Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212058
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116212058.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: E. E. B..T..Y..,
B. B. W. M. XXXX/XX, N. V., XXX XX W. X, Č. T., J.: XXX XX XXX, zastúpeného: H. W., B.. T.. Y.. B. B.
X. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Q. V., N.. XX. XX. XXXX, C. W. R. XXXX/X, XXX XX
A. A. - W., C..Č.. A. V. XXX, XXX XX A., N., o zaplatenie 1 146,97 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 nariadenia ES č. 861/2007
doručeným súdu dňa 23. 06. 2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 1 146,97 eura spolu s úrokom 6% ročne zo zmenkovej sumy 1 146,97 eura od 13. 05. 2013
do zaplatenia, so zmenkovým úrokom vo výške 0,06% denne zo sumy 1 146,97 eura od 07. 05. 2013

do zaplatenia, spolu so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy (t.j. 3,82 eura) vrátane
náhrady trov konania. Návrh žalobca podal na tlačive A, ktoré je prílohou I nariadenia ES č. 861/2007.
2. Výzvou zo dňa 09. 08. 2016 vyzval súd žalobcu na doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky určenými doplňujúcimi informáciami a predloženými listinnými dôkazmi podľa článku 4 ods.
4 nariadenia ES č. 861/2007, a teda aby: 1) uviedol, aký bol právny vzťah medzi žalovanou a pôvodným
majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava , v prípade, ak išlo o
zmluvu o úvere uviesť, z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma (či ide o istinu, úrok,
inú odplatu, úrok z omeškania, prípadne iné nároky vyplývajúce zo zmluvy), 2) predložil listinné dôkazy
preukazujúce existenciu vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. (t.j. zmluvu
o úvere, ako aj všetky ďalšie listiny súvisiace s touto zmluvou (vrátane predloženia výpisu z účtu za
účelom preukázania poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej a splácanie úveru žalovanou - tzv.

platobná disciplína)).
3. Žalobca dňa 24. 08. 2016 doručil súdu odpoveď, v ktorej poukázal na skutočnosť, že zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinný od 01. 07. 2016, v prípade
žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá obligatórne povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovanou, najmä zmluvu, ktorou žalobca ani nedisponuje.
Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou a nemá k dispozícií iné

primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu
oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať
inými okolnosťami, ktoré nie sú na zmenke uvedené. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002 aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013.

4. Uznesením č.k. 12C/169/2016-27 zo dňa 26. 09. 2016 súd návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky
zamietol z dôvodu, že žalobca v určenej lehote svoje podanie riadne nedoplnil, keď informácie, ktoréžalobca na výzvu súdu poskytol, neboli dostatočne jasné a neposkytovali dostatočný podklad pre
konanie súdu a splnenie povinnosti ex offo prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky
podľa § 17 zákona zmenkového a šekového. Súd zároveň žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov

konania. Žalobca voči predmetnému uzneseniu podal odvolanie, doručené súdu dňa 10. 10. 2016.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43Cob/63/2017-70 zo dňa 20. 04. 2017 uznesenie
okresného súdu č.k. 12C/169/2016-27 zo dňa 26. 09. 2016 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Na odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie je povinný doručiť návrh žalobcu spolu s výzvou na
vyjadrenie sa postupom, ktorý upravuje nariadenie žalovanej so stanovením lehoty, v ktorej je povinná

sa vyjadriť, spolu s poučením o možnosti podať námietky zakladajúce sa na jej vlastných vzťahoch k
vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Zároveň súd žalovanú vyzve na predloženie úverovej
zmluvy, ako aj listinných dôkazov potrebných pre posúdenie charakteru vzťahu vzniknutého medzi
pôvodným majiteľom zmenky a zároveň veriteľom z úverovej zmluvy a žalovanou, ktorá je vystaviteľom
zmenky a zároveň dlžníkom z úverového vzťahu. Tiež dodal, že súd má možnosť zabezpečiť si
predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou aj sám

z exekučného konania.
6. Výzvou zo dňa 17. 07. 2017 súd žalovanú vyzval na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu, zaslanie úverovej
zmluvy, ako aj na predloženie ďalších listinných dôkazov potrebných pre posúdenie charakteru vzťahu
vzniknutého medzi pôvodným majiteľom zmenky (t.j. veriteľom z úverovej zmluvy) a žalovanou (t.j.
vystaviteľom zmenky a dlžníkom z úverovej zmluvy). Súd žalovanú zároveň poučil o možnosti podať

námietky zakladajúce sa na vlastných vzťahoch žalovanej k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom
zmenky, ako aj o možnosti namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch účasti a neúčasti na
konaní. Výzva spolu s návrhom žalobcu na uplatnenie pohľadávky s prílohami bola doručená žalovanej
dňa 04. 08. 2017. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.
7. Súd skúmal, či sa v predmetnej vec jedná o konanie, ktoré spĺňa predpoklady konania vo veciach

s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, právomoc slovenských súdov na rozhodnutie o
predmetnej veci, vecnú a miestnu príslušnosť a vzhľadom k cezhraničnému sporu tiež rozhodné právo.
Po preskúmaní uvedeného súd dospel k záveru, že konanie spĺňa všetky nariadením požadované
kritériá (t.j. jedná sa o cezhraničný spor, výška uplatňovanej pohľadávky bez úrokov, výdavkov a
nákladov nepresahuje sumu 2 000,00 eur a žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A). Nakoľko sa

jedná o spor s cudzím prvkom, na konanie (začaté po 10. 01. 2015) sa uplatní Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov,
pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa čl. 18 ods. 2
bydliskom spotrebiteľa (ktoré v čase začatia konania bolo v Slovenskej republike). Vecne príslušným je
v zmysle čl. 25 ods. 1 nariadenia súd oznámený Slovenskou republikou Komisii - okresný súd. Aplikujúc

článok 19 nariadenia v spojení s § 13 CSP je miestne príslušným súdom Okresný súd Banská Bystrica.
Súd sa zaoberal tiež určením rozhodného práva, ktoré na daný spor bude aplikovať. Vzhľadom k tomu,
že nebolo preukázané, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd ho určil podľa článku 19
nariadenia a § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom tak,
že na danú vec bude aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému

usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.
8.Súd vykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomžalobcunauplatneniepohľadávky,vyjadrením
žalobcu zo dňa 24. 08. 2016, zmenkou identifikovanou číslom úverovej zmluvy, obsahom pripojeného
spisu sp.zn. 1Er/3440/2014, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 19. 10. 2011 zmluvu o úvere vo forme predtlačeného

formulára, ktorou sa právny predchodca zaviazal žalovanej poskytnúť uver vo výške 800,00 eur a
žalovaná sa mu zaviazala zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 772,00 eur, a teda celkovo
sumu 1 572,00 eur v 12 mesačných splátkach po 131,00 eur počnúc dňom 16. 11. 2011. Zo zmluvy
vyplýva prehlásenie žalovanej, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania a
že žalovaná dňa 19. 10. 2011 prevzala peňažnú hotovosť, ktorej prevzatie potvrdila vlastnoručným

podpisom. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VZP“),
ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy. Pod bodom č. 13 VZP je upravená Dohoda o vyplnení
zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžník ako vystaviteľ zmenky,
vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dve zmenky, v ktorých nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli,

že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VZP stane
celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenka, ktorá
bola priložená k žalobe bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorýmá povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny
vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú povahu. Súd zistil,

že zmenka bola vystavená dňa 19. 10. 2011 v Banskej Bystrici na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez
protestu“ s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola
vpísaná suma 1 146,97 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 30. 01. 2013 do zaplatenia.
Pôvodný majiteľ zmenky indosoval zmenku na terajšieho žalobcu. Zo spisu sp.zn. 1Er/3440/2014 bolo

zistené , že súd uznesením č.k. 1Er/3440/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dojednanie dohody o vyplnení
zmenky obsiahnutej vo VZP, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenkovým
úrokom 0,25% denne, je neprimeranou podmienkou, ktorá viedla k tomu, že oprávnenému boli
priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho zákonnými nárokmi vyplývajúcimi z Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekučný titul, ktorý bol podkladom na

vykonanie exekúcie bol v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a preto
nespĺňal formálne a materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu. Predmetné uznesenie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/109/2016-46 zo dňa 29. 6. 2015.

9. Podľa čl. 25 ods. 1 písm. a) nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci
s nízkou hodnotou (ďalej len „nariadenie“) do 1. januára 2008 členské štáty oznámia Komisii, ktoré súdy
alebo tribunály sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
10. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v

čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure
imperii").
11. Podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný

alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej
lehoty, návrh sa zamietne.
12. Podľa bodu 13 nariadenia pojmy "zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a
"neprípustné" v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.
13. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

14. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
15. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v

lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci
stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa
pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré
sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
16. Podľa čl. 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
17. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“) na účely tejto smernice "nekalé podmienky"
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
19. Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Podľa bodu 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS zmluva o úvere by mala zrozumiteľným

a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so
svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.
22. Podľa čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/EHS, 98/27/ES a 2002/65/

ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách“) obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy
všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným
vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ

urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom do 10. 06. 2010 v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
28. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.
29. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.30. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje: 1.
označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde

sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
31. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového o vlastnej zmenke, v ktorej niet
údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
32. Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zmenku možno vystaviť na

videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom
sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
33. Podľa § 48 zákona č. 191/1950 Zb. zmekového a šekového majiteľ môže postihom žiadať: 1.
zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2.
šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),, o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Pojednávanie v predmetnej veci nebolo potrebné nariadiť s poukazom na čl. 19 nariadenia v spojení
s čl. 5 nariadenia, nakoľko súd to z dôvodu dostatočného množstva dôkazov, nepovažoval za potrebné,

ako aj vzhľadom k tomu, že o nariadenie pojednávania nepožiadala žiadna zo strán.
37. V predmetnej veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 (Česká sporiteľňa a.s.
proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek

tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Ak teda vo vyššie
uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o
to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv. Odčlenenie zmenkového

abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských
vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 z. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli

dňa 19. 10. 2011 zmluvu o úvere. Z činnosti súdu, ako aj z údajov zverejnených v Obchodnom registri
je zrejmé, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. je právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaná je fyzická osoba
nepodnikateľ. Zmluva o úvere zo dňa 19. 10. 2011 uzatvorená medzi stranami je spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keď zo zmluvy vyplýva, že nebola uzatvorená so žalovanou v rámci jej podnikateľskej
činnosti, pretože v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO, ale sú v nej uvedené údaje žalovanej
ako fyzickej osoby. Žalovaná v zmluve síce zaškrtla pole „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania“, avšak súd má za to, že výkladom ust. § 52 ods. 4 OZ možno
dospieť k záveru, že nespotrebiteľ je len osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, či služieb

vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle
predmetného ustanovenia ochrana patriaca spotrebiteľom nie je odňatá fyzickým osobám, ktoré sú
držiteľmi oprávnenia na podnikanie. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 10CoE/70/2010 uvedené v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/3440/2014-14
zo dňa 05. 12. 2014, v zmysle ktorého „ v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu

(vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ)
a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti- bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí
zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie

odberateľaaakýkonkrétnysúvisstakýmtopovolanímčipredmetomčinnostiodberateľavôbecuzavretie
príslušnej zmluvy má“, na základe čoho predmetnú skutočnosť možno posúdiť ako formálny pokus
o vyňatie vzťahu spod ochrany spotrebiteľského práva. V spotrebiteľskej zmluve spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t.j. spoločnosť koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že žalovaná
mala vo vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa.
39. Vzhľadom na uvedené, právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia spotrebiteľského práva, a teda
aj zákon č. 258/2001 Z.z.. Súd z úradnej povinnosti poskytujúc ex offo ochranu slabšej strane v zmysle
zásady ochrany spotrebiteľa skúmal platnosť pôvodnej zmluvy, nakoľko platnosť bola nevyhnutným
predpokladom pre posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný právny vzťah

a plnenie z ktorej je predmetom tohto konania.
40. Preskúmaním úverovej zmluvy zo dňa 19. 10. 2011 súd zistil, že zmluva obsahuje dojednania,
ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením
zmluvy súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku
skúsenosti, právnych vedomostí, ako aj nedostatku a potreby finančných prostriedkov zo strany

spotrebiteľa. Spotrebiteľ pristúpil na podmienky predložené právnym predchodcom žalobcu, ktorý ich
nastavil za účelom maximalizácie svojho zisku, nerešpektujúc základné spoločenské princípy dobrých
mravov. So zásadou dobrých mravov je v rozpore väčšina ustanovení preskúmavanej zmluvy. Zmluvou
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800,00 eur za poplatok vo výške 772,00 eur. Špecifikáciu,
čo obsahuje uvedený poplatok stanovuje článok 11 VZP, z ktorého vyplýva, že poplatok je tvorený z

jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
so všetkou administratívou s tým spojenou, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto
nákladov. Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy tak v zmysle uvedeného predstavuje celkovo
sumu 514,60 eur. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že

zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné,
abysanímplatiloskutočnéplneniespotrebiteľovivjehozáujme.Inakvymedzenýpoplatok,resp.neurčitý
poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie,
ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov
konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010,

v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
sú neprijateľné. Rovnako súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o platnosti
uvedenej zmluvy, predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere, a to údaj ročnej
percentuálnej miere nákladov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j zákona o spotrebiteľských úveroch, čím
sa stáva spotrebiteľský úver bezpoplatkový a bezúročný. Aj z uvedeného dôvodu, by preto právnemu

predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie voči žalovanej požadovať zaplatenie sumy 772,00 eur, ani
vyplniť na uvedenú sumu žalovanou vystavenú zmenku.
41. Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je tiež dojednanie
zmluvnýchpokút.Žalovanábolavzmyslečlánku4VZPpovinnáuhradiťzakaždéomeškaniesosplátkou
úveru, ktorá bola vo výške 131,00 eur, zmluvnú pokutu vo výške 15,00 eur, čo by predstavovalo v

prípade omeškania s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 180,00 eur. Žalovaná sa tiež
zaviazala uhradiť v prípade s omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 30,00 eur a v
zmysle článku 6 VZP sa zaviazala z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez bližšieho určenia
akých, na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,00 eur. Zmluvnými pokutami dohodnutými vyššie
uvedeným spôsobom je neprimerane zhoršené postavenie jednej zmluvnej strany, a to spotrebiteľa.

Vzhľadom ku koncipovaniu zmluvných pokút, vymedzenie ich výšky bez adekvátneho zohľadnenie
napríklad čiastočného plnenia dlhu, súd považuje aj tieto dojednania za dojednania vykazujúce rozpor s
dobrými mravmi, ako aj za zmluvné podmienky, vykazujúce znaky neprijateľných zmluvných podmienok
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a
opäť hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 11 v ktorom je

zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku 13, ktorého
súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky.
42. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je konanie o návrhu na priznanie plnenia zo zmenky,
súd sa zameral na preskúmanie dojednania článku 13 VZP, ktorým bolo medzi stranami dohodnutézabezpečenie záväzkového vzťahu zmenkou. Súd aj pri tomto dojednaní zistil, že sa jedná o zmluvnú
podmienku, ktorá nebola medzi stranami individuálne dojednaná, ale bola súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná nemala

možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch
zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení
záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody o vyplnení bianco zmenky, posilnenie práva a jeho
vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického
vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“

vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že
dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Taktoformulovanádohodaovyplneníbianco
zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti,
a teda dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť,

vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené
veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých
pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,neprimeranezhoršujúcoupostaveniespotrebiteľa,alejeajvpriamomrozporeso
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia

spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie
zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania. Ustanovenie §
53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne hrubým
spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia zabezpečovacích
prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o vyplnení zmenky,

súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne na prospech
veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.
43. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť
vzájomných práv a povinností na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne sankcionuje
spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu spotrebiteľovi

žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne, pričom všeobecné
zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré obsahujú vyššie
uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými stranami, sú
vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej formulárovej zmluvy,
súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva uzatvorená v

rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd prihliada
z úradnej povinnosti.
44. Žalobca si podanou žalobou uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú zmluvu.
Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola aj

dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako
absolútne neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný právny
úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada z úradnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že
súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny predchodca žalobcu nemohol
vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní vyplniť bianco zmenku, ani ju ďalej

indosovať žalobcovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje
konkrétny záväzkový vzťah, a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere, ako aj jej článku 13 Dohody o zabezpečení
zmenkou a vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom
neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi

konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t.j. v uvedenom prípade nedošlo k
platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba
rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky, a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie
v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelomzabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy (rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,

súčasťou ktorej bola v bode 13. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku
vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému
právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo
indosovaním ani prejsť na žalobcu. Na základe všetkých uvedených skutočností súd preto rozhodol tak,

že žalobu ako nedôvodnú zamietol (I. výrok rozsudku).
45. O trovách konania rozhodol súd nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník (II. výrok rozsudku).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v
dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.