Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/37/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010943

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci
vedenej proti obžalovanému K. A., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 16. 4. 2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

bžalovaný:

K. A. narodený XX. 8. XXXX v D., trvale bytom I. ulica č. XX, D.,
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

bez závažného dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na Chorvátskej ulici číslo 5 v stanovenej lehote do
26.06.2018, pričom výzvu na nastúpenie do výkonu tohto trestu odňatia slobody si prevzal 29.05.2018,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod spisovou značkou 0T

114/2018 z 29.05.2018, právoplatným 29.05.2018,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písm. m), § 49
odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému K. A.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný

po tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. 12. 2018, č. k. 2 Pv 526/18/1101 - 13. Súd následne postupoval
v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3
písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal
zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom

vyjadrení procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania
skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Odpovede na lustráciu v ZVJS a Odpisu registra trestov
obžalovaného.

K výroku o treste

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému

žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo možné uložiť iba nepodmienečný trest
odňatia slobody ukladaný na spodnej hornej hranici trestnej sadzby stíhaného trestného činu.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,

ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa§34odsek2Trestnéhozákona,páchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 348 odsek 1 Tr. zák. (0 až na 2 roky), pričom
pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4
Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný

pomer medzi nimi. U obžalovaného K. A. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/
Tr. zák. - obžalovaný sa až na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu trestného činu a tento v
rámci záverečnej reči aj úprimne oľutoval) a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno
m/ Tr. zák. - prechádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestné činy). Na tomto základe, z dôvodu
rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, u obžalovaného M. A. nedošlo k úprave trestnej sadzby

postupom podľa § X8 odsek 3 resp. ods. 4 Trestného zákona.S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (0 až 2 roky) a so zreteľom na
výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným na hlavnom

pojednávaní, považoval súd za primerané a spravodlivé pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 6 mesiacov (o 2 mesiace menej
ako trest uložený trestným rozkazom zo 16. 1. 2019, kedy však absentovalo priznanie a oľutovanie
obžalovaného). Takáto výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie
uvedené zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovaného K. A. je už potrebné dôsledne

uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva rešpektujúc pritom zásadu jednoty prevencie a
represie. Inak povedané, na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť nielen preventívne a výchovne,
ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uvedené je dané tým, že menovaný obžalovaný bol
pred spáchaním stíhaného trestného činu odsúdený za trestné činy celkom 8 krát a to v relatívne
mladom veku (aktuálne 31 rokov). Z odpisu registra trestov vyplýva, že súdmi Slovenskej republiky
bol obžalovanému už 3 krát uložený nepodmienečný trest (vždy za trestný čin krádeže) a jedno

podmienečnéodsúdenie,rovnakozakrádež,bolopremenenénanepodmienečné.Zároveňbolozistené,
že skutku, ktorý je predmetom tejto veci sa dopustil len tesne po začatí plynutia skúšobnej doby
posledného podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo 4. 6. 2018,
právoplatného 4. 6. 2018, pod sp. zn. 0T/226/2018, kde mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky
(od 5. 6. 2018 do 5. 6. 2020), čo má za následok nemožnosť opätovne ukladať podmienečný trest

odňatia slobody. Napriek citovaným odsúdeniam a plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
k náprave obžalovaného evidentne nedošlo a teda ani doposiaľ ukladané a v niektorých prípadoch aj
vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nesplnili svoj účel. K uvedenému pristupuje fakt, že
obžalovaný sa trestného činu dopustil iba 22 dní po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia za iný trestný čin (skúšobná doba začala plynúť 5. 6. 2018, skutok dokonal 26. 6. 2018),

čo len zvýrazňuje skutočnosť, že obžalovanému nebránila pokračovať v páchaní trestnej činnosti ani
„čerstvá“ podmienka a určená skúšobná doba.

S poukazom na načrtnuté a nakoľko obžalovaného neodradili v páchaní ďalšej trestnej činnosti
doterajšie podmienečné odsúdenia, dokonca ani uložené nepodmienečné tresty a plynúca skúšobná

doba podmienečného odsúdenia, súd ustálil, že akýkoľvek alternatívny trest odňatia slobody, by v jeho
prípade nesplnil účel trestu a je zrejmé, že jeho nápravu možno dosiahnuť len nepodmienečným trestom.
Taktiež z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva
ďalšia protiprávna činnosť obžalovaného (2 priestupky proti majetku).

Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy
svedčia pre záver, že iný druh trestu by svoj účel neplnil. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného a
pomerne rozsiahle množstvo jeho predchádzajúcich odsúdení v kontexte jeho relatívne mladého veku je
potrebné mať na zreteli aj ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov zo strany obžalovaného.
Trest odňatia slobody v súdom určenej výmere zodpovedá povahe trestného činu, spôsobu jeho

spáchaniaaspôsobenémunásledku(nerešpektovanieanedodržiavaniasúdnychrozhodnutí),zavineniu
v podobe priameho úmyslu, ako aj pohnútke vychádzajúcej z úmyslu vyhnúť sa nástupu do výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zo všetkých uvedených hľadísk súd výmeru trestu odňatia
slobody 6 mesiacov nepovažuje za neprimerane vysokú, práve naopak ide len o 1 z maximálne možnej
hranice (až 2 roky), ukladanú teda na dolnej hranici trestnej sadzby a je potrebné ju vyhodnotiť za

dôvodnú, adekvátnu a spravodlivú.

Nakoľko obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.