Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Odi/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118269253
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Mojžišová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118269253.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci

žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432
105, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému L. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. Š. XXX/XXX, XXX XX Š., št. občan SR, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného dlžníka L. Y., nar.: XX.XX.XXXX,
J. Š. XXX/XXX, XXX XX Š..

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2018 domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer s odôvodnením, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko
v návrhu na oddlženie uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, a zároveň v prílohe návrhu neuviedol
dôležitú informáciu, aj keď vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú
informáciu. Konkrétne žalovaný v Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch
rokoch neuviedol viacero nehnuteľností, ktorých bezpodielovým spoluvlastníkom bol ešte dňa 10. 07.
2014, čo je v rozpore s vyhlásením žalovaného v návrhu na vyhlásenie konkurzu z 02. 05. 2017.

Žalovaný v ňom vyhlásil, že „posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty“. Uvedenie nepravdivej
informácie, resp. neuvedenie dôležitej informácie, preto bez ďalšieho preukazuje nepoctivý zámer
žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
len „ZKR“). Zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno zároveň usudzovať, že mal snahu
poškodiť svojich veriteľov. Žalovaný svoje spoluvlastnícke podiely previedol bezodplatne darovacou
zmluvou na blízku osobu žalovaného. Žalobca v žalobe poukázal na to, že uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odk/305/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalobca

ďalej uviedol, že je veriteľom žalovaného na tom základe, že dňa 15.06.2011 uzavrel žalovaný so
spoločnosťou Poštová banka, a. s., Bratislava Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe čoho
právnemu predchodcovi vznikla pohľadávka, ktorú tento postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok
dňa 25.06.2015 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4,
Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus, č.
reg.: HE 275 225. Následne dňa 26.06.2015 bola pohľadávka postúpená spoločnosti PRO CIVITAS
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464. Od 9. 8. 2017 došlo k zlúčeniu spoločnosti

PRO CIVITAS s.r.o. a žalobcu. Túto pohľadávku si žalobca prihlásil do konkurzu vyhláseného na
majetok žalovaného. Ako dôkaz označil konkurzný spis vedený na Okresnom súde Banská Bystrica
pod spisovou značkou 4Odk/305/2017, Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo 25.06.2015 a 26.06.2015 a prihlášku pohľadávky žalobcu do konkurzu s potvrdenímsprávcu o prijatí. K nepoctivému zámeru žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný naplnil zákonné
predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 167g ods. 2 písm. c) a h) ZKR, tým, že v Zozname majetku
väčšej hodnoty priloženom k návrhu na vyhlásenie konkurzu, neuviedol viacero nehnuteľnosti, ktoré

vlastnil v posledných troch rokoch a rovnako v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol nepravdivú
dôležitú informáciu, keď dňa 02.05.2017 vyhlásil, že posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty.

2. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol ešte minimálne 10. 07. 2014 spoluvlastníkom nehnuteľností
vedených Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, v katastrálnom území Šumiac zapísaných na

LV č. XXXX ako:
· pozemok registra C N, parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 348 m2,
· pozemok registra C KN, parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2,
· pozemok registra C KN, parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2,
· pozemok registra C KN, parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 m2,
· stavba so súpisným číslom XXX- rodinný dom, postavená na pozemku registra A. s parcelným číslom

XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2,
·stavbasosúpisnýmčíslomXXX-rodinnýdom,postavenánapozemkuregistraCKNsparcelnýmčíslom
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosti“)
Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach bol predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho manželky L. Y., V.. XX. XX. XXXX. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný bol v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu vlastníkom majetku
väčšej hodnoty, keď vlastnil ako bezpodielový spoluvlastník spoluvlastnícke podiely k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam v podiele 1/2. Žalobca poukázal na ust. § 167g ods. 2 písm. c) ZKR, podľa ktorého bol
žalovaný povinný uviesť v návrhu pravdivé informácie (výklad a contrario), v opačnom prípade žalovaný
nemá a nemal pri návrhu poctivý zámer. Žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu v bode 7 uviedol,

že „posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty“. To isté uviedol žalovaný aj v prílohe k návrhu
(Zoznam majetku väčšej hodnoty). Nakoľko bol žalovaný preukázateľne spoluvlastníkom nehnuteľností,
je jeho vyjadrenie v návrhu na konkurz, resp. v prílohe k návrhu nepravdivé a zakladá nepoctivý zámer
žalovaného pri návrhu na konkurz. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz označil návrh
na vyhlásenie konkurzu, životopis žalovaného, zoznam majetku väčšej hodnoty a odpoveď Okresného

úradu Brezno, katastrálny odbor č.: Q.-XX/XXXX z 19. 1. 2018. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný
bezodplatne previedol vlastnícke právo k podielom na Nehnuteľnostiach na spriaznenú osobu - syna
žalovaného, a to darovacou zmluvou zo dňa 10. 07. 2014. Túto skutočnosť žalobca preukazuje kópiou
darovacej zmluvy zo dňa 10. 07. 2014, ktorú priložil k žalobe. Skutočnosť, že Nehnuteľnosti sú majetkom
väčšej hodnoty žalobca odvodzuje od zistenia z verejne dostupných zdrojov, že rodinné domy v obci

Šumiac,sporovnateľnouvýmerouzastavanejplochy(100-150m2)aporovnateľnouvýmeroupriľahlého
pozemku, boli ponúkané realitnými kanceláriami v roku 2014 v rozmedzí od 46 490 Eur do 65 300
Eur. Legálna definícia majetku väčšej hodnoty vyplýva z ust. §48a vyhlášky MSSR č. 665/2005 Z. z.
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyhláška“), podľa ktorej je majetkom väčšej hodnoty

majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2 000 Eur. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca priložil
k žalobe kópie zverejnených inzerátov na predaj rodinných domov s pozemkami v obci Šumiac. V
rámci zhrnutia svojich tvrdení žalobca vyslovil názor, že žalovaný poškodil svojich veriteľov, keď pri
podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 167g ods. 2 písm. h) ZKR
tým, že uzatvorením Darovacej zmluvy z 10. 7. 2014 bezodplatne previedol do vlastníctva svojho

syna celý svoj podiel k Nehnuteľnostiam aj napriek skutočnosti, že v čase prevodu bol v omeškaní
s uhradením minimálne jedného svojho záväzku (pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,
zosplatnená dňa 4. 5. 2012 v celom rozsahu). Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia žalovaného
v životopise dlžníka priloženom k návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 02. 05. 2017, v ktorom
žalovaný uviedol: „Momentálne bývam v dome u syna“. Adresu svojho bydliska žalovaný naďalej uvádza

rovnakú (J. Š. XXX/XXX, XXX XX Š.), akú má nehnuteľnosť, ktorú žalobca previedol na svojho syna.
Podľa vyjadrenia žalovaného v životopise eviduje štyroch veriteľov. Žalobca, z doteraz prihlásených
pohľadávokveriteľovaichvýškypodľaRegistraúpadcovkukonkurznémukonaniuvedenémuOkresným
súdomBanskáBystricapodsp.zn.4OdK/305/2017,predpokladá,ževprípadeprevodupodielovkvyššie
špecifikovaným nehnuteľnostiam odplatne, aspoň za vyššie popísanú trhovú hodnotu, by boli aspoň

čiastočne uspokojené pohľadávky veriteľov žalovaného, a teda aj pohľadávky žalobcu. S ohľadom na
tieto skutočnosti žalobca podľa § 166f ZKR navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovaného a priznal mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K žalobe priložil výtlačok z internetovej inzercie ponuky
na predaj rodinných domov v lokalite Šumiac, kópiu Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretúdňa 15.06.2011 medzi spoločnosťou Poštová banka a. s. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 1 450 Eur, ktorý sa tento zaviazal
zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 44 Eur počnúc 15.07.2011 do 15.06.2016, výpis zo zoznamu

pohľadávok zverejneného v registri úpadcov, odpoveď Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor na
žiadosť správcu o poskytnutie súčinnosti, z ktorej vyplýva, že dlžník (žalovaný) nie je ku dňu 19.01.2018
vedený ako vlastník nehnuteľností, ale v období od 16.10.2012 nastal prevod v roku 2014 darovacou
zmluvou L.-XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2014 v k.ú. Šumiac na LV č. XXXX. Ďalšiu prílohu žaloby tvorí
kópia darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a jeho manželkou na strane darcov a R. Y., I.. Y., V..

XX.XX.XXXX, Š. ako obdarovaným na strane druhej. Predmetom tejto zmluvy je spoluvlastnícky podiel
v pomere 1 k celku k Nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. Šumiac, ktorý majú darcovia v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe tejto zmluvy sa mal obdarovaný stať podielovým
spoluvlastníkom Nehnuteľností v pomere 1. Žalobca k žalobe priložil kópiu výpisu z obchodného registra
spoločnosti žalobcu, kópiu zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch
rokoch, ktorý tvorí prílohu návrhu žalovaného na oddlženie a kópiu prihlášky pohľadávky žalobcu voči

žalovanému z vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere. Zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca súdu
nepredložil.

3. Dňa 03.09.2018 bolo žalovanému doručené uznesenie číslo konania 4Odi/1/2018-62 zo dňa
28.08.2018, v ktorom súd žalovaného vyzval podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) na vyjadrenie sa k priloženej žalobe spolu s prílohami. Žalovaný vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že nie je právnik, má minimálne právne povedomie, dokonca nevie poriadne čítať a
nepamätá sa, že by podpísal vyjadrenie, na ktoré sa odvoláva žalobca. Poukázal na to, že návrh na
oddlženie vypracovalo zaňho Centrum právnej pomoci, na otázky, ktoré sa ho pýtali odpovedal pravdivo,
určite sa ho nepýtali, či vlastnil nejaký majetok v minulosti, len či vlastnil majetok v čase podávania

návrhu. S ohľadom na tieto tvrdenia navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne právne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, ani nepoprel,
že daroval nehnuteľnosť, ktorú vlastnil v období posledných troch rokov, preto žalobca označil tieto

skutočnosti v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Svoje tvrdenia o postupe Centra právnej
pomoci ničím nepreukázal a ako také ani nie sú spôsobilé spochybniť tvrdenia žalobcu o naplnení
zákonných podmienok na zrušenie oddlženia podľa § 166g ZKR, preto zotrval na podanej žalobe v
celom rozsahu.

5. Dňa 20.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný vo svojom
vyjadrení uviedol, že svojmu synovi daroval len časť domu, a to pred štyrmi rokmi, pretože časť domu
je vedená na ďalšie jeho deti. K vyjadreniu priložil čiastočný výpis z LV č. XXXX, k.ú. Šumiac, ku dňu
19.11.2018, z ktorého vyplýva, že R. Y., V.. XX.XX.XXXX, Š. je spoluvlastníkom Nehnuteľností v rozsahu
1 v pomere k celku, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy L. XXXX/XX zo dňa 07.08.2014.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 19.06.2019, kde v predvolaní na pojednávanie
na druhej strane poučenia zdôraznil, že strany sporu sú povinné prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku doručiť súdu a stranám sporu najneskôr 5 pracovných dní pred pojednávaním, v
opačnom prípade na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Do nariadeného pojednávania neboli súdu doručené žiadne
listinné dôkazy ani návrhy na doplnenie dokazovania. Na pojednávanie sa dostavil substituent právneho
zástupcu žalobcu a žalovaný osobne. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval
na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Otázky miery vzdelanosti a označil za subjektívne a s

poukazom na ust. § 166f a § 166g ZKR uviedol, že sú jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer, nakoľko tu nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to bez ohľadu
nato,zakýchdôvodovtietoskutočnostinastali.Splneniepodmienokprezrušenieoddlženiauvádzaných
v žalobe jednoznačne vyplýva z konkurzného spisu, ako aj z vyjadrení žalovaného. Dôvody uvádzané
žalovaným nemôžu byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nevlastní

žiadny majetok, zdedil po matke rodinný dom postavený načierno, preto si zobral pôžičku, aby to dal do
poriadku na list vlastníctva a nie je tam pozemok ani na tri autá. K tvrdeniam žalobcu uviedol, že si ani
nepamätá odkedy už nie je vlastníkom nehnuteľností a zrejme mu v Centre právnej pomoci zle vypísali
papiere a tiež uviedol, že je onkologický pacient, čo tiež spôsobuje, že niekedy už ani nevie, čo robí.Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že jeho vyjadrenia sú len v rovine
subjektívnych otázok a vyslovil názor, že na tieto by súd nemal a nemôže prihliadať, pretože žalobca
jednoznačne preukázal nepoctivý zámer žalovaného. Zdôraznil, že dôvodom nepriaznivej finančnej

situácie boli pôžičky na rekonštrukciu domu, ktorý následne previedol na spriaznenú osobu, čo malo
za následok, že žiadny z veriteľov nebol uspokojený v konkurze ani čiastočne a bez ohľadu na úroveň
vzdelania žalovaného bolo toto vedomé konanie žalovaného poškodzujúce jeho veriteľov. Žalobca v
tomto konaní využil legitímne právne nástroje a prostriedky na ochranu svojich práv. O darovacej zmluve
sa žalobca mohol dozvedieť len na základe zistení správcu, a len na základe toho mohol podať túto

žalobu, či žalobu o neúčinnosť právneho úkonu. Konanie žalovaného označil žalobca za uvedomelé
a kontrolované konanie, žalovaný vedel, čo vyhlasuje v návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto nie je
priestor na zohľadnenie jeho tvrdení, a preto zotrval na tom, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že splátky svojho dlhu voči žalobcovi platil riadne, ale keď sa omeškal
o jeden alebo dva dni, žalobca si uplatňoval vysoké úroky, 100 až 120 Eur, čo už nevládal platiť a tak
sa dostal do exekúcie, v priebehu ktorej ochorel a tiež nemohol platiť.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi, ktoré sú obsahom spisu, a to žalobou vrátane
listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, výpis zo zoznamu
pohľadávok zverejneného v registri úpadcov, odpoveď Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor na
žiadosť správcu o poskytnutie súčinnosti, kópia darovacej zmluvy (č.l. XX), LV č. XXXX v k.ú. Šumiac,

výpis z obchodného registra spoločnosti žalobcu, kópia zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník
vlastnil v posledných troch rokoch, ktorý tvorí prílohu návrhu žalovaného na oddlženie, kópia prihlášky
pohľadávky žalobcu voči žalovanému z vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere, verejná inzercia (č.l.
7-16), oboznámením sa s konkurzným spisom na Okresnom súde Banská Bystrica, spisová značka
4OdK/305/2017 a výsluchom strán sporu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 15.06.2011 bola uzavretá Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX medzi spoločnosťou Poštová
banka a. s. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému úver v sume 1 450 Eur, ktorý sa tento zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 44
Eur počnúc 15.07.2011 do 15.06.2016.

9.Dňa02.10.2017boloprostredníctvomCentraprávnejpomoci,KanceláriaBanskáBystricaOkresnému
súdu Banská Bystrica doručené elektronické podanie dlžníka L. Y., V.. XX. XX. XXXX, trvale bytom
J. Š. XXX/XXX, XXX XX Š. (ďalej aj „dlžník“) označené ako návrh na vyhlásenie konkurzu podľa
štvrtej časti ZKR. Návrhom sa dlžník prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vyhlásenia konkurzu

na jeho majetok, ustanovenia správcu a zbavenia všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze, s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia a nedotknutých pohľadávok v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze. Prílohu návrhu tvorí Rozhodnutie o poskytnutí právnej
pomoci v konaní o oddlžení sp. zn. 2N 10287/2017-KaBB, R.y. 41941/2017 zo dňa 01.06.2017,
Doklad preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania, Životopis

a zoznam spriaznených osôb, Zoznam veriteľov, Zoznam aktuálneho majetku a Zoznam majetku
väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch. Z priloženého Rozhodnutia o poskytnutí
právnej pomoci v konaní o oddlžení súd zistil, že žiadosť dlžníka o poskytnutie právnej pomoci bola
Centru právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica doručená dňa 22.05.2017. Z prílohy označenej
ako indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcií súd zistil, že ku dňu 25.09.2017 bolo voči

žalovanému vedené jedno exekučné konanie na vymoženie sumy 91,83 Eur s prísl.. V priloženom
životopise zo dňa 02.05.2017 žalovaný o.i. uviedol, že ood roku 1999 je poberateľom dôchodku, jeho
najvyššie dosiahnuté vzdelanie je základné a je poberateľom dôchodku v sume 263 Eur. Dlhy mu vznikli
z titulu pôžičiek, ktoré si zobral na úpravu rodinného domu. Tieto si bral v čase, keď bol jeho príjem vyšší.
Býva u syna. Medzi spriaznenými osobami uviedol manželku a syna L. Y., V.. XX.XX.XXXX, ktorý je

nezamestnaný. Dcéru a ďalších dvoch synov, R. D. I., uviedol medzi ostatnými fyzickými osobami, ktoré
jeho blízkymi osobami. V prílohe označenej ako zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej
hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch, obidva zo dňa 02.05.2017, dlžník uviedol, že
nevlastní ani nevlastnil takýto majetok.

10. Uznesením zo dňa 05.10.2017 sp.z. 4OdK/305/2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka L. Y.,
V.. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Š. XXX/XXX, XXX XX Š., konkurz uznal za hlavné insolvenčné
konanie, do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ivana Kotlebu, so sídlom kancelárie Kukučínova 8, 974
01 Banská Bystrica, značka správcu: S519 a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásiliu správcu. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 197/2017 dňa 16.10.2017.
Žalobca si do konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného prihlásil pohľadávku zo zmluvy
o úvere č. 5220115388 v sume 1 731,74 Eur priznanú rozhodcovským rozsudkom vydaným STÁLYM

ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s.,
Bratislava sp. zn. IA-C/0314/2373 zo dňa 25.04.2014 právoplatným dňa 30.06.2014. Dňa 16.03.2018 bol
v Obchodnom vestníku č. 54/2018 zverejnený oznam správcu o zrušení konkurzu vedeného na majetok
žalovaného dlžníka z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre obec
Šumiac, katastrálne územie Šumiac súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva majú
podielovom spoluvlastníctve štyri osoby, z toho spoluvlastníkom podielu v rozsahu 1 v pomere k celku
je R. Y., V.. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy L. XXXX/XX zo dňa 07.08.2014.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za nesporné, že žalobca je veriteľom

žalovaného dotknutým oddlžením, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica 4OdK305/2017. Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovaného ako
dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na tom, že žalovaný
uviedol v návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivú dôležitú informáciu ohľadom majetku väčšej
hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, a teda mal snahu poškodiť svojho veriteľa, čím naplnil

dikciu ust. § 166g ods. 2 písm. c) a h) ZKR.

13. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

14. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na

zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

15. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť

aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

16. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka.

17. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

18. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.
19. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

20. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá

mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

21. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

22. Podľa § 167 ods. 2 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do
elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní
nawebovomsídleministerstva.Okremvšeobecnýchnáležitostínávrhupodľa§127Civilnéhosporového
poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje

a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,
b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch
rokoch,
d) zoznam veriteľov,

e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,
f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie.

23. Podľa § 166k ZKR, Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového

kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo
advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej
pomoci podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 48a Vyhlášky, majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota

presahuje 2 000 eur.

25.Dňa01.03.2017nadobudlaúčinnosťvyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSRč.665/2005Z.z.,ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu

vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno- ekonomický problém dlžníkov, ktorí majú málo
majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku.
Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú
vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takétoosoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť
konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale
zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa

v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania
súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných
podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno o
nepoctivom zámere dlžníka nesie. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne a jednak
negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov,

kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd,
aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho
prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka
a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššieuvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu
oddlženia resp. osobného bankrotu, posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom
rade súd skúmal splnenie procesných podmienok - žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na

zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, tak že ide o spor medzi stranami
konania,vyvolanýosobitnoupovahoukonkurznéhokonaniapodľa§20písm.d)CSP.Konkurzvyhlásený
na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn.
4OdK/305/2017 v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Ďalej
súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením

okolností z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Z vyjadrení žalovaného na pojednávaní je
zrejmé, že ide o osobu, na ktorú je potrebné hľadieť miernejšie, nakoľko nielenže žalovaný dosiahol
len základné vzdelanie a je v dôchodkovom veku, ale evidentne nemá žiadne odborné skúsenosti,
zvlášť právne, nerozumie dôvodom a závažnosti otázky vlastníctva majetku v období troch rokov pred
podanímnávrhunavyhláseniekonkurzuapripodávanínávrhunaoddlženiekonkurzomsaplnespoľahol

na Centrum právnej pomoci ako svojho právneho zástupcu ustanoveného na základe zákona. Súd
poukazuje na to, že návrh na oddlženie konkurzom má podobu formulárového podania, ktoré obsahuje
viaceré vyhlásenia označované účastníkmi, ale bohužiaľ aj jeho právnym zástupcom len mechanicky
bez vysvetlenia právnych dôsledkov. Ustanovenie § 166k ZKR upravuje povinné právne zastúpenie
každej osoby domáhajúcej sa oddlženia, či už konkurznom alebo splátkovým kalendárom, práve z

dôvodu, že prevažná väčšina takýchto osôb je právnicky negramotných. Z konkurzných konaní, ale
aj z vyjadrení dlžníkov ako žalovaných v konaniach o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer sa
súdu javí, že poskytovanie právnej pomoci je čisto formálne a právny zástupca nevenuje dostatočnú
pozornosť pri vyplňovaní formulárového návrhu a jeho príloh. Bez ohľadu na to súd poukazuje, že v
tomto prípade žalovanému nebola poskytnutá právna pomoc pri vypĺňaní príloh návrhu, ktoré sú zo dňa

02.05.2017, pričom z rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vyplýva, že žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci bola Centru právnej pomoci doručená dňa 22.05.2017 a rozhodnuté o
nej bolo dňa 01.06.2017. Samozrejme, že touto skutočnosťou nemôžu byť bezdôvodne dotknutí, či
poškodení veritelia dlžníkov, preto súd vychádza zo zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej
správe k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým bola zásadne zmenená právny úprava oddlženia fyzických

osôb.Súdsíceposúdilakonespornúskutočnosť,žežalovanýbolvčasetrirokypred podanímnávrhuna
oddlženie konkurzom vlastníkom majetku označeného žalobcom, ktorý žalovaný neuviedol v zozname
majetku, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom
zámere žalovaného. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že veriteľ si do konkurzu prihlásil pohľadávku
zo zmluvy o úvere priznanú právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu zo dňa 25.04.2014, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2014. Súd zastáva názor, že zmluva o úvere, na základe ktorej
vznikla žalobcovi pohľadávka je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto súd kladie dôraz na určitú
mieru proporcionality. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný je osobou, ktorá dosiahla len
základné vzdelanie a je na čiastočnom invalidnom dôchodku vo veku 60 rokov. V tejto súvislosti súd
znovu poukazuje na dôvodovú správcu k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým bol zavedený inštitút tzv.

osobného bankrotu, ale možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva,
že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky,
ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k
prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu
sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať

prísnejšie na osoby, sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby,
ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v
štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). S ohľadom na uvedené
sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konaniežalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to
bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho
výkladu ust. § 166g ods. 2 ZKR, ktoré je nielen v rozýpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad

by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
72/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov
zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov
je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému
a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení
právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však
nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí
od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). V nadväznosti na už
zmienenú zásadu proporcionality súd považuje žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní
so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie
oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že z prihlášky je zrejmé, že mal judikovanú
pohľadávku už od 30.06.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozhodcovský rozsudok. Z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, že by sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej
prihlásenímdokonkurznéhokonania,hocivzáujmeochranysvojhovlastníckehoprávatakmoholurobiť.
Pohľadávka voči žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikla na základe zmluvy o úvere zo
dňa 15.06.2011. V zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol poskytovateľ
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného dlžníka splácať spotrebiteľský úver.

Pri preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý
úver by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil, či je žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, a
teda v prípade tvrdenej bonity, resp. hodnoty spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam mal možnosť
nielen svoju pohľadávku vymôcť, ale v prípade vykonania odporovateľného právneho úkonu aj možnosť
domáhať sa svojho práva na zaplatenie pohľadávky. S ohľadom na uvedené nevníma súd toto konanie

ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či vykazujúce
prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby
na zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veci súd tiež zohľadnil skutočnosť, že k prevodu majetku
žalovaného nedošlo tesne pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom, čo by mohlo vyvolávať
pochybnosti o poctivom zámere žalovaného, či účelovosti jeho konania, ale cca dva roky a desať

mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (22.05.2017 požiadal o poskytnutie
právnej pomoci a darovacia zmluva je zo dňa 10.07.2014)
26. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že žalobca nie sú splnené
podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná
proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak

z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky
zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. V súvislosti s tvrdením o majetku väčšej hodnoty
považuje súd za potrebné poukázať na to, že aj keď predložil súdu verejne dostupnú inzerciu ponúk
na predaj nehnuteľností s obdobnou výmerou pozemku a zastavanej plochy ako sú Nehnuteľnosti v
tomto konaní, nepredložil súdu fotodokumentáciu Nehnuteľností na preukázanie porovnateľnosti ich

charakteru a vybavenosti k nehnuteľnostiam ponúkaným vo verejnej inzercii, pričom v tomto prípade
treba zohľadniť aj skutočnosť, že v prípade majetku žalovaného nejde o Nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve úpadcu, ale spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 v pomere k celku, ktoré mal žalovaný v
bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu
žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
Nakoľko súd jeho návrhu nevyhovel a žalobu v celom rozsahu zamietol, o trovách rozhodol tak, ako je

uvedené v druhej časti výroku tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.