Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899820
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8701899820.9

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcov: 1. Y. C., rod. L., bytom
M., L. 3, právne zastúpená C.. D. Ďurišom, advokátom, so sídlom Poprad, 1. mája 3, 2. C. C., bytom
v W. republike, G. R., T.G. G. XXXX, 3. G.. G. C., bytom M., Q. riadok X/X, 4. D. C., bytom G., P.V.
A. 2, 5. F. C., bytom M., W. XX, zastúpený Y. C., bytom M., L. X proti žalovanej: G.. L. D., bytom R.,

C. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Stanom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, o
odstránenie neoprávnenej stavby, určenie hranice , o odvolaní žalobcov v 2. až 5. rade a žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13C/316/2001-655 zo dňa 04.09.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah rozhodnutia

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:„I. Vo
vzťahu k žalobkyni 1/ súd náhradu trov konania stranám n e p r i z n á- v a. II. Žalobcovia 2/ až 5/ s ú p
o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením“.

2. Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že pokiaľ ide o žalobkyňu v 1. rade, sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalobkyňa v 1. rade je osobou vyššieho veku, jej jediný príjem predstavuje dôchodok
v sume 408 eur. Posúdiac jej osobné, majetkové a iné pomery, súd dospel k záveru, že vo vzťahu k
žalobkyni v 1. rade je daná výnimočnosť prípadu, ktorá odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.

Pokiaľ ide o žalobcov v 2. až 5 rade, títo namietali, že nikdy neboli stranami konania. To, že boli stranami
konania, bolo len z iniciatívy súdu v krátkom období po smrti pôvodného žalobcu - ich otca, a to len
do doby, než bolo rozhodnuté o dedičstve po pôvodnom žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na
dovolanie žalobcov v 2. až 5. rade zo dňa 19.06.2013 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 15Co/7/2012 zo dňa 10.04.2013. V predmetnom dovolaní žalobcovia v 2. až 5. rade nenamietali
nedostatok aktívnej legitimácie, teda že nie sú stranami konania. Namietali výhradne to, že odvolací súd

nerešpektoval svoj skorší právny názor a že rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Podaním dovolania žalobcovia v 2. až 5. rade konali ako strany konania a
domáhali sa zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/7/2012 zo dňa 10.04.2013. Preto
sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcov v 2. až 5. rade, ktorí tvrdili, že neboli stranami konania,
čo podľa ich názoru je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Pokiaľ ide o dôvody hodné
osobitného zreteľa vo vzťahu k žalobcom v 2. až 5. rade, teda osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery všetkých účastníkov konania, a tiež okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a
ich postoj v konaní, súd konštatuje, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal aplikovať ustanovenie § 257C.s.p. aj vo vzťahu k žalobcom v 2. až 5. rade. Žalobcovia nepreukázali osobne, majetkové a iné pomery,
ktoré by odôvodňovali výnimočnosť prípadu a tým nepriznanie náhrady trov konania.

II. Obsah odvolaní strán sporu

3. Proti uzneseniu podali odvolanie žalobcovia v 2.až 5.rade, ktorí navrhujú, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a nepriznal náhradu trov konania žiadnej sporovej strane. Tvrdia, že nemali aktívnu
legitimáciu byť stranou sporu a to v dôsledku toho, že od 08.10.2010 bola výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti žalobkyňa v 1.rade, preukazujú to výpisom LV č. XXXX, z ktorého má vyplývať, že ich
matka sa stala vlastníčkou parciel č. XXX a XXX a rodinného domu XXX v k.ú. M..

4. Proti uzneseniu podáva odvolanie žalovaná a to vo výroku I. uznesenia. Má za to, že nesprávne
súd vyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne v 1.rade. Poukazuje na to, že
žalobkyňa im strpčuje život pomerne dlhú dobu, v dôsledku čoho vznikajú náklady na strane žalovanej.

Nepovažuje žalobkyňu len za osobu, ktorá je nemajetná, pretože okrem toho, že je poberateľkou
dôchodku, vlastní aj majetok. Navrhuje, aby boli trovy priznané aj vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté
uznesenie vo rozsahu napadnutom odvolaním sporových strán , bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. C.s.p. a contrario a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

6. V danej veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 13C/316/2001 - 503 zo dňa 28.10.2011 s tým, že
čiastočne konanie zastavil a to v časti uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť
murovanú dreváreň a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
15Co/7/2012-534 zo dňa 10.04.2013 bol rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá potvrdený.

7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania
zhľadiskaprocesnéhozavineniažalobcovnazastaveníkonaniavčasti vyvolanéhospäťvzatímžaloby a
v časti z dôvodu neúspechu žalobcov , kedže v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Preskúmaval
aj dôvody hodné osobitného zreteľa. Zastáva názor, že len vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade sú dané

dôvody, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a
žalovanou . Za takéto dôvody považuje skutočnosť , že žalobkyňa je osobou, ktorá poberá len dôchodok
vo výške 408,- Eur. Prihliadnuc na túto okolnosť a vek žalobkyne považoval túto situáciu za výnimočnú a
rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade.

8. Podľa § 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Pojem procesné zavinenie je treba nevyhnutne vykladať komplexne a extenzívne.
Vždy sa pojem procesné zavinenie použitý v ust.§ 256 C.s.p. posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
K otázke zavinenia potrebné je uviesť, že nie je možné ho interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je

vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom
zavineniamôžebyťajnáhoda,napr.odpadnutiepredmetusporu.Konaniemôžebyťzastavenézrôznych
procesných dôvodov.

9. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. V danej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a teda k čiastočnému zastaveniu konania, kedy

procesné zavinenie vzhľadom k späťvzatiu žaloby v tejto časti je treba vykladať komplexne a teda z
procesného hľadiska zastavenie konania čiastočne znáša strana žalobcov, ktorá žalobu vzala späť. V
prevyšujúcej časti dochádza k procesnému vyhodnoteniu zásady úspechu. Súd pristúpil k vyhodnoteniua s poukazom na to, že strana žalobcov nebola v konaní úspešná, úspešnej žalovanej vzniklo právo na
náhradu trov konania, čo je potrebné považovať za správny postup a správnu úvahu.

11. K námietkam odvolateľov, žalobcov v 2.až 5.rade o nesprávnom vyhodnotení ich procesnej
zodpovednosti na výsledku konania, keďže sa necítia byť aktívne legitimovaní odvolací súd udáva.
V priebehu konania zomrel žalobca , právny predchodca Ján Jarošík. V dôsledku jeho smrti súd
pokračoval v konaní so žalobcami v 2 až 5 rade ako s jeho dedičmi. Odvolatelia správne poukazujú
na to, že došlo k ukončeniu dedičského konania v priebehu súdneho konania a že nehnuteľnosti a to

parcely č. XXX a XXX, ako aj rodinný dom, súpisné č. XXX v k.ú. M. v dôsledku dedičského rozhodnutia
po nebohom otcovi a to osvedčenia Okresného súdu Poprad č. 5D/213/2009, nadobudla žalobkyňa v
1.rade Y. C.. Súd prvej inštancie sa s ich námietkou o otázke aktívnej legitimácie zaoberal a poukázal na
to,žesúdpokračovalsúčastníkmikonaniapozomrelomúčastníkovikonaniavdôsledkustratyprocesnej
subjektivity tejto fyzickej osoby a rozhodol sa pokračovať s nimi v dôsledku univerzálnej sukcesie, čo je
postup správny a možný v súlade s procesnou normou a jednak v súlade s hmotnoprávnym ustanovením

podľa § 460 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza k univerzálnej sukcesií.

12. Podľa ustanovenia § 460 Občianského zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,

neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010,
sp. zn. 2Cdo/205/2009).

14. Žalobcovia mali aktívnu legitimáciu. Hmotnoprávne postavenie im prináležalo s nástupom dedičov
ako univerzálnych dedičov, zostali účastníkmi konania ako dedičia do jeho právoplatného ukončenia aj

napriek tomu, že v priebehu konania došlo k osvedčeniu o dedičstve na základe ktorého nehnuteľnosti
nadobudlaibažalobkyňav1.rade.Vzhľadomnacharaktersporu,napredmetkonania,sprihliadnutímna
to čoho sa domáhali žalobcovia, čo sa stalo predmetom sporu je možné súhlasiť s názorom súdu prvej
inštancie, že aktívna legitimácia ostala žalobcom v 2. až 5.rade do právoplatného skončenia konania
vo veci samej napriek existencií osvedčenia o dedičstve. Argumenty žalobcov o nedostatku aktívnej

legitimácie neobstoja a správny je záver súdu prvej inštancie o rozhodnutí, zodpovednosti, ktorú nesú
žalobcovia v 2. až 5.rade za výsledok sporu a za procesné zavinenie na zastavení konania v časti.
Odvolací súd súhlasí aj s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k neaplikácii ust.§ 257 C.s.p.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať vo výnimočných okolnostiach na strane žalobcov
v 2.a 5.takéto dôvody nenastali.

15. Žalovaná namieta záver súdu o nepriznaní jej trov konania aj zo strany žalobkyne v 1. rade.
Poukazuje na to, že je potrebné prihliadnuť na jej majetkové pomery.

16. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo

osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí
z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann
proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

17. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

18. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.19. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán.

20. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad

náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ust.§ 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady
trov konania podľa § 255 C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí

byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu.

21. V kontexte vyššie uvedeného tak je potrebné konštatovať, že život prináša rozmanité situácie, ktoré
sa odzrkadľujú pri posudzovaní aplikácie § 257, preto súd správne vyhodnotil na strane žalobkyne

dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci má za to, že vyhodnocujúc všetky okolnosti danej veci považuje
za správne, dôvodné a spravodlivé aplikovať vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade aplikáciu ust.§ 257 C.s.p.
Jediný príjmom žalobkyne v 1.rade je dôchodok. Suma, ktorú poberá vo výške 408,- Eur (v súčasnosti

je to 458,20 Eur),pričom je to starobný a vdovský dôchodok, s prihliadnutím na vek a zdravotný
stav, predpokladané potreby človeka v tomto veku, nejde o vysokú sumu, z ktorej je možné pokrývať
iné náklady než základné životné náklady, ktoré súvisia s bývaním, prípadným zaopatrením, nákupom
liekov a podobne. Nesúhlasí odvolací súd s odvolateľkou že je potrebné prihliadnuť na jej majetkové
pomery, pretože aj v prípade, že vlastní majetok, neide o majetok, ktorý by bol rozsiahly, z ktorého by

bolo možné uvažovať o predaji tohto majetku z dôvodu uspokojenia trov konania, navyše ak žalovaná
je uspokojená pri náhrade trov konania od ostatných žalobcov v 2.až 5.rade.

23. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého uznesenia v celom
rozsahu ako vecne správneho podľa ustanovenia § 387 ods.1 . C.s.p.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust.§ 396 ods.1 v spojení s ust.§
257 C.s.p. a to vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade. Vo vzťahu k žalobcom v 2.až 5.rade konštatuje, že
odvolatelia neboli v konaní úspešní rovnako tak aj žalovaná a v dôsledku neúspechu strán sporu
rozhodol odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).