nešpecifikovanej

časti mesiaca XX/XXXX a obdobie od XX/XXX.1do XX/XXXX majetkový prospech vo výške 402,38
€. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako rozdiel medzi výškou obvyklého nájomného za
m2 a rok, za ktorú žalobca v rozhodnom období prenajímal obdobne pozemky a úhradami žalovaných
v danom období. Obvyklú cenu nájmu žalobca určil v zmysle Pravidiel pri realizácii a sledovanízáväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa
08.12.1996, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999,
v znení dodatkov č. 1., 2., 3. a 4., ako aj dodatku č. 14, ktorým bola s účinnosťou od 01.01.2009 cena

nájmu pozemku pod objektmi na služby, administratívu a predajne v lokalite III. určená vo výške 13 € za
m2 ročne. Pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia bola preto za obdobie užívania od 01.01.2009
použitá sadzba 13€/m2/rok, žalovaní boli povinný platiť za užívanie pozemku 552,19 € ročne (1.148 m2
x 13: 1000x37 = 552,19 €), čo po zaokrúhlení predstavuje 46,02 € mesačne. Žalovaní poukázali dňa
06.04.2010 za rok 2010 sumu 282,02 € a dňa 02.03.2011 za rok 2011 sumu 282,02 €, čím podľa žalobcu

pokryli v príslušnom roku 2010 a 2011 úhradu za mesiace január až jún a časť mesiaca júl. Žalobca preto
žiadal priznať vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 402,38 € za časť mesiaca 7/10 vo
výške 40,12 €, mesiace 08-12/10 (5x 46,02 €) 230,10 €, časť mesiaca 7/11 vo výške 40,12 € a mesiace
08,09/11vovýške92,04€(2x46,02€).Nakoľkoboližalovanílistomzodňa26.04.2010vyzvaníkplateniu
mesačnej úhrady za užívanie pozemku vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, žiada žalobca spolu s
dlžnou sumou žiada priznať aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne, resp. 9,5 % ročne počnúc

16.08.2010 a v mesačných intervaloch až počnúc od 16.10.2011 do zaplatenia, vždy z čiastky istiny,
ktorú odvodzuje od ním tvrdenej sumy, ktorou sa žalovaní ten-ktorý mesiac bezdôvodne obohatili.

2. O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/1407/2011 - 48 zo dňa 12.04.2012
tak, že zaviazal žalovaných na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle podanej žaloby.

3. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedli, že považujú
uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný, žalobca nepreukázal, na základe
čoho odvodil cenu obvyklého nájomného, z ktorého odvodzuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko v
prípade Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného

mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996 a ich nasl. zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím ide
výlučneointernýaktžalobcu,priktoromúplneabsentujevšeobecnázáväznosť.Žalobcapretoneuniesol
dôkaznébremenoprepriznanienímvyčíslenéhobezdôvodnéhoobohatenia.Ďalejžalovaníuviedli,že je
možné sa domnievať, že v čase výstavby nehnuteľnosti - stavby súp.č. XXXX bolo zriadené v prospech
vlastníka stavby bezodplatné vecné bremeno stavby, a to najmä z toho dôvodu, že predmetná stavba

bola vybudovaná za minulého režimu. Napokon žalovaní uvádzajú, že spolu s ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti súp. č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. ako
nájomcami so žalobcom ako prenajímateľom uzatvoril Nájomnú zmluvu č. X-XX-X-XXX-X zo dňa
07.10.1993 na dobu od 01.01.1993 do 30.11.1997 s celkovým ročným nájomným za rok 229.600 Sk,
pričom na žalovaných pripadala časť vo výške 8.495,20 Sk. Podľa predmetnej nájomnej zmluvy žalovaní

plnia až do súčasnosti, nakoľko majú za to, že nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy naďalej
trvá, a to v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že do dnešného
dňa nebol podľa vedomia žalovaných podaný návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti,
žalovaní majú za to, že nájom sa obnovuje vždy na jeden rok. Žalovaní plnia podľa predmetnej nájomnej
zmluvy a neevidujú voči žalobcovi žiadne záväzky. Skutočnosť, že žalovaní plnili podľa nájomnej zmluvy

uvádza aj žalobca. Žalobu preto žalovaní považujú za nedôvodnú.

4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 28.06.2012, doručeným súdu 03.07.2012č.l.
96 a nasl., k námietkam žalovaných o nepreukázaní výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že pre
výpočet výšky bezdôvodného obohatenia použil cenu za m2 a rok, za ktorú prenajímal v príslušnom

období obdobné pozemky v súlade s internými pravidlami, ktoré upravujú postup odborných útvaroch
žalobcu pri evidencii, realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku, ide o
pravidlá vydané v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom žalobcu ako aj v zmysle § 9 ods.
1 písm. c) zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že nájomný vzťah
trvá. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov

si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V zmysle
zmluvy bolo dohodnuté, že nájom mohol byť predĺžený len so súhlasom strán a k takému súhlasu
nedošlo. Zmluvné strany si dojednali obsah nájomnej zmluvy a žalovaní svojím podpisom potvrdili, že
zmluvu uzavierajú slobodne a vážne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, prečítali ju,

porozumel jej a nemajú proti jej forme a obsahu žiadne námietky. Jednotlivé ustanovenia zmluvy sú
záväzné nielen pre nájomcu, ale aj pre prenajímateľa. V zmysle ustanovenia čl. 4 zmluvy je uvedené,
že užívanie pozemku po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. užívanie pozemku po 30.11.1997 nemá
účinky predlženia nájomného vzťahu. V zmysle ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sanájom končí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Uplynutie dojednanej doby trvania nájmu má teda za následok skončenie nájmu zo zákona (ex-lege).
Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je nesporné, že nájom skončil dňa 30.11.1997. Zmluvné strany

majú možnosť priamo do nájomnej zmluvy zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia
nájmu, po skončení dojednanej doby nájmu. Ako už je vyššie uvedené, v zmluve bolo dohodnuté, že
užívanie pozemku skončení nájmu nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu.

5. Podaním zo dňa 21.08.2013 doručeným súdu 27.08.2013 žalobca rozšíril žalobu o nárok voči

žalovanej 2/ na zaplatenie obvyklej odplaty za obdobie od 10/2011 - 7/2013 v sume 1.168,20 €, pričom
výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal na základe rozhodnutia primátora hl. mesta SR Bratislava č.
XX/XXXX(15€/m2/rok).Žalobcasizároveňuplatnilzákonnýúrokzomeškaniavychádzajúczosplatnosti
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia k 15. dňu v každom mesiaci. Súd Uznesením č.k.
4C/126/2012-71 zo dňa 09.09.2013 zmenu žaloby pripustil.

6. Podaním zo dňa 04.05.2015 doručeným súdu 22.05.2015 žalobca zmenil žalobu z dôvodu zániku
BSM žalovaných tak, že žiadal aby súd zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky v sume 1.259,56
€ s príslušenstvom žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne do 04.02.2013 a odo dňa
05.02.2013 žiadal, aby súd zaviazal k úhrade pohľadávky vo výške 311,02 s príslušenstvom výlučne
žalovaného 2/. Súd uznesením č.k. 4C/126/2012-139 zo dňa 03.06.2015 zmenu žaloby pripustil.

7. Nakoľko na tunajšom súde prebiehalo viacero konaní v analogických právnych veciach, v ktorých
sa žalobca na identickom skutkovom základe domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči ďalším
spoluvlastníkom stavby súp.č. XXXX, na pojednávaní vo veci dňa 15.06.2015 žalobca navrhol súdu
prerušiť konanie v súdenej veci až do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sp. zn.

4C/72/2012, kde súd v merite veci rozhodol rozsudkom dňa 22.04.2015 a rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. V konaní sp. zn. 4C/72/2012 sa v odvolacom konaní
rieši rovnaká otázka právneho posúdenia dispozitívneho alebo kogentného charakteru § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktorej riešenie môže mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.
Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15.06.2015 vyjadril tak, že s

návrhom na prerušenie konania súhlasí. Súd Uznesením č.k. 4C/126/2012-142 zo dňa 15.06.2015
konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sp. zn. 4C/72/2012 a
po právoplatnom skončení tohto konania v konaní pokračoval. Krajský súd v Bratislave Rozsudkom
č.k. 7Co/488/2012-126 zo dňa 20.12.2017 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/72/2012-104 zo dňa
22.04.2015potvrdil,pričomvodôvodneníuviedol,žeOdvolacísúdvprejednávanejvecidospelkzáveru,

že súd prvej inštancie postupoval správne, ak konštatoval, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
má kogentný charakter a odlišné dojednanie zmluvnými stranami nepripúšťa. Ide o nevyvrátiteľnú
právnu domnienku, že dochádza ku konkludentnému obnoveniu nájomného vzťahu dojednaného na
dobu určitú v prípade, ak nájomca užíva nehnuteľnosť aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá v
zákonom stanovenej lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. V danom prípade boli splnené zákonné

podmienky pre konkludentné obnovenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú (vždy na jeden rok),
na uvedené nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu o nemožnosti domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. Vo
vzťahukargumentáciižalobcu,žečl.4nájomnejzmluvyvylučujeaplikáciuust.§676ods.2Občianskeho
zákonníka, odvolací súd uvádza, že vzhľadom k záveru o kogentnosti predmetného ustanovenia
nemožno dojednaním zmluvných strán vylúčiť jeho aplikáciu, naviac, zo znenia uvedeného čl. nájomnej

zmluvy nemožno vyvodiť, že v ňom bolo dohodnuté, že na žalobcu ako prenajímateľa sa nevzťahuje
povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania veci s účinkom zabránenia
obnovenia nájmu. Uvedený záver nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia veci prvoinštančným
súdom, ktorý na danú vec aplikoval ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Počas konania žalovaný1/ dňa 26.03.2017 zomrel a dedičské konanie bolo vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Uznesením č.k. XXD/XXX/XXXX zo dňa 23.08.2017 sa právnym
nástupcom po žalovanom 1/ stala žalovaná 2/. Na pojednávaní vo veci dňa 23.04.2018 preto súd
rozhodol, že bude v konaní o nároku voči žalovanému 1/ pokračovať s jeho právnym nástupcom,
žalovanou 2/.

9. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový a právny stav:10. Z listu vlastníctva č. XXX, pre obec T.a, k.ú. C. súd zistil, že žalobca je vlastníkom pozemku parc.
registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1148 m.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec T. m.č. C., k.ú. C. súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súp. č. XXXX postavenej pozemku parcelné č. XXXX/X, popis
stavby dom služieb, pričom veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu predstavovala XX/XXXX k celku,
ku dňu rozhodovania súdu je žalovaná (pôvodný žalovaný 2/) spoluvlastníkom stavby vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX k celku, ktorý nadobudol Dohodou o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktotej vklad bol povolený pod č. V-XXX/XX zo dňa 05.02.2013.

12. Z Nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X súd zistil, že dňa 07.10.1993 uzatvoril žalobca ako
prenajímateľanájomcovia:1.J.2.N.,3.E..O.,podnikajúcipodobchodnýmmenomE.,5.Q.podnikajúca
pod obchodným menom Q. 6. D. podnikajúci pod obchodným menom C., 7. J., podnikajúci pod
obchodným menom J. 8. E., 9. O. 10. O. 11. R., zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal do

dočasného odplatného užívania, nájmu, nehnuteľnosť zapísanú LV č. XXX, obec T. k.ú. C. ako parč.
č. XXXX/X, s výmerou XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorej vlastníkom je
žalobca. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.02.1997. Výška nájomného bola
dohodnutá v sume 200 Sk/m2/rok, teda 229.600 Sk ročne, pričom nájomcovia preberajú do nájmu
pozemok v podieloch :

1. J.. podiel 195/1000, t.j. 44.772 Sk ročne,
2. N., s.r.o., podiel 111/1000, t.j. 25.485,60 Sk ročne,
3. E.., podiel 132/1000, t.j. 30.307,20 Sk ročne,
4. IF., podnikajúci pod obchodným menom E., podiel 61/1000, t.j. 14.005,60 Sk ročne,
5. Q. podiel 99/1000, t.j. 22.730,40 Sk ročne,

6. D. C., podnikajúci pod obchodným menom C., podiel 100/1000, t.j. 22.960 Sk ročne,
7. J., podnikajúci pod obchodným menom J., podiel 84/1000, t.j. 19.286,40 Sk ročne,
8. E.odiel 107/1000, t.j. 24.567,20 Sk ročne,
9. O. podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne,
10. O. podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne,

a vo vzťahu žalobca - žalovaný ako nájomca pod č. XX podiel XX/XXXX, predstavovala povinnosť
žalovaného platiť nájomné vo výške 8.495,20 Sk ročne (281,99 €). Nájomné bolo splatné v polročných
splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka, za obdobie od 01.01.1993 do
30.06.1994 sa žalovaný zaviazal zaplatiť nájomné do 15 dní od podpisu zmluvy.

13. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán, postupom
stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí dohodnutej doby nemá účinky
predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe.

14. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovaným zo dňa 26.04.2010 Výzva na zaplatenie vyplýva, že

žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.162,39 € po odpočítaní
úhrad z titulu nájomného, to za obdobie od 01.01.1993 do 31.03.2010 z dôvodu, že od 01.12.1998
užívajú parc. č. XXXX/X, s výmerou XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný
LV č. XXX, obec T., m.č. T., k.ú. C. ktorej vlastníkom je žalobca.

15. Zo zhodného tvrdenia strán sporu, ako aj predložených poštových poukazov vyplýva, že žalovaný
1/, 2/ zaplatili žalobcovi z titulu nájomného za rozhodné obdobie dňa 06.04.2010 sumu 282,02 €, dňa
02.03.2011 sumu 282,02 €, dňa 21.02.2012 sumu 282,02 platby pod variabilným symbolom totožným
s číslom zmluvy o nájme.

16. Zo zhodného tvrdenia strán sporu súd zistil, že žalovaní užívali predmet nájmu aj po skončení
dohodnutej doby nájmu a tiež, že žalobca nepodal po uplynutí dohodnutej doby nájmu návrh na súd o
vypratanie nehnuteľnosti, ani o vydanie veci a k zmluve nebol uzatvorený po uplynutí dohodnutej doby
žiaden dodatok ani iný spôsob zmeny.

17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.18. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

19. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

20. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a

prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

21. Podľa § 678 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia

iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

22. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, keď
tvrdil, že na strane žalovaného by mali žalovaní byť všetci spoluvlastníci stavby na prenajatom pozemku
a mali by byť zaviazaní spoločne a nerozdielne (pojednávanie dňa 10.11.2014). Predmetom konania
je zaplatenie sumy 402,38 €, po rozšírení žaloby 1.570,58 €, z titulu obvyklej odplaty za užívanie

pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaného (predtým bezpodielovom spoluvlastníctve
zom. žalovaného 1/ a žalovaného2/) na stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalobca
teda uplatňuje v konaní mimozmluvné plnenie, pričom žalovaný ako obranu uvádza, že nájomná zmluva
je doposiaľ platná, nakoľko prišlo k jej automatickému obnoveniu z dôvodu podľa § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Z právneho vzťahu medzi stranami nevyplýva spoločný a nedielny záväzok,

pôvodný záväzok založený nájomnou zmluvou a rozsah užívania, nenamietal ani žalobca ani žalovaný,
odplata za užívanie bola medzi zmluvnými stranami dojednaná ako deliteľný záväzok, podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere nie sú rovnaké, ich pomer bol dohodnutý a zodpovedá
veľkosti spoluvlastníckych podielov na stavbe stojacej na prenajatom pozemku. Z právneho vzťahu
medzi účastníkmi teda nevyplýva, že by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, naopak žalobca tvrdí a

žalovaný nepopiera, že každý zo spoluvlastníkov (nájomcov pozemku) bol, resp. je, zaviazaný platiť
len svoju časť vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku. Ani
skutočnosť, že ide o nárok uplatnený z mimozmluvného plnenia, nie je prekážkou uplatnenia nároku do
výšky takéhoto podielu proti jednotlivým spoluvlastníkom osobitnou žalobou, preto podľa názoru súdu
žalobu len voči niektorému spoluvlastníkovi ( spoločnému nájomcovi pozemku) súd považuje v zásade

za prípustnú.

27. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že žalovaný a pôvodný žalovaný 1/ v rozhodnom čase
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užíva v pomere zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu na
stavbe na pozemku, sporná však bola tiež skutočnosť, či žalobcovi patrí za takého užívanie odplata,

nakoľko žalovaný tvrdí, že spoluvlastníkom patrí podľa § 23 ods. 5 a § 24 zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov vecné bremeno (právo stavby), ktoré vzniklo zo zákona, zápis takéhoto
vecného bremena do katastra nehnuteľností je deklaratórny.28. Súd sa právnym názorom žalovaného nestotožnil. Ustanovenie § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane
vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nie je možné vykladať extenzívne tak,

že v prípade akejkoľvek stavby na cudzom pozemku ex lege vznikne k pozemku vecné bremeno.
Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.09.1993 a upravoval podľa § 1 ods. 1 v čase nadobudnutia
účinnosti spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Bytovým domom sa na účely tohto zákona

rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia
tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 2 zákona). Zákon teda upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, jeho
nadobúdanie, práva a povinnosti vlastníkov bytov nebytových priestorov v takomto dome. Stavba, ktorej
spoluvlastníkom je žalovaný, je zapísaná na liste vlastníctva ako „dom služieb“. Zákon podľa legálnych

definícií sa vzťahuje nepochybne predovšetkým na vlastníkov bytov v bytových domoch určených na
bývanie, alebo v prevažujúcej časti určených na bývanie. Extenzívny výklad žalovaného by znamenal,
že by sa potom pod citovanú právnu úpravu subsumoval vlastnícky režim všetkých stavieb - teda
aj tých či nemajú charakter obytných domov, bez minimálne prevažujúcej funkcie bývania a v takom
prípade by znamenal legalizáciu akýchkoľvek stavieb na cudzom pozemku v rozpore s čl. 20 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

29. Nakoľko súd dospel k záveru o tom, že v prospech žalovaného právo zodpovedajúce bezodplatnému
vecnému bremenu nesvedčí, medzi stranami ostala sporná právna otázka právny titul a výška

protihodnoty, ktorá žalobcovi patrí za užívanie.

30. Žalobca tvrdí, že Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X. dňa 07.10.1993 zanikla uplynutím dohodnutej
doby, nakoľko sa strany v čl. 4 dohodli, že po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky
predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe, tvrdí, že nebol s ohľadom na dispozitívne ustanovenia §

676 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný podať návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci, preto
mu patrí odplata titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie prijaté žalovaným bez právneho dôvodu)
vo výške obvyklého nájomného, ktorá podľa žalobcu predstavuje výšku nájomného určenú Pravidlami
pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy
zo dňa 18.12.1996 a ich nasl. zmien a doplnení.

31. Naproti tomu žalovaný tvrdí, že Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 nezanikla
uplynutímdohodnutejdoby,nakoľkožalobcanepodalvsúlades §676ods.2Občianskehozákonníkapo
skončení dohodnutej doby nájmu návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci, uvedené ustanovenie
je ustanovením kogentným, a teda prišlo k automatickému obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých

podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, preto žalovaného zaťažuje povinnosť platiť dohodnuté
nájomné vo výške dohodnutej v zmluve, ktorú povinnosť plní a neeviduje za žalované obdobie žiadne
záväzky voči žalobcovi.

32. Zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci je otázka kogentného alebo dispozitívneho

charakteru ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda otázka , či strany môžu svojou
dohodou ako prejav zmluvnej autonómie vylúčiť účinnosť tejto právnej normy na ich vzájomný zmluvný
vzťah.

33. Zmluvná autonómia upravená v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom

občianskoprávnych vzťahov upraviť vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona,
ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť. V prípade režimu nájomnej zmluvy občiansky zákonník hranice zmluvnej autonómie upravuje
v § 678, ktorý dáva prednosť dohode strán ohľadom výpovednej doby, vypratania a odovzdania
predmetu nájmu pred úpravou v občianskom zákonníku (tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy

neustanovujú inak). Zo systematiky úpravy nepochybne vyplýva zámer zákonodarcu nezahrnúť do
možnosti odchylnej úpravy ustanovenia o automatickom predĺžení nájmu a ani podmienkach, táto
nastáva priamo zo zákona a prenajímateľ sa jej môže vyhnúť jedine spôsobom upraveným v § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka podaním návrhu na vypratanie alebo vydanie veci na príslušný súd, zákon
nepredkladá možnosť odlišnej úpravy v zmluve.

34. Je potrebné tiež uviesť, že ani z takto dohodnutého znenia ustanovenia: „po uplynutí dohodnutej
doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe“ nevyplýva, že by sa
na prenajímateľa nevzťahovala povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania
veci, pokiaľ by chcel obnoveniu nájmu zabrániť. Výkladom by sme skôr mohli prísť k záveru, že nejde
ani o dohodu strán o predĺžení nájmu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle strán je

preto neurčitý a nezrozumiteľný, čo je dôvodom neplatnosti tejto časti zmluvy aj z dôvodu podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

35. Súd preto dospel k záveru, že ustanovenie čl. 4 zmluvy veta posledná Nájomnej zmluvy č. X-
XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 v znení „Po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky
predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe„ je v rozpore s kogentným ustanovením § 676 ods. 2 a §

678 Občianskeho zákonníka, preto ho súd vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako neplatný
právny úkon, a tiež znenie tejto časti zmluvy je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité
a nezrozumiteľné, čo je zároveň dôvodom jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť právneho úkonu, je neplatnou len citovaná
časť, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

36. Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.1997.
Keďže žalovaný (aj obaja pôvodne žalovaní) užíval nehnuteľnosť i po skončení nájmu a žalobca
preukázateľne nepodal žalobu na príslušný súd vypratanie nehnuteľnosti alebo vydanie veci v kogentne
stanovenej lehote 30 dní, a ani doposiaľ, nájomná zmluva sa obnovila na každý ďalší rok, za tých istých

podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a to zo zákona spôsobom predpokladaným § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Znenie dojednania čl. 4 zmluvy nie je možné považovať ani za dohodu strán o
skončenínájmuuplynutímdohodnutejdobypodľa§671ods.1Občianskehozákonníka,keďpodtakouto
dohodou je možné chápať len dohodu o skrátení alebo predĺžení dohodnutej doby nájmu, prípadne
zmenu dohodnutej doby na dobu neurčitú, uzatvorenú pred uplynutím pôvodne dohodnutej doby nájmu.

37. S ohľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že žalovaný tiež ako právny nástupca pôvodne
žalovaného 1/ v období od mesiaca júl 2010 do 31. júla 2013 užíval predmet nájmu na základe Nájomnej
zmluvy č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993, v súlade s čl. 3 tejto zmluvy zaplatil za užívanie dohodnuté
nájomné vo výške 282,02 € dňa 06.04.2010, čo zodpovedá dohodnutej výške ročného nájomného v

roku 2010 a dňa 02.03.2011 sumu 282,02 €, čo predstavuje dohodnutú výšku ročného nájomného v roku
2011, dňa 21.02.2012 sumu 282,02 €, čo predstavuje dohodnutú výšku ročného nájomného v roku 2012.

38. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia

veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

39. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2443/08 zo dňa 29.12.2009, t.j. príbuzného
právneho prostredia, porušením tzv. legitímneho očakávania nadobudnutia majetku môže byť i postup
súdu v rozpore so zásadou „iura novit curia“, teda zamietnutie žaloby, ktorou žalobca uplatnil nárok
na peňažné plnenie, avšak uviedol nesprávny právny dôvod požadovaného plnenia, pokiaľ skutkové
zistenia umožňujú uplatnený nárok podriadiť pod správnu hmotnoprávnu normu, vec posúdiť a o

nároku rozhodnúť. Ústavní súd pripomína, že spravodlivosť ako ústavní princíp a hodnota musí byť v
rozhodovacej činnosti sudcu vždy prítomná.40. Podľa názoru súdu je zjavné, že žalobca uplatňuje nárok na peňažné plnenie. Žalobca na tvrdených
skutkových okolnostiach nároku (že ide o nárok, ktorý mu vznikol tým, že žalovaný užíva nehnuteľnosť
v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu) zotrval a ani po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci spis.

zn. 4C/72/2012, uviedol, že sa s ním nestotožňuje, nenavrhol zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2
CSP (zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe). Citovaná judikatúra rieši procesnú situáciu, keď strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok a s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky. Vtedy
nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré

na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010,
sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

41. S poukazom na princíp spravodlivosti a zásadu „iura novit curia“ súd prihliadol na skutkovú okolnosť,
ktorá vyšla v konaní najavo, že žalovaný nepreukázal v spore úhradu odplaty za užívanie nehnuteľnosti
žalobcu ( t.j. nájomného podľa Nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 v súlade s čl. 3

tejto zmluvy). Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd po vykonanom dokazovaní a právnom
posúdení dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí peňažné plnenie vo výške obvyklého nájomného
(bezdôvodné obohatenie),alemupatrípeňažnéplnenietitulom dohodnutéhonájomného,pričomvčase
rozhodovaniasúdužalovanýnezaplatilsplátkudohodnutéhonájomnéhozarok2013splatnú15.01.2013
vo výške 141,01 € a splátku dohodnutého nájomného za rok 2013 splatnú 15.07.2013, nakoľko však

žalobcauplatnilnároknazaplatenieodplatyzaužívanienehnuteľnostilenzamesiacjúl2013,súdpriznal
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 164,51 € (141,01 €+23,50 €), vo zvyšku žalobu v časti istiny ako
nedôvodnú zamietol.

42. Nakoľko súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú

strany sporu postupom ustanoveným zákonom (čl. 7 ods. 1 Základných princípov CSP), s ohľadom
na prezentované skutkové tvrdenia za obdobie od 01.01.2013 do 31.07.2013 nárok na zaplatenie
obvyklej odplaty celkom vo výške 371,70 €, vznik takého nároku však žalobca nepreukázal. Nakoľko
pôvodne žalovaným 1/,2/ ani žalovanému nevznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie,
nemohli sa potom ani dostať do omeškania s jeho vydaním na tvrdenej na mesačnej báze, omeškanie

s nájomným za rok 2013 by musel žalobca uplatniť v inej výške úrokovej sadzby, od iného okamihu
omeškania a za iné obdobie a z inej istiny. Žalobca tvrdil, že žalovaný je omeškaní s vydaním obvyklej
odplaty za užívanie jeho nehnuteľnosti, a to vo výške 9% ročne zo sumy 40,12 € od 16.08.2010 do
zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.10.2010 do zaplatenia,
zo sumy 46,02 € od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy

46,02 € od 16.10.2011 do zaplatenia; vo výške 9,5% ročne zo sumy 40,12 € od 16.08.2011 do zaplatenia,
zo sumy 46,02 € od 16.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 46,02 € od 16.10.2011 do zaplatenia; vo výške
9,25 % ročne zo sumy 46,02 € od 16.11.2011 do zaplatenia; vo výške 9% ročne zo sumy 53,10 € od
16.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.03.2012
do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.04.2012 do

zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.06.2012 do zaplatenia;
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53,10 € od 16.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.08.2012 do
zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 53,10 € od 16.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.12.2012 do zaplatenia, zo sumy
53,10 € od 16.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.02.2013 do zaplatenia; vo výške 5,75 %

ročne zo sumy 53,10 € od 16.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.04.2013 do zaplatenia,
zo sumy 53,10 € od 16.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.06.2013 do zaplatenia, zo sumy
53,10 € od 16.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 53,10 € od 16.08.2013 do zaplatenia). Súd preto viazaný
v časti príslušenstva predmetom konania v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko by rozhodoval
o inom nároku, než uplatnil žalobca.

43. Mimo uvedeného súd poukazuje na to, že ani v prípade že by sa súd stotožnil s právnym
názorom žalobcu o tom, že neprišlo k automatickej obnove nájmu, východiskom pre určenie obvyklej
protihodnotou za užívanie nehnuteľnosti, teda obvyklého nájomného, nemôže byť interný predpis jednej
zo zmluvných strán (Pravidlá pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku

Hl.m. SR Bratislavy), ktorého obsahom je úprava postupu žalobcu pri uzatváraní zmluvných vzťahov
s tretími osobami, ktorá nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu a ani nemusí byť
obvyklou cenou nájomného v danom mieste a čase za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti. O inej ako
tvrdenej výške bezdôvodného obohatenia však žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy.44. Pre úplnosť súd uvádza, že je mu známy obsah rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v
analogických právnych veciach, okrem už vyššie citovaného Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

7Co/488/2012-126 zo dňa 20.12.2017, (bod 6. odôvodnenia), tiež napr. č.k. 4Co/377/2012 -114 zo dňa
27.11.2013, z ktorých odôvodnenia vyplýva rovnaký právny záver o kogentnom charaktere ustanovenia
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako dospel súd v prejednávanej veci. Rovnako mu je známy
aj odlišný právny názor v analogických veciach vyslovený v odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č.k. 15Co/93/2009 zo dňa 16.02.2011, ktorý vychádza z § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a dospel k záveru, že uplynutím dohodnutej doby prišlo ku skončeniu nájmu bez ohľadu na to, že
nebola podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, súd sa z dôvodov vedených v odôvodnení s týmto
nestotožňuje. Tiež je súdu známy právny názor v odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č.k.5Co/687/2014-172zodňa19.09.2017,podľaktoréhomožnosťautomatickejobnovynájmuječasovo
limitovaná na obdobie jedného roka, z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že
po uplynutí jedného roka odo dňa kedy mal nájom skončiť podľa pôvodnej zmluvy opätovne nastupuje

povinnosť prenajímateľa podať žalobu o vypratanie, do 30 dní odo dňa kedy mal nájom skončiť, s ktorými
sa súd nestotožňuje. Tomuto výkladu nesvedčí samotné znenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý pri automatickej obnove upravuje právnu domnienku, že nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu, t.j. pri každej
automatickej obnove v ďalšom období (slovo „vždy“).

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, a to v časti o zaplatenie 1.406,07 €, t.j. 89,53 %, žalobca bol

úspešný v časti o zaplatenie 164,51 €, t.j. 10,47 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Preto
súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 79,06 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).