Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/313/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206699
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8414206699.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne W. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. T. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 902, konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3 798,39 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v zmluve číslo
XXXXXXXXXXXXXX z 23.10.2007 článok V. bod V. 5 v znení -„CETELEM je oprávnený účtovať klientovi
úrokzomeškania0,08%zdlžnejsumyzakaždýzačatýdeňomeškaniaaajvprípademárnehouplynutia
splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky (mesačných splátok)“, j e n e p r i j a t e ľ n á z m l u v n á

p o d m i e n k a.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 3 798,39 €, aby určil, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v zmluve číslo XXXXXXXXXXXXXX z 23.10.2007
článok V. bod V. 5 v znení - „CETELEM je oprávnený účtovať klientovi úrok z omeškania 0,08 % z dlžnej
sumy za každý začatý deň omeškania a aj v prípade márneho uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej

splátky (mesačných splátok)“, je neprijateľná zmluvná podmienka a aby zaviazal žalovaného k náhrade
trov konania.

2.Uviedla, že z dôvodu posúdenia úverovej zmluvy Združením Brániť sa oplatí - BSO, ktoré poukázalo
na nedostatky v úverovej zmluve vyplývajúce zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa
rozhodla podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže bola uvedená do omylu žalovaným
pri poskytovaní úveru, bola zanedbaná hrubo odborná starostlivosť zo strany žalovaného, čo odporuje

dobrým mravom, poukázala na nekalé praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a
všeobecných podmienkach.3.Ocitla sa vo finančnej tiesni a rozhodla sa požičať si od žalovaného finančné prostriedky,
prostredníctvom žiadosti/zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe žiadosti jej bola
schválená výška úveru 300.000,- Sk (9 958,18 eura), s mesačnou schválenou splátkou 5 604,- Sk

(186,02 eura), uzatvorená dňa 23.10.2007, číslo žiadosti/zmluvy: XXXXXXXXXXXXXX. Čerpala z
poskytnutého úveru sumu 9 958,18 eura. Plnila 13 756,57 eura, nevedela však, aká čiastka z toho išla
na istinu, úroky, poistenie, poplatky, úroky z omeškania, sankcie a iné.

4.Uviedla, že v predmetnej zmluve ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa úrokov z

omeškania a poplatkov, sú netransparentné a v zmluve sa priamo nenachádzajú. Žalobkyňa tvrdila, že
na naplnenie transparentnosti je nevyhnutné, aby úroky z omeškania a poplatky boli uvedené priamo v
zmluve. Hrubú nerovnováhu umocňuje naviac aj jednostranná možnosť veriteľa meniť RPMN a úverové
podmienky. Veriteľ si môže meniť podmienky bez súhlasu spotrebiteľa, čím je hrubá nerovnováha
ešte viac umocnená. V súvislosti s neprijateľnými úrokmi a poplatkami, ich zinkasovaním na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného o sumu 3 798,39 eura.

5.Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, poukázal
na dôvody v nej uvedené a žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Uviedol, že pokiaľ by žalovaný
namietal uplynutie dvojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, poukazuje na
to, že plynie desaťročná premlčacia lehota a v tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013 a 21Co 72/2014 zo dňa 19.3.2015. Žalobkyňa súhlasila

s vyjadrením svojho právneho zástupcu a trvala na podanej žalobe.
6.Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle podanej žaloby. Proti rozsudku súdu podal odvolanie žalovaný.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že nie je
pravda, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Vyjadrenie žalovaného bolo preukázateľne

odoslané a doručené, no súd prvej inštancie naň neprihliadol. Taktiež nie je pravda, že sa žalovaný
napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil na pojednávanie, nakoľko žalovaný nedisponuje
žiadnym predvolaním na pojednávanie v tejto veci. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že
hrubú nerovnováhu umocňuje jednostranná možnosť veriteľa meniť RPMN, no prvoinštančný súd
neidentifikoval konkrétne ustanovenie zmluvy o úvere, ktoré by takéto konanie žalovanému umožňovalo.

Súd prvej inštancie sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že v posudzovanom
prípade aplikoval 10 ročnú premlčaciu dobu bez toho, aby skúmal, či na strane žalovaného existoval
úmysel sa bezdôvodne obohatiť.
7. Súd druhej inštancie zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

21.10.2014 sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.798,39 Eur
a aby určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach k zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX
z 23.10.2007, v článku V bod V.5 je neprijateľná zmluvná podmienka. Žaloba bola spolu s výzvou
na vyjadrenie doručená žalovanému dňa 02.11.2015. Z prílohy k odvolaniu vyplýva, že žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.02.2016.

Doručenie žalovaný preukázal kópiou podacieho hárka ako aj doručenky, z ktorých vyplýva, že uvedené
vyjadrenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 12.02.2016 a doručené súdu prvej inštancie bolo
dňa 15.02.2016. Okrem vyjadrenia k žalobe žalovaný súdu doručil aj splnomocnenie pre právneho
zástupcu. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 31.05.2016, pričom predvolanie na toto
pojednávanie doručoval priamo žalovanému (dňa 27.04.2016) a nie jeho splnomocnenému zástupcovi.

Na uvedená pojednávanie (na ktorom aj došlo k vyhláseniu rozsudku) sa žalovaný a ani jeho právny
zástupca nedostavil. Súd druhej inštancie uviedol, že podľa ustanovenia § 220 odsek 2 C.s.p., v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Uviedol, že treba prisvedčiť žalovanému v tom smere, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, žeby sa súd prvej inštancie zaoberal vyjadrením žalovaného k

veci samej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v podstate obsahuje odkaz na žalobu, s ktorou sa
prvoinštančný súd stotožnil. Takéto odôvodnenie je však podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné,
nakoľko sa nijakým spôsobom nevypriadava s procesnou obranou žalovaného. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, na základe akých skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru,že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia kombinuje „neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa
úrokov z omeškania a poplatkov“, dôvody ktorej však bližšie nevysvetľuje, a hrubú nerovnováhu

spočívajúcu v „jednostrannej možnosti veriteľa meniť RPMN a úverové podmienky“, pričom ani tento
záver nijako nevysvetľuje (či už odkazom na právne predpisy, či na konkrétne ustanovenie zmluvy).
Takéto odôvodnenie podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky uvedené v ustanovení § 220
odsek 2 C.s.p. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil ani výrok o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. V tomto smere len poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o povinnosti

súdu zaoberať sa nekalými podmienkami a na naliehavý právny záujem žalobkyne. V čom však spočíva
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky (po skutkovej a právnej stránke) však prvoinštančný súd
neuvádza. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220
odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia
rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Štruktúra
odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku
46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej. Súd druhej inštancie uviedol, že po vrátení veci bude potrebné sa riadne vysporiadať s nárokom
žalobkyne ako aj s procesnou obranou žalovaného a prijaté rozhodnutie náležite odôvodniť.
8. Na nariadenom pojednávaní po zrušení a vrátení veci právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej
žalobe, ako aj na všetkých doterajších argumentoch. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia

dôvody, ktoré uviedli pri podaní žaloby a počas konania sú stále dôvodné, taktiež rozhodovacia
prax nielen tunajšieho súdu, ale aj odvolacieho súdu v tomto smere je ustálená, čiže pokiaľ ide o
vydanie bezdôvodného obohatenia naďalej považoval žalobu za dôvodnú. Pokiaľ ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku táto vytvára nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľky v tom čase, teda uzatvárala túto zmluvu, ktorá obsahovala túto neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Poukázal taktiež na veľkosť písma, ktoré je v podstate nečitateľné. Nielen, že si nemala
možnosť riadne preštudovať túto zmluvu, keďže veľkosť písma je taká aké je, ale aj táto zmluvná
podmienka je priamo inkorporovaná do zmluvy a teda nemala možnosť si vôbec vyjednať túto zmluvnú
podmienku, čo taktiež je predpokladom na jej neprijateľnosť, a teda navrhol žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.

9.Právnyzástupcažalovanéhotakistozotrvalnapôvodnomvyjadrenía naodvolaní,ktorébolodoručené
súdu. Vzhľadom nato, že na pôvodné vyjadrenie sa podľa jeho vedomostí neprihliadalo z dôvodu,
že nebolo doručené do spisu, tak v krátkosti uviedol, že žalobca tvrdí najmä, že úroky z omeškania
a podmienky ich určovania v zmluve nie sú určené a považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku

hlavne to, že zmluva neobsahuje úroky z omeškania a poplatky. Mal zato, že tieto úroky z omeškania
sú vyjadrené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v prvej časti vety v článku 5, bod 11, Všeobecných obchodných podmienok je
uvedené, že tieto Všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a takisto
úroky z omeškania sú v týchto Všeobecných obchodných podmienkach vyjadrené v článku 5. Bod 5.

Taktiež k vyjadreniu žalobcu a takisto aj súdu v rozsudku, že žalovaný mal možnosť jednostranne meniť
RPMN a takisto meniť úverové podmienky k tomuto tvrdeniu dodal, že žalovaný nemá možnosť a ani
vedomosť o tom, žeby mohol akokoľvek meniť túto RPMN. Tá bola vyjadrená presne v zmluve o úvere a
je tam presne stanovená vo výške 11,28 %. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinnýv čase uzatvorenia zmluvy sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov len ak RPMN tam nebola
vyjadrená a tu vyjadrená je. K tvrdeniam žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia si uviedol, že
žalobca žalovanému uhradil v plnej výške istinu úveru, poistné, úroky, ako aj vzniknuté poplatky tak ako

je to vyjadrené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto poplatky, úroky z omeškania, RPMN,
všetko je v zmluve vyjadrené a nedošlo k žiadnej úhrade, ktorá by sa dala považovať za bezdôvodné
obohatenie. Vzniesol, ak by sa súd stotožnil napriek uvedeným tvrdeniam, ktoré boli v žalobe, aj v
predošlom vyjadrení s argumentáciou žalobcu, námietku premlčania voči tej časti splátok, ktoré by mali
byť premlčané, kde poukázal na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, a to že ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach tak premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť od ich zročnosti, čo znamená,
že ak žaloba bola podaná dňa 21.10.2014 tak vlastne všetky riadne preddefinované úhrady, ktorých
časť bola započítaná na úroky a poplatky, a ktoré boli vykonané pred 21.10.2011, teda viac ako tri
roky pred podaním žaloby považuje za premlčané. K tvrdeniam, ktoré sa týkali toho, že vlastne by
sa mala na vec vzťahovať 10 ročná premlčacia doba, pretože žalobca tvrdil, že účelom žalovaného
bolo bezdôvodne sa obohatiť, tu poukázal na rozsudky krajských súdov, ktoré uvádzajú, že nestačia

všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné s
poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že odporca v čase uzatvorenia zmluvy
a prijatia plnenia skutočne vedel, alebo mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Je
to rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 17Co/847/2014 zo dňa 16.9.2015 a taktiež rozhodnutie
KS Banská Bystrica 17Co/968/2013. Navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú

a zároveň, aby zaviazal žalobcu nahradiť právnemu zástupcovi žalovaného náhradu trov konania a
právneho zastúpenia.

10.Kvznesenejnámietkepremlčaniaprávnyzástupcažalovanejuviedol,ženadanúvecsamáaplikovať
10 ročná objektívna premlčacia doba vzhľadom nato, že ide o dodávateľa, ktorý je právne znalý,

resp. zákon predpokladá jeho právnu znalosť pri koncipovaní zmlúv, ako aj počas celého trvania
právneho vzťahu. Nerozporujú to, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu pri koncipovaní zmluvy
alebo pri tom, že žalobkyňa platila, kým nezaplatila celú istinu. Až potom keď žalovaný obdržiaval
splátky, ktoré sú v podstate nad túto istinu, vtedy dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu, od vtedy sa
počíta objektívna premlčacia doba a taktiež subjektívna premlčacia doba sa počíta odvtedy odkedy sa

žalobkyňareálnedozvedelaotom,žemôžepodaťvôbecžalobuamôžežiadaťtietofinančnéprostriedky
titulom bezdôvodného obohatenia späť, keďže dovtedy riadne plnila, predpokladala, že na tieto finančné
prostriedky má žalovaný nárok, čiže tu pokiaľ ide o plynutie jednotlivých subjektívnej alebo objektívnej
premlčacej doby v tomto smere je jednoznačné to a to tvrdí aj odvolací súd v ustálenej rozhodovacej
praxi, že nie je možné v podstate zo strany dodávateľa prijímať tieto plnenia z nejakej nedbanlivosti, to

znamená dodávateľ, žalovaný v tomto prípade musí a má vedieť o tom v čase podpisovania zmluvy,
čo všetko má obsahovať táto zmluva resp. aké správne údaje tam majú byť a na druhej strane pokiaľ
by aj takéto údaje nedal do zmluvy, tak by nemal prijímať plnenia po zaplatení istiny zo strany klienta,
čiže by k bezdôvodnému obohateniu vôbec nedošlo. Pokiaľ ide o argument, že síce zmluva obsahuje
všetkypovinnénáležitostiboltohonázoru,žejeprávepovinnosťouprotistranyakododávateľapreukázať

správnosť týchto údajov, to znamená aj správnosť RPMN. Tvrdil, že to správne nie je. Táto zmluva
a to nielen z toho titulu, že neobsahuje všetky povinné náležitosti resp. nie sú vyjadrené tak, ako to
zákon predpokladá, ale aj z titulu veľkosti písma je podľa absolútne nesprávna aj z hľadiska klasickej
civilistiky neplatná, čiže z toho titulu je taktiež možné posudzovať vydanie bezdôvodného obohatenia, a
teda považoval argumenty protistrany za neopodstatnené.

11.Z výsledkov vykonaného dokazovania zo žaloby, vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne a
žalobkyne, z vyjadrenia žalovaného, reso. Jeho právneho zástupcu, zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, zo Všeobecných podmienok, z prehľadu úhrad, mal súd preukázané, že
žalobkyňa a žalovaný dňa 30.10.2007 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX,

na základe ktorej čerpala celý poskytnutý úver vo výške 9 958,18€ (300 000,- Sk) a ako to vyplýva z
predloženého prehľadu úhrad za obdobie od 30.10.2007 do 19.2.2014, plnila sumu 13 756,57 €. Z tohto
ale nie je zrejmé, aká čiastka tej ktorej splátky bola pripísaná na istinu, aká na úroky, poistenie, poplatky,
úroky z omeškania, sankcie a iné. Súd sa stotožňuje s tvrdeniami uvedenými v žalobe, že v predmetnej
zmluve ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatkov. Hrubú

nerovnováhu vyvolávajú úroky z omeškania a poplatky pre ich netransparentnosť, tieto sa v zmluve
priamo nenachádzajú. Sú uvedené vo Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru. Týmito podmienkami sa súd bude zaoberať nižšie. V každom
prípade veriteľ zakomponoval do týchto podmienok úrok z omeškania nad zákonom povolenú výšku,teda úrok z omeškania v rozpore so zákonom, keď zmluvné dojednanie v článku V., bod V 5 ho
oprávňuje požadovať od žalobkyne ako spotrebiteľa úroky z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej
sumy , čo predstavuje 29,2% ročný úrok z omeškania. Predmetné dojednanie je naviac súčasťou

formulárovej zmluvy, vopred žalovaným pripravenej, bez možnosti jeho ovplyvnenia spotrebiteľom -
žalobkyňou, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takéto dojednanie je preto neprijateľné, pretože sa ním zhoršuje postavenie spotrebiteľa -
žalobkyne ako to predpokladá ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39
Občianskeho zákonníka. V súvislosti s neprijateľnými úrokmi a poplatkami, ich zinkasovaním na strane

vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného o sumu 3 798,39 eura. Pritom úver z úverovej zmluvy je
úverom bezúročným a bezpoplatkovým aj preto, že úverová zmluva neobsahuje predpísané náležitosti,
neobsahuje rozpis splátky na istinu, úroky a iné poplatky.

12.Pokiaľ ide o zmluvné podmienky, tieto sú napísané nečitateľne malým písmom, sú podľa názoru
súdu z toho dôvodu neplatné, sú vytlačené na druhej strane (rube) uvedenej zmluvy/žiadosti, veľmi

drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania
nemožno považovať za platné a za vzájomne účastníkmi zmluvy riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi
(spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej
boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za
nekalú obchodnú praktiku. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež

zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného
dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s
odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach, je
voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný

spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť
jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému nič nebránilo zmluvu pripraviť tak,
aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom povinností vznikajúcich mu
uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky,
mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť

preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“

13.Čo sa týka vznesenej námietky premlčania treba uviesť, že právny predchodca žalovaného
Cetelem Slovensko, a.s. Bratislava ako osoba podnikajúca na finančnom trhu (deň zápisu 10.05.2000)
má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytoval svoje služby, a preto bolo možné od

neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti mal okrem
iného i poskytovanie úverov, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný
minimálne vedel, že neuvedením podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z.
v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a pre prípad,
že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený ( dolu indirectus, tzv. nepriamy

úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech ( viď
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§

107 ods. 2 OZ). Doposiaľ nebola prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o existencii
nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v čase jej uzatvárania (viď spojené prípady C-244/98 až 244/98). Tým sa ale zákonite
natíska otázka, že ak takéto obavy existujú v čase vzniku zmluvy, o čo menšie obavy existujú v
čase, keď spotrebiteľ vykonáva reálne plnenie z takejto zmluvnej podmienky. Zdá sa, že je tu rovnaké

nebezpečenstvo a reálny život to potvrdzuje, že spotrebitelia platia z nevedomosti správne aplikovať
právo. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť
nemajú.Niesúvšakchráneníneobmedzenúdobu,alelenkýmimneuplynieobjektívnapremlčaciadoba,
ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ichúkorobohatil.Zákonprezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobypredpokladáto,kedysadotknutá
osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Každý je povinný poznať právo, no nikomu
nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Žalobkyňa nemala vedomosť o

nedostatkoch úverovej zmluvy, o nich sa dozvedela až po tom, ako zmluvu posúdilo Združenie Brániť
sa oplatí -BSO. Kedy k tomu došlo súd vedomosť nemá, ale premlčacia doba nemohla uplynúť už len
s poukazom na to, že zmluva bola uzavretá dňa 30.10.2007, žaloba súdu doručená dňa 21.10.2014.
Naviac súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy v tomto znení: „Klient/ka podľa časti
A) Zmluvy a CETELEM SLOVENSKO a.s. sa dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy

uzavretej podľa časti B) a C) takto: Klient/ka výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu/jej v prípade, že
sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky
úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej občianskym
súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru,
vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty), a aby zrazenú sumu poukazoval na účet
CETELEM SLOVENSKO a.s.. CETELEM SLOVENSKO a.s. s týmto spôsobom zabezpečenia súhlasí.

Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta/ky, ako aj na iné príjmy klienta/ky, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené s vykonávaním zrážok zo mzdy
nesie klient/ka.

14.Podľa§5azákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomod1.5.2014,neprípustné

je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou
ozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,ibažetátodohodabola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

15.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17.Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18.Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods.4 písm. i) Občianskeho zákonníka ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, možno považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20.Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21.Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22.Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.23.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v rozhodnom
čase každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

24.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

25.Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 na účely tejto smernice nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

26.Podľačlánku3ods.1,ods.2SmerniceRadyč.93/13/EHSzodňa5.4.1993zmluvnápodmienka,ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

27. Podľa článku 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby bola zmluva podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

28.Súdny dvor EU judikoval, že existuje „nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj bez návrhu zaoberať

nekalými podmienkami. Tu súd poukazuje zhodne so žalobkyňou na rozsudky v spojených prípadoch
Oceano grupo editoriale, Godard čl.61, Mostaza Claro čl.25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C-
76/10, čl.49- 51.

29.Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

30.Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

31.Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože, ako
uviedla, mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v

súdnom konaní, naviac tento sa ani vzhľadom na ďalej citované zákonné ustanovenia v spotrebiteľskom
spore nevyžaduje.

32.Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.33.Podľa § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou

za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou.

34.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o namietanú možnosť veriteľa -
žalovaného jednostranne meniť RPMN a úverové podmienky bez súhlasu spotrebiteľa, toto súd zo
zmluvy, resp. všeobecných podmienok nezistil, vzhľadom však na miniatúrne nečitateľné písmo, ako je

to vyššie uvedené, nevie na tieto námietky dať jednoznačnú odpoveď.

35.O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods.1, ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).