Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/685/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236544
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4115236544.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Y. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. XXX/XX, Y. - S., zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel 177,
proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, Y. J., o zaplatenie 12.965,43 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 2 186,98 eur s príslušenstvom zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 12.965,43 eur spolu s príslušenstvom

na tom skutkovom základe, že požičal žalovanému v mesiaci október 2013 sumu 9.000 libier a dňa
04.11.2013 mu požičal sumu 1.826,13 libier, ktorá mu bola doručená prostredníctvom WESTERN
UNION. Tvrdil, že požičané peniaze, ktoré žalovaný podľa neho odôvodňoval ako pôžičku na kúpu
osobného motorového vozidla, mal vrátiť dňa 20.12.2013.

2. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 13.03.2018, č. k. 9C/685/2015-92 rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26.06.2019,
č. k. 5Co/194/2018-110, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadne sumy 10
778,45 eur zamietol a v ostatnej zamietajúcej časti výroku nad sumu 10 778,45 eur s príslušenstvom a
výroku o náhradu trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok nadobudol v zamietajúcej časti ohľadne sumy 10 778,45 eur
právoplatnosť dňa 26.09.2019.

4. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v dôsledku absencie dostatočného odôvodnenia
súd prvej inštancie svojim procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. O
nároku žalobcu nebolo možné rozhodnúť bez tohto, aby sa súd nevysporiadal s právnym posúdením
dopadajúcim na zistený skutkový stav. Poukázal na to, že hoci žalobca tvrdil, že poskytol pôžičku,
uvedenýprávnyúkonuzavretejzmluvyopôžičkeaninemuselbyťplatnýmprávnymúkonom,resp.mohlo
ísť o úplne iný právny dôvod poskytnutia peňazí, dokonca mohlo ísť o právny dôvod nepomenovanej

zmluvy tak, ako tvrdil žalovaný a v konečnom dôsledku môže ísť o niektorý z dôvodov bezdôvodného
obohatenia. V spore má primárne žalobca preukázať ním tvrdený právny dôvod „pôžičky“ a jej
podmienky a žalovaný je povinný tiež preukázať ním tvrdený dôvod poskytnutia uvedenej sumy. Iba
za situácie, že hodnoverne preukázaný nebude ani jeden z uvedených dôvodov, potom je na miestebezdôvodné obohatenie, pričom vtedy sa musí súd zaoberať aj vznesenou námietkou premlčania zo
strany žalovaného.

5. Súd prvej inštancie viazaný právnym záverom odvolacieho súdu vyzval strany sporu, aby s poukazom
na rozsudok odvolacieho súdu uplatnili v stanovenej lehote prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len žalovaný. Právny zástupca

žalobcu a žalobca prítomní na pojednávaní neboli, ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu a
súhlasil, aby súd vec rozhodol v ich neprítomnosti na základe dôkazov, ktoré sú založené v spise.

7. Súčasťou podania právneho zástupcu žalobcu, doručeného súdu dňa 24.02.2020, bolo aj vyjadrenie
žalobcu, v ktorom uviedol, že s poukazom na časť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu pod r. č.
19.-22. okrem dôkazov, ktoré boli predložené k žalobnému návrhu vrátane písomného potvrdenia pána

V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. UK a kópiou dokladu o doručení sumy X 826,13 libier z Western
Unionu, ktoré prevzal žalovaný, nedisponuje inými dôkazmi a nič by na tejto skutočnosti nezmenila ani
jeho výpoveď na pojednávaní. Z potvrdenia je preukázateľné, že žalovaný sa zaviazal vrátiť požičané
finančnéprostriedkydo20.12.2013.Žalovanýprijatiefinančnejčiastky2186,98eurnepoprel;tvrdilvšak,
že nešlo o zmluvu o pôžičke, ale o údajné podieľanie sa na obchode s alkoholom. N. V. K. v písomnom

potvrdení podľa neho potvrdil, že zo strany žalobcu bola poskytnutá pôžička, ktorú bol žalovaný povinný
vrátiť. Podľa žalobcu ide o situáciu potvrdzujúcu, že žalovanému požičal finančné prostriedky, pričom
žalovaný nepreukázal ním tvrdený dôvod poskytnutia sumy, ktorá zostala predmetom žalobného návrhu.
Ak by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, predložil by súdu dôkazy o kúpe a následne údajne o krádeži
alkoholu. Uviedol, že prišiel už o mnoho finančných prostriedkov, ktoré požičal žalovanému a navrhol,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 186,98 eur s príslušenstvom ako aj trovy konania z
priznanej výšky v rozsahu 100%.

8.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žežalobcunikdyvživotenevidel,anihoosobnenepozná.Poználen
Rudolfa Palucha, pričom on mu osobne dlží 30 000 eur. Nikdy si nepožičal od žalobcu žiadne peniaze, to

znamená, že aj suma 1 826,13 libier, ktorá mu bola pripísaná na účet, nepredstavovala žiadnu pôžičku.
Nevedel preukázať existenciu dohody, na ktorú poukázal pôvodne v odpore. Nemal žiadne dôkazy, ktoré
by potvrdili existenciu ním tvrdenej zmluvy. Žalobca od neho dva roky žiadne peniaze nežiadal. Trval
na vznesenej námietke premlčania.

9.Súdsavrámcidokazovaniaoboznámilslistinnýmidôkazmi,ktorépredložilistranysporu,atoonajmä:
žalobou, potvrdením p. K., dokladom z Western Union, vyjadreniami strán sporu výsluchom žalovaného,
pričom zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil:

10. V konaní nebolo sporné, že na účet žalovaného bola pripísaná sumu 1 826,13 libier (v prepočte

na eur ide o sumu 2 186,98 eur). Spornou zostala otázka, na základe akého právneho titulu bola táto
suma poukázaná na účet žalovaného.

11. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému túto sumu doručil cez službu Western Union dňa 04.11.2013,
pričom išlo o pôžičku pre žalovaného na kúpu osobného motorového vozidla, s tým, že mal túto ako aj

ďalšiu sumu 10 778,45 eur (9 0000 libier) vrátiť do 20.12.2013. Žalobca na pojednávaní dňa 30.01.2018
tvrdil, že požičal žalovanému 8 000 libier s tým, že mu vráti 9 000 libier, cez p. Palúcha, ktorému ich
osobne odovzdal. Okrem týchto tvrdení žalobca potom, čo došlo k zrušeniu pôvodne vydaného rozsudku
na základe jeho odvolania, neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia vo vzťahu k sume, poukázanej cez
Western Union. Ak aj poukazuje na potvrdenie p. K., tak z neho nie je možné vyvodiť záver, že by malo

ísť práve o sumu 2 186,98 eur. Napriek tomu, že toto potvrdenie nepreukazuje priame odovzdanie sumy,
čo je inak podmienkou tohto reálneho kontraktu, uvádza sa v ňom suma 9 000 libier, čo zodpovedá
práve tej sume, ktorá bola už v tomto spore zamietnutá. K tvrdeniu žalovaného ohľadne zmluvy, kde mali
byť finančné prostriedky použité na obchod, ktorý nevyšiel, uviedol, že ak by tomu tak bolo, predložil
by žalovaný o tom súdu dôkaz.

12. Žalovaný v spore tvrdil, že žalobcu nepozná, nikdy si od neho nepožičal žiadne peniaze a suma 2
186,98 eur, ktorá mu bola poukázaná na účet, mala predstavovať nepomenovanú zmluvu, podľa ktorej
sa mali spoločne zúčastniť obchodu s alkoholickými nápojmi, pričom všetko riešil cez p. K.. Po zrušenípôvodne vydaného rozsudku neuviedol žalovaný žiadne nové skutkové tvrdenia ohľadne ním uvádzanej
nepomenovanej zmluvy ohľadne alkoholu a sám konštatoval, že nevie preukázať existenciu takejto
dohody so žalobcom. Poprel tvrdenie žalobcu o tom, že by si od neho požičal peniaze tak, ako to uvádza

a táto skutočnosť nezodpovedá pravde.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu,

ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za
pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov , znamená pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V
rámci dokazovania platí zásada, že každý musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto

tvrdí, dokazuje. Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať
jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

21. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne nepreukázal existenciu
zmluvyopôžičke,nazákladektorejbymumalžalovanývrátiťsumu2186,98eur,do20.12.2013.Vspore

nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a z tých, čo sboli súčasťou spisu, ním uvádzané
skutočnosti potvrdené neboli. Jediným nesporným tvrdením bolo, že poukázal na účet žalovaného sumu
2 186,98 eur dňa 04.11.2013. Žiadne iné tvrdenia, tj. právny titul - zmluvu o pôžičke, jej podmienky
vrátenia dňa 20.12.2013, nepreukázal. Ak aj poukázal na potvrdenie p. Palucha, z neho nemožno zistiť,
že by sa malo jednať práve o žalovanú sumu, pretože z obsahu tohto potvrdenia zo dňa 08.12.2015

možno iba dedukovať, že by mal žalovaný žalobcovi vrátiť sumu 9000 libier do 20.12.2013, pričom malo
ísť o peniaze od žalobcu, ktoré on osobne odovzdal žalovanému v mesiaci október 2013. Súd pritom v
tomto prípade vychádzal z nesporného tvrdenia, že suma 2 186,98 eur bola poukázaná dňa 04.11.2013.
Na základe toho súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ním tvrdený dôvod „pôžičky“.

22. Povinnosťou žalovaného bolo tiež preukázanie ním uvádzanej nepomenovanej zmluvy, ktorá mala
súvisieť s kúpou a predajom alkoholu, pričom kúpený tovar mal byť odcudzený z nákladného vozidla.
Tovar nebol poistený, o krádeži žalovaný informoval p. Palucha; jemu samému vznikla škoda a p. Paluch
nikdy od neho nepožadoval vrátenie sumy 1 826,13 libier pre žalobcu. Žiadne iné skutkové tvrdeniaohľadne zmluvného vzťahu medzi stranami sporu preukázať nevedel a ani nepredložil, resp. nenavrhol
dôkaz na preukázanie týchto tvrdení. Na základe toho súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal ním
tvrdený dôvod poskytnutia uvedenej sumy titulom nepomenovanej zmluvy.

23.Spoukazomnatosúdposudzovalnárokžalobcuakobezdôvodnéobohatenie,konkrétneakoplnenie
bez právneho dôvodu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z

bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou
ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané.

24. Dôvodnosť nároku uplatňovaného žalobcom ako vydanie bezdôvodného obohatenia bola v spore
preukázaná tým, že na účet žalovaného bola z jeho strany poukázaná suma 1 826,13 libier, čo mal súd
preukázané dokladom o prevode cez Western Union, kde ako odosielateľ figuruje žalobca, ktorý ho aj
podpísal. Pripísanie tejto sumy na svoj účet žalovaný potvrdil a nerozporoval.

25. Žalovaný v priebehu konania, priamo už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 02.02.2016, č. k.
9C/685/2015-11vzniesolnámietkupremlčaniaanatejtozotrval.Pretobolopovinnosťousúduvyporiadať
sa s uplatnenou námietkou premlčania.

26. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má tie

právne dôsledky, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať,
lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku a súd musí žalobu veriteľa, ktorou
sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť
subjektívne právo vynútiteľné.

27. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje
podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v
subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia

priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je
určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ide o okamih splnenia všetkých
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť
o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať
plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a

kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.
Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),

že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná, nie predpokladaná
znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzájomný vzťah týchto
dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo
sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.

28. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To,kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových
okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby vôbec relevantné. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011 ). Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie teda len predpokladanej
vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal (Rozsudok NS ČR z 15. 6. 2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008).

29. Z obsahu spisu v danom spore vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému sumu 2 186,98 eur
dňa 04.11.2013 (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná). Podľa názoru súdu týmto dňom
začala žalobcovi plynúť i dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca od počiatku plnil
bez právneho dôvodu, už v tomto okamihu boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti
potrebnénapodaniežalobynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia;tedavedel,komuplnilavakejvýške.

Jeho subjektívny názor, že by malo ísť o pôžičku, v tomto prípade nemohol obstáť.

30. Pretože žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 12 965,43 eur uplatnil na súde dňa 17.12.2015, je
zrejmé, že ho uplatnil až po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
uplynula dňa 04.11.2015 (tj. 2 roky od jej poskytnutia). Z uvedeného dôvodu posudzovanie objektívnej

premlčacej doby neprichádzalo do úvahy. Keďže žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie právne
relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania, súd na túto námietku prihliadol a za daného
preukázaného skutkového stavu nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. Na základe toho žalobu
žalobcu zamietol, a to konkrétne vo zvyšnej sume 2 186,98 eur s príslušenstvom.

31. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaný
bol v spore úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.
Strany sporu v priebehu konania nenavrhovali prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o

trovách konania a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal
podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.