Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716212345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716212345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom L. XXX/X, Y., proti žalovanej: K. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, Y. - T., o zaplatenie 91,90 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu a
odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/99/2016-73 zo dňa 19.októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku (II.) o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkom(jehovýrokomI)okresnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu
120,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal z toho, že zmluva uzatváraná medzi
žalobcom a žalovanou dňa 25.9.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

2.Nadväzne s poukazom na článok 8 CSP v spojení s § 132, 149 a 150 CSP (citované v napadnutom
rozsudku) súd prvej inštancie vymedzil že, žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 91,90 eur,
známeho úroku vo výške 161,62 eur, známeho úroku z omeškania vo výške 4,25 eur, poplatku vo výške
112 eur, poplatku za upomienku vo výške 10 eur, zmluvnej pokuty 33 eur, úroku vo výške 60 % ročne zo
sumy 91,90 eur 14.07.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,90 eur
od 14.07.2016 a trov mediačného konania v sume 155,59 eur.
3.V rámci takto ustálených nárokov okresný súd konštatoval, že v prípade poplatku za upomienky,

zmluvnej pokuty a trov mediačného konania, žalobca v podanej žalobe neuviedol na základe čoho mu
takéto nároky mali vzniknúť, len uviedol, že sa ich žalovaná zaviazala zaplatiť v zmysle všeobecných
obchodných podmienok. Zo žaloby však nevyplýva, o akú zmluvnú pokutu a aký poplatok ide, kde a ako
bol zmluvnými stranami dohodnutý, ktoré skutočnosti mali za následok vznik nároku na ich zaplatenie,
aké upomienky boli žalobcom žalovanej zasielané, k akému porušeniu povinnosti žalovanou malo dôjsť
atď. Pokiaľ ide o trovy mediačného konania, žalobca tvrdil len skutočnosť, že sa strany dohodli na
mimosúdnom riešení sporu mediáciou a že v zmysle zmluvy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi trovy

mediačného konania. Bližšie okolnosti mediačného konania žalobca neuviedol. Zo žaloby nebolo súdu
jasné, či mediačné konanie prebehlo, ak prebehlo o aké mediačné konanie išlo, ako prebehlo, prečo
bolo zmarené. V časti uplatnených trov mediačného konania a zmluvnej pokuty súd výzvou zo dňa
27.03.2017 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, avšak žalobca na výzvu súdu nereagoval. Súdu ďalejz podanej žaloby nebola zrejmá ani výška istiny poskytnutého úveru vyčíslená žalobcom. Na základe
opísanéhookresnýsúdčiastkovouzavrel,žežalobcavpodanejžalobenedostatočneopísalrozhodujúce
skutočnosti a nepredložil súdu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

4.Následne,popreskúmanívecisúdprvejinštanciezistil,žezmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
všetky náležitosti, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskomúvereobsahovaťmusí,atoúdajovýške,počteatermínochsplátkyistiny,úrokovainých
poplatkov(§9ods.2písm.k).Predmetnýúdajjesúčasťouosobitnejlistiny-Dohodyoplnenívsplátkach.

Súd mal za to, že všetky náležitosti vyplývajúce z aplikovaného § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch
musia byť v zmluve o úvere uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel
pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Ak by boli tieto údaje uvedené nejasne, prípadne by sa
mal o nich spotrebiteľ dozvedieť dodatočne, tak ako tomu bolo v tomto prípade, účel ustanovenia § 9
zákona o spotrebiteľských úveroch by nebol naplnený. Vzhľadom na uvedené sa poskytnutý úver, v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Nakoľko z podanej žaloby vyplýva, že žalovaná uhradila celkovú sumu 229,70 eur, pričom žalovaná
toto tvrdenie žalobcu v priebehu konania nepoprela, okresný súd jej, vzhľadom na to, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uložil povinnosť uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou
istinou úveru a zaplatenou sumou, t.j. sumu celkom vo výške 120,30 eur (350 eur - 229,70 eur) a vo

zvyšnej časti žalobu zamietol.

6.O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a nárok na
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko podľa pomeru úspechu vo veci boli
približne v rovnakom pomere úspešné obe sporové strany.

7.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že nikdy nepovedala, že by pôžičku 350
eur prevzala. Žiadala predvolať JUDr. C. a A. N., ktorí potvrdia, že je to pôžička M. N., ktorý to sám
priznal. V danej spojitosti zdôraznila, že bolo na súde čítané z výpovede pani N., ktorá uviedla, pán N. si
sám prišiel pre pôžičku a sám si ju vzal i podpísal. Okresný súd však „píše klamstvo“, že ju vzala ona a

podpísala s úžerníkmi zmluvu. Táto vec však nemá čo u zákonnej sudkyne hľadať, nakoľko patrí k spisu
sudcu Y.. Je to všetko „hanebný komplot“ H. a dokázateľne nie je to jej prvý podvod.
8.Odvolateľka zdôraznila, že je 76. ročná smrteľne chorá invalidná dôchodkyňa. N. žena si nabrala kopu
pôžičiek s kartami, ale neplatila ich, tak sa s mužom dohodli, že sa pokúsia ju ešte viac vycicať, aby
mohli zaplatiť nehorázne pokuty, hoci im neuveriteľne pomáhala, podľahnúc ich pretvárke. Ako začali

nadmerne piť, prestala im pomáhať. Okradli ju a teraz ma z nich platiť ťažké tisíce. Dodala, že pán N.
je psychicky ťažko chorý a bojí sa ženy, ktorá ho týra, ako sa posťažoval. Ani jedna pôžička nie je jej.
Následkom H. komplotu jej z dôchodku ostáva 10 eur. Ukradli jej všetky peniaze a keby nie priateliek,
tak zomrie od hladu. Na lieky jej tiež neostáva, ale úmyselne ničenie jej zdravia je trestný čin. Záverom
uviedla, že nedovolí špiniť svoje meno, nakoľko toto slúži Stvoriteľovi a dodala, že rozhodnutie jej bolo

doručené v otvorenej obálke, polepenej izolepkou.

9.Na základe výzvy okresného súdu na doplnenie odvolania uviedla, že sa domáha „dočkať na
rozhodnutie súdu o podvode na jej osobe“, kde táto vec patrí, o nehoráznej korupcii atď. Zopakovala,
že to nie je pôžička. Pán N., ktorý ju s manželkou okradol, zneužil jej dobrotu, na súde pred sudcom Y.

priznal, že je to pôžička jeho. Sama nič nezobrala, ani nepodpísala.

10.Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie aj žalobca a domáhal sa zrušenia rozhodnutia a
vrátenia veci súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o
absencii RPMN, nakoľko na prednej strane v zmluve o úvere je uvedená výška RPMN v rozsahu 32 %.

Následne však požiadal dlžník v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára, pričom podľa
dohody o splátkach zobral na vedomie, že výška RPMN je za takýchto okolností 281,64 %. Dohoda o
splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, čo logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN
vo výške 32 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej
splátke a RPMN vo výške 281,64 % predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal

o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Taktiež v zmluve o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN je 14,36 %.
11. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, tento nie je podľa žalobcu neprimerané vysoký. Poukázal
pri tom na závery rozhodovacej praxe v zmysle ktorých u nebankových subjektov nemožno obvyklúvýšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe
sp. zn. 12 Cmo 95/2005). V týchto prípadoch sú totiž kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery
osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné

vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami
menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšia, ako tomu býva u
konzervatívnejších bánk, čo je vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom
na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi vyššie ako
bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola

požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období.
12.Vo vzťahu k tvrdeniu súdu o nekalej obchodnej praktike vo formu klamlivého konania spočívajúceho
v dojednaní splatenia úveru v splátkach samostatnou dohodou odvolateľ uvádza, že zákon č. 129/2010
Z.z. nestanovuje žiadnu povinnosť alebo pravidlo v koľkých splátkach a v akých intervaloch splácania
sa majú zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavierať. Z tohto dôvodu nemožno považovať za nekalú

obchodnú praktiku poskytovanie úverov so spôsobom úhrady vo forme jednorazovej splátky s prípadnou
následnou dohodou o plnení v splátkach. Ďalej zdôraznil, že ku klamlivému konaniu nemohlo dôjsť,
nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach obsahuje na prednej strane
jasné a čitateľné vyčíslenie RPMN s uvedením priemernej hodnoty ročnej RPMN. Z tohto dôvodu mal
žalovaný pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach prehľad o výške

odplaty. Dohodou o splnení v splátkach nedošlo k zmene výšky nákladov a stále náklady predstavovali
rovnakú sumu 964 eur tak, ako boli dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13.Záverom namietal nesprávne posúdenie veci, nakoľko ide o náhradu škody spôsobenú trestným
činom úverového podvodu, za ktorý bol žalovaný odsúdený trestným rozkazom tamojšieho súdu sp. zn.
23T/56/2016 zo dňa 25.9.2014.

14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vo výroku o čiastočnom zamietnutí

žaloby podľa § 387 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

15. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu

odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom
konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
16.Zopísaného/určujúcehopohľadujepotrebnézdôrazniť,žeodvolateľrezignovalnaprotiargumentáciu

vo vzťahu k zásadnému záveru okresného súdu o absencii vymedzenia právneho základu časti
uplatnených nárokov (bod 3 tohto odôvodnenia). Inými slovami žiadnym spôsobom nespochybnil nosnú
myšlienkovú úvahu okresného súdu vedúcu k čiastočnému zamietnutiu žaloby. Svoju argumentáciu
orientoval na správnosť údaja o RPMN, ktorá okolnosť je ale z pohľadu meritórneho výroku o čiastočnom
zamietnutí právne irelevantná. Uvedené samo osobe z hľadiska procesnej ekonómie opodstatňuje

potvrdenie výroku napadnutého odvolaním žalobcu.

17.Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej, z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je evidentné, že
okresný súd nereflektoval na procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že dotknutú zmluvu o
úvere nepodpísala (zápisnice z pojednávaní konaných v dňoch 16.8.2017, resp. 27.9.2017 - č.l. 53 a 64

spisu). Z hľadiska právneho posúdenia veci však/ale ide o primárnu otázku (či žalovaná je zmluvnou
stranoudotknutéhoúverovéhovzťahu),ktorejvyriešeniejezpohľadupredmetusúdenejvecinevyhnutné
a jej náležitým (resp. úplne absentujúcim) nezodpovedaním okresný súd porušil právo žalovanej na
spravodlivý súdny proces.
18.Na základe opísaného pristúpil odvolací súd k zrušeniu žalovanou napadnutého meritórneho výroku

ako i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. V ďalšom postupe bude preto úlohou okresného
súdu posúdiť zvyšok uplatneného nároku a sformulovať preskúmateľné dôvody svojho rozhodnutia v
rámci ktorých sa podrobne a presvedčivo vysporiada (aj) s tvrdeniami predstavujúcimi procesnú obranu
žalovanej.19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.