Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204752
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118204752.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho, o návrhu žalobcu: C. G., trvale bytom B. - Y. XXX, E.,
zastúpeného zástupcom: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Stoličková 4,
proti žalovanému: ČISTÁ FIRMA s.r.o., so sídlom Záblatská 68/7, Trenčín, IČO: 50 786 229, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.

17C/25/2018-25 zo dňa 1. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
Obchodnej spoločnosti ČISTÁ FIRMA s.r.o., so sídlom Záblatská 68/7, Trenčín, IČO: 50 786 229, sa
z a k a z u j e previesť, zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek právo tretích osôb k 1/ stavbe - rodinný dom
so súpisným číslom 561 postavený na pozemku parcela registra "C" č. 480/327, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 95 m2, 2/ pozemku - parcela registra "C" č. 480/327, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 95 m2, 3/ pozemku - parcela registra "C" č. 480/176, zastavané plochy a nádvoria o výmere
620 m2, ktoré sú vedené na LV č.XXXX, vedenom Okresným úradom v Senci, katastrálnym odborom,
pre okres Senec, obec Miloslavov, katastrálne územie Miloslavov, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/32/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil obchodnej spoločnosti ČISTÁ FIRMA s.r.o., so sídlom
Záblatská 68/7, Trenčín, IČO: 50786229, zákaz previesť, zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek právo tretích
osôb k 1/ stavbe - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcela registra "C" č.
480/327, zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, 2/ pozemku - parcela registra "C" č. 480/327,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, 3/ pozemku - parcela registra "C" č. 480/176, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 620 m2, ktoré sú vedené na LV č.XXXX, vedenom Okresným úradom v

Senci, katastrálnym odborom, pre okres Senec, obec Miloslavov, katastrálne územie Miloslavov.

2. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade žalobca navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej. Podstatou podaného návrhu je jeho tvrdenie, že od 01.04.2018 má
splatnú pohľadávku vo výške 133.200 eur voči dlžníkovi, ktorý pred splatnosťou pohľadávky žalobcu (v
roku2017),previedolkúpnouzmluvousvojenehnuteľnostinaobchodnúspoločnosťČISTÁFIRMAs.r.o..

Žalobca sa domnieva, že uvedeným prevodom nehnuteľností sa dlžník zbavil majetku, z ktorého by sa
žalobca mohol uspokojiť v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Takisto sa domnieva
(na základe komunikácie s konateľkou dlžníka), že konateľka dlžníka, ktorá pristúpila k záväzku
dlžníka, takisto nedisponuje žiadnym majetkom, ktorými by mohla uhradiť žalobcovi jeho pohľadávku.
Dlžník do dnešného dňa neuhradil žalobcovi splatnú pohľadávku, aj napriek predaju nehnuteľností.
Dlžník zrejme nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť v

prípade exekučného konania na vymoženie pohľadávky žalobcu. Do dnešného dňa neuložil do registra
účtovných závierok svoju účtovnú závierku. Žalobou vo veci samej sa mieni proti obchodnej spoločnostiČISTÁ FIRMA s.r.o. domáhať neúčinnosti právneho úkonu - uvedenej kúpnej zmluvy voči nemu. Ako
však vyplýva z komunikácie konateľky dlžníka so žalobcom, a zo skutočnosti zistenej z webovej
stránky www.nehnutelnosti.sk, tak sa pripravuje predaj predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu

179.999 eur. Keďže obchodná spoločnosť ČISTÁ FIRMA s.r.o., nemá žiadny záväzok voči žalobcovi,
je pravdepodobné, že kúpna cena z predaja nehnuteľností nebude použitá na uspokojenie žalobcovej
pohľadávky. Práve táto skutočnosť podľa názoru žalobcu odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko je dôvodná obava, že obchodná spoločnosť ČISTÁ FIRMA s.r.o. môže previesť
nehnuteľnosť na tretiu osobu, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca

na základe uvedeného má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade
môže prísť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, ktorý znemožní aj celkovú vymožiteľnosť pohľadávky
žalobcu. K návrhu pripojil aj bankový výpis o prevode sumy 15.000 eur, bankový výpis o prevode sumy
68.200 eur a 50.000 eur, inzerát zverejnený na predaj nehnuteľností, výpis z komunikácie konateľky
dlžníka so žalobcom, List vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Senec zo dňa 22.05.2018, Zmluvu
o pôžičke a pristúpenie k záväzku.

3. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v prejednávanom prípade ide
o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená.
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože žalobca sa žalobou vo
veci samej mieni proti obchodnej spoločnosti ČISTÁ FIRMA s.r.o. domáhať odporovateľnosti kúpnej

zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s obchodnou spoločnosťou ALTINN s.r.o., a ktorej predmetom
boli predmetné nehnuteľnosti. Takáto žaloba by bola zjavne neúspešná pre neosvedčenie skutočnosti,
že žalobca má proti dlžníkovi "vymáhateľnú" pohľadávku v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, tak
ako ju chápe aktuálna judikatúra (teda ako "judikovanú" pohľadávku). Súd v rámci rozhodovania o
návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia skúma aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom
na konanie vo veci samej, teda na spornosť práv. Medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
a žalobou musí existovať korelácia (vzájomná závislosť, súvzťažnosť). Za daného stavu, ktorý vyplýva z
návrhužalobcu,bysanavrhovateľakožalobcanemoholúspešnedomáhaťodporovateľnostipredmetnej
kúpnej zmluvy, teda veci samej. Teda navrhovaná úprava pomerov, by sa poskytla nároku, ktorý je

za daného stavu zjavne nedôvodný. Súd z rovnakého dôvodu nemohol uložiť navrhovateľovi, aby
podal proti obchodnej spoločnosti ČISTÁ FIRMA s.r.o. žalobu o odporovateľnosť kúpnej zmluvy, ktorú
uzatvorila táto spoločnosť s dlžníkom, a ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Ukladal by
mu totiž povinnosť podať žalobu, ktorá je za daného stavu nedôvodná. V tejto súvislosti súd poukázal na
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (najmä plenárne uznesenie Ústavného súdu SR PL.ÚS 39/2015

z 01.07.2015, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 61/2008, 5Cdo 188/2010, 6Cdo 253/2012),
ale aj všeobecných súdov nižšieho stupňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
17Co/670/2015 z 23.11.2016, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/351/2015 z 26.05.2016). S
právnymnázoromtýchtosúdov,žezavymáhateľnúpohľadávkuvzmysle§42aObčianskehozákonníka,
je potrebné považovať judikovanú pohľadávku a nie iba splatnú pohľadávku, sa súd stotožňuje. Žalobou

vo veci samej, ktorú uvádza navrhovateľ v návrhu, sa bude môcť úspešne domáhať svojho nároku až
po preukázaní vymáhateľnej, teda najmä judikovanej pohľadávky voči dlžníkovi. Súd záverom tohto
odôvodnenia poukázal na to, že z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že žalobca mal necelý
mesiacpredpodanímnávrhuzáujemnaodpredanípredmetnýchnehnuteľností,pričomznávrhuvyplýva
jeho obava z predaja týchto nehnuteľností. Argumentácia žalobcu a jeho nedávne správanie sú tak

rozporné.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že sa

podanýmnávrhomdomáhalnariadenianeodkladnéhoopatreniavočižalovanémuzdôvodu,žežalovaný
je nadobúdateľom nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve dlžníka, voči ktorému žalobca eviduje
pohľadávku. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii, prevedená nehnuteľnosť bola jediným majetkom
dlžníka, z ktorého sa mohol žalobca uspokojiť. Aj z uvedeného dôvodu má záujem prevod nehnuteľnosti
odporovať a to samostatnou žalobou o neúčinnosť právneho úkonu. Z citovaného uznesenia vyplýva, že

súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za bezdôvodný z jediného dôvodu, ktorým
je údajná jeho neúspešnosť v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré chce iniciovať v
budúcnosti. S uvedeným právnym názorom súdu nesúhlasí a postup súdu považuje za nesprávny a to z
dôvodu,žesúd(i)jednakpredčasnerozhodolvovecisamej,ktorásatýkasamotnéhonárokužalobcu,(ii)dokonca tak urobil na základe nesprávneho právneho posúdenia (iii) a pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrenízohľadnilskutočnosti,ktoréprevydanieneodkladnéhoopatrenianiesúrozhodujúce.Čosatýka
rozhodnutia vo veci samej, súd v tomto štádiu konania nie je oprávnený posudzovať dôvodnosť nároku,

ktorého posudzovanie je otázkou rozhodovania v samostatnom konaní. Súd predčasne posudzoval jeho
nárok, hoci na to v tomto konaní nie je oprávnený. Navrhovateľ tak v súlade s citovaným ustanovením §
326 CSP musí osvedčiť skutočnosti zakladajúce dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Jednou
z takýchto skutočností je aj dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa. Súd tento nárok vyhodnotil
ako nedôvodný, avšak spôsobom, pri ktorom rozhodol vo veci samej, ktorá sa týka žaloby o určenie

neúčinnosti právneho úkonu. Dôvodnosť a trvanie nároku je potrebné vyhodnotiť z pohľadu hmotného
práva a teda z toho pohľadu, či nárok žalobcu je hmotnoprávnym nárokom a teda nárokom, ktorý
priznáva hmotné právo. V tomto prípade je možné túto otázku uzavrieť tak, že áno, nárok žalobcu
spočívajúci v možnosti odporovať prevodu právneho úkonu je hmotnoprávnym nárokom, nakoľko tento
nárok vyplýva z § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj z opisu skutkových okolností, ktoré vo svojom
návrhu uviedol, vyplýva, že takýto hmotnoprávny nárok má. A teda, nárok a jeho trvanie v tomto konaní

osvedčil. Nie je povinný tento nárok dokazovať ( Komentár k CSP, ktorého autormi sú doc. JUDr. Marek
Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc, JUDr. Jana Baricová a kolektív, z roku 2016). To, či
budepriuplatňovanísvojhonárokuprocesneúspešný,všakniejeotázkou,ktorousasúdmôžezaoberať
v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní súd len rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia. Súd
teda v tomto konaní predčasne rozhodol aj o jeho nároku a teda rozhodol o veci samej, v dôsledku

čoho nesprávne rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že na naplnenie § 326 CSP je zo strany navrhovateľa potrebné osvedčenie dôvodnosti a trvania
jeho nároku a zo strany súdu len skúmanie dôvodnosti a trvania nároku z pohľadu hmotného práva a
len z toho pohľadu, či hmotné právo takýto nárok žalobcovi priznáva. Akékoľvek ďalšie posudzovanie
nároku žalobcu spôsobom, akým to urobil súd, je procesne nesprávne. Ako z uznesenia vyplýva, súd

posudzoval a skúmal splnenie podmienok týkajúcich sa hmotnoprávneho nároku, konkrétne, či má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Toto skúmanie však súdu v tomto konaní neprináleží, nakoľko o
splnení týchto podmienok bude rozhodovať súd, na ktorom bude vedené konanie o určenie neúčinnosti
právneho úkonu. Súd svojím postupom zaťažil konanie inou vadou, ktorá má vplyv na nesprávnosť
rozhodnutia súdu. Okrem toho, súd rozhodol o neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu bez toho,

aby on mal možnosť sa brániť, resp. v konaní preukázať, že jeho pohľadávka je vymáhateľná, čím aj
tu konanie zaťažil vadou podľa § § 365 ods. 1 písm. b) CSP. O skutočnosti, že pohľadávka žalobcu nie
je vymáhateľná rozhodol súd po právnej stránke nesprávne. Ak by aj bolo rozhodnutie súdu v otázke
vymáhateľnosti pohľadávky správne, znova uvádza, že túto otázku posudzuje súd, ktorý rozhoduje o
neúčinnosti právneho úkonu, pre ktorú je vymáhateľná pohľadávka a jej existencia rozhodujúca. Až

v tomto konaní má procesné možnosti, ako môže preukázať, že jeho pohľadávka je vymáhateľná.
Okrem toho, súd pri posúdení údajnej nevymáhateľnosti pohľadávky opomenul ešte jednu významnú
skutočnosť, ktorou je to, že existencia vymáhateľnej pohľadávky ani nie je pre samotné nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodujúca. Je rozhodujúca až pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Od
nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu môže

uplynúť určité časové obdobie, v rámci ktorého si žalobca môže „zadovážiť“ to, že jeho pohľadávka
bude judikovaná (ak vychádzame z názoru, že vymáhateľnou pohľadávku je pohľadávka judikovaná) a
to tak, že podá žalobu o zaplatenie svojej pohľadávky. Toto môže urobiť kedykoľvek aj počas konania
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom súd v takom prípade môže využiť inštitút prerušenia
konania do času, kým o vymáhateľnej pohľadávke nebude rozhodnuté v konaní o zaplatenie, keďže pre

rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav platný v čase vydania rozhodnutia (preto môže nastať situácia,
že najskôr podá žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, neskôr podá žalobu o zaplatenie, do
času kým o druhej žalobe nebude rozhodnuté, bude konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu
prerušené a následne, súd konajúci vo veci určenia neúčinnosti právneho úkonu, vyhlási právny úkon
za neúčinný, nakoľko v čase, keď bude takéto rozhodnutie vyhlasovať, bude pohľadávka judikovaná).

Bez ohľadu na uvedené z dôvodu právnej istoty uvádza, že s názorom, že vymáhateľnou pohľadávkou
na účely § 42a Občianskeho zákonníka je len judikovaná pohľadávka nesúhlasí. Za vymáhateľnú
pohľadávku je považovaná akákoľvek pohľadávka, ktorú je možné kedykoľvek v budúcnosti vymáhať
v základnom konaní. Na podporu svojho tvrdenia dáva do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz23.decembra1999,sp.zn.3Cdo102/99,ktorýbolpublikovanýZbierkestanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Ak aj jeho názor nie je správny, chcel len poukázať na to,
že otázka vymáhateľnosti nie je ani v súdnej praxi jednoznačne vyriešená z dôvodu svojej náročnosti,
ktorá neumožňuje, aby ju bolo možné rozhodnúť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
v tomto konaní nie je „priestor“ na to, aby bola riešená. Z uvedeného dôvodu je správne vyčlenenádo konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s § 42a Občianskeho zákonníka. Konanie
vedené pod sp. zn. 17C/25/2018 však týmto konaním nie je. Vyššie uvedenými skutočnosťami chcel
poukázať na dôvody, pre ktoré súd v konaní o uloženie neodkladného opatrenia nemôže rozhodnúť o

otázke vymožiteľnosti pohľadávky a na tomto základe následne rozhodnúť o celom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko toto konanie svojím vecným rozsahom umožňuje posudzovať nárok
žalobcu len z pohľadu jeho existencie podľa hmotného práva. Akékoľvek bližšie skúmanie nároku tak,
ako to urobil súd, je v rozpore so zákonom, nakoľko súd rozhodol vo veci samej nad rámec zákona
a sťažil tak ďalší postup žalobcu, ktorý ak bude v budúcnosti podávať žalobu o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, tak má sťažený postup v otázke vymožiteľnosti svojej pohľadávky, ktorá je súdom
určená za nevymožiteľnú bez toho, aby mal akúkoľvek procesnú možnosť preukázať opak. Pre úplnosť
uvádza, že odhliadnuc od otázky posudzovania vymožiteľnosti pohľadávky, svojím návrhom osvedčil
dôvodnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,nakoľkopreukázalpotrebuneodkladnejúpravypomerov
účastníkov konania, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená. Tá je spôsobená tým, že žalovaný má
úmysel previesť nehnuteľnosť, ktorá bude predmetom ďalšieho konania, konkrétne konania o určenie

neúčinnosti právneho úkonu, pričom v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní, je nehnuteľnosť jediný
majetok, z ktorého bude uspokojený a rozhodnutie súdu tak bude naplnené. Podľa jeho názoru je
dôkaz v podobe inzerátu, z ktorého vyplýva úmysel žalovaného previesť nehnuteľnosť jednoznačným
dôkazom naliehavo odôvodňujúcim potrebu zabrániť žalovanému v predaji nehnuteľnosti, čo je možné
jedine nariadením neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že v minulosti aj on samotný mal záujem na

samotnom odpredaní nehnuteľnosti, nie je pre toto konanie rozhodujúca, nakoľko v minulosti ho mohli
k takémuto konaniu viesť iné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že jeho pohľadávka bude uspokojená
a tak nemal obavy z neuspokojenia svojej pohľadávky a ohrozenia exekúcie. Tieto skutočnosti však
nastali v minulosti a na toto konanie nemajú žiadny vplyv. Ak by vplyv mali, logicky by nepodával
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň len pre úplnosť uvádza, že dôvod, pre ktorý

nemal tieto obavy v minulosti je ten, že bol dlžníkom informovaný o predaji nehnuteľnosti spôsobom,
že priamo z tohto predaja mal byť uspokojený on. Preto mu tento prevod nevadil. Neskôr, bez toho,
aby o ho tom dlžník informoval, dlžník uskutočnil prevod nehnuteľnosti na úplne iný subjekt, bez toho,
aby tu bola aspoň malá možnosť, že z tohto prevodu bude uspokojený aj on samotný. Preto má v
súčasnosti obavy ohľadom ohrozenia exekúcie, ktoré náležite preukázal a hodnoverným spôsobom

osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Pričom vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti má za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde k ohrozeniu a
následnému zhoršeniu jeho postavenia v exekúcii.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z priloženej sms komunikácie žalobcom

naznačené závery vôbec nevyplývajú. Toto tvrdenie je potom bez akéhokoľvek dôkazu, resp. aspoň
osvedčovacej hodnoty, že je vierohodné a pravdivé. Samotná L. E. akýkoľvek úmysel ukrátiť veriteľa, či
akékoľvek výroky v danom smere rozhodne popiera. Žalovaný argumentuje predovšetkým okolnosťou,
že akákoľvek faktické či právne vzťahy medzi žalobcom a dlžníkom sa jeho nijako nedotýkajú. Naviac
je potrebné poznamenať, že žalobca sa zverejnením daných sms správ dopustil tr. činu poškodzovania

cudzích práv podľa ust. § 376 Tr. zákona. resp. tr. činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného
prejavu osobnej povahy podľa ust. § 377 Trestného zákona. Opakovane poznamenáva, že nijakým
spôsobom sa jeho nedotýkajú právne vzťahy medzi žalobcom a dlžníkom a dodáva, že žalobca je
dospelou osobou, plne spôsobilou na právne úkony, ktorý zmluvu o pôžičke uzavrel slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, návrh zmluvy pripravil on sám a táto bola uzatvorená v mieste jeho bydliska v

C. a že si záväzok z tejto zmluvy zabezpečil takými právnymi prostriedkami, akými si ich zabezpečil
( uznanie dlhu, zmluvná pokuta ) a jeho dodatočné domnienky nemajú nijakú oporu vo faktickom stave.
Aj v ostatnej časti návrhu si iba vymýšľa a domýšľa a produkuje iba domnienky a dohady a nie tvrdenia
a dôkazy. Samé domnienky, ktoré dokonca aj sám označuje za domnienky. Poznamenáva, že z sms
komunikácie medzi žalobcom a dlžníkom nevyplývajú závery prezentované žalobcom a že jeho tvrdenie,

že dlžník nedisponuje žiadnym majetkom, nie je opreté o žiadne dôkazy. V plnom rozsahu sa stotožňuje
s výrokom i dôvodmi odvolaním napadnutého uznesenia súdu I. inštancie. Najmä uvádza, že nie je
pravdoutvrdeniežalobcu,žesúdrozhodolvovecisamej.Rozhodolibaonávrhunavrhovateľa.Najednej
strane poukazuje na okolnosť, že jeho nárok je hmotnoprávnym nárokom, na strane druhej namieta
dôvody uznesenia súdu, ktorými tento odôvodnil svoj prieskum dôvodnosti a trvania nároku, ktorému

sa mala poskytnúť ochrana a že hľadal koreláciu medzi návrhom a prípadnou žalobou. Argumentácia
žalobcu je tak v základe rozporná a protirečivá. Taká je aj jeho argumentácia, keď na jednej strane
tvrdí, že súd údajne rozhodol o neexistencii jeho vymáhateľnej pohľadávky bez toho, aby tento mal
možnosť sa brániť, resp. v konaní preukázať, že je vymáhateľná a na strane druhej argumentuje právnouliteratúrou, podľa ktorej nie je povinný svoj návrh dokazovať, že postačí osvedčenie a že je tu atribút
vysokej pravdepodobnosti atď. Ako je zrejmé z návrhu navrhovateľa i z jeho odvolania, rád používa
balast a tirády, aby zakryl pravú podstatu veci. Medzi žalobcom a žalovaným nie je žiaden právny vzťah

ani z právneho úkonu, ani z protiprávneho úkonu, ani zo škodovej udalosti, ani z inej právnej skutočnosti.
Návrh či žalobu môže podať iba proti pasívne legitimovanej osobe, ktorou rozhodne nie je žalovaný.
Naviacnamiestejepodaniežalobyoplnenie,ktorážalobamázásadneprednosťpredžalobouourčenie,
akou žalobou rozhodne je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Pri podaní určovacej žaloby
by tu naviac musel byť preukázaný naliehavý právny záujem. Preto všetky úvahy žalobcu v štýle čo by

bolo, keby bolo, sú úplne bezpredmetné. Faktom je, že žalobca podal voči dlžníkom žalobu o plnenie a
to dňa 25.5.2018 Komore rozhodcov z.z.p.o. v Banskej Bystrici a voči žalovanému a jednému z dlžníkov
podal dňa 29.6.2018 na Okresný súd v Trenčíne žalobu o neúčinnosť právneho úkonu a dokonca aj o
neplatnosť právneho úkonu. Vec je vedená pod č. 15C/32/2018. Pokiaľ je tu vedená žaloba o plnenie,
niet potom dôvodu rozhodovať o určení, nakoľko súd prípadnú otázku, ktorú je treba určiť, vyrieši ako
otázku predbežnú v rámci konania o solúčnej žalobe. Namieta tiež argumentáciu žalobcu týkajúcu sa

zákonného pojmu vymáhateľná pohľadávka a prikláňa sa jednoznačne k záveru súdu prvej inštancie.
Osobitne však poukazuje na okolnosť, že by tu muselo ísť o pohľadávku žalobcu proti nemu. Medzi
žalobcom a žalovaným však nie je žiaden záväzok, ani pohľadávka, preto jeho argumentácia v danom
smerejeúplnezbytočnýmbalastom.Nijakýmspôsobomnepreukázalpotrebuneodkladnejúpravymedzi
ním a žalovaným, ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. V podstate ju ani nemohol preukázať, keďže

medzi nimi nie je žiaden právny vzťah zo žiadnej právnej skutočnosti a tak tu nemôže byť ani žiaden
exekučný titul a následne exekučné konanie. Celá jeho argumentácia je len vo všeobecnej a teoretickej
rovine, prípadne argumentuje neznámymi informáciami, ktoré nijako nedoložil do spisu. V tejto rovine
je tiež jeho argumentácia, že v minulosti on sám mal záujem na odpredaní danej nehnuteľnosti. Aj tu
argumentuje akýmisi informáciami od dlžníka ( nie je zrejmé od ktorého z nich, nakoľko sú tu dvaja,

jedným je právnická osoba konajúca dvoma konateľmi a druhým je pristupujúca fyzická osoba), ale
nijako ich nekonkretizuje a nedokladá. Stále sa potáca iba v domnienkach a ničím nepodložených
úvahách. Naviac stále je tu otázka ako sa môžu nejaké informácie od tretej osoby ( dlžníka ) dotýkať
právneho postavenia žalovaného a prípadných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Po
zapísaní vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti ALTINN s.r.o. do katastra nehnuteľností táto kúpnou

zmluvou zo dňa 22.8.2017 previedla dotknuté nehnuteľnosti na ČISTU FIRMU s.r.o. za kúpnu cenu
155.000 Eur zo splatnosťou do 28.3.2018 a za osobitných podmienok uvedených v Dodatku č.1 k
tejto zmluve z toho istého dňa. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/274/2016 zo dňa 18.12.2007
zverejneného ako judikát č. R 14/2009, nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016,

ako aj nálezy Ústavného súdu ČR č. III.ÚS 415/2015 a č. III.ÚS 247/2014. Dotknutým Dodatkom č.1
ku kúpnej zmluve si dlžník obchodná spoločnosť ALTINN s.r.o. upravil so žalovaným ČISTA FIRMA
s.r.o. svoje vzájomné práva a povinnosti z kúpnej zmluvy ( a zabezpečil tiež danú nehnuteľnosť pred
prípadným úspechom žaloby pôvodných vlastníkov o neplatnosť dražby ). Ani pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke, ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy a jej dodatku tu nikdy nešlo o úmysel ktorejkoľvek strany

poškodiť ktorúkoľvek zmluvnú stranu. Ihneď ako budú splnené podmienky dohodnuté v Dodatku č. 1 ku
kúpnej zmluve, žalovaný poukáže dohodnutú kúpnu cenu dlžníkovi a dlžník z tejto kúpnej ceny poukáže
sumu pôžičky žalobcovi. Omeškanie dlžníka či veriteľa je síce porušením zmluvných podmienok,
avšak samé osobe nezakladá neplatnosť, či neúčinnosť právneho úkonu, či jeho odporovateľnosť. Dňa
21.6.2018 v motoreste Delta vo Svinnej sa žalobca C. G. dohodol zo splnomocnencami žalovaného

JUDr. Jurajom Klimčom a L. E., že ČISTA FIRMA s.r.o. Zmluvou o prevzatí dlhu prevezme dlh dlžníka
obch. spoločnosti ALTINN s.r.o. a dlžníka L. E. vo výške 133.200 eur a súčasne Kúpnou zmluvou
mu odpredá dotknuté nehnuteľnosti za kúpnu cenu 193.200 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške
133.200 eur bude kompenzovaná a časť kúpnej ceny vo výške 60.000 eur vloží menovaný na účet
predávajúceho. Menovaný sa v dohodnutý deň 27.6.2018 k podpisu zmlúv do Trenčína nedostavil a

telefón nedvíhal. Až dodatočne menovaní zistili, že už dňa 25.5.2018 podal Okr. súdu v Trenčíne návrh
navydanieneodkladnéhoopatreniaavtenistýdeňpodalajžalobuKomorerozhodcovvBanskejBystrici
a dokonca aj trestné oznámenie. Neserióznosť žalobcu je evidentná. Na záver poukazuje na fakt, že
licitátor dražobníka udelil dlžníkovi príklep na dražbe konanej dňa 18.7.2017 a že v daný deň zložil dlžník
vprospechdražobnejspoločnostizábezpekuvsume15.000eurzvlastnýchfinančnýchprostriedkov.Nie

je a zjavne nemôže byť potom pravdivé tvrdenie žalobcu, že jediným účelom poskytnutia pôžičky bolo
vydraženie dotknutých nehnuteľnosti, keď tieto nehnuteľnosti boli v deň podpísania zmluvy o pôžičke
už 10 dní vydražené a okamihom príklepu sa stali vlastníctvom dlžníka. Navrhoval odvolanie v celom
rozsahu zamietnuť a potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie.6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z priloženej komunikácie medzi
žalobcom a konateľkou dlžníka nepochybne vyplýva, že konateľka dlžníka a to aj napriek tomu, že

nehnuteľnosť bola prevedená na žalovaného, koná a správa sa tak, ako keby bola nehnuteľnosť
v jej dispozícii ( dôkaz priložená komunikácia). Medzi žalobcom a konateľkou dlžníka boli dobré a
priateľské vzťahy. Až následne sa ale dozvedel, že nehnuteľnosť bola bez jeho vedomia prevedená,
avšakjehopohľadávkazostalaposplatnostineuhradená.Týmtoprevodomnehnuteľnostinažalovaného
a hlavne nevyplatením jeho pohľadávky dospel k záveru, že sa stal obeťou podvodu, nakoľko mu

bolo niekoľkokrát na osobných stretnutiach s konateľkou dlžníka ako aj s JUDr. Klimčom povedané,
že ALTINN nemá žiadny majetok, p. E. má iba obchodný podiel v spoločnosti ALTINN, a že či vie
čo je osobný bankrot. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa nemožno čudovať, že okamžite
inicioval civilné ako aj trestné konania. Po podaní neodkladného opatrenia, a to dňa 10.07.2018, sa
dostavil na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline za účelom podania trestného oznámenia,
v ktorom podrobne vypovedal k skutku, ktorý sa v súvislosti s pôžičkou v sume 133.200 eur stal.

V predmetnom trestnom oznámení podrobne opisuje napríklad aj skutočnosti týkajúce sa návrhu
konateľky dlžníka, aby bola predmetná nehnuteľnosť založená v prospech neho a tiež možnosť prevodu
nehnuteľnosti priamo na neho. Bol samozrejme pripravený podpísať ako záložnú zmluvu tak aj zmluvu
o prevode nehnuteľností na svoju osobu. K podpisu týchto zmlúv však z dôvodov na strane dlžníka,
resp. konateľa dlžníka v lete 2017 nedošlo. Podľa výpovede konateľky dlžníka p. E., založeniu ako aj

prevodu nehnuteľnosti na neho mal zabrániť druhý konateľ dlžníka JUDr. Klimčo. Zároveň sa konateľka
dlžníka vyjadrila k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného vo svojej výpovedi v rámci trestného konania
tak, že na odstup času si už presne nespomína na detaily ako sa dozvedela, že nehnuteľnosť je
prevedená na spoločnosť Čistá firma, ale zo strany p. Klimča jej bolo uvedené, že je to z dôvodu
ochranynehnuteľnostipredmožnoužalobouoneplatnosťdražbyzostranybývalejmajiteľky.Zvýpovede

konateľky dlžníka jednoznačne vyplýva, že prevod nehnuteľnosti na žalovaného bol urobený s cieľom
vyhnúť sa následkom neplatnosti dražby a to aj v kontexte judikátu, ktorý spomína vo svojom vyjadrení
samotný žalovaný (nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016). Má tiež za to, že
ďalším cieľom prevodu nehnuteľnosti na žalovaného bolo vyhnúť sa povinnosti zaplatenia pohľadávky
žalobcu z pôžičky, čo preukazuje fakt, že do dnešného dňa nie je pohľadávka zaplatená (pol roka po

splatnosti pôžičky). Konateľka dlžníka a celkovo aj konateľ dlžníka JUDr. Klimčo previedli nehnuteľnosť
na žalovaného účelovo, nešlo o dobromyseľný prevod. Najmä z kontextu komunikácie medzi ním a
konateľkou dlžníka ako aj z výpovede konateľky dlžníka v trestnom konaní je možné vyvodiť, že prevod
nehnuteľnostinažalovanéhobolúčelovýmprevodomazároveňprevodom,nazákladektoréhoboldlžník
zbavený majetku, z ktorého by sa mohol uspokojiť. Ďalej dodáva, že komunikáciu nezverejnil tak, ako

sa to snaží podsúvať žalovaný, ale použil ju ako dôkaz v civilnom konaní, na čo má právo. Použitie
takejto komunikácie nie je totiž jej zverejnením. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že tvrdenie, že
dlžník nedisponuje žiadnym majetkom nie je opreté o žiadne dôkazy. Aj v tomto prípade musí poukázať
na komunikáciu medzi ním a konateľkou dlžníka zo dňa 10.05.2018 o 21:52h. Samotná konateľka
dlžníka mu potvrdila viac krát, že nemá majetok a že prípadné žaloby nič nevyriešia, nakoľko nebude z

čoho pohľadávku uspokojiť. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o jeho domnienku ale skutočnosť, ktorú
potvrdila aj konateľka dlžníka, že dlžník nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku
navrhovateľa uhradiť. Žalovaný sa v ďalšej časti svojho podania venuje údajným balastom a tirádam
zo strany žalobcu vo vzťahu k právnemu názoru žalobcu obsiahnutému v podanom odvolaní proti
zamietnutí neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti uviedol, že sa v celom rozsahu pridŕža svojho

odvolania a právneho názoru, o ktorý sa v podanom odvolaní opiera. V žiadnom prípade ich však
nepovažuje za balasty a tirády ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Práve naopak, žalovaný sa
vyjadruje tak, aby zakryl pravú podstatu veci a to je účelový prevod nehnuteľnosti na žalovaného. Na
rozdiel od žalovaného môže použiť aj konkrétne dôkazy, a to výpoveď konateľky dlžníka v trestnom
konaní, z ktorej jednoznačne vyplýva, že účelom prevodu nehnuteľnosti bola ochrana nehnuteľnosti pred

možnou žalobou o neplatnosť dražby zo strany bývalej majiteľky nehnuteľnosti; doteraz nezaplatená
kúpna cena 155.000 eur aj napriek tomu, že k podpisu kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným
došlo ešte v roku 2017 (22.8.2017), pričom mechanizmus jej splatnosti je zahalený rúškom tajomstva
v podobe dodatku ku kúpnej zmluve, ktorý nie je dostupný na katastri nehnuteľností a tento nebol
zo strany žalovaného ani dlžníka do súdneho konania predložený; prepojenie žalovaného s dlžníkom,

ktorý je zjavný z výpovede konateľky dlžníka v trestnom konaní ako aj z prepisu smsiek žalobcu s
JUDr. Klimčom. V ďalšej časti svojho podania žalovaný namieta svoju pasívnu legitimáciu a tvrdí, že
sa má domáhať svojho nároku len žalobou o zaplatenie, v rámci ktorej súd vyrieši prípadnú otázku
o určení neplatnosti resp. neúčinnosti ako otázku predbežnú. S týmto právnym názorom nesúhlasí,žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu resp. neplatnosti právneho úkonu vrátane návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná proti pasívne legitimovanému subjektu o čom niet
pochýb a súd v konaní o zaplatenie si túto otázku nemôže vyriešiť ako predbežnú, nakoľko v konaní

o zaplatenie nemôže byť pasívne legitimovaný žalovaný. Z tohto dôvodu ide o logický nezmysel. V
ďalších častiach svojho podania žalovaný objasňuje, že nehnuteľnosť bola prevedená na žalovaného
kúpnou zmluvou zo dňa 22.08.2017 za kúpnu cenu 155.000 eur so splatnosťou do 28.03.2018 a za
osobitných podmienok uvedených v dodatku č. 1 k tejto zmluve datovaného dokonca k tomu istému
dňu. Na základe uvedeného sa pýta, prečo neboli všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy čím je aj

splatnosť kúpnej ceny zahrnutá v tele samotnej zmluvy, ale bola uvedená v samostatnom dodatku, ktorý
bol dokonca vyhotovený v ten istý deň ako bola podpísaná kúpna zmluva. Pre neho to znamená jediné,
možnosť manipulovať so splatnosťou kúpnej ceny podľa toho ako to bude komu vyhovovať. Pokiaľ boli
žalovaný v spolupráci s dlžníkom schopní vymyslieť ochranu pred bývalou majiteľkou nehnuteľnosti
v podobe ďalšieho prevodu na spoločnosť, údajne neprepojenú s dlžníkom, čo môže on čakať vo
vzťahu k sebe a svojej pohľadávke. Opäť ďalší dôkaz toho, že žalovaný je spriaznený s dlžníkom a o

jeho úmysle ukrátiť veriteľa - žalobcu vedel. V poslednej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukazuje
na údajnú neserióznosť žalobcu, keď bolo dohodnuté, že žalobca sa stane vlastníkom nehnuteľnosti
za kúpnu cenu 193.000 eur. Na žalobcu bol vyvinutý obrovský tlak, požičal veľkú sumu finančných
prostriedkov dlžníkovi bezúročne a medzi dlžníkom a žalobcom existovala dohoda, podľa ktorej mala
byť pôžička vrátená ako náhle bude nehnuteľnosť predaná. Po prevode nehnuteľnosti na žalovaného

k vráteniu pôžičky nedošlo a zároveň mu boli uvedené informácie o osobnom bankrote konateľky
dlžníka a o tom, že si svoju pôžičku náležite nezabezpečil. Začal tak konať pod tlakom a súhlasil
s kúpou nehnuteľnosti na neuveriteľnú sumu 193.000 eur. Je pravdou, že JUDr. Klimčo mu poslal
návrhy zmlúv, avšak tieto nebolo možné podpísať v znení v akom boli zaslané. Po porade so svojím
právnikom, zaslal JUDr. Klimčovi upravené zmluvy, ktoré JUDr. Klimčo odmietol akceptovať a poslal

email dňa 26.6.2018, podľa ktorého žiadne zmeny neakceptuje a že po termíne 27.06.2018 nevie zaručiť
doteraz dohodnuté podmienky. Zároveň k vyjadreniu priložil, fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení
zo dňa 10.07.2018, fotokópiu zápisnice o výsluchu osoby zo dňa 17.07.2018, komunikáciu s JUDr.
Klimčom od 28.6.2018; emailovú správu od JUDr. Klimča zo dňa 26.6.2018, komunikáciu s p. E. od
26.04.2018, komunikáciu s p. E. od 13.6.2018. Čo sa týka žalovaného tvrdenia, že jediným účelom

poskytnutia pôžičky nemohlo byť vydraženie nehnuteľnosti keďže zábezpeka v sume 15.000 eur bola
zložená z vlastných finančných prostriedkov dlžníka, uvádza, že ako je možné, že žalovaný, ktorý
podpísalkúpnuzmluvu22.8.2017apodľajehotvrdeniajedobromyseľný,viedetailyohľadneposkytnutia
zábezpeky v deň dražby a to 18.7.2017 a teda mesiac pred podpisom kúpnej zmluvy. Čo sa týka účelu
poskytnutia pôžičky, táto je nespochybniteľná. Suma 15.000 eur bola vyplatená dlžníkovi a zvyšná suma

priamo dražobnej spoločnosti. K tomuto odkazuje na výpoveď konateľky dlžníka v trestnom konaní, v
ktorom podrobne opisuje to, že aj suma 15.000 eur bola v konečnom dôsledku použitá na vydraženie
nehnuteľnosti. Záverom uvádza, že pokiaľ bude nehnuteľnosť ďalej zo žalovaného prevedená na tretiu
osobu a zároveň nebude jeho pohľadávka vyplatená, žalobcovi sa výrazne zhorší postavenie, nakoľko
si nebude mať z čoho uspokojiť svoju pohľadávku. V takom prípade sa mu doslova neoplatí viesť

ďalšie súdne konania. Poukázal na Veľký komentár k CSP od C.H. Beck, vydanie 2016. Vo veci bola
podaná žaloba o zaplatenie (vrátenie pôžičky) a rovnako žaloba o určenie neúčinnosti ev. neplatnosti
právneho úkonu. V kontexte krokov, ktoré vykonáva dlžník vrátane ich konateľov popísaných v tomto
podaní, v kontexte vyjadrenia konateľky dlžníka o bezmajetnosti dlžníka ako aj v kontexte účelového
prevodu nehnuteľnosti na žalovaného, existuje u neho dôvodná obava, že exekúcia voči dlžníkovi

nebude úspešná. Zároveň neexistencia exekučného titulu v súčasnosti nebráni vydaniu neodkladného
opatreniaapretojedinoumožnosťouprežalobcujezablokovaťďalšíprevodnehnuteľnostivovlastníctve
žalovaného, z ktorej si bude môcť žalobca uspokojiť svojou pohľadávku po úspešnom skončení súdneho
konania o neúčinnosť ev. neplatnosť právneho úkonu. Po analýze skutočností uvedených v tomto podaní
je vysoko pravdepodobné, že prevod nehnuteľnosti medzi dlžníkom a žalovaným je neplatným právnym

úkonom pre rozpor s dobrými mravmi ev. voči žalobcovi bude vyslovená neúčinnosť právneho úkonu. Aj
preto nevidí dôvod, prečo by súd nemal neodkladné opatrenie nariadiť. Záverom uvádza, že hodnoverne
osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku tak ako si to vyžaduje § 326 ods. 1 CSP. Navrhoval,
aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby odvolací
súd uznesenie zmenil tak, že návrhu vyhovie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nikdy netvrdil, že konateľka dlžníka
nemala dosah na predmetnú nehnuteľnosť, resp. že ju nemala k dispozícii. Z bodu č.4 Dodatku č.1
ku kúpnej zmluve, z plnej moci, z konania zo samotným žalobcom, zo záujemcami i z realitnýmikanceláriami je evidentné, že L. E. tu konala v mene žalovaného ako jeho splnomocnený zástupca.
Kým vo vyjadrení žalobca tvrdí jedno, v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 10.7.2018 tvrdí niečo
iné. Žalobca sa prestáva orientovať vo vlastných výmysloch, keď na jednej strane tvrdí, že o prevode

nehnuteľnosti na žalovaného nevedel ešte dňa 26.4.2018, na strane druhej pre orgány činné v tr. konaní
uviedol, že sa to dozvedel už dňa 19.8.2017, teda 8 mesiacov predtým. Pritom dotknutá zmluva bola
podpísaná 22.8.2017 a návrh na vklad bol KN doručený ešte neskôr. Faktom je, že danú skutočnosť mu
menovaná povedala v bližšie nezistený deň v mesiaci auguste 2017 za prítomnosti svojej matky X. E.
na terase kaviarne da Vinci v Trenčíne, kam sa mal dostaviť aj JUDr. Klimčo, avšak žalobca jeho príchod

nevyčkal. Pokiaľ sa tak stalo dňa 19.8.2017 - ako to tvrdí žalobca v tr. oznámení - potom je zrejmé, že mu
menovaná povedala o zámere previesť nehnuteľnosť zo spoločnosti ALTIN na spoločnosť ČISTA FIRMA
a nie o tom, že sa tak skutočne už stalo. V prílohe predkladá čestné prehlásenie JUDr. Klimča, z ktorého
je zrejmé, že so žalobcom bol v kontakte iba dvakrát . Prvý krát telefonicky v auguste 2017 keď žiadal
žalobcu, aby nevyvíjal nátlak na L. E. a nevynucoval si dodatočné zábezpeky svojej pohľadávky, načo ho
žalobcaposlalniekdeazložilmutelefónadruhýkrátosobnevjúni2018namotoresteDeltavoSvinnejpri

Trenčíne, okolnosti ktorého konania sú popísané v predchádzajúcom vyjadrení žalovanej. So žalobcom
v danej veci (okrem sms) nikdy predtým ani potom nekomunikoval. Žalobca si znovu vymýšľa. Podľa
výpovede konateľky dlžníka p. E., založeniu ako aj prevodu nehnuteľnosti na žalobcu mal zabrániť druhý
konateľ dlžníka JUDr. Klimčo. Nie je zrejmé, ako reálne by mohol JUDr. Klimčo zabrániť spoločnosti
ALTINN s.r.o. (v čase, keď bol vlastníkom), alebo spoločnosti ČISTÁ FIRMA s.r.o. prevodu či zaťaženiu

v prospech kohokoľvek, keď v žiadnej z nich nebol spoločníkom, ale iba v jednej z nich kedykoľvek
odvolateľným konateľom. P. E. vo svojej výpovedi na polícii, ani v sms správach, ani inde neuviedla,
žeby jej ktokoľvek bránil v prevode, či zaťažení. Na polícii uviedla, že záložná zmluva, táto podpísaná
nebola, ale už nevie presne uviesť prečo. Žalobca prekrúca a znovu si vymýšľa. Žalobca spochybňuje
úkon konateľov dlžníka, v takom prípade sa pochybnosť, ale nedotýka žalovaného. Má zato, že každé

ľudské konanie je účelové a pokiaľ tomu tak v jednotlivom prípade nie je, je to už vec pre odborníkov
inej špecializácie. V danom prípade však nešlo o konanie dvoch fyzických osôb -konateľov dlžníka, ale
o konanie dvoch právnických osôb a v ich mene pri podpise dotknutej kúpnej zmluvy išlo o konanie
JUDr. Juraja Klimča a Mgr. L. B.. Tomuto podpisu predchádzalo stretnutie a dohoda konateľov oboch
spoločností JUDr. Juraja Klimča, L. E. a Mgr. L. B.. Otázka dobromyseľnosti by mohla byť významná

v inom konaní, tu je však otázkou vedľajšou. Naviac niet najmenšej (preukázanej ) pochybnosti o
dobromyseľnosti ktorejkoľvek zo strán danej kúpnej zmluvy. Zotrváva na svojom stanovisku vyjadrenom
v predchádzajúcom vyjadrení. Žalobca opäť produkuje domnienky a nie skutočnosti, resp. skutočnosti
opreté o dôkazy. Jednak z danej sms komunikácie nie je zrejmé, či L. E. tu koná ako dlžník vo
vlastnom mene, alebo ako dlžník v mene obchodnej spoločnosti (dlžníkmi sú totiž dve osoby) a jednak

zrejme išlo o snahu menovanej v neformálnom dialógu ovplyvniť žalobcu, aby v rozpore s vlastnými
záujmaminezablokovalpredaj,zktoréhobudejejobch.spoločnosť,žalovanýižalobcauspokojení,ktoré
uspokojenie nakoniec bolo od počiatku účelom účasti na dražbe i uzatvorenia oboch kúpnych zmlúv.
Právnická osoba predsa nekupuje rod. dom nato, aby v ňom bývala, ale aby ho predala a na predaji
zarobila. Ďalej poznamenáva, že každá fyzická osoba, ktorá chce ľudský dôstojne žiť, musí disponovať

a sústavne nadobúda i stráca majetok a že právnická osoba rovnako môže fungovať iba na určitom
materiálnom základe. Preto tu v žiadnom prípade nemôže ísť a nejde o nemajetnosť dlžníkov. Fyzická
osoba má v otázke majetku právo na ochranu súkromia a právnická osoba na zachovanie obchodného
tajomstva. Aký veľký je rozsah majetku dlžníkov teraz, je sekundárne. Žalobcu táto otázka mala zaujímať
v čase pred uzatvorením zmluvy o pôžičke a nie viac ako rok po tomto právnom úkone. Napriek vágnym

pojmom používaným žalobcom ( prepojenie ) jednak žiaden z týchto "argumentov" nie je argumentom
podporujúcim jeho návrh a jednak žiaden z nich sa nedotýka žalovaného. Jeho sa nijakým spôsobom
nedotýka motivácia prevodcu smerujúca k prevodu, táto pre platnosť a účinnosť zmluvy nie je právne ani
fakticky významná. Dôvodne mal zato, že zmyslom a účelom právneho úkonu medzi ním a predávajúcim
je dosiahnutie zisku, tak ako to jasne ustanovuje § 2 Obch. zákonníka i fungovanie celého tržného

systému. Až po podaní tr. oznámenia a žaloby zo strany žalobcu sa začal zaujímať o všetky súvislosti
a podrobnosti veci a jeho reakciou bolo podanie tr. oznámenia na žalobcu pre ohováranie a krivé
obvinenie. Ďalej k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca určite pozná základný princíp záväzkového
práva, t.j. princíp zmluvnej slobody, princíp autonómie vôle zmluvných strán, ustanovenie, že strany si
môžu dohodnúť čokoľvek, čo neodporuje zákonu a dobrým mravom a iste pozná aj ústavný princíp, že

čo nie je zakázané, je dovolené. Nepochybne tiež vie aké sú podstatné náležitosti (esentialia negotii )
kúpnej zmluvy vyžadované zákonom a že splatnosť evidentne nie je podstatnou náležitosťou kúpnej
zmluvy. Inak by kataster jej vklad nepovolil. Nepochybne tiež vie, čo je to obchodné tajomstvo, právo na
ochranu súkromia i čo je to právo na súdnu ochranu. Namiesto toho však, aby tvrdil fakty a predkladal onich dôkazy sa uchyľuje k zbytočným výkrikom. Nie je zrejmé, o akom úmysle ukrátiť bývalého majiteľa
nehnuteľnosti tu žalobca vlastne hovorí. Bývalý majiteľ mal možnosť na druhý deň po dražbe podať
žalobu na súd o neplatnosť dražby a v ten istý deň by bol katastrom na liste vlastníctva na jeho návrh

zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní. Súčasne mohol podať návrh na neodkladné opatrenie a
súd by o ňom do 30 dní rozhodol. Kataster však má na zápis záznamovej listiny o vlastníckom práve
vydražiteľa 60 -dňovú lehotu. Nemohol za tejto situácie potom vydražiteľ v akomkoľvek svojom podlom
úmysle zrejme bdelého bývalého majiteľa nehnuteľnosti ukrátiť. Z dikcie zákona, z Kúpnej zmluvy, z
Dodatku č.1 ku kúpnej zmluve, z plnej moci, zo Zmluvy o prevode obchodného podielu, zo súhlasov

Daňového úradu v Trenčíne i z kontextu celej veci je zrejmé, že zo strany žalovaného, ani zo strany
dlžníkov nebol v ničom, ani v najmenšom porušený zákon, že žalovaný bol dobromyseľný pri kúpe
danej nehnuteľnosti, že zmluva má všetky náležitosti zákona, že ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým
mravom. Z čestného prehlásenia JUDr. Juraja Klimča a z čestného prehlásenia L. E. vyplýva, že medzi
žalobcom a dlžníkom ALTINN s.r.o. bola uzatvorená iba Zmluva o pôžičke zo dňa 28.7.2017 a žiadne
dodatky k nej.

8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. V danom prípade žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo

veci samej, pričom uviedol, že žalobou bude žiadať príslušný súd o vyslovenie neúčinnosti právneho
úkonu-uvedenejkúpnejzmluvyvočinemu,zdôvodu,žebolprávnymúkonom-prevodomnehnuteľností
medzi dlžníkom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou ČISTÁ FIRMA s.r.o., ako kupujúcim,
ukrátený. V súčasnosti sa už konanie o odporovateľnosti právneho úkonu vedie na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 15C/32/2018. Neodkladným opatrením má súd zakázať obchodnej spoločnosti

ČISTÁ FIRMA s.r.o., so sídlom Záblatská 68/7, Trenčín previesť, zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek
právo tretích osôb k nehnuteľnostiam uvedených v návrhu. Podstatou podaného návrhu je tvrdenie
žalobcu, že od 01.04.2018 má splatnú pohľadávku vo výške 133.200 eur voči dlžníkovi, ktorý pred
splatnosťou pohľadávky (v roku 2017), previedol kúpnou zmluvou svoje nehnuteľnosti na obchodnú
spoločnosť ČISTÁ FIRMA s.r.o.. Domnieva, že uvedeným prevodom nehnuteľností sa dlžník zbavil

majetku, z ktorého by sa mohol uspokojiť v prípade exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky. Takisto
sa domnieva (na základe komunikácie s konateľkou dlžníka), že konateľka dlžníka, ktorá pristúpila k
záväzku dlžníka, takisto nedisponuje žiadnym majetkom, ktorými by mu mohla uhradiť jeho pohľadávku.
Dlžník mu do dnešného dňa neuhradil splatnú pohľadávku, aj napriek predaju nehnuteľností. Dlžník
zrejme nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by sa mohol uspokojiť v prípade exekučného

konania na vymoženie jeho pohľadávky. Do dnešného dňa neuložil do registra účtovných závierok
svoju účtovnú závierku. Z webovej stránky www.nehnutelnosti.sk, vyplýva, že sa pripravuje predaj
predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 179.999 eur. Keďže obchodná spoločnosť ČISTÁ FIRMA
s.r.o., nemá žiadny záväzok voči nemu, je pravdepodobné, že kúpna cena z predaja nehnuteľností
nebude použitá na uspokojenie jeho pohľadávky. Práve táto skutočnosť odôvodňuje potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia, nakoľko je dôvodná obava, že obchodná spoločnosť ČISTÁ FIRMA s.r.o. môže
previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť jeho pohľadávky.14. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniamusíobsahovaťnáležitostiuvedenév§326CSP.Ztýchtoustanoveníjezrejmé,

že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Civilný sporový poriadok takisto nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné

opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že
neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Takúto tretiu
osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu.

15. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že
ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho

zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).
Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd
návrh neodmietol (§ 328 ods.1 CSP) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Žalobca sa odporovacou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súdu Trenčín pod sp. zn.
15C/32/2018 domáha podľa § 42a Občianskeho zákonníka proti žalovanému určenia, že kúpna zmluva,
ktorou jeho dlžník predal žalovanému nehnuteľnosti (označené vo výroku tohto uznesenia) a ktorej vklad
bol povolený príslušnou správou katastra pod č. V XXXX/XXXX, je voči nemu právne neúčinná. Dňa

28.07.2017 žalobca a spoločnosť ALTINN s.r.o., so sídlom I. Olbrachta 898/3, Trenčín, IČO: 50 673 165,
uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku,
a to v celkovej výške 133.200 eur, pričom žalobca a dlžník sa zároveň dohodli, že žalobca poskytne
dlžníkovi pôžičku bezúročne. Účelom poskytnutia pôžičky bolo vydraženie nehnuteľností - rodinný dom
so súpisným číslom XXX na parcele registra "C" č. 480/327, parcela registra "C" č. 480/327, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 95 m2 a parcela registra "C" č. 480/176, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 620 m2, vedené na liste vlastníctva č.XXXX vedenom Okresným úradom v Senci, katastrálnym
odborom, pre okres Senec, obec Miloslavov, katastrálne územie Miloslavov, na dražbe konanej dňa
18.7.2017 na notárskom úrade notárky JUDr. Márie Cintavej v Bratislave. Prvá časť požičanej sumy
vo výške 15.000 eur bola v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28.07.2017 poukázaná na bankový účet

dlžníka. Zvyšná časť požičanej sumy vo výške 118.200 eur bola v zmysle tejto zmluvy prevedená
bezhotovostným prevodom na bankový účet č. SK50 1100 0000 0026 2276 5920 dražobníka: Dražby
a reality PAMAŠA s.r.o., ktorý bol dlžníkom určený ako platobné miesto pre poskytnutie zvyšnej časti
pôžičky. Dlžník sa zaviazal vrátiť žalobcovi celú sumu pôžičky najneskôr do 31.03.2018. Dlžník žalobcu
eštepredsplatnosťoupohľadávkypreviedolnehnuteľnostinaobchodnúspoločnosťČISTÁFIRMAs.r.o.,

kúpnou zmluvou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam povolený Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom pod č. XXXX/XXXX zo dňa 20.09.2017, ktorá skutočnosť bola
osvedčená výpisom LV. XXXX.
17. Na podklade takto zistených skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k
názoru, že v predmetnej veci je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu neodkladného opatrenie

vo vzťahu k nehnuteľnosti označenej vo výroku tohto uznesenia z dôvodu, aby sa do rozhodnutia
vo veci samej zabezpečil právny pokoj. Čo sa týka záveru ku ktorému dospel súd prvej inštancie a
pre ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to že žalobca nemá proti dlžníkovi
"vymáhateľnú" pohľadávku v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, tak ako ju chápe aktuálna judikatúra
(teda ako "judikovanú" pohľadávku), odvolací súd uvádza, že existencia vymáhateľnej pohľadávky

nie je pre samotné nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúca. Je rozhodujúca až pre určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Od nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia súdu o určení
neúčinnostiprávnehoúkonumôžeuplynúťurčitéčasovéobdobie,vrámciktoréhožalobcovapohľadávka
bude judikovaná a to tak, že podá žalobu o zaplatenie svojej pohľadávky. Toto môže urobiť kedykoľvek aj
počas konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom súd v takom prípade môže využiť inštitút

prerušenia konania do času, kým o vymáhateľnej pohľadávke nebude rozhodnuté v konaní o zaplatenie,
keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav platný v čase vydania rozhodnutia o odporovacej žalobe,
tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/253/2012, na ktoré dokonca poukázal
sám súd prvej inštancie.18. Odvolací súd ešte poznamenáva, že ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu žalovaného
nehnuteľnosť scudziť, mohlo by dôjsť k jej ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne
postaveniežalobcuzhoršilodotakejmiery,žebybolootázne,čisamuešteoplatíuchádzaťsaokonečnú

súdnu ochranu v konaní vo veci samej.
19. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na všetky skutočnosti vyplývajúce z konania, najmä
na to, čo je ( alebo bude ) predmetom konania vo veci samej, pričom nemožno neprihliadať ani na
skutočnosť, že v prípade, ak by žalovaný v priebehu konania (ktoré môže trvať dlhší čas) disponoval
s nehnuteľnosťou tvoriacou predmet kúpnej zmluvy, mohlo by dôjsť k destabilizácii právnych vzťahov

strán sporu k predmetu odporovateľného právneho úkonu.

20. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je
úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej ( tak ako to nesprávne urobil
súd prvej inštancie), ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či
sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade

mal odvolací súd za preukázané.
21. Nariadeným neodkladným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a
oprávnených záujmov žalovaného, nakoľko sa jedná o opatrenie, ktoré má len dočasný charakter
a zanikne najneskôr rozhodnutím vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.
15C/32/2018.

22.Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, v zmysle § 388 CSP
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).